Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/12/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného E., spol. s r.o. so

sídlom v B., zastúpeného JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom v Badíne, Laurinská č. 41

proti povinnému Ing. M. L., bývajúcemu v L., zastúpenému Mgr. Jurajom Fričom,

advokátom v Ruţomberku, Podhora č. 49, o vymoženie 2 311,89 Eur s prísl., vedenej na

Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ruţomberok uznesením z 21. januára 2011 č.k. -73 v spojení

s opravným uznesením z 21. februára 2011 č.k. -73 rozhodol o trovách exekúcie

tak, ţe oprávnenému uloţil povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov exekučného konania

v sume 740,57 Eur a tieţ zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 71,82 Eur

z dôvodu, ţe exekúcia bola na základe návrhu oprávneného zastavená. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanovením a o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“). Uviedol, ţe súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie v súlade

s ustanoveniami vyhlášky č. a k zastaveniu exekúcie došlo zavinením

oprávneného a preto mu uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania aj povinnému.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie oprávneného (ktorý napadol odvolaním len výrok

týkajúci sa povinnosti zaplatiť trovy konania povinnému) uznesenie súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej časti zmenil tak, ţe oprávnenému uloţil povinnosť zaplatiť povinnému

2

náhradu trov konania v sume 539,64 Eur k rukám právneho zástupcu do troch dní.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Exekučný poriadok nerieši prípad, kedy je

moţné priznať náhradu trov konania povinnému ktorý nezavinil zastavenie exekučného

konania a preto dospel k názoru, ţe je moţné analogicky postupovať podľa príslušných

ustanovení , podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa pouţijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný

predpis neustanovuje inak. V tomto prípade je moţné analogicky aplikovať ustanovenie § 146

ods. 2 vety prvej , v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa

muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. V danom prípade sa príslušné ustanovenie

aplikovalo aj na zastavenie exekučného konania vo vzťahu, keď ho zavinil oprávnený a trovy

si uplatňuje povinný, pričom otázku zavinenia súd hodnotí iba podľa procesného výsledku.

Z týchto dôvodov povinnému priznal náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia, ktorých výšku stanovil v súlade s vyhláškou č. , pričom náhradu

priznal nie za tri úkony ako súd prvého stupňa ale len za dva úkony právnej pomoci

v celkovej výške 539,64 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorého

prípustnosť odôvodňoval ustanovením , teda, ţe postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe v inom konaní Okresný súd Banská

Bystrica náhradu trov exekučného konania povinnému nepriznal a konanie o náhradu trov

exekúcie povinnému uznesením č.k. -24 zo 4. júla 2011 zastavil. Ďalej citoval

odôvodnenie napadnutého uznesenia Krajského súdu v Ţiline v tej časti, ktorou odôvodnil

priznanie trov konania povinnému a následne citoval hore uvedené uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica v časti, ktorou odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní trov exekučného

konania povinnému. Poukázal na , nálezy Ústavného súdu

Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, z čoho vyvodil, ţe súd mu uvedeným postupom odňal

právo konať pred súdom aj tým, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné, nemá náleţitosti ustanovenia , je nepresvedčivé

a absentujú v ňom úvahy o tom, z akého dôvodu súd aplikoval na daný skutkový stav pouţitý

právny predpis. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenia niţších súdov zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie súdu prvého stupňa.

3

Oprávnený v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), predovšetkým

skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

4

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o trovách konania.

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe dovolateľ dovolaním napáda uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Jeho dovolanie je preto podľa

procesne neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto

predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o trovách

konania.

Pokiaľ ide o procesné vady v zmysle aţ e/ a , dovolateľ

ich v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo.

Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení preto nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadou podľa Podľa tohto ustanovenia je

5

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa preukáţe, ţe sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký neţiaduci postup

súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia týchto práv,

ktoré mu priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi

jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať (ide napríklad

o právo zúčastniť sa pojednávania, právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy, podávať

opravné prostriedky, etc.).

Dovolateľ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacím

súdom a tieţ skutočnosť, ţe iný súd v inom konaní rozhodol opačne o trovách exekučného

konania, neţ súd v prejednávanej veci.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa v odôvodnení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej

označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania

uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia aţ po jeho právoplatnosti (§ 171

ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť aţ na právoplatnosť rozhodnutia.

Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (, , , , ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

6

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

v ustanovení dáva odvolaciemu súdu

moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodoch, pre ktorý uloţil oprávnenému zaplatiť náhradu

trov exekučného konania povinnému, zrozumiteľne odôvodnil. Rovnako odvolací súd

podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie a tieţ dôvody, pre ktoré povaţoval uznesenie súdu

prvého stupňa v jeho podstate za správne. Dovolaním napadnuté uznesenie dalo odpoveď

na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo náhrada trov konania oprávnenému patrí, pričom

odvolací súd odôvodnil zmenu výšky priznanej náhrady a v tomto smere vyhovel námietkam

oprávneného, ţe povinnému nepatrí náhrada za tri úkony právnej pomoci, ale len za dva.

V tom zmysle išlo teda o potvrdzujúce rozhodnutie, ktoré vyznelo v prospech oprávneného

(dovolateľa). Okolnosť, ţe táto odpoveď dovolateľa neuspokojuje, neznamená, ţe

odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 169 ods. 1 v spojení

s ; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek

dovolateľa.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

; odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie uznesenia spĺňa.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia napadnutého uznesenia, zakladajúca vadu konania podľa

nie je dôvodná.

Z obsahu podaného dovolania je však zrejmé, ţe dovolateľ namieta vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa ukladajúce mu povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov konania, keď poukazuje

na iný právny názor v inom súdom konaní vedenom na inom okresnom súde. Aj v tejto

skutočnosti dovolateľ videl existenciu vady podľa Dovolací súd však

uvádza, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť len procesne nesprávnou

činnosťou súdu a túto vadu nemoţno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým súd dospel

pri posudzovaní oprávnenosti dovolateľom uplatneného nároku, resp. v právnom hodnotení

veci vyjadrenom v súdnom rozhodnutí. Na dôvaţok dovolací súd poznamenáva, ţe viazanosť

súdu iným rozhodnutím súdu vyplýva iba z ustanovenia a (o ktorý

prípad sa však v prejednávanej veci nejedná) a v ţiadnom však prípade nie je viazaný

právnym názorom súdu vysloveného v inom konaní.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl. Samotné právne posúdenie veci je totiţ realizáciou rozhodovacej činnosti súdu

a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa , lebo ním súd

neporušuje ţiadnu jeho procesnú povinnosť ani procesné práva účastníka.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

8

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť

dovolania nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia , ani z ustanovenia ,

dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je

prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa

v spojení s veta prvá odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová