Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/178/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,

so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Humenné,

so sídlom Štefánikova ul č. 18, 066 01 Humenné, za účasti M., bytom K., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. októbra 2011 č. k. – 13, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

5. októbra 2011 č. k. – 13 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím zo dňa 22.05.2009 č. V-1476/2008 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.

“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam dotknutým

začatým vkladovým konaním.

2

Svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že plnomocenstvo udelené

advokátovi dlžníkom je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

záložcu je neurčité, nezrozumiteľné a nie je podpísané splnomocniteľom. Splnomocnenie

na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať predmet zmluvy. Taktiež je možné

predpokladať, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír je vopred určený navrhovateľom a je preto

možné dôvodne pochybovať o tom, či bude obhajovať záujmy splnomocniteľa.

Plnomocenstvo je preto absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle

ust. . Plnomocenstvo navyše nerešpektuje vyváženosť

medzi predmetom úverovej zmluvy, pokiaľ ide o výšku úveru a jeho príslušenstva

a predmetom záložnej zmluvy, čo je v rozpore z dobrými mravmi. Návrh na vklad a záložná

zmluva nie sú platne podpísané. Podpis navrhovateľa a v návrhu i podpisy záložného veriteľa

na zmluvách sú preskenované. Navyše ide o nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov a záložná zmluva preto ani nemohla byť podpísaná bez súhlasu druhého

z manželov.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Prešove

opravný prostriedok.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je

dôvodný a rozhodnutie odporcu potvrdil.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo

obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má stať predmetom zálohu, je taký

prejav vôle neurčitý ale aj nezrozumiteľný a takýto právny úkon je neplatný. Stotožnil sa aj

s názorom, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a nie je zrejmé, či sa plnomocenstvo

k uzavretiu zmluvy o záložnom práve týka všetkých alebo len niektorých nehnuteľností

vo vlastníctve záložcu. Splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia

byť urobené tak, ako samotné právne úkony. Dohoda o splnomocnení je neplatná aj

pre rozpor záujmov medzi dlžníkom a splnomocneným zástupcom, pretože dlžník nemal

3

možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač,

ktorú používa navrhovateľ pri uzatváraní obdobných zmlúv a meno advokáta bolo vpísané

do predtlače. Záujem splnomocnenca je preto v rozpore so záujmami zastúpeného.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie zo 4.11.2011 (č. l. 26)

v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. Podľa jeho názoru

odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.

Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti

vyžadované , a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná

forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť

Mgr. Kušníra pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval

od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy

po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom

nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.

Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia

nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú

identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu

dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený

zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc je

platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje

podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho

oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.

K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník

neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Kušnírom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto

plnú moc neskôr neodvolal.

4

Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo

zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo, ako aj

Záložná zmluva platné.

Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti

splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal

postupovať aj súd v rámci súdneho konania.

Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie

ochrancu práv dlžníka. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne

a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ

ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného

práva. Uvedené neznamená automatickú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa zákona (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti

ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3

ods. 9 ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý

rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích

dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

5

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere

dňa 21.05.2007 v zmysle a nasl. , ako veriteľ s dlžníčkou M..

Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 30 000,-Sk a dlžníčka sa zaviazala vrátiť

túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 55 920,-Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžníčka

splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby za účelom zabezpečenia jej záväzku voči

veriteľovi na základe úverovej zmluvy, uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu podľa ust. § 552

alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa k nehnuteľnostiam v jej

vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu

uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, že pokiaľ

nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do dodatočne poskytnutej lehoty jeden

mesiac od uzavretia záložnej zmluvy, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej

zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra

nehnuteľností a v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká

k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra

nehnuteľností.

Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať

za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi

na základe úverovej zmluvy, pozostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej

príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a

6

vykonania príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo

prijímam" je podpísané Mgr. Tomášom Kušnírom. Podpis dlžníka bol overený dňa

21.05.2007. Dátum podpisu zmluvy je deň, v ktorý mal dlžník prevziať finančnú hotovosť

od mandantára navrhovateľa. Následne bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151a a nasl.

medzi navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom

Mgr. Tomášom Kušnírom.

Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou

činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje

zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia

Podľa platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže

v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje

na svoj rozsudok zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. zverejnený v plnom rozsahu

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.

Najvyšší súd tu konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci

s rozsudkom najmä v tom, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného

práva v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi

navrhovateľom v pozícii záložného veriteľa na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,

najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie vyčíslenej

istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných

7

platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných

podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalej v príslušnom

rozsahu uvádza.

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny je treba potvrdiť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje

súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam

správnych orgánov.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku

vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej necituje] .........

Podľa Slovenská republika je právnym štátom.

Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy

Ústavného súdu SR napr. , ).

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v právnom štáte

sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva

8

alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju

kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej

len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa

do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv

k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je

geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach

k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve

zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva

a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva

k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku

obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,

ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo

k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv

k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä

pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,

na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu

národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a

prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2

katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom

vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu

správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené

v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28

ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa

alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

9

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je

účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2

katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne

a obsahuje:

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť

právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych

úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má

byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu

na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,

v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo

k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická

osoba,

10

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis

splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to

najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej

forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná

voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa

katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti

návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda

právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno

podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia

o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle

§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,

ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra

podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. ,

ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti

zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo

či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

11

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným

zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme

notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom

na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu

s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní

s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení

katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel

k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom

(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv

k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych

inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike

sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.

Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa

Občianskeho a ), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa

hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu

podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného

práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,

že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom

do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je

v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

12

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu

vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení

§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách

ustanovenia vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom

správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31

ods. 1, 2 katastrálneho zákona a vyhlášky č. ) posudzuje skutočnosti,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného

postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo

zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa

toho rozlišujeme:

1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu

či iného štátneho orgánu,

2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).

Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:

a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. nazýva takúto

zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú

právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté

medzi klientom a advokátom,

b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný

predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;

c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci

existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),

bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a

13

klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník

prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),

s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné

podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.

Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení

veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných

papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon

podľa je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda

vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je

poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho

úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na

vyjadrenie právneho úkonu.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho

obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je

dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola

uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,

okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu

so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník

prejaviť.

Podľa o advokácii v platnom znení, každý má právo

na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v pred tlači

úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné

podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu

uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.

Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník

14

podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,

že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.

garantuje ochranu vlastníckeho práva v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma

zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti

s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ

„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva

ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie

funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného

vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa

prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,

podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka neplatné.

Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení

záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom

zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako

nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa

podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a

nežiaduci.

Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere,

zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich

vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito

zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej

hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému

majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej

zmluvy.

Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,

že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone

15

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými

mravmi.

Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. “ [koniec citácie rozsudku

zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. ].

Vzhľadom na to, že právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlžník

údajne udeliť v prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej

medzi účastníkmi, s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to,

že citovaný rozsudok sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa,

sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bližšie už nevyjadruje.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom

rozhodnutí sp.zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

16

možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov

týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. augusta 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová