Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
302/385041.804286.pdf
PDF · 131.79 KB
No categories available
3Cdo/204/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 204/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. R., bývajúcej v P.,
zastúpenej P . ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., proti ţalovanej
R., a.s. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K.,
o určenie platnosti poistnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
19 C 238/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. apríla
2011 sp. zn. 5 Co 92/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
159,87 € na účet P. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., ktorý je
vedený vo V., a.s. pobočka P. pod č. X., s uvedením VS: X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 1. februára 2010
č.k. 19 C 238/2008-267 určil, ţe: a/ poistná zmluva č. X. uzavretá medzi účastníkmi konania
17. júna 1996 (ďalej len „poistná zmluva“) je platná, b/ právny úkon ţalovanej z 24. júna
2008 urobený vo forme oznámenia o zániku poistenia je neúčinný, c/ právny úkon ţalovanej
z 24. júna 2008 urobený vo forme oznámenia o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty
je neúčinný; zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobkyňa
so ţalovanou uzavreli poistnú zmluvu na produkt UDP–K a úrazové poistenie. Doba platenia
poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, ţe výška poistného bola 592 Sk. Ţalobkyňa
všetky povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy plnila riadne a včas. Keď Národná banka
Slovenska vo februári roku 2008 uloţila ţalovanej povinnosť zvýšiť pri danom poistnom
produkte poistné od začiatku tak, aby bolo moţné poistno-matematicky zachovať poistné
sumy, ţalovaná oboznámila ţalobkyňu s alternatívnymi riešeniami zvýšenia poistného s tým,
ţe ak jej ţalobkyňa nedoručí stanovisko k zvýšeniu poistného, bude poistenie zrušené dňom
15. mája 2008 a ţalobkyni bude vyplatená „odkupná hodnota“ (suma, ktorú poisťovateľ
vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia). Listom z 24. júna 2008
ţalovaná oznámila ţalobkyni, ţe dňom 16. mája 2008 došlo k zániku poistenia a ţalobkyňa
má právo na vyplatenie odkupnej hodnoty. Ţalobkyňa sa vzhľadom na to domáhala
určovacou ţalobou ochrany svojich práv. V občianskom súdnom konaní zastávala názor, ţe
má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, poistná zmluva je platná a v danom
prípade nedošlo k zániku poistenia. Ţalovaná sa bránila tým, ţe po uzavretí poistnej zmluvy
sa zmenila právna úprava poistenia, v dôsledku ktorej došlo k nemoţnosti skôr dohodnutého
plnenia a k zániku právneho vzťahu účastníčok konania. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil
s právnymi závermi a argumentáciou ţalovanej. Aj podľa jeho názoru má ţalobkyňa
naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo výrok rozsudku
súdu určujúci platnosť poistnej zmluvy odstráni stav právnej neistoty ţalobkyne ohľadne jej
právneho postavenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Konštatoval, ţe výsledky vykonaného
dokazovania nepreukázali, ţe by poistná zmluva bola neplatná alebo ţe by zanikol poistný
právny pomer účastníkov konania. Úkon ţalovanej, ktorým prejavila vôľu jednostranne zrušiť
tento právny vzťah, je v rozpore so zákonom, a preto je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka). O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná. Krajský
súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. apríla 2011 sp. zn. 5 Co 92/2010
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
V odôvodnení uviedol, ţe napadnutý rozsudok preskúmal spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné. Podľa
názoru odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým a právnym
záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s výstiţným odôvodnením napadnutého
rozsudku, na zdôraznenie správnosti ktorého uviedol, ţe kladné rozhodnutie súdu o určovacej
ţalobe (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je spôsobilé odstrániť stav neistoty ţalobkyne v právnom vzťahu
účastníčok konania. Nestotoţnil sa s názorom ţalovanej, ţe ţalobkyňa naliehavý právny
záujem na poţadovanom určení nemá a ţe by ho prípadne mohla mať aţ v prípade vzniku
poistnej udalosti. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukázaním najmä
na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Namietala,
ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
K odňatiu moţnosti pred súdom konať došlo tým, ţe súd prvého stupňa vo veci „prakticky
vôbec“ nevykonal dokazovanie, v dôsledku čoho aj rozhodol bez náleţitého zistenia
skutkového stavu. Odvolací súd napriek tomu na prejednanie veci nenariadil odvolacie
pojednávanie. Súdy na základe (ne)vykonaných dôkazov nemohli dospieť k úplným
a správnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho ani nemohli vec správne právne posúdiť.
Súd prvého stupňa nerešpektoval ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia účastníkov sú zhodné alebo rozporné, ani ktoré dôkazy budú vykonané alebo
nevykonané. Odvolací súd túto okolnosť buď vôbec nepostrehol, alebo jej nepriznal význam,
i keď aj toto procesné pochybenie prvostupňového súdu viedlo k procesnej vade uvedenej
v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľka ďalej uviedla, ţe v odvolacom konaní predloţila súdu
listinu obsahujúcu jej vyjadrenie, ţe nepopiera pretrvávajúcu existenciu právneho vzťahu
účastníčok konania zaloţenú poistnou zmluvou a zastávala názor, ţe v dôsledku toho stratila
ţalovaná naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ
odvolací súd napriek tomu ani za tejto zmenenej situácie nenariadil odvolacie pojednávanie
a nedoplnil dokazovanie, nemohol riadne zistiť skutkový stav, ani správne posúdiť všetky
relevantné skutkové zistenia. K odňatiu moţnosti ţalovanej došlo aj v dôsledku toho, ţe jej
bolo upreté právo na záverečné zhrnutie a vyjadrenie sa k veci a k priebehu konania.
Rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a prekvapivé, pričom ţalovanej nebol vytvorený
procesný priestor primerane reagovať. V časti dovolania, v ktorej ţalovaná vysvetľovala
uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., uviedla svoje dôvody,
so zreteľom na ktoré zastávala názor, ţe ţalobkyňa v konaní neosvedčila naliehavý právny
záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka tvrdila, ţe v odvolacom
konaní odpadla ţalobkyňou uvádzaná neistota, odstránenie ktorej sledovala určovacou
ţalobou, lebo ţalovaná v odvolacom konaní potvrdila pretrvávajúcu existenciu poistného
vzťahu účastníčok konania zaloţeného poistnou zmluvou. V nadväznosti na toto tvrdenie
ţalovaná vyslovila názor, ţe ţaloba mala byť z tohto dôvodu zamietnutá. Vzhľadom
na to ţiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozhodnutia zmenil, ţalobu zamietol
a priznal jej náhradu trov konania. Podaním z 28. marca 2012 ţalovaná doplnila dovolanie
„o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ (prílohou tohto podania je list Národnej
banky Slovenska z 8. februára 2012).
Ţalobkyňa vo vyjadrení z 18. augusta 2011 k dovolaniu ţalovanej uviedla, ţe
rozhodnutia súdov sú zaloţené na úplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností
a spočívajú na ich správnom právnom posúdení. Podľa jej názoru obsahuje dovolanie celý rad
takých dôvodov, argumentácií a formulácií, ktoré ju vedú k presvedčeniu, ţe sa ani netýkajú
preskúmavanej veci a v dovolaní boli uvedené len omylom, v skutočnosti sa ale vzťahujú
k inej právnej veci. So zreteľom na uvedené ţiadala neopodstatnené dovolanie zamietnuť
a priznať jej za tento úkon náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení z 18. júna 2012
k doplneniu dovolania „o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ ţalobkyňa zotrvala
na svojom názore, ţe nedôvodné dovolanie je potrebné zamietnuť; aj za tento úkon ţiadala
priznať náhradu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto
opravným prostriedkom napadnúť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený prvostupňový rozsudok. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
(§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Prípustnosť dovolania ţalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.)
a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na to by dovolanie ţalovanej bolo prípustné, len ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú
v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto z uvedených
ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní
odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne
nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.
O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehalo v tej – ktorej veci súdne konanie
(vrátane dokazovania), môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc
o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.).
1. Dovolateľka namieta, ţe súd prvého stupňa „prakticky vôbec“ nevykonal
dokazovanie. Obsah spisu ale nepotvrdzuje opodstatnenosť tejto námietky. V spise je
na č.l. 214 zaloţená zápisnica z pojednávania pred súdom prvého stupňa uskutočneného
9. októbra 2009, z ktorej vyplýva, ţe súd vykonal dokazovanie – oboznámil obsah viacerých
listinných dôkazov (§ 129 ods. 1 O.s.p.) a vypočul ţalobkyňu (§ 131 O.s.p.). Na pojednávaní
1. februára 2010 (viď zápisnicu na č.l. 244 spisu) súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
výsluchom svedka JUDr. J. Š.; účastníci sa po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. vyjadrili,
ţe nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Uvedenú námietku povaţuje dovolací súd vzhľadom na to za nezpredmetnú.
2. V dovolaní ţalovaná argumentuje tým, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval § 118
ods. 2 O.s.p.
Zo zápisnice o pojednávaní z 1. februára 2010 (č.l. 244 spisu) ale vyplýva, ţe súd
prvého stupňa postupoval v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. – uviedol, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov konania povaţuje za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Ţalovaná nenamietala správnosť takejto
protokolácie priebehu pojednávania, nenavrhla doplnenie zápisnice ani nevzniesla námietky
proti jej zneniu (§ 40 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na to povaţuje dovolací súd uvedenú
námietku dovolateľky za neopodstatnenú. Keďţe súd prvého stupňa – ako tomu nasvedčuje
táto zápisnica – postupoval v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., je neopodstatnená námietka
dovolateľky, ţe rozhodnutie súdu je zaloţené na takých skutkových a právnych okolnostiach,
ktoré z pohľadu výsledkov a priebehu konania boli nečakané a nepredvídateľné, pričom
ţalovaná nemala moţnosť vyjadriť sa k nim.
3. Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť
svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, sa tým odníma moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď rozhodnutie publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 49/1998).
V danom prípade je však námietka ţalovanej o nerešpektovaní jej „práva na záverečnú
reč“ a nevytvorení procesnej moţnosti zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť
sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci neopodstatnená. Obsah uţ spomenutej zápisnice
o pojednávaní (č.l. 244 spisu) pravdivosť tohto tvrdenia ţalovanej popiera – obaja právni
zástupcovia účastníkov konania totiţ procesné oprávnenie vyplývajúce z § 218 ods. 4 O.s.p.
realizovali a podrobne sa v zmysle tohto ustanovenia vyjadrili.
4. Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné
a správne zistenie skutkového stavu. K tomu najvyšší súd uvádza, ţe posúdenie návrhu
účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je
vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania. Najvyšší súd to vyjadril uţ
v R 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.
K rovnakému záveru dospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,
nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
5. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľky najvyšší súd uvádza, ţe súd neodníme
účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných
dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť
prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, ţe do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993).
6. Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu
skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale
procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené,
mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo
nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.
7. Ţalovaná odvolaciemu súdu vytýka, ţe na prejednanie veci nenariadil odvolacie
pojednávanie. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi
predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale
v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací
súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje
tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem.
Odvolací súd, ako vyplýva zo spisu, dospel k záveru, ţe sú splnené procesné predpoklady
pre postup podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom na to mohol v danej veci rozhodnúť bez
nariadenia odvolacieho pojednávania. Jeho postup neviedol k odňatiu moţnosti ţalovanej
pred súdom konať.
8. Pre prípad, ţe dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka tieţ nepreskúmateľnosť
dôvodov rozhodnutia (viď text na str. 2 dovolania, v zmysle ktorého „súd prvého stupňa
zároveň ani nevysvetlil a ani neodôvodnil...“, resp. text na str. 4 dovolania, v zmysle ktorého
„súd na tomto mieste nepovedal, v čom vidí stav právnej neistoty ţalobcu...“), dovolací súd
uvádza, ţe namietanou je tu tzv. iná procesná vada konania (viď R 111/1998), ktorá
prípustnosť dovolania nezakladá.
Za námietku, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, povaţuje
dovolací súd tieţ tú časť dovolania, v ktorej odvolací súd podľa jej názoru nevysvetlil, v čom
podľa neho spočíva (naďalej pretrváva) naliehavý právny záujem ţalobkyne na poţadovanom
určení neplatnosti poistnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď sa ţalovaná v odvolacom
konaní vyjadrila, ţe nepopiera existenciu poistného vzťahu účastníčok konania.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K námietke ţalovanej, ţe
odvolací súd sa nevyjadril k všetkým dôvodom obsiahnutým v odvolaní alebo vo vyjadrení
v priebehu odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, ţe obsahovou zloţkou kaţdého
odvolania sú (majú byť) odvolacie námietky, podstatu ktorých logicky a nevyhnutne tvorí
vţdy argumentácia odvolateľa, ţe postup súdu prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie sú
z toho – ktorého dôvodu nesprávne. Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný názor, ţe
odvolací súd musí vţdy reagovať na všetky dôvody odvolania (resp. na všetky vyjadrenia
odvolateľa v priebehu odvolacieho konania), bolo by ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
nepouţiteľné. Odvolací súd môţe podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve
podmienky: a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd
sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd
dospeje k záveru, ţe tieto podmienky sú splnené, má aplikácia § 219 ods. 2 O.s.p. oporu
v zákone a nemôţe byť spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Aplikáciou § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vyjadruje pritom nielen svoj záver, ţe napadnuté
rozhodnutie a jeho odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (bez výslovného
vyjadrenia) aj záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné,
právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe
uvedené procesné predpoklady pre postup v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sú dané, preto
aplikácia tohto ustanovenia z jeho strany mala oporu v zákone a nemôţe byť spojená
s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
9. V časti III. dovolania ţalovaná vysvetľuje dôvody, so zreteľom na ktoré dospela
k názoru, ţe dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Tvrdí, ţe právne závery súdov oboch niţších stupňov v otázke
preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení neplatnosti poistnej zmluvy
sú nesprávne a priečiace sa § 80 písm. c/ O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú
v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p.
ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený
v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý
rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
10. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu. Skutkový základ veci zistený súdom
prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôţe byť preto v dovolacom konaní
rozširovaný. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemôţe byť posudzované
s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nemohol odvolací súd brať do úvahy, lebo
mu neboli známe z toho dôvodu, ţe nevyplývali z výsledkov dokazovania ani z prednesov
účastníkov. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní preskúmať len postup a rozhodovanie
odvolacieho súdu v reáliách rámca, známeho uţ odvolaciemu súdu. Ţalovanou v podaní
z 28. marca 2012 doplnené „okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“, predstavujú
neprípustné nóvum, ktoré nebolo moţné v dovolacom konaní posudzovať.
11. Ţalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu ako celok a ako celok ho navrhla
zrušiť. Dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku tohto rozsudku o trovách odvolacieho
konania, smeruje proti výroku, ktorý je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale
charakter uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p.) a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie
o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté. Vzhľadom na túto
povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť uvedenej časti
dovolania posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti
Výpočet uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné,
podáva § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale z okruhu uznesení,
proti ktorým je dovolanie prípustné, výslovne vylučuje (o.i.). uznesenie odvolacieho súdu
o trovách konania. Vzhľadom na to je dovolanie ţalovanej v danej časti procesne neprípustné.
12. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť
dovolania ţalovanej nevyplýva z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby
skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p.
13. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh
na rozhodnutie o trovách tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslila. Dovolací súd jej
priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokátskej
kancelárie za dva úkony právnej sluţby (vyjadrenie z 18. augusta 2011 k dovolaniu
a vyjadrenie z 18. júna 2012 k doplneniu dovolania). Vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb a ţalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 156,87 €
[1/13 výpočtového základu (57 € + 58,69 €) + reţijný paušál (7,41 € + 7,63 €) + DPH
(12,88 € + 13,26 €)].
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. augusta 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová