Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/8/2012

Najvyšší súd 2 Tdo V 8/2012

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Libora Duľu, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Martina

Piovartsyho a JUDr. Gabriely Šimonovej, na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2012

v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému M. G., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podal

obvinený M. G., prostredníctvom obhajkyne JUDr. H. K., advokátky v Košiciach, proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. ,

a podľa , , a ods. 1 , takto

rozhodol:

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn.

, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. d/ v znení účinnom do 31. augusta 2011

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , v znení účinnom do 31. decem-

bra 2009 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v neprospech obvineného M. G..

Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

2 2 Tdo V 8/2012

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 25. apríla 2008, sp. zn. ,

bol obvinený M. G. postupom upraveným v uznaný za vinného

zo spáchania prečinu podplácania podľa ,

(ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že

26. júla 2006 o 19:00 hod. v obci T. v okrese S. na pozemku v blízkosti kostola potom,

čo bol zadržaný príslušníkmi Odboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej

jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia Policajného zboru,

npor. M. M. a npor. Š. G. pre podozrenie z trestnej činnosti, poskytol obom policajtom

úplatok vo výške 5.000,- Sk s tým, aby ho pustili, akože sa nič nestalo, pričom im

sľuboval doniesť aj vyššie sumy, a to také, aké budú chcieť, ak ho pustia, avšak

policajti tento úplatok neprijali.

Špeciálny súd v Pezinku mu za tento trestný čin uložil podľa § 355 ods. 2, § 38 ods. 2,

§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1, § 42 ods. 2, § 57 ods. 3 Tr. zák.

mu uložil aj peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody vo výmere

jeden rok pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň podľa §

60 ods. 1 písm. a/,§ 42 ods. 2, § 60 ods. 6 Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 kus

mobilného telefónu značky Nokia 6230, I. X. s ORANGE SIM kartou číslo X. s mobilným

telefónnym číslom X. a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, I. X. s ORANGE SIM

kartou číslo X. s mobilným telefónnym číslom X., ako aj 5.000,- Sk, s tým, že vlastníkom

prepadnutých vecí sa stáva štát. Súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Michalovce z 15. februára 2007, sp. zn. , vo vzťahu k obvinenému G., ako aj

3 2 Tdo V 8/2012

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku podľa § 183 ods. 1 písm. b/, alinea 3 zák. č.

(ďalej len „“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľ-

nosť 26. novembra 2009, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn.

, podľa odvolanie obvineného proti výroku o treste zamietol.

Toto uznesenie bolo obvinenému doručené 28. decembra 2009 a jeho obhajcovi,

JUDr. R. S., 22. decembra 2009.

Špecializovaný trestný súd predložil 22. mája 2012 dovolaciemu súdu dovolanie, ktoré

podal obvinený prostredníctvom obhajkyne 22. marca 2012, proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. , v ktorom uplatnil

dovolací dôvod podľa

V dovolaní namietal, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva

na obhajobu zásadným spôsobom. Uviedol, že lehota jeden mesiac na zvolenie obhajcu, bez

toho, aby o tejto skutočnosti vedel, a s prihliadnutím na rozsiahlosť veci, ktorú by si musel

nový obhajca preštudovať, je neprimerane krátka. V tomto smere poukázal na žiadosť

o odročenie verejného zasadnutia z 24. novembra 2009, v ktorej uviedol, že sa mu nepodarilo

nájsť advokáta na zastupovanie. Neexistovala žiadna prekážka, ktorá by najvyššiemu súdu

bránila v určení primeranej lehoty na zvolenie obhajcu s poučením, že ak uplynie, súd

rozhodne v neprítomnosti obvineného, resp. aj bez zvolenia obhajcu. Odvolací súd

sa v uznesení nezmienil o tom, že na pojednávaní pred špeciálnym súdom nemal obhajca

obvineného možnosť v zmysle zaujať stanovisko k obžalobe, čím taktiež došlo

k porušeniu práva na obhajobu. Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona

v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie a prikázal Špecializovanému trestnému

súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť (zrejme mal na mysli

prikázanie veci najvyššiemu súdu).

V zmysle prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že obvinený vedel o určení jednomesačnej lehoty

na zvolenie obhajcu, o čom svedčí aj to, že si prevzal predvolanie na verejné zasadnutie.

Nejednalo sa o prípad nutnej obhajoby podľa , preto ak obvinený

4 2 Tdo V 8/2012

chcel byť v konaní zastúpený obhajcom, mal si ho zvoliť z vlastnej iniciatívy. Absencia

obhajcu nebola zákonnou prekážkou na vykonanie verejného zasadnutia o odvolaní. Lehota

na zvolenie obhajcu bola dostatočne dlhá. O určení primeranej lehoty na naštudovanie spisu

novým obhajcom by bolo možné uvažovať jedine v tom prípade, že by obvinený mal obhajcu

ustanoveného, ktorý by z rozumných a akceptovateľných dôvodov požiadal o predĺženie

lehoty na naštudovanie spisu. K takej situácii však nedošlo.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné

(, ), bolo podané oprávnenou osobou (

), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať a v zákonnej

lehote (, v znení účinnom do 31. augusta 2011). Po preskúmaní

spisového materiálu ďalej zistil, že je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Podľa v znení účinnom od 1. septembra 2011 dovolací súd môže

rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo

podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky

povedú k postupu podľa §, 388 ods. 1

V zmysle ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,

o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný

len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho

možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti

výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

5 2 Tdo V 8/2012

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa v znení účinnom

do 31. augusta 2011 je potrebné zdôrazniť, že v zmysle sa viazanosť

dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, týka vymedzenia chýb

napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie

právnych dôvodov uvedených v dovolaní v súlade s z hľadiska ich

hodnotenia podľa Ak dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania,

vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej

(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý

dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu

postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho

rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , prijaté ako judikát

na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 12. decem-

bra 2011 a určené na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky).

Obvinený uplatnil ako dovolací dôvod Namietal

vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu 26. novembra 2009, v jeho neprítomnosti,

hoci 24. novembra 2009 bola súdu doručená žiadosť o odročenie za účelom zvolenia nového

obhajcu.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu ( , R.č. 7/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 1/2011).

Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť

vznášať osobne a tiež prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na

odvolacom súde. Odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené podmienky, napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. d/ Uvedený nezákonný postup v sebe ale zahŕňa aj zásadné porušenie práva na

obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho

dôvodu aj podľa z dôvodu, že v uvedenej situácii

je ustanovenie v pomere špeciality k

6 2 Tdo V 8/2012

(R.č. 6/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, č. 1/2011).

Dovolací súd konštatuje, že možnosť použitia dovolacieho dôvodu podľa

v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho

súdu v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie

podmienok uvedených v Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným

postupom odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení

trestného stíhania a za predpokladu, že na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie,

ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie.

Po preskúmaní konania odvolacieho súdu, dovolací súd zistil, že dovolacie námietky

obvineného sú, čo do ich základu opodstatnené, lebo verejné zasadnutie odvolacieho súdu

bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a obhajovať sa sám a tiež

prostredníctvom obhajcu je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným

prvkom práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“, pozri Hermi proti Taliansku

z 18. októbra 2006, sťažnosť č. 18114/02). Osobná prítomnosť obvineného v odvolacom

konaní nie je taká dôležitá ako na hlavnom pojednávaní. Spôsob aplikácie čl. 6 Dohovoru na

konanie pred odvolacím súdom závisí od osobitných čŕt príslušného konania Do úvahy

je potrebné vziať konanie ako celok a úlohu odvolacieho súdu v ňom (Ekbatani proti Švédsku

z 26. mája 1988, sťažnosť č. 10563/83, Monnell a Morris proti Spojenému kráľovstvu

z 2. marca 1987, sťažnosti č. 9562/81; 9818/82).

práva o prítomnosti na verejnom zasadnutí bližšie upravuje v

, resp. aj v o konaní na odvolacom súde. Ustanovenie

o príprave verejného zasadnutia výslovne neupravuje otázku prítomnosti obvineného

na ňom. Nutnosť jeho účasti je potrebné posudzovať podľa toho, či súd v zmysle § 292 ods. 1

obvineného na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom zasadnutí

upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie na verejné

zasadnutie prichádza do úvahy v prípade osôb, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.

7 2 Tdo V 8/2012

Zo spisového materiálu (č. l. 220, 222, 238) je zrejmé, že po predložení odvolania

obvineného najvyššiemu súdu 4. júna 2008, bol termín verejného zasadnutia trikrát zrušený.

Predchádzali tomu ospravedlnenia obvineného z neúčasti na zasadnutí zo zdravotných

dôvodov a súčasne písomné žiadosti o odročenie.

V súvislosti s posúdením nutnosti účasti obvineného na verejnom zasadnutí dovolací

súd poukazuje na úpravy predsedu senátu odvolacieho súdu (č. l. 217, 221, 234, 240). Z úprav

nachádzajúcich sa na č.l. 217, 234 je zrejmé, že obvinený bol na verejné zasadnutie

„predvolaný“. Na pokynovom lístku predsedu senátu z 5. februára 2009 (č.l. 221) je

počítačom napísané slovo „predvolaj“ rukou prepísané na „upovedom“ obžalovaného. Podľa

úpravy z 11. novembra 2009 (č.l. 240) dostala trestnoprávna kancelária pokyn na verejné

zasadnutie s termínom 26. november 2009 „upovedomiť“ obvineného a „predvolať“

prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a

obhajcu obvineného.

Dokumentácia trestnej kancelárie najvyššieho súdu preukazuje, že obvinený na

verejné zasadnutie s dátumom 26. novembra 2009 bol predvolaný (vzor č. 8 predvolania

s výslovným poučením, že jeho prítomnosť je nevyhnutná). Uvedené korešponduje

aj s odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu, kde na strane 3 je vyjadrené, že „obžalovaný

G. predvolanie na verejné zasadnutie prevzal 19. novembra 2009... .“ Aj predchádzajúci

termín verejného zasadnutia na 5. november 2009 bol zrušený (č.l. 238). Predseda senátu určil

nový termín práve na 26. november 2009 (č. l. 240).

Podľa v znení účinnom v čase konania verejného zasadnutia, t. j.

do 31. decembra 2009 „sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy,

ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený

o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok

uvedených v § 292 ods. 5.“

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2009 „deň, čas a miesto

verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala

svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, štátnemu

orgánu starostlivosti o mládež, obhajcovi, splnomocnencovi alebo zákonnému zástupcovi, ako

aj prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo

8 2 Tdo V 8/2012

od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti

proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho,

v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie

predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.“

Predvolanie na verejné zasadnutie obvinený prevzal 19. novembra 2009,

t. j. vo štvrtok (doručenka na č.l. 240). Lehota piatich pracovných dní na prípravu začala

plynúť 20. novembra 2009, t. j. v piatok. Posledným dňom na prípravu bol 26. novem-

ber 2009, t.j. deň kedy sa konalo verejné zasadnutie.

Z vyjadreného je zrejmé, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky

na konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, pretože mu nebola zachovaná

lehota na prípravu. Rovnako tak obvinený nebol ani poučený o možnosti konať verejné

zasadnutie v neprítomnosti (naopak bolo mu dané poučenie o tom, že jeho prítomnosť je

nevyhnutná). Jednou z podmienok vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti

obvineného je riadne a včasné doručenie predvolania na verejné zasadnutie tak,

ako to vyplýva z ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Podmienka včasného doručenia predvolania na verejné zasadnutie je splnená, ak je zachovaná

lehota aspoň piatich pracovných dní na prípravu. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho,

v záujme koho bola ustanovená.

Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou odvolacieho súdu v súlade s ustanovením

zachovať lehotu aspoň piatich pracovných dní na prípravu, osobitne

v situácii, keď predchádzajúci termín verejného zasadnutia bol zrušený a následne nariadený

nový termín.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu je spôsobilé vyvolať zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia,

čo predstavuje zákonom dovolenú výnimku z požiadavky na záväznosť a nezmeniteľnosť

právoplatných rozhodnutí. Dovolanie preto nie je generálne použiteľné a možno

ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch, medzi ktoré patrí aj konanie

verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného bez toho, aby na to boli splnené zákonné

podmienky.

9 2 Tdo V 8/2012

Účasť dotknutej osoby na súdnom konaní patrí medzi dôležité záruky ochrany

základných práv, pretože vytvorenie priestoru na účinné vznesenie námietok najlepšie zaistí

ochranu základných práv, ktorá je z hľadiska spravodlivého procesu prvotným účelom

súdneho konania. Inštitucionálne záruky spravodlivého procesu je potrebné aplikovať

na konanie pred všetkými inštanciami v prípade, že rozhodujú o väzbe, vine, či treste.

Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že v prípade, keď je opätovne preskúmavaná

otázka viny obvineného alebo otázky, ktoré majú pre obvineného celkom zásadný význam,

je z hľadiska spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm. c/ Dohovoru nevyhnutné,

aby sa obvinený osobne zúčastnil konania pred odvolacím súdom a bola mu tak daná

príležitosť a vytvorená možnosť osobne sa obhajovať (aj spoločne s právnym zástupcom)

a vyjadriť sa k meritu veci (Helmers proti Švédsku z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 11826/85,

Belziuk proti Poľsku z 25. marca 1998, sťažnosť č. 23103/93).

Odvolací súd porušil zákon v ustanoveniach , v znení

účinnom do 31. decembra 2009, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru v neprospech obvineného.

Najvyšší súd konštatuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/

Úlohou odvolacieho súdu bude uskutočniť konanie o odvolaní v súlade

s ustanoveniami upravujúce prítomnosť obvineného na verejnom

zasadnutí.

K námietkam tykajúcich sa prítomnosti obhajcu na verejnom zasadnutí, dovolací súd

zdôrazňuje, že v tejto trestnej veci nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle ,

preto prítomnosť obhajcu nebola na verejnom zasadnutí nevyhnutná (

a contrario). Obvinenému bol síce súdom prvého stupňa uložený súhrnný trest podľa § 42

Tr. zák., ale skorší trest mu nebol uložený pre obzvlášť závažný zločin (§ 11 ods. 3 Tr. zák.),

preto sa ustanovenie o povinnej obhajobe podľa v tomto prípade

neaplikovalo.

Obvinenému nič nebránilo, aby si, potom, čo ho ním zvolený obhajca JUDr. S. prestal

vo veci zastupovať, zvolil iného obhajcu. Dovolací súd nepovažuje lehotu jeden mesiac na

zvolenie si obhajcu za neprimerane krátku. Treba zdôrazniť, že „skôr zvolený alebo

ustanovený obhajca je povinný plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatia

obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom“ ( ).

10 2 Tdo V 8/2012

Dovolací súd k ďalšej námietke obvineného uvádza, že zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní, ako aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania je evidentné, že obhajca

nemal možnosť zaujať stanovisko k obžalobe. Nerešpektovanie ustanovenia § 256 ods. 1

druhá veta, podľa ktorej „po vykonaní úkonov uvedených v predseda senátu

vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu; ak má obžalovaný obhajcu, po prednesení

obžaloby ho predseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko“, je síce nežiaduce, ale

v danom prípade nepredstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu.

Dovolací dôvod podľa , musí byť interpretovaný oveľa

užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také,

ku ktorému došlo zásadným spôsobom.

Zmyslom a podstatou stanoviska obhajcu je vyjadriť celkový postoj obhajoby

k obžalobe. Stanovisko má byť jasné a stručné. V prípade, že obvinený chce urobiť jedno

z vyhlásení podľa alebo ods. 3 v znení účinnom v čase konania hlavného

pojednávania, obhajca môže uviesť, že stanovisko nebude zaujímať. V danom prípade

obvinený po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe ( ). Súd ďalej

postupoval primerane podľa , , , , a po prijatí vyhlásenia

obvineného vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Takýto postup je zákonný

a správny.

Dovolací dôvod podľa nebol v posudzovanej veci

zistený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 7. augusta 2012

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová