Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/3905/2013

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom:

Mgr. Milan Somík zastupujúci Mgr. Juraja Galla, so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, vo veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: G. B., L.. XX.XX.XXXX, K. P. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava , tu o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 20.05.2014, námietkach povinného proti trovám exekúcie zo dňa 20.05.2014 a trovách exekúcie povinného, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Námietka povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti sumy 47,51 eur v y h o v u j e.

III. Povinnému náhradu trov exekúcie v súvislosti s námietkami proti trovám exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.09.2013, exekučného titulu

- rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-298/ODI-2010-II zo dňa 11.06.2010 v spojení s rozhodnutím o odvolaní č. KRP-KDI-SK-136/2010 zo dňa 27.09.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil dňa 13.12.2013 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 157679. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.01.2014.

Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 29.05.2014 predložil na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, ktoré podal v zákonom stanovenej lehote. Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 20.05.2014 a námietky boli podané na poštovú prepravu dňa 27.05.2014.

Povinný v podaných námietkach proti exekúcii uviedol, že dňa 27.03.2014, čiže po vzniku exekučného titulu, avšak predtým ako bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, uhradil exekúciou vymáhanú sumu vrátane súdneho poplatku a správne vypočítaných trov exekúcie, a to všetko v celkovej výške 52,50 eur na účet súdneho exekútora. Povinný z uvedeného dôvodu navrhuje, aby v dôsledku zániku nároku vymáhaného exekúciou, súd exekúciu zastavil, nakoľko po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané.

Povinný podal zároveň námietky proti trovám exekúcie, ktoré boli súdnym exekútorom určené vo výške 69,83 eur a mali pozostávať z trov exekúcie a hotových výdavkoch, ktoré však súdny exekútor nijakým spôsobom nešpecifikoval.

Takáto výška trov exekúcie podľa názoru povinného nemá oporu v príslušných ustanoveniach Exekučného poriadku (ďalej len „EP" ani vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška").

Podľa § 200 ods. 1 EP, prvá veta, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 201 ods. 1 EP „Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu oko pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byt vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Podľa príslušných ustanovení uvedených právnych predpisov:

- základ na určenie odmeny súdneho exekútora predstavuje výška vymoženej pohľadávky t.j. suma vo výške 20,- eur po zaokrúhlení na celé eurá nahor podľa § 26 vyhlášky je suma vo výške 20,- eur

- vzhľadom na skutočnosť, že 20% zo základu na určenie odmeny predstavuje sumu vo výške 10,00 eur, odmena exekútora by predstavovala sumu vo výške 33,19 eur;

- v rámci predbežných trov exekúcie môže exekútor vyčísliť odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie (§ 201 ods. 1 EP), teda v danom prípade 50% z 33,19 eur, čo predstavuje 16,60 eur; po zaokrúhlení na najbližších 50 eurocentov nahor podľa § 26 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 17,00 eur.

V tejto súvislosti povinný nesúhlasí s názorom súdneho exekútora, že v upovedomení o začatí exekúcie exekútor len uvedie výsledok vyplývajúci z vyčíslenia predbežných trov exekúcie. Uvedené možno konštatovať na základe gramatického, resp. doslovného výkladu ustanovenia § 201 ods. 1 EP ako aj z účelu exekúcie. Z doslovného výkladu ustanovenia § 201 ods. 1 EP vyplýva, že exekútor musí vyčísliť svoju odmenu za výkon exekučnej činnosti, nestačí len uviesť výšku odmeny. Z hľadiska významu termínu „vyčísliť' (nie „uviesť) vyplýva, že exekútor musí v upovedomení aspoň načrtnúť spôsob výpočtu odmeny. Len týmto postupom možno verifikovať, či výška odmeny vyčíslenej exekútorom, napĺňa dikciu zákona; len týmto postupom možno zabrániť svojvôli exekútora pri určení odmeny za výkon exekučnej činnosti. Rovnako aj z hľadiska účelu exekúcie v zmysle § 61b EP možno zastávať názor v prospech detailného vyčíslenia nielen vymáhanej pohľadávky ale aj odmeny exekútora, aby sa nestalo, že povinný bude musieť zaplatiť viac, než mu ukladá exekučný titul (ohľadne vymáhanej pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva) alebo zákon (ohľadne trov exekúcie). Navyše v danom prípade, práve cez prizmu absencie vyčíslenia odmeny exekútora v upovedomení o predbežných trovách exekúcie ako aj v upovedomení o ďalších trovách exekúcie, povinný namieta výšku trov exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom, nakoľko ani aplikáciou relevantných právnych noriem Exekučného poriadku, resp. vyhlášky nemožno dospieť k výške trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatňuje na zaplatenie.

Rovnako k exekútorom vyčíslenej sume nie je možné dospieť ani v prípade, ak by súdny exekútor neznížil odmenu o 50 % podľa ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky, hoci by takto postupoval v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky totiž konštatuje, že ak súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 EP, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, a niet pochýb, že súčasťou spôsobu výpočtu odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhlášky je aj určenie dolnej hranice odmeny (vo výške 33,19 eur).

Nekrátenie odmeny o 50 % by bolo zákonné iba v prípade, ak by samo ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky obsahovalo dôvetok, že odmena exekútora nemôže klesnúť pod príslušnú dolnú hranicu, resp. dôvetok, že týmto ustanovením nie je dotknutá dolná hranica odmeny, avšak relevantné ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky takýto dôvetok neobsahuje. Ak vychádzame z povahy Exekučného poriadku ako výsostne kogentnej právnej normy, nemožno aplikovať iný ako doslovný výklad zákona, resp. jeho vykonávacieho predpisu. Súdny exekútor musí vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, a to bez ohľadu na to, či od exekúcie neskôr upustí alebo nie. Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom súdny exekútor vyčísluje odmenu a ďalšie trovy exekúcie, prioritne smeruje k donúteniu povinného k uspokojeniu oprávneného, a to aj v kontexte skutočnosti, že trovy exekúcie v tomto štádiu exekučného konania sú menšie. Súdny exekútor už pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie musí predpokladať, že povinný splní, čo mu ukladá exekučný titul, a teda v kontexte tohto predpokladu vyčísluje odmenu len v rozsahu ako pri upustení exekúcie. Iba využitím tohto výkladu nadobúda posledná veta v ustanovení § 201 ods. 1 EP význam ohľadne upozornenia povinného na riziko zvyšovania trov exekúcie, ktoré súdny exekútor predbežne vyčísľuje, ak povinný dlh nesplní.

Ani po pripočítaní náhrady hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie, a náhrady za stratu času, nemôžu trovy exekúcie dosiahnuť výšku, ktorá sa uvádza v upovedomení o predbežných trovách exekúcie.

Práve v dôsledku absencie spôsobu výpočtu odmeny exekútora ako aj výpočtu jednotlivých činností a úkonov exekútora, ktorých uskutočnenie vyžadovalo vynaložiť uplatnené výdavky, je upovedomenie o predbežných trovách exekúcie podľa názoru povinného nepreskúmateľné. Na základe uvedeného má za to, že trovy exekúcie sú vymáhané vo výške v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V konečnom sčítaní trov exekúcie, keďže presné vyčíslenie exekútor povinnému v upovedomení nepripojil vyplýva, že trovy spočívajú v:

- sume 17,00 eur ako odmena exekútora

- sume 52,83 eur ako náhrada hotových výdavkov, ktorá s prihliadnutím na spôsob jej (ne)vyčíslenia nemá oporu v právnych predpisoch

Pri náhrade hotových výdavkov od oprávneného musí súdny exekútor zvážiť reálnosť takýchto nákladov a nemôže požadovať od oprávneného ich ľubovoľne určenú výšku.

S ohľadom na skutočnosť, že povinný dobrovoľne splnil svoj dlh ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, čím exekúcia nie je dôvodná a s ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, povinný bol nútený vyhľadať právnu pomoc advokátskej kancelárie a z tohto titulu si voči oprávnenému uplatňuje náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej sume 39.22 EUR.

Vyčíslenie trov právneho zastúpenia:

2 úkony právnej služby

• prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška"); 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 podľa tarifnej hodnoty veci (105,83 eur) = 8,30 eur.

• podanie námietok proti trovám exekúcie v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky; 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 podľa tarifnej hodnoty veci (105,83 eur) = 8,30 eur.

Režijný paušál

- 2x 8,04 eur = 16,08 eur

DPH

- 20% zo sumy 32,68 eur,

čo spolu predstavuje sumu vo výške 39,22 eur

Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.07.2014, pričom uviedol, že po celkovej analýze bolo zistené, že právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - Rozhodnutím o priestupku ORP-P-298/ODI-2010-II zo dňa 11.06.2010, vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Žiline bola povinnému uložená pokuta vo výške 30,- eur a trovy konania vo výške 16,- eur. Rozhodnutím o dovolaní KRP-KDI-SK-136/2010 zo dňa 27.09.2010, vydané Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva PZ v Žiline bola pôvodná výška uloženej sankcie znížená na pokutu vo výške 20,- eur, pričom výška trov konania zostala nezmenená, t. j. 16,- eur. Dňa 02.09.2013 bol podaný „Návrh na vykonanie exekúcie“, nakoľko povinný si nesplnil svoju povinnosť a uloženú pokutu s trovami konania nezaplatil. Námietky povinného v liste zo dňa 20.05.2014 považuje oprávnený za irelevantné, nakoľko svoju povinnosť si splnil až dňa 02.04. 2014, kedy uhradil uloženú pokutu vo výške 20 ,- eur spolu s trovami konania vo výške 16,- eur. V závere oprávnený uviedol, že nesúhlasí s tvrdením povinného, aby oprávnený hradili trovy konania vo výške 39,22 eur, nakoľko keby si povinný splnil povinnosť uloženú m rozhodnutím o priestupku a zaplatil uloženú pokutu riadne a včas, nebol by zo strany oprávneného vydaný a následne zaslaný „Návrh na vykonanie exekúcie“ súdnemu exekútorovi.

Súdny exekútor sa k námietkam povinného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 14.07.2014, pričom uviedol, že základom pre výpočet odmeny exekútora teda bola výška vymoženej pohľadávky, v danom prípade 20,- eur, pričom výška odmeny predstavuje 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur. Ustanovenie §5 ods. 1 vyhlášky obsahuje výpočet pre výšku odmeny exekútora. Zároveň uvedené ustanovenie v časti vety za čiarkou určuje výšku najmenšej možnej odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti, keď jednoznačne stanovuje, že odmena súdneho exekútora je najmenej 33,19 eura. Ako potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, takto určenú odmenu už nie je možné ďalej krátiť na 50%. Predstavuje totiž minimálnu sumu, ktorá náleží exekútorovi za výkon jeho činnosti. Uvedené naznačuje formulácia ustanovenia s použitím slovného spojenia „najmenej však“.

Trovami exekúcie je i náhrada hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor určil nasledovne: poštovné 11,72 Eur, telekomunikačné poplatky 3,32 Eur, poplatok za archiváciu spisu 6,64 Eur a poplatky za bankové prevody 3,32 Eur.

I.

Súd k námietkam povinného proti exekúcii uvádza nasledovné:

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní, konkrétne v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Súd mal v predmetnej veci preukázané, že povinnému bola rozhodnutím o priestupku č. ORP-P-298/ ODI-2010-II zo dňa 11.06.2010 v spojení s rozhodnutím o odvolaní č. KRP-KDI-SK-136/2010 zo dňa 27.09.2010 uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pokutu vo výške 20,- eur a trovy konania vo výške 16,- eur.

Povinný v námietkach proti exekúcii poukázal na platbu zo dňa 27.03.2014, ktorou na účet exekútora uhradil vymáhanú pohľadávku oprávneného.

Exekučné konanie v tejto veci začalo dňa 04.09.2013, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.01.2014. Pohľadávka oprávneného však uhradená dňa 27.03.2014, teda až po začatí exekučného konania a až po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Skutočnosť, že k úhrade došlo pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie je právne bezvýznamná.

K vyššie uvedenej platbe uskutočnenej dňa 27.03.2014, ktorú povinný uhradil po začatí exekučného konania, teda po dni 04.09.2013 exekučný súd uvádza, že akúkoľvek úhradu uskutočnenú v prospech oprávneného po začatí exekučného konania je nutné považovať za vymoženie pohľadávky. Exekučný súd k platbám po začatí exekučného konania vo vzťahu k námietkam proti exekúcii neprihliada, preto s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne zistenia, súd konštatoval, že pre účely riešenej otázky prípustnosti exekúcie, resp. jej časti, sú relevantné iba platby, ktoré by boli povinným zaplatené pred začatím exekučného konania, teda pred dňom 04.09.2013. Všetky neskoršie platby povinným, t.j. realizované po dátume 04.09.2013 sú z hľadiska dôvodnosti námietok v zmysle § 50 EP irelevantné, pretože nastali po začatí exekučného konania, a teda považujú sa za vymožené v exekučnom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie bol v čase jeho podania podaný dôvodne. Súdny exekútor v ďalšom konaní analogickým postupom v uhradenej časti upustí od vykonania exekúcie. Exekúcia tak bude ďalej pokračovať avšak iba na neuhradené trovy exekúcie, ktorých výšku súd prešetril v rámci námietok proti trovám exekúcie vo výroku 2 tohto uznesenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietkové tvrdenia povinného v námietkach vyhodnotil ako neopodstatnené z hľadiska dôvodnosti námietok proti exekúcii podľa § 50 EP a preto námietky proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.

II.

Súd k námietkam povinného proti trovám exekúcie konštatuje:

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 201 ods. 1 EP predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky - ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky - ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.01.2014 zistil, že predbežné trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie určené sumou vo výške 69,83 eur . Predmetná suma zahŕňa odmenu exekútora vo výške 33,19 eur , hotové výdavky vo výške 25,00 eur a 20 % DPH zo sumy 58,19 eur, čo predstavuje sumu 11,64 eur. Hotové výdavky podľa vyjadrenia súdneho exekútora pozostávajú z poštovného v sume 11,72 eur, telekomunikačných poplatkov vo výške 3,32 eur, poplatok za archiváciu spisu vo výške 6,64 eur a poplatky za bankové prevody vo výške 3,32 eur.

Súd konštatuje, že nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútorovi vzniká podľa § 200 ods. 1 EP, resp. podľa § 47 ods. 3 EP, už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto trovy v zásade znáša povinný (§ 197 EP), a to najmä vtedy, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne - tak ako tomu bolo v tejto exekučnej veci, keďže súd námietky povinného zamietol.

Súd preskúmal námietky povinného proti trovám exekúcie pričom zistil, že sú čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o výšku odmeny súdneho exekútora, exekučný súd konštatuje, že základ na určenie odmeny súdneho exekútora charakterizuje § 4 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

V súlade s § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, nakoľko však súdny exekútor v čase vydania upovedomenia nevymohol žiadnu pohľadávku, súdny exekútor má nárok na odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur.

Súdny exekútor je však v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku povinný vyčísliť odmenu v rámci predbežných trov ako pri upustení od výkonu exekúcie, a preto je nutné najprv vypočítať odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky a až potom aplikovať § 5 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého bude odmena, čo aj v minimálnej výške, krátená o jednu polovicu. Minimálna výška odmeny súdneho exekútora nesmie byť nižšia ako 33,19 eur len v prípade vyčíslenia odmeny v zmysle § 14 v spojení s § 15 vyhlášky a v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, ak bola exekúcia zastavená.

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Na základe uvedeného je tak odmenu exekútora v tejto exekučnej veci potrebné vypočítať najskôr v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, teda 33,19 eur a až následne aplikovať § 5 ods. 2 vyhlášky. Vzhľadom na uvedené, súdny exekútor má nárok na odmenu vyčíslenú v rámci predbežných trov vo výške 16,60 eur.

Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Výšku odmeny súdneho exekútora je potrebné ešte v zmysle § 26 vyhlášky zaokrúhliť na sumu 17,00 eur. Správna výška odmeny súdneho exekútora tak v upovedomení o začatí exekúcie mala byť v rámci predbežných trov exekúcie vyčíslená vo výške 17,00 eur a nie vo výške 33,19 eur.

Súd ďalej preskúmal aj hotové výdavky, ktoré si súdny exekútor uplatnil v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.01.2014. Súd sa zaoberal špecifikáciou hotových výdavkov, ktorú súdny exekútor zaslal súdu v podaní doručenom súdu dňa 14.07.2014, pričom z predmetnej špecifikácie hotových výdavkov súd zistil, že súdny exekútor pri vyčíslení hotových výdavkov nepostupoval v súlade s § 201 ods. 1 EP a vyhláškou č. 288/1995 Z.z., pretože v rámci hotových výdavkov si uplatnil aj položky, na ktoré v zmysle citovaných predpisov nemal nárok.

V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd konštatuje, že súdnemu exekútorovi prináleží ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie iba náhrada poštovného iba za 1 zásielku a to doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (pôvodne zasielané poštou, pričom sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“) vo výške 1,60 eur + 20% DPH, teda suma 1,92 eur . Iba v tomto prípade ide v zmysle § 201 ods. 1 EP o skutočný výdavok, ktorý existoval v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Výdavok na doručenie žiadosti o udelenie poverenia na súd nebol v exekútorskom spise preukázaný.

Predpokladom na možnosť uplatnenia hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich hodnoverné preukázanie, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Preukázanie uplatnených hotových výdavkov musí byť zrejmé z exekučného spisu.

Súd konštatuje, že ani z obsahu exekučného spisu EX 1691/2013 neboli preukázané uplatnené hotové výdavky označené ako telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eur, poplatok za archiváciu spisu vo výške 6,64 eur a poplatky za bankové prevody 3,32 eur. Keďže vznik predmetných výdavkov nebol zo strany súdneho exekútora nijako preukázaný, ich uplatnenie ako skutočne vzniknutých hotových výdavkov v upovedomení o začatí exekúcie nebolo správne a v rozpore s § 201 ods. 1 EP. Navyše pokiaľ ide o archiváciu súd konštatuje, že ani nejde o úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale jedná sa iba o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky.

Na podklade vyššie uvedeného súd konštatuje, že správne mal súdny exekútor ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie hotové výdavky vyčísliť sumou 1,60 eur + 20 % DPH, nakoľko iba v uvedenej výške išlo o skutočne vzniknuté a preukázané hotové výdavky.

V zmysle záverov súdu mali byť predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené ako odmena 17,00 eur, hotové výdavky 1,60 eur a 20% DPH zo sumy 18,60 eur, teda 3,72 eur, spolu tak predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora ku dňu vydania upovedomenia predstavovali sumu 22,32 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie v časti prevyšujúcej sumu 22,32 eur, teda v časti sumy 47,51 eur (69,83-22,32).

III.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si voči oprávnenému uplatnil náhradu trov exekúcie pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súvislosti s podanými námietkami proti trovám exekúcie, súd rozhodol o týchto trovách, pričom rozhodol tak, že povinnému náhradu týchto trov exekúcie nepriznal. Keby si aj povinný uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s námietkami proti exekúcii, tieto by neboli priznané, keďže námietky proti exekúcii súd zamietol ako nedôvodné.

Podľa § 200 ods. 1 EP (účinného v čase začatia exekučného konania) - trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 1 EP (účinného od 01.11.2013) - trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. , z 16.08.2012 - exekučný poriadok nerieši prípad, kedy je možné priznať náhradu trov konania povinnému ktorý nezavinil zastavenie exekučného konania a preto je možné analogicky postupovať podľa príslušných ustanovení § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. V takomto prípade je možné analogicky aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 200 ods. 1 EP a aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. právo na náhradu trov exekúcie nemôže vzniknúť povinnému. Zákonodarca novelou č. 299/2013 Z.z. ustanovenie § 200 ods. 1 EP doplnil o tretiu vetu, ktorá sa však týka iba konania a rozhodovania o námietkach proti exekúcii, nie námietkach proti trovám exekúcie. Zákonodarca tak reagoval pravdepodobne s ohľadom na nemožnosť analogického použitia Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii, keďže pri samotnom rozhodnutí nedochádza k zastaveniu konania, ku ktorému dochádza v prípade vyhovenia námietok až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia ďalším rozhodnutím.

V prípade zastavenia exekúcie je prípadne možné analogicky aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku, avšak rozhodovanie o námietkach proti trovám exekúcie nie je rozhodovaním o zastavení exekúcie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na podklade vyššie uvedeného je zrejmé, že nie je žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by odôvodňovalo priznanie trov exekúcie povinného v súvislosti s námietkami proti trovám exekúcie. Zároveň ani nie je možné priznať povinnému náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanými námietkami proti trovám exekúcie voči oprávnenému (podľa § 142 ods. 1 O.s.p.), tak ako to žiada vo svojom návrhu, keďže

oprávnený nemá ako ovplyvniť výpočet trov exekúcie súdneho exekútora pri ich vyčíslení v upovedomení o začatí exekúcie a účastníkom konania pokiaľ ide o trovy exekúcie je v zmysle ust. § 37 ods. 1 druhá veta EP poverený súdny exekútor, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dôvodne, čo už súd skonštatoval v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanými námietkami proti trovám exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.