Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/204/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. R., bývajúcej v P.,

zastúpenej P . ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., proti ţalovanej

R., a.s. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K.,

o určenie platnosti poistnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. apríla

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

159,87 € na účet P. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., ktorý je

vedený vo V., a.s. pobočka P. pod č. X., s uvedením VS: X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 1. februára 2010

č.k. -267 určil, ţe: a/ poistná zmluva č. X. uzavretá medzi účastníkmi konania

17. júna 1996 (ďalej len „poistná zmluva“) je platná, b/ právny úkon ţalovanej z 24. júna

2008 urobený vo forme oznámenia o zániku poistenia je neúčinný, c/ právny úkon ţalovanej

z 24. júna 2008 urobený vo forme oznámenia o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty

je neúčinný; zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobkyňa

so ţalovanou uzavreli poistnú zmluvu na produkt UDP–K a úrazové poistenie. Doba platenia

poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, ţe výška poistného bola 592 Sk. Ţalobkyňa

všetky povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy plnila riadne a včas. Keď Národná banka

Slovenska vo februári roku 2008 uloţila ţalovanej povinnosť zvýšiť pri danom poistnom

produkte poistné od začiatku tak, aby bolo moţné poistno-matematicky zachovať poistné

sumy, ţalovaná oboznámila ţalobkyňu s alternatívnymi riešeniami zvýšenia poistného s tým,

ţe ak jej ţalobkyňa nedoručí stanovisko k zvýšeniu poistného, bude poistenie zrušené dňom

15. mája 2008 a ţalobkyni bude vyplatená „odkupná hodnota“ (suma, ktorú poisťovateľ

vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia). Listom z 24. júna 2008

ţalovaná oznámila ţalobkyni, ţe dňom 16. mája 2008 došlo k zániku poistenia a ţalobkyňa

má právo na vyplatenie odkupnej hodnoty. Ţalobkyňa sa vzhľadom na to domáhala

určovacou ţalobou ochrany svojich práv. V občianskom súdnom konaní zastávala názor, ţe

má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, poistná zmluva je platná a v danom

prípade nedošlo k zániku poistenia. Ţalovaná sa bránila tým, ţe po uzavretí poistnej zmluvy

sa zmenila právna úprava poistenia, v dôsledku ktorej došlo k nemoţnosti skôr dohodnutého

plnenia a k zániku právneho vzťahu účastníčok konania. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil

s právnymi závermi a argumentáciou ţalovanej. Aj podľa jeho názoru má ţalobkyňa

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ), lebo výrok rozsudku

súdu určujúci platnosť poistnej zmluvy odstráni stav právnej neistoty ţalobkyne ohľadne jej

právneho postavenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Konštatoval, ţe výsledky vykonaného

dokazovania nepreukázali, ţe by poistná zmluva bola neplatná alebo ţe by zanikol poistný

právny pomer účastníkov konania. Úkon ţalovanej, ktorým prejavila vôľu jednostranne zrušiť

tento právny vzťah, je v rozpore so zákonom, a preto je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho

zákonníka). O trovách konania rozhodol súd podľa

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná. Krajský

súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. apríla 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, ţe napadnutý rozsudok preskúmal spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z , vec prejednal bez nariadenia

pojednávania ( ) a zistil, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné. Podľa

názoru odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým a právnym

záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s výstiţným odôvodnením napadnutého

rozsudku, na zdôraznenie správnosti ktorého uviedol, ţe kladné rozhodnutie súdu o určovacej

ţalobe ( ) je spôsobilé odstrániť stav neistoty ţalobkyne v právnom vzťahu

účastníčok konania. Nestotoţnil sa s názorom ţalovanej, ţe ţalobkyňa naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení nemá a ţe by ho prípadne mohla mať aţ v prípade vzniku

poistnej udalosti. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukázaním najmä

na v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Namietala,

ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ), v konaní došlo k inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

K odňatiu moţnosti pred súdom konať došlo tým, ţe súd prvého stupňa vo veci „prakticky

vôbec“ nevykonal dokazovanie, v dôsledku čoho aj rozhodol bez náleţitého zistenia

skutkového stavu. Odvolací súd napriek tomu na prejednanie veci nenariadil odvolacie

pojednávanie. Súdy na základe (ne)vykonaných dôkazov nemohli dospieť k úplným

a správnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho ani nemohli vec správne právne posúdiť.

Súd prvého stupňa nerešpektoval ustanovenie a neuviedol, ktoré skutkové

tvrdenia účastníkov sú zhodné alebo rozporné, ani ktoré dôkazy budú vykonané alebo

nevykonané. Odvolací súd túto okolnosť buď vôbec nepostrehol, alebo jej nepriznal význam,

i keď aj toto procesné pochybenie prvostupňového súdu viedlo k procesnej vade uvedenej

v Dovolateľka ďalej uviedla, ţe v odvolacom konaní predloţila súdu

listinu obsahujúcu jej vyjadrenie, ţe nepopiera pretrvávajúcu existenciu právneho vzťahu

účastníčok konania zaloţenú poistnou zmluvou a zastávala názor, ţe v dôsledku toho stratila

ţalovaná naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ). Pokiaľ

odvolací súd napriek tomu ani za tejto zmenenej situácie nenariadil odvolacie pojednávanie

a nedoplnil dokazovanie, nemohol riadne zistiť skutkový stav, ani správne posúdiť všetky

relevantné skutkové zistenia. K odňatiu moţnosti ţalovanej došlo aj v dôsledku toho, ţe jej

bolo upreté právo na záverečné zhrnutie a vyjadrenie sa k veci a k priebehu konania.

Rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a prekvapivé, pričom ţalovanej nebol vytvorený

procesný priestor primerane reagovať. V časti dovolania, v ktorej ţalovaná vysvetľovala

uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle , uviedla svoje dôvody,

so zreteľom na ktoré zastávala názor, ţe ţalobkyňa v konaní neosvedčila naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení ( ). Dovolateľka tvrdila, ţe v odvolacom

konaní odpadla ţalobkyňou uvádzaná neistota, odstránenie ktorej sledovala určovacou

ţalobou, lebo ţalovaná v odvolacom konaní potvrdila pretrvávajúcu existenciu poistného

vzťahu účastníčok konania zaloţeného poistnou zmluvou. V nadväznosti na toto tvrdenie

ţalovaná vyslovila názor, ţe ţaloba mala byť z tohto dôvodu zamietnutá. Vzhľadom

na to ţiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozhodnutia zmenil, ţalobu zamietol

a priznal jej náhradu trov konania. Podaním z 28. marca 2012 ţalovaná doplnila dovolanie

„o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ (prílohou tohto podania je list Národnej

banky Slovenska z 8. februára 2012).

Ţalobkyňa vo vyjadrení z 18. augusta 2011 k dovolaniu ţalovanej uviedla, ţe

rozhodnutia súdov sú zaloţené na úplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností

a spočívajú na ich správnom právnom posúdení. Podľa jej názoru obsahuje dovolanie celý rad

takých dôvodov, argumentácií a formulácií, ktoré ju vedú k presvedčeniu, ţe sa ani netýkajú

preskúmavanej veci a v dovolaní boli uvedené len omylom, v skutočnosti sa ale vzťahujú

k inej právnej veci. So zreteľom na uvedené ţiadala neopodstatnené dovolanie zamietnuť

a priznať jej za tento úkon náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení z 18. júna 2012

k doplneniu dovolania „o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ ţalobkyňa zotrvala

na svojom názore, ţe nedôvodné dovolanie je potrebné zamietnuť; aj za tento úkon ţiadala

priznať náhradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto

opravným prostriedkom napadnúť.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený prvostupňový rozsudok. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Prípustnosť dovolania ţalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

So zreteľom na to by dovolanie ţalovanej bolo prípustné, len ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu uvedenú

v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto z uvedených

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehalo v tej – ktorej veci súdne konanie

(vrátane dokazovania), môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc

o súdnych pojednávaniach (viď a ).

1. Dovolateľka namieta, ţe súd prvého stupňa „prakticky vôbec“ nevykonal

dokazovanie. Obsah spisu ale nepotvrdzuje opodstatnenosť tejto námietky. V spise je

na č.l. 214 zaloţená zápisnica z pojednávania pred súdom prvého stupňa uskutočneného

9. októbra 2009, z ktorej vyplýva, ţe súd vykonal dokazovanie – oboznámil obsah viacerých

listinných dôkazov ( ) a vypočul ţalobkyňu ( ). Na pojednávaní

1. februára 2010 (viď zápisnicu na č.l. 244 spisu) súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

výsluchom svedka JUDr. J. Š.; účastníci sa po poučení v zmysle vyjadrili,

ţe nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Uvedenú námietku povaţuje dovolací súd vzhľadom na to za nezpredmetnú.

2. V dovolaní ţalovaná argumentuje tým, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval § 118

ods. 2

Zo zápisnice o pojednávaní z 1. februára 2010 (č.l. 244 spisu) ale vyplýva, ţe súd

prvého stupňa postupoval v zmysle – uviedol, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia účastníkov konania povaţuje za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Ţalovaná nenamietala správnosť takejto

protokolácie priebehu pojednávania, nenavrhla doplnenie zápisnice ani nevzniesla námietky

proti jej zneniu ( ). So zreteľom na to povaţuje dovolací súd uvedenú

námietku dovolateľky za neopodstatnenú. Keďţe súd prvého stupňa – ako tomu nasvedčuje

táto zápisnica – postupoval v súlade s , je neopodstatnená námietka

dovolateľky, ţe rozhodnutie súdu je zaloţené na takých skutkových a právnych okolnostiach,

ktoré z pohľadu výsledkov a priebehu konania boli nečakané a nepredvídateľné, pričom

ţalovaná nemala moţnosť vyjadriť sa k nim.

3. Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, sa tým odníma moţnosť

konať pred súdom v zmysle (viď rozhodnutie publikované v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 49/1998).

V danom prípade je však námietka ţalovanej o nerešpektovaní jej „práva na záverečnú

reč“ a nevytvorení procesnej moţnosti zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť

sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci neopodstatnená. Obsah uţ spomenutej zápisnice

o pojednávaní (č.l. 244 spisu) pravdivosť tohto tvrdenia ţalovanej popiera – obaja právni

zástupcovia účastníkov konania totiţ procesné oprávnenie vyplývajúce z

realizovali a podrobne sa v zmysle tohto ustanovenia vyjadrili.

4. Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné

a správne zistenie skutkového stavu. K tomu najvyšší súd uvádza, ţe posúdenie návrhu

účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je

vecou súdu (viď ), a nie účastníka konania. Najvyšší súd to vyjadril uţ

v R 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle

K rovnakému záveru dospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle

5. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľky najvyšší súd uvádza, ţe súd neodníme

účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť

prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle Treba dodať, ţe do obsahu základného práva

podľa a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania podľa (viď R 42/1993).

6. Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené,

mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo

nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

7. Ţalovaná odvolaciemu súdu vytýka, ţe na prejednanie veci nenariadil odvolacie

pojednávanie. Podľa v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa ale

v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v ) môţe odvolací súd rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací

súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje

tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem.

Odvolací súd, ako vyplýva zo spisu, dospel k záveru, ţe sú splnené procesné predpoklady

pre postup podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom na to mohol v danej veci rozhodnúť bez

nariadenia odvolacieho pojednávania. Jeho postup neviedol k odňatiu moţnosti ţalovanej

pred súdom konať.

8. Pre prípad, ţe dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka tieţ nepreskúmateľnosť

dôvodov rozhodnutia (viď text na str. 2 dovolania, v zmysle ktorého „súd prvého stupňa

zároveň ani nevysvetlil a ani neodôvodnil...“, resp. text na str. 4 dovolania, v zmysle ktorého

„súd na tomto mieste nepovedal, v čom vidí stav právnej neistoty ţalobcu...“), dovolací súd

uvádza, ţe namietanou je tu tzv. iná procesná vada konania (viď R 111/1998), ktorá

prípustnosť dovolania nezakladá.

Za námietku, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, povaţuje

dovolací súd tieţ tú časť dovolania, v ktorej odvolací súd podľa jej názoru nevysvetlil, v čom

podľa neho spočíva (naďalej pretrváva) naliehavý právny záujem ţalobkyne na poţadovanom

určení neplatnosti poistnej zmluvy ( ), keď sa ţalovaná v odvolacom

konaní vyjadrila, ţe nepopiera existenciu poistného vzťahu účastníčok konania.

Podľa sa odvolací súd v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K námietke ţalovanej, ţe

odvolací súd sa nevyjadril k všetkým dôvodom obsiahnutým v odvolaní alebo vo vyjadrení

v priebehu odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, ţe obsahovou zloţkou kaţdého

odvolania sú (majú byť) odvolacie námietky, podstatu ktorých logicky a nevyhnutne tvorí

vţdy argumentácia odvolateľa, ţe postup súdu prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie sú

z toho – ktorého dôvodu nesprávne. Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný názor, ţe

odvolací súd musí vţdy reagovať na všetky dôvody odvolania (resp. na všetky vyjadrenia

odvolateľa v priebehu odvolacieho konania), bolo by ustanovenie

nepouţiteľné. Odvolací súd môţe podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve

podmienky: a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd

sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd

dospeje k záveru, ţe tieto podmienky sú splnené, má aplikácia oporu

v zákone a nemôţe byť spojená s procesnou vadou konania v zmysle

Aplikáciou odvolací súd vyjadruje pritom nielen svoj záver, ţe napadnuté

rozhodnutie a jeho odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (bez výslovného

vyjadrenia) aj záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné,

právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvého stupňa. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe

uvedené procesné predpoklady pre postup v zmysle sú dané, preto

aplikácia tohto ustanovenia z jeho strany mala oporu v zákone a nemôţe byť spojená

s procesnou vadou konania v zmysle

9. V časti III. dovolania ţalovaná vysvetľuje dôvody, so zreteľom na ktoré dospela

k názoru, ţe dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Tvrdí, ţe právne závery súdov oboch niţších stupňov v otázke

preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení neplatnosti poistnej zmluvy

sú nesprávne a priečiace sa

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú

v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený

v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý

rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

10. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu. Skutkový základ veci zistený súdom

prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôţe byť preto v dovolacom konaní

rozširovaný. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemôţe byť posudzované

s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nemohol odvolací súd brať do úvahy, lebo

mu neboli známe z toho dôvodu, ţe nevyplývali z výsledkov dokazovania ani z prednesov

účastníkov. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní preskúmať len postup a rozhodovanie

odvolacieho súdu v reáliách rámca, známeho uţ odvolaciemu súdu. Ţalovanou v podaní

z 28. marca 2012 doplnené „okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“, predstavujú

neprípustné nóvum, ktoré nebolo moţné v dovolacom konaní posudzovať.

11. Ţalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu ako celok a ako celok ho navrhla

zrušiť. Dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku tohto rozsudku o trovách odvolacieho

konania, smeruje proti výroku, ktorý je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia (viď ) a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté. Vzhľadom na túto

povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť uvedenej časti

dovolania posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti

uzneseniu ( ).

Výpočet uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné,

podáva a Ustanovenie ale z okruhu uznesení,

proti ktorým je dovolanie prípustné, výslovne vylučuje (o.i.). uznesenie odvolacieho súdu

o trovách konania. Vzhľadom na to je dovolanie ţalovanej v danej časti procesne neprípustné.

12. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť

dovolania ţalovanej nevyplýva z aţ 3 , ani z Dovolanie preto

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/

13. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala ( v spojení

s a ). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh

na rozhodnutie o trovách tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslila. Dovolací súd jej

priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokátskej

kancelárie za dva úkony právnej sluţby (vyjadrenie z 18. augusta 2011 k dovolaniu

a vyjadrenie z 18. júna 2012 k doplneniu dovolania). Vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb a ţalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 156,87 €

[1/13 výpočtového základu (57 € + 58,69 €) + reţijný paušál (7,41 € + 7,63 €) + DPH

(12,88 € + 13,26 €)].

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. augusta 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová