Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/37/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 16. augusta 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. A., pre prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom

obhajkyne JUDr. E. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 24. novembra 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. A. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 7. apríla 2011, sp. zn. , bol obvinený

R. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

doposiaľ s nestotožnenou osobou dňa 8. apríla 2008 v čase od 14,00 hod.

do 15,00 hod. v N. vylákal od A. K. finančnú hotovosť vo výške 49 000 Sk (1 626,50 eur)

pod zámienkou zabezpečenia odtiahnutia havarovaného kamióna a s tým súvisiacimi

výdavkami tak, že A. K. oslovil na T. neďaleko obchodného centra N. s tým, že potrebuje

požičať 49 000 Sk (1 626,50 eur) za účelom zabezpečenia odtiahnutia havarovaného kamióna,

ktorý havaroval neďaleko N. a zaplatenie robotníkov, ktorí vykladali z neho tovar, išiel s ňou

do jej bytu v N. na T. , kde od nej prevzal 9 000 Sk a následne neďaleko od obchodného

centra N. od nej prevzal sumu 40 000 Sk, ktoré A. K. vybrala z vkladnej knižky, ktorú má

vedenú v banke S. s tým, že jej predmetnú finančnú sumu vráti do 18.00 hod. dňa 8. apríla

2008, avšak ju do dnešného dňa nevrátil, čím A. K. spôsobil škodu vo výške 49 000 Sk

(1 626,50 eur).

2

Za to mu bol podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému výkon uloženého trestu odňatia

slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu

v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. mu súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody uložil povinnosť, aby počas skúšobnej doby uhradil spôsobenú škodu

poškodenej A. K., nar. X. v L., trvale bytom N., vo výške 1 626,50 €.

Podľa súd uložil obvinenému, aby uhradil poškodenej A. K., nar.

X. v L., trvale bytom N., spôsobenú škodu vo výške 1 626,50 €.

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Nitre bolo odvolanie obvineného R. A.

proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa ako nedôvodné

zamietnuté.

Obvinený R. A. písomným podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2012, podal

prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. E. M. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/,

písm. i/ a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie, ako i rozsudok okresného

súdu zrušil.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v tom,

že v trestnom konaní nebola z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí

spoľahlivo zistená totožnosť páchateľa, pričom jediným dôkazom, o ktorý sa opierala

obžaloba a súdy, bolo výlučne tvrdenie poškodenej. Okresný súd podľa dovolateľa nezistil

objektívne skutkový stav vo veci samej, neodstránil závažné rozpory v skutkových zisteniach

a tieto navyše jednostranne vyhodnotil bez jediného priameho dôkazu, čím dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Krajský súd nepreveril zistený

skutkový stav, vecou sa nezaoberal v rozsahu, akom mu prikazuje zákon a jeho odvolanie

3

formálne zamietol napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sám uviedol

neodstránené závažné rozpory v skutkových zisteniach.

Obvinený R. A. v ďalšej časti dovolania podrobne analyzoval vykonané dôkazy

a poukazoval na rozpory v skutkových zisteniach, ktoré podľa neho vylučovali záver, že by

práve on bol páchateľom skutku, z ktorého bol obvinený.

Hoci dovolateľ neuviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. c/ , v jeho ďalšej časti vytýkal napadnutému uzneseniu a konaniu, ktoré

mu predchádzalo chyby, ktoré obsahovo spadajú práve pod uvedený dovolací dôvod.

Argumentoval totiž tým, že konajúce súdy vyhodnotili vykonané dôkazy jednostranne

v jeho neprospech, brali do úvahy iba výpoveď poškodenej, spochybnili výpovede svedkov

svedčiacich v jeho prospech, čím porušili jeho právo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého

sú podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) zásada prezumpcie neviny, právo na obhajobu a princíp

rovnosti zbraní. Zásada prezumpcie neviny bola podľa dovolateľa porušená poverenou

príslušníčkou Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorá pri predkladaní jeho sťažnosti

proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokuratúre dňa 9. mája 2009 výslovne uviedla:

„Vzhľadom na osobu R. A. ako osobu nedôveryhodnú z dôvodu páchania trestnej činnosti

v minulosti je vznesenie obvinenia podľa môjho názoru a dôkaznej situácie odôvodnené“.

Princíp rovnosti zbraní bol porušený okresným súdom, ktorý nezaujal rovný, nezaujatý

prístup k procesným stranám, keď výslovne favorizoval poškodenú a výpovede svedkov R. G.

a M. Ď., ktorí vypovedali pravdivo spochybnil z dôvodu, že sa jedná o kamarátov obvineného.

Uplatnený dovolací dôvod podľa obvinený R. A.

obsahovo neodôvodnil ničím.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného R. A.

na vyjadrenie poškodenej A. K. a okresnej prokuratúre Nitra. Okresný prokurátor v písomnom

vyjadrení k dovolaniu zo 16. mája 2012 uviedol, že v predmetnej veci nie sú dané žiadne

dovolacie dôvody v zmysle a navrhol, aby dovolací súd podľa

písm. c/ dovolanie odmietol. Poškodená sa k podanému dovolaniu v stanovenej lehote

nevyjadrila.

4

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až

, ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Podľa najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie

zo 16. augusta 2011, sp. zn. ) viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania,

ktoré sú v ňom uvedené v zmysle sa týka vymedzenia chýb napadnutého

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov

dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia

podľa

Aj keď obvinený R. A. v súlade s v dovolaní výslovne uviedol

iba dovolacie dôvody podľa , , z obsahu

jeho námietok bolo zrejmé, že spadajú aj pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, preto v tejto súvislosti dovolací súd preskúmaval dovolanie obvineného z hľadiska

naplnenia všetkých citovaných dovolacích dôvodov.

Dovolací súd však po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolateľom

namietané chyby napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo spadajúce

pod dovolacie dôvody uvedené v , ,

v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

5

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v nutno podotknúť, že dôvodom pre podanie

dovolania podľa písm. c/ je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,

že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania

je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,

napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase

aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Nitra

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových

okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Nitre.

Hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného,

nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa (porušenia

práva na obhajobu), resp. podľa (nesprávne právne posúdenie

zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané

dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Neobstoja ani dovolacie námietky obvineného o porušení práva na obhajobu

nerešpektovaním zásady prezumpcie neviny a princípu rovnosti zbraní.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere poukazuje na relevantnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej je zásada prezumpcie

neviny jedným z prvkov práva na spravodlivé súdne konanie zakotveného v článku 6 ods. 1

Dohovoru a k jej porušeniu príde vtedy, ak vyhlásenie verejného činiteľa týkajúce

sa obvineného z trestného činu vyjadruje názor, že je vinný, hoci jeho vina ešte nebola

zákonným spôsobom preukázaná. Princíp prezumpcie neviny pritom môže byť porušený

nielen sudcom a súdom, ale i inými verejnými orgánmi, vrátane prokurátora

(viď napr. Daktaras proti Litve, rozsudok ESĽP z 10. októbra 2000, ods. 42). Otázka,

či je vyhlásenie verejného činiteľa v rozpore so zásadou prezumpcie neviny musí byť pritom

posudzovaná v kontexte konkrétnych okolností, za ktorých bolo sporné vyhlásenie urobené

(viď Shuvalov proti Estónsku, rozsudok ESĽP z 29. mája 2012, ods. 75).

Vychádzajúc z uvedených hľadísk dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľom

namietané vyhlásenie poverenej príslušníčky Policajného zboru Slovenskej republiky zásadu

prezumpcie neviny neporušovalo, nakoľko nevyjadrovalo názor o jeho vine, ale názor

o dôvodnosti vzneseného obvinenia.

Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu rovnosti zbraní, Najvyšší súd Slovenskej

republiky pripomína, že tento je súčasťou širšej koncepcie práva na spravodlivé súdne

konanie a okrem iného vyžaduje, aby každá z procesných strán mala primeranú možnosť

predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky,

za ktorých touto možnosťou disponuje druhá strana. Dovolací súd zistil, že v posudzovanej

veci bol uvedený princíp dodržaný, nakoľko obvinený R. A. mal možnosť navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu. Samotná skutočnosť, že súd

výpovede svedkov R. G. a M. Ď. vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce nie je porušením

princípu rovnosti zbraní.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento

dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené

na dovolacom dôvode podľa je určené k náprave právnych chýb

7

rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku

alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti

skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa

Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného

prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov oboch súdov vo vzťahu k výpovediam

svedkov a poukazuje na rozpory vo výpovedi poškodenej, v dôsledku čoho podľa jeho

názoru nebol náležite zistený skutkový stav.

Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1

písm. i/ sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových

výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu podľa a preto dovolací súd na ne nemohol

prihliadať.

Uplatnený dovolací dôvod podľa v posudzovanej veci

zjavne naplnený nebol, nakoľko trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, bol obvinenému R. A. uložený v rámci

trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom jeho výkon bol podmienečne

odložený pri splnení podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

a súdom určená skúšobná doba bola stanovená v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zák. Aj povinnosť

nahradiť v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody škodu

spôsobenú trestným činom bola súdom uložená v súlade s § 50 ods. 2 Tr. zák.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/, písm. h/, písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie

obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová