Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/45/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. B., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Luţická X., proti

ţalovaným 1/ V. R., bývajúcej v B., 2/ M. R., bývajúcemu v B., obom zastúpeným JUDr. M.

Kučerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krajinská 30, o určenie vlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok

Okresného súdu Bratislava I z 24. januára 2011 č. k. -291, ktorým bola

(po pripustení zmeny) zamietnutá ţaloba o určenie, ţe poručiteľ M. B., narodený X., bol

v čase smrti dňa X. vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X., parc. č. X., X., X., kat.

územie S., a to bytu č. X., na prvom poschodí, v podiele 1/1 a spoluvlastníkom podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 1110/100000. Ţalovaným priznal voči

ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 615,79 Eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám ich právneho zástupcu. V celom rozsahu sa stotoţnil

s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu a skonštatoval správnosť jeho dôvodov.

Dospel k záveru, súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vyporiadal

s výpoveďami všetkých svedkov, preto sa k nim uţ nevyjadril. Uviedol, ţe vykonaným

dokazovaním mal okresný súd dôvodne za preukázané, ţe M. B. ako predávajúci uzavrel so

ţalovanými ako kupujúcimi dňa 19. decembra 2003 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Z výpovede vypočutých svedkov (C. a K.) zistil, ţe M. B.

mal záujem predmetný byt previesť na ţalovaných a svojho konania si bol pri podpise zmluvy

plne vedomý. Tomuto záveru nasvedčovala aj skutočnosť, ţe bol uvedený ako zadávateľ

znaleckého posudku znalca Ing. Ilavského. Uzavretie zmluvy bolo v súlade s § 37 ods. 1

. Predávajúci neprejavil ani snahu po uzavretí zmluvy od nej odstúpiť.

V konaní vypočutí svedkovia nemali pochybnosti o jeho schopnosti posúdiť následky svojho

konania, ani o slobode a váţnosti jeho vôle pri podpise zmluvy. Svedkyne MUDr. G.,

ošetrujúca lekárka nebohého, ani MUDr. Š. nemali podozrenie, ţe by M. B. trpel duševnou

poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým na právne úkony. Znaleckým dokazovaním bolo

preukázané, ţe dohodnutá kúpna cena 160 500,-- Sk bola v súlade s platnou právnou úpravou

v čase uzavretia zmluvy. K odvolacej námietke ţalobkyne o nevykonaní dôkazu – posudku

Doc. PaedDr. D. T., PhD. prvostupňovým súdom, odvolací súd uviedol, ţe tento nie je

znaleckým posudkom v zmysle , ktorý by bol vypracovaný znalcom

zapísaným v zozname znalcov, po jeho ustanovení súdom, resp. vypracovaným na ţiadosť

účastníka. Preto nebolo moţné dať ho preskúmať v zmysle Poukázal na

ustanovenie , v zmysle ktorého súd rozhoduje o tom, ktoré z účastníkmi

označených dôkazov vykoná. Navyše, pre jeho všeobecný obsah a výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorých bola bez pochybností preukázaná vôľa predávajúceho M. B. previesť

byt na ţalovaných, nebolo treba na posudok prihliadať. Rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania odôvodnil úspešnosťou ţalovaných v konaní s poukazom na ustanovenie § 224 ods.

1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu v celom rozsahu podala

dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako i rozsudok súdu

prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe jej

bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa Túto vadu konania

videla v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov niţších stupňov, ktoré povaţovala za

nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nezákonné. Namietala tieţ, ţe odvolací súd rozhodoval

o jej odvolaní bez nariadenia pojednávania a bez oznámenia termínu vyhlásenia rozsudku.

Napokon napadla aj výrok o trovách konania, keď súdy pri rozhodovaní neprihliadli

na ustanovenie ,

Ţalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne povaţovali tento mimoriadny

opravný prostriedok za neprípustný, a preto ho ţiadali zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho

súdu o trovách konania. Jej dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, avšak svojim charakterom sa jedná o uznesenie

v zmysle Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania, treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú prípady prípustnosti dovolania proti uzneseniu ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je prípustné, ak je ním

napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Pretoţe v prejednávanej veci je dovolaním ţalovanej napadnutá aj časť rozhodnutia

odvolacieho súdu, vykazujúca znaky uznesenia, ktoré je výslovne uvedené v § 239 ods. 3

, je prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia vylúčená.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska a neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

ods. 1 veta druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu.

Úvodom k tejto dovolacej námietke treba pripomenúť, ţe podľa uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Dovolací súd

povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva

na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa Slovenskej

republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Naostatok nemoţno

opomenúť ani ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná

moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená

stotoţnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu

v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie

dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo objasnil,

z akých úvah vychádzal pri závere, ţe boli splnené všetky podmienky platnosti vyššie

uvedenej kúpnej zmluvy, pôvodne neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa ţalobou domáhala.

Vysvetlil tieţ, prečo ju nepovaţoval za rozpornú s dobrými mravmi, ani uzavretú v tiesni.

Svedecké výpovede potvrdili, ţe predávajúci M. B. rozumel obsahu danej zmluvy a bol

spôsobilý na uzatvorenie takéhoto právneho úkonu. I keď súd prvého stupňa výslovne

neuviedol, či vykonal dôkaz „znaleckým posudkom“ doc. PaedDr. D. T., PhD.,

z odôvodnenia jeho rozsudku (str. 8 prvý odsek) vyplýva, ţe sa v skutočnosti vyrovnal

so závermi tohto posudku. Podľa súdu prvého stupňa: „ Z vykonaného dokazovania súdu

nevyplynulo, ţe by predmetná kúpna zmluva bola pre nebohého M. B. nezrozumiteľná“. Tým

súd prvého stupňa nepochybne reagoval aj na záver posudku doc. PaedDr. D. T., PhD., ţe

„na základe vyššie spomenutých okolností sa nazdávame, ţe nebohý s pravdepodobnosťou

hraničiacou s istotou nebol schopný len na základe prečítania porozumieť kúpnej zmluve

a nebol schopný pochopiť dôsledky, ktoré mu z toho dokumentu vyplývajú, resp. vyplývajú

pre jeho blízkych do budúcnosti.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku prvostupňového

súdu, ktorý povaţoval za vecne správny. Vyrovnal sa aj s odvolacou námietkou ohľadne

nevykonania ţalobkyňou navrhnutého dôkazu. Jeho postup bol teda v súlade s ustanovením

umoţňujúcim odvolaciemu súdu podrobnejšie nezdôvodňovať svoje

rozhodnutie a odkázať na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne

stotoţňuje. Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

podľa predstáv ţalobkyne.

Vo svojom dovolaní ţalobkyňa ďalej vytýkala odvolaciemu súdu rozhodnutie bez

nariadenia pojednávania a bez oznámenia termínu vyhlásenia rozsudku.

Táto námietka dovolateľky je taktieţ nedôvodná, vzhľadom na ustanovenie § 214

ods. 2 v znení účinnom do 31.decembra 2011, v zmysle ktorého odvolací súd môţe

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov

uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa ,

závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v predmetnej

veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd mohol

podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania.

Dovolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie (v spojení s

ods. 2 ), v ktorom sa uvádza, ţe vo veciach rozhodnutých rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, súd oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Z č. l. 312 spisu vyplýva, ţe

predmetné oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania dňa

1. augusta 2011 o 10.15 hod., bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave

dňa 25. júla 2011 a zvesené bolo 2. augusta 2011. Odvolací súd teda postupoval v súlade

s uvedeným ustanovením. Týmto postupom preto nedošlo k odňatiu moţnosti účastníčke

konať pred súdom.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

ţalobkyne odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez

toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré im vznikli

v súvislosti s vyjadrením ich právneho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom

na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. augusta 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová