Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
52d/386370.d8d796.pdf
PDF · 146.01 KB
No categories available
2TdoV/8/2012
Najvyšší súd 2 Tdo V 8/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Harabina a sudcov JUDr. Libora Duľu, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Martina
Piovartsyho a JUDr. Gabriely Šimonovej, na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2012
v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému M. G., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-4T 15/2007, prerokoval dovolanie, ktoré podal
obvinený M. G., prostredníctvom obhajkyne JUDr. H. K., advokátky v Košiciach, proti
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. 2 Toš 9/2008,
a podľa § 382a, § 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn.
2 Toš 9/2008, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. d/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach §292 ods. 4, § 293 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom do 31. decem-
bra 2009 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v neprospech obvineného M. G..
Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
2 2 Tdo V 8/2012
Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 25. apríla 2008, sp. zn. BB- 4T 15/2007,
bol obvinený M. G. postupom upraveným v § 257 Tr. por. uznaný za vinného
zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, 2 písm. b/ zák. č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že
26. júla 2006 o 19:00 hod. v obci T. v okrese S. na pozemku v blízkosti kostola potom,
čo bol zadržaný príslušníkmi Odboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej
jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia Policajného zboru,
npor. M. M. a npor. Š. G. pre podozrenie z trestnej činnosti, poskytol obom policajtom
úplatok vo výške 5.000,- Sk s tým, aby ho pustili, akože sa nič nestalo, pričom im
sľuboval doniesť aj vyššie sumy, a to také, aké budú chcieť, ak ho pustia, avšak
policajti tento úplatok neprijali.
Špeciálny súd v Pezinku mu za tento trestný čin uložil podľa § 355 ods. 2, § 38 ods. 2,
§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1, § 42 ods. 2, § 57 ods. 3 Tr. zák.
mu uložil aj peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody vo výmere
jeden rok pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň podľa §
60 ods. 1 písm. a/,§ 42 ods. 2, § 60 ods. 6 Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 kus
mobilného telefónu značky Nokia 6230, I. X. s ORANGE SIM kartou číslo X. s mobilným
telefónnym číslom X. a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, I. X. s ORANGE SIM
kartou číslo X. s mobilným telefónnym číslom X., ako aj 5.000,- Sk, s tým, že vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát. Súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Michalovce z 15. februára 2007, sp. zn. 3T 12/2007, vo vzťahu k obvinenému G., ako aj
3 2 Tdo V 8/2012
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku podľa § 183 ods. 1 písm. b/, alinea 3 zák. č.
301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľ-
nosť 26. novembra 2009, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn.
2 Toš 9/2008, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného proti výroku o treste zamietol.
Toto uznesenie bolo obvinenému doručené 28. decembra 2009 a jeho obhajcovi,
JUDr. R. S., 22. decembra 2009.
Špecializovaný trestný súd predložil 22. mája 2012 dovolaciemu súdu dovolanie, ktoré
podal obvinený prostredníctvom obhajkyne 22. marca 2012, proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. 2 Toš 9/2008, v ktorom uplatnil
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V dovolaní namietal, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva
na obhajobu zásadným spôsobom. Uviedol, že lehota jeden mesiac na zvolenie obhajcu, bez
toho, aby o tejto skutočnosti vedel, a s prihliadnutím na rozsiahlosť veci, ktorú by si musel
nový obhajca preštudovať, je neprimerane krátka. V tomto smere poukázal na žiadosť
o odročenie verejného zasadnutia z 24. novembra 2009, v ktorej uviedol, že sa mu nepodarilo
nájsť advokáta na zastupovanie. Neexistovala žiadna prekážka, ktorá by najvyššiemu súdu
bránila v určení primeranej lehoty na zvolenie obhajcu s poučením, že ak uplynie, súd
rozhodne v neprítomnosti obvineného, resp. aj bez zvolenia obhajcu. Odvolací súd
sa v uznesení nezmienil o tom, že na pojednávaní pred špeciálnym súdom nemal obhajca
obvineného možnosť v zmysle § 256 Tr. por. zaujať stanovisko k obžalobe, čím taktiež došlo
k porušeniu práva na obhajobu. Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona
v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie a prikázal Špecializovanému trestnému
súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť (zrejme mal na mysli
prikázanie veci najvyššiemu súdu).
V zmysle § 376 Tr. por. prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že obvinený vedel o určení jednomesačnej lehoty
na zvolenie obhajcu, o čom svedčí aj to, že si prevzal predvolanie na verejné zasadnutie.
Nejednalo sa o prípad nutnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preto ak obvinený
4 2 Tdo V 8/2012
chcel byť v konaní zastúpený obhajcom, mal si ho zvoliť z vlastnej iniciatívy. Absencia
obhajcu nebola zákonnou prekážkou na vykonanie verejného zasadnutia o odvolaní. Lehota
na zvolenie obhajcu bola dostatočne dlhá. O určení primeranej lehoty na naštudovanie spisu
novým obhajcom by bolo možné uvažovať jedine v tom prípade, že by obvinený mal obhajcu
ustanoveného, ktorý by z rozumných a akceptovateľných dôvodov požiadal o predĺženie
lehoty na naštudovanie spisu. K takej situácii však nedošlo.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1, 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať a v zákonnej
lehote (§ 370 ods. 1, 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Po preskúmaní
spisového materiálu ďalej zistil, že je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/
Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Podľa § 382a Tr. por. v znení účinnom od 1. septembra 2011 dovolací súd môže
rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo
podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky
povedú k postupu podľa §§ 386, 388 ods. 1 Tr. por.
V zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
podľa § 371 Tr. por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,
o ktoré sa tento dôvod opiera.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd
zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný
len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho
možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti
výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
5 2 Tdo V 8/2012
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom
do 31. augusta 2011 je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa viazanosť
dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, týka vymedzenia chýb
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie
právnych dôvodov uvedených v dovolaní v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich
hodnotenia podľa § 371 Tr. por. Ak dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania,
vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej
(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý
dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu
postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho
rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, prijaté ako judikát
na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 12. decem-
bra 2011 a určené na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky).
Obvinený uplatnil ako dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Namietal
vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu 26. novembra 2009, v jeho neprítomnosti,
hoci 24. novembra 2009 bola súdu doručená žiadosť o odročenie za účelom zvolenia nového
obhajcu.
Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por., R.č. 7/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 1/2011).
Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť
vznášať osobne a tiež prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na
odvolacom súde. Odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti
obvineného, hoci na to neboli splnené podmienky, napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. d/ Tr. por. Uvedený nezákonný postup v sebe ale zahŕňa aj zásadné porušenie práva na
obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho
dôvodu aj podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu, že v uvedenej situácii
je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v pomere špeciality k § 371 ods. 1 písm. c/
6 2 Tdo V 8/2012
Tr. por. (R.č. 6/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, č. 1/2011).
Dovolací súd konštatuje, že možnosť použitia dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho
súdu v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie
podmienok uvedených v § 371 ods. 4 Tr. por. Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným
postupom odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení
trestného stíhania a za predpokladu, že na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie,
ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie.
Po preskúmaní konania odvolacieho súdu, dovolací súd zistil, že dovolacie námietky
obvineného sú, čo do ich základu opodstatnené, lebo verejné zasadnutie odvolacieho súdu
bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a obhajovať sa sám a tiež
prostredníctvom obhajcu je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným
prvkom práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“, pozri Hermi proti Taliansku
z 18. októbra 2006, sťažnosť č. 18114/02). Osobná prítomnosť obvineného v odvolacom
konaní nie je taká dôležitá ako na hlavnom pojednávaní. Spôsob aplikácie čl. 6 Dohovoru na
konanie pred odvolacím súdom závisí od osobitných čŕt príslušného konania Do úvahy
je potrebné vziať konanie ako celok a úlohu odvolacieho súdu v ňom (Ekbatani proti Švédsku
z 26. mája 1988, sťažnosť č. 10563/83, Monnell a Morris proti Spojenému kráľovstvu
z 2. marca 1987, sťažnosti č. 9562/81; 9818/82).
Trestný poriadok práva o prítomnosti na verejnom zasadnutí bližšie upravuje v § 293
Tr. por., resp. aj v § 326 Tr. por. o konaní na odvolacom súde. Ustanovenie § 292 ods. 1
Tr. por. o príprave verejného zasadnutia výslovne neupravuje otázku prítomnosti obvineného
na ňom. Nutnosť jeho účasti je potrebné posudzovať podľa toho, či súd v zmysle § 292 ods. 1
Tr. por. obvineného na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom zasadnutí
upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie na verejné
zasadnutie prichádza do úvahy v prípade osôb, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.
7 2 Tdo V 8/2012
Zo spisového materiálu (č. l. 220, 222, 238) je zrejmé, že po predložení odvolania
obvineného najvyššiemu súdu 4. júna 2008, bol termín verejného zasadnutia trikrát zrušený.
Predchádzali tomu ospravedlnenia obvineného z neúčasti na zasadnutí zo zdravotných
dôvodov a súčasne písomné žiadosti o odročenie.
V súvislosti s posúdením nutnosti účasti obvineného na verejnom zasadnutí dovolací
súd poukazuje na úpravy predsedu senátu odvolacieho súdu (č. l. 217, 221, 234, 240). Z úprav
nachádzajúcich sa na č.l. 217, 234 je zrejmé, že obvinený bol na verejné zasadnutie
„predvolaný“. Na pokynovom lístku predsedu senátu z 5. februára 2009 (č.l. 221) je
počítačom napísané slovo „predvolaj“ rukou prepísané na „upovedom“ obžalovaného. Podľa
úpravy z 11. novembra 2009 (č.l. 240) dostala trestnoprávna kancelária pokyn na verejné
zasadnutie s termínom 26. november 2009 „upovedomiť“ obvineného a „predvolať“
prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a
obhajcu obvineného.
Dokumentácia trestnej kancelárie najvyššieho súdu preukazuje, že obvinený na
verejné zasadnutie s dátumom 26. novembra 2009 bol predvolaný (vzor č. 8 predvolania
s výslovným poučením, že jeho prítomnosť je nevyhnutná). Uvedené korešponduje
aj s odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu, kde na strane 3 je vyjadrené, že „obžalovaný
G. predvolanie na verejné zasadnutie prevzal 19. novembra 2009... .“ Aj predchádzajúci
termín verejného zasadnutia na 5. november 2009 bol zrušený (č.l. 238). Predseda senátu určil
nový termín práve na 26. november 2009 (č. l. 240).
Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom v čase konania verejného zasadnutia, t. j.
do 31. decembra 2009 „sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy,
ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený
o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok
uvedených v § 292 ods. 5.“
Podľa § 292 ods. 4 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2009 „deň, čas a miesto
verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala
svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, štátnemu
orgánu starostlivosti o mládež, obhajcovi, splnomocnencovi alebo zákonnému zástupcovi, ako
aj prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo
8 2 Tdo V 8/2012
od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho,
v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie
predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.“
Predvolanie na verejné zasadnutie obvinený prevzal 19. novembra 2009,
t. j. vo štvrtok (doručenka na č.l. 240). Lehota piatich pracovných dní na prípravu začala
plynúť 20. novembra 2009, t. j. v piatok. Posledným dňom na prípravu bol 26. novem-
ber 2009, t.j. deň kedy sa konalo verejné zasadnutie.
Z vyjadreného je zrejmé, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky
na konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, pretože mu nebola zachovaná
lehota na prípravu. Rovnako tak obvinený nebol ani poučený o možnosti konať verejné
zasadnutie v neprítomnosti (naopak bolo mu dané poučenie o tom, že jeho prítomnosť je
nevyhnutná). Jednou z podmienok vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti
obvineného je riadne a včasné doručenie predvolania na verejné zasadnutie tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2009.
Podmienka včasného doručenia predvolania na verejné zasadnutie je splnená, ak je zachovaná
lehota aspoň piatich pracovných dní na prípravu. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho,
v záujme koho bola ustanovená.
Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou odvolacieho súdu v súlade s ustanovením
§ 292 ods. 4 Tr. por. zachovať lehotu aspoň piatich pracovných dní na prípravu, osobitne
v situácii, keď predchádzajúci termín verejného zasadnutia bol zrušený a následne nariadený
nový termín.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu je spôsobilé vyvolať zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia,
čo predstavuje zákonom dovolenú výnimku z požiadavky na záväznosť a nezmeniteľnosť
právoplatných rozhodnutí. Dovolanie preto nie je generálne použiteľné a možno
ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch, medzi ktoré patrí aj konanie
verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného bez toho, aby na to boli splnené zákonné
podmienky.
9 2 Tdo V 8/2012
Účasť dotknutej osoby na súdnom konaní patrí medzi dôležité záruky ochrany
základných práv, pretože vytvorenie priestoru na účinné vznesenie námietok najlepšie zaistí
ochranu základných práv, ktorá je z hľadiska spravodlivého procesu prvotným účelom
súdneho konania. Inštitucionálne záruky spravodlivého procesu je potrebné aplikovať
na konanie pred všetkými inštanciami v prípade, že rozhodujú o väzbe, vine, či treste.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že v prípade, keď je opätovne preskúmavaná
otázka viny obvineného alebo otázky, ktoré majú pre obvineného celkom zásadný význam,
je z hľadiska spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm. c/ Dohovoru nevyhnutné,
aby sa obvinený osobne zúčastnil konania pred odvolacím súdom a bola mu tak daná
príležitosť a vytvorená možnosť osobne sa obhajovať (aj spoločne s právnym zástupcom)
a vyjadriť sa k meritu veci (Helmers proti Švédsku z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 11826/85,
Belziuk proti Poľsku z 25. marca 1998, sťažnosť č. 23103/93).
Odvolací súd porušil zákon v ustanoveniach § 292 ods. 4, § 293 ods. 5 Tr. por. v znení
účinnom do 31. decembra 2009, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru v neprospech obvineného.
Najvyšší súd konštatuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/
Tr. por. Úlohou odvolacieho súdu bude uskutočniť konanie o odvolaní v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúce prítomnosť obvineného na verejnom
zasadnutí.
K námietkam tykajúcich sa prítomnosti obhajcu na verejnom zasadnutí, dovolací súd
zdôrazňuje, že v tejto trestnej veci nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por.,
preto prítomnosť obhajcu nebola na verejnom zasadnutí nevyhnutná (§ 293 ods. 9 Tr. por.
a contrario). Obvinenému bol síce súdom prvého stupňa uložený súhrnný trest podľa § 42
Tr. zák., ale skorší trest mu nebol uložený pre obzvlášť závažný zločin (§ 11 ods. 3 Tr. zák.),
preto sa ustanovenie o povinnej obhajobe podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v tomto prípade
neaplikovalo.
Obvinenému nič nebránilo, aby si, potom, čo ho ním zvolený obhajca JUDr. S. prestal
vo veci zastupovať, zvolil iného obhajcu. Dovolací súd nepovažuje lehotu jeden mesiac na
zvolenie si obhajcu za neprimerane krátku. Treba zdôrazniť, že „skôr zvolený alebo
ustanovený obhajca je povinný plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatia
obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom“ (§ 43 ods. 3 Tr. por.).
10 2 Tdo V 8/2012
Dovolací súd k ďalšej námietke obvineného uvádza, že zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ako aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania je evidentné, že obhajca
nemal možnosť zaujať stanovisko k obžalobe. Nerešpektovanie ustanovenia § 256 ods. 1
Tr. por. druhá veta, podľa ktorej „po vykonaní úkonov uvedených v § 255 predseda senátu
vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu; ak má obžalovaný obhajcu, po prednesení
obžaloby ho predseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko“, je síce nežiaduce, ale
v danom prípade nepredstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., musí byť interpretovaný oveľa
užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také,
ku ktorému došlo zásadným spôsobom.
Zmyslom a podstatou stanoviska obhajcu je vyjadriť celkový postoj obhajoby
k obžalobe. Stanovisko má byť jasné a stručné. V prípade, že obvinený chce urobiť jedno
z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. v znení účinnom v čase konania hlavného
pojednávania, obhajca môže uviesť, že stanovisko nebude zaujímať. V danom prípade
obvinený po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.). Súd ďalej
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. a po prijatí vyhlásenia
obvineného vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Takýto postup je zákonný
a správny.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nebol v posudzovanej veci
zistený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 7. augusta 2012
JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová