Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/62/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: TASTAV s.r.o., so sídlom Letná

č. 40, Košice, IČO: 31 732 097, právne zastúpeného: JUDr. Miloslav Pinčák, advokát

so sídlom Skladná č. 38, Košice, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, právny nástupca Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia

ţalovaného č. 9964/2009-1410 zo 17. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2011 č. k. – 166, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 22. septembra 2011 č. k. – 166, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. septembra 2011 č. k. –

166 podľa (ďalej len „OSP“) zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného č. 9964/2009-1410 zo 17. júna 2009, ktorým ţalovaný správny orgán

podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice

č. 766/2009-5631 z 2. januára 2009 a zamietol odvolanie ţalobcu proti uvedenému

rozhodnutiu, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o prepadnutí vibračného

lisu na výrobu terakotovej dlaţby LONGINOTTI K 256 E, výr. č. 7844/2 v prospech

štátu, podľa colného v znení neskorších zmien

a doplnení, ktorý sa vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 91a zákona

č. vzťahuje na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov

v preskúmavanej právnej veci (ďalej len „colný zákon“).

Správne orgány vychádzali zo zistenia, ţe ţalobca si v roku 2007 úspešne

uplatnil vlastnícke právo k zaistenému lisovaciemu zariadeniu, na ktorom však

viazne colný dlh vo výške 96.121,52 €, vymeraný právoplatným rozhodnutím

Colného úradu v Košiciach č. 1307/2002/KE – M z 20. novembra 2002, pričom colný

dlh v hore uvedenej výške do dňa vydania rozhodnutia Colného úradu Košice

z 2. januára 2009 nebol uhradený. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného dospel krajský súd k záveru, ţe toto je v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z podkladov pripojených

v administratívnom spise ţalovaného krajský súd zistil, ţe tovar, o prepadnutí

ktorého v prospech štátu rozhodol v preskúmavanej právnej veci prvostupňový

správny orgán, bol popri iných hnuteľných veciach zaistený v súlade s § 434 ods. 1

písm. a), e) colného zákona. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

pričom ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. , konanie o preskúmanie rozhodnutia o zaistení tovaru

z 20. augusta 2002 podľa druhej hlavy, piatej časti bolo zastavené v dôsledku

späťvzatia ţaloby ţalobcu FÉNIX VP, s.r.o., ktorý bol jedným z predchádzajúcich

vlastníkov uvedeného tovaru.

Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v preskúmavanom

rozhodnutí ţalovaného, podľa ktorého colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec

bez ohľadu na práva tretích osôb. Z dikcie § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe

tovar, ktorý bol právoplatne zaistený, podlieha právnej moţnosti postupu podľa

§ 435 ods. 1 uvedeného zákona, a to bez ohľadu na vlastnícke práva k uvedenému

tovaru. Je totiţ podľa názoru krajského súdu nesporné, ţe zmena v osobe vlastníka

tovaru, ktorý nebol právne prepustený do reţimu voľného obehu, nemala právny

význam pre postup colných orgánov smerujúci k úplnému alebo aspoň čiastočnému

vymoţeniu cla.

Krajský súd poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. z 15. februára 2006 v konaní ţalobcu FÉNIX VP,

s.r.o. Košice – Šaca proti ţalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

z ktorého vo vzťahu k uvedenému tovaru vyplýva, ţe:„...colné orgány v rámci

colného dohľadu preukázali, že stroje, ktoré boli dovezené na územ ie Slovenskej

republiky, po uplynutí lehoty stanovenej pri ich prepustení do režimu dočasného

použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla (predtým záznamového obehu) ,

neboli právne relevantným spôsobom prepustené do režimu voľného obehu, resp.

do iného colne schváleného určenia, a preto sa ich štatút zahraničného tovaru

nezmenil... nie je právne významné, že tento tovar sa fyzicky nachádzal na území

Slovenskej republiky, nakoľko tento tovar nebol prepustený do režimu voľný obeh

a tak nemohol získať štatút slovenského tovaru..“.

V preskúmavanej právnej veci z obsahu administratívneho spisu krajský súd

nezistil ţiadne právne významné skutočnosti, ktoré by znamenali zmenu právneho

hodnotenia statusu tovaru zaisteného rozhodnutím Colného úradu Košice

z 20. augusta 2002, t.j. aj hnuteľnej veci o prepadnutí v prospech štátu ktorej

rozhodli správne orgány v preskúmavanej právnej veci. Existencia právoplatného

rozhodnutia o zaistení uvedeného tovaru je pritom podľa názoru krajského súdu

kľúčovým právnym predpokladom pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia

o prepadnutí tovaru v prospech štátu.

Napriek uvedenému sa krajský súd vysporiadal aj s jednotlivými námietkami

ţalobcu, ktoré sa netýkali preskúmavaného rozhodnutia, ale konaní a rozhodnutí,

ktoré tomuto predchádzali a ktoré boli právoplatne ukončené vrátane súdneho

prieskumu.

K námietke týkajúcej sa zániku práva na vymoţenie colného nedoplatku

krajský súd poukázal opätovne na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 2 Sţ-o-KS 92/2004 z 15. februára 2006, v ktorom sa aj

vo vzťahu k ţalobcom uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. zo 7. novembra 2001 uvádza, ţe: “...rozhodnutiu Colného

riaditeľstva v Bratislave vo veci vymerania colného dlhu spoločnosti FÉNIX s.r.o.

Košice – Šaca nebránila prekážka res iudicata...“. Právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyslovený v rozsudkoch sp. zn. a , ţe

spoločnosť FÉNIX, s.r.o. nie je colným dlţníkom, a nie je ani právnym nástupcom

spoločnosti KAVEKO s.r.o. má podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý je pre krajský súd záväzný aj v preskúmavanej právnej veci, taký

právny dopad, ţe konanie a rozhodnutie vo veci vymerania colného dlhu FÉNIX,

s.r.o. je samostatné a jeho predmet nie je totoţný s konaním a rozhodnutím colných

orgánov vo veci vymerania colného dlhu spoločnosti KAVEKO s.r.o. Z uvedených

dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci č. k. 2 Sţ -o-KS 92/2004

povaţoval za správny názor ţalovaného, ako aj prvostupňového súdu, ţe nedošlo

v danej veci k preklúzii nároku vymáhať clo.

K obsahu ţalobných námietok poukazujúcimi na výkaz nedoplatkov

zo 14. marca 1996 krajský súd opätovne poukázal na obsah rozhodnutia o zaistení

tovaru z 20. augusta 2002, ako aj na obsah rozhodnutia o vymeraní colného dlhu

spoločnosti FÉNIX VP, s.r.o. preskúmavaného v konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach pod č. k. . Obe rozhodnutia obsahujú aj označenie tovaru

totoţného s tovarom, o prepadnutí ktorého v prospech štátu rozhodli správne orgány

oboch stupňov v preskúmavanom rozhodnutí. V právnej veci vedenej na Krajskom

súde v Košiciach pod č. k. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

z 13. februára 2006 judikoval, ţe: “...predmet konania o vymeranie colného dlhu

spoločnosti FÉNIX VO s.r.o. a spoločnosti KAVEKO s.r.o. je odlišný, a to z hľadiska

právnych dôvodov, ako aj právnych podmienok vzniku colného dlhu a s tým

súvisiacim zaistením tovaru rozhodnutím Colného úradu Košice z 20. augusta

2002..“. Preto aj dané ţalobné námietky krajský súd povaţoval za právne

irelevantné.

K námietke ţalobcu k právnemu charakteru výzvy Colného úradu Košice

zo 4. júna 2008 krajský súd skonštatoval, ţe jej obsahom bolo aj oznámenie

ţalobcovi, ţe dôvody na zaistenie tovaru naďalej trvajú, pretoţe za tovar nie je

uhradený colný dlh vo výške 96.121,52 € a konštatovanie prvostupňového správneho

orgánu, ţe vydá ţalobcovi tovar za predpokladu, ţe do 15 dní odo dňa doručenia tejto

písomnosti bude za neho uhradený vyššie uvedený colný dlh. Nie je preto pravdivým

konštatovanie ţalobcu, ţe na úhradu colného dlhu nebol pred vyda ním rozhodnutia

o prepadnutí tovaru v prospech štátu vyzvaný.

Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa uplatnenia pohľadávky voči

spoločnosti KAVEKO s.r.o. v konkurznom konaní a nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru v dobrej viere, krajský súd uviedol, ţe pôvodným vlastníkom

predmetného tovaru nebola spoločnosť KAVEKO spol. s r.o., pretoţe táto spoločnosť

bola deklarantom v colnom konaní, ktorého tovar bol vo vlastníctve talianskej

spoločnosti, prepustený do colného reţimu dočasné pouţitie s čiastočným

oslobodením od dovozného cla. Krajský súd zdôraznil, ţe colný dlh viazne

na predmetnom tovare, a preto bol ţalovaný oprávnený domáhať sa jeho zaplatenia,

aj od vlastníka tovaru, ktorým bola spoločnosť FÉNIX VP, s.r.o. a následne aj

od ţalobcu. Podľa názoru krajského súdu je dôleţité si uvedomiť, ţe uvedený tovar

bol nadobudnutý s takými vadami, ktoré bránia z právneho hľadiska ho pouţívať

a nakladať s ním, keďţe má neustále štatút zahraničného tovaru. Ani existencia

vlastníctva k predmetnému tovaru nemení skutočnosť, ţe uvedený tovar má status

zahraničného tovaru z dôvodu nezaplatenia príslušných dovozných platieb a táto

povinnosť nezaniká ani prechodom vlastníctva na inú osobu. Podľa § 397 ods. 7

písm. c) colného zákona, dlţníkom je aj osoba, ktorá získala alebo drţala tovar podľa

ods. 6 a vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tovaru, ţe bol

odňatý spod colného dohľadu.

Za tovar, ktorý ţalobca nadobudol do svojho vlastníctva nebola doposiaľ

v súlade s colnými predpismi uhradená dovozná platba, teda ţalobca nadobudol

predmetný tovar zaťaţený právom tretej osoby, t.j. s takými vadami, ktoré bránia

jeho pouţívaniu v tuzemsku, čiţe jeho vlastníctvo k tomuto tovaru so zahraničným

statusom bolo nadobudnuté v rozpore s platnými právnymi predpismi. Krajský súd

poukázal aj na personálne súvislosti (prepojene osôb L. P., ktorý v roku 1997 kúpil

predmetný tovar od pôvodného vlastníka – talianskej firmy FORTRADE

FINANCING EAST SPA Italia a V. K., viď. výpisy z Obchodného registra, a spol.

TASTAV s.r.o., kde V. K. vystupoval ako jej splnomocnený zástupca), ktoré podľa

názoru krajského súdu nasvedčujú tomu, ţe ţalobcovi musela byť známa skutočnosť,

ţe tovar bol pod colným dohľadom a viazol na ňom colný dlh.

Ďalej k obsahu argumentácie právnej zástupkyne ţalobcu na pojednávaní

konanom 24. marca 2011 krajský súd uviedol, ţe ide o nové ţalobné námietky, ktoré

neboli obsahom ţaloby, a preto na ne nemôţe prihliadnuť riadiac sa dispozičnou

a koncentračnou právnou zásadou, ktorou je ovládané správne súdnictvo, no napriek

tomu sa týmito zaoberal a zaujal stanovisko, ţe ani dané nové ţalobné námietky

nemajú právny potenciál na zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to

vzhľadom na uţ uvedené dôvody tohto rozsudku týkajúce sa skutkového a právneho

stavu veci.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe ţiadne nové právne

významné skutočnosti pre posúdenie preskúmavanej právnej veci navodzujúce

obsahovo moţný procesný postup podľa z obsahu predmetných

podmienok nezistil a nevyplynuli ani z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. z 11. júla 2002, ktorý je súčasťou pripojeného

spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

Podľa názoru krajského súdu ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, vo vzťahu k rozhodnutiu

o prepadnutí alebo zhabaní zaisteného tovaru alebo veci v prospech štátu podľa § 435

ods. 1 colného zákona.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté

rozhodnutie ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec

správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie.

Nesúhlasil s právnym záverom krajského súdu, ţe existencia právoplatného

rozhodnutia o zaistení uvedeného tovaru je kľúčovým právnym predpokladom

pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu,

nakoľko podľa jeho názoru prvostupňový súd sa pri preskúmavaní napádaných

rozhodnutí a konania správnych orgánov, ktoré ich vydaniu predchádzali vôbec

nezaoberal skutočnosťou, či je rozhodnutie o prepadnutí tovaru právne záväzné

a vykonateľné voči ţalobcovi a či je moţné na podklade tohto rozhodnutia zasiahnuť

do majetkovej dispozície ţalobcu takým spôsobom, aby boli zachované SR

garantované základné práva ţalobcu.

Tieţ nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe argumentácia ţalobcu

na pojednávaní 24. marca 2011 je rozšírením ţalobného návrhu o nové skutočnosti uţ

po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby, a preto nebolo moţné na tieto

dôvody prihliadnuť.

Zopakoval svoje námietky uvedené v ţalobe, ktoré sa týkali zameniteľnosti

tovaru, vzniku vlastníckeho práva ţalobcu k tovaru, výkladu rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, nedoručenia rozhodnutia o zaistení tovaru, posúdenia

otázky, či tovar bol alebo nebol prepustený do voľného obehu, nevedomosti ţalobcu

o vadnosti tovaru, duplicitného vymerania colného dlhu na ten istý tovar, uplynutia

zákonnej lehoty na vymáhanie colného dlhu, v dôsledku ktorých podľa jeho názoru

predmetný tovar nebol zaistený v súlade so zákonom, čím nemohlo dôjsť k vydaniu

platného rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom zo 7. decembra 2011,

v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom

poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza v podstatnej časti tie skutočnosti

a námietky, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa

a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal.

Zdôraznil, ţe ţalobca vo svojej ţalobe i v podanom odvolaní nad rámec

predmetu prebiehajúceho súdneho konania spochybňuje postup colných orgánov a ich

rozhodnutia vydané v iných konaniach neţ bolo správne konanie, v rámci ktorého

bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru, a tieţ postup colných

orgánov voči iným osobám, neţ je ţalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania,

v ktorom bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru.

Pretoţe ţalobca ako vlastník tovaru neodstránil dôvody, ktoré k zaisteniu

tovaru viedli, colný úrad bol v zmysle § 435 ods. 1 colného zákona povinný

rozhodnúť o prepadnutí predmetného tovaru v prospech štátu, pričom zmena

vlastníckeho práva k zaistenému tovaru nemá na právne účinky uţ vydaného

rozhodnutia o zaistení takéhoto tovaru ţiaden vplyv a aj nový vlastník tovaru

je povinný túto skutočnosť rešpektovať, resp. môţe odstrániť pochybnosti alebo

dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru viedli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012 podľa a

v spojení s veta prvá .

Podľa § 435 ods. 1 colného zákona, ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej

sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3 neodstráni

pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434 ods. 1

písm. a), d) aţ f), colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci

v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku alebo

v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa

preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné

a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu

v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe

predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým rozhodol

o prepadnutí zaisteného tovaru v prospech štátu, ktorý bol zaistený z dôvodu, ţe

nezaplatením príslušných dovozných platieb a neprepustením tovaru do colného

reţimu voľný obeh nedošlo k zmene statusu zahraničného tovaru na status

slovenského tovaru a súčasne platby colného dlhu, ktoré mali byť vykonané, sa

v stanovenej lehote neposkytli.

Z § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe ak sa dôvody, ktoré viedli

k zaisteniu v lehote 15 dní neodstránia, colný úrad musí vydať rozhodnutie

o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu. Zo spisového

materiálu nepochybne vyplýva, ţe dôvody zaistenia tovaru v čase vydania

predmetného rozhodnutia naďalej trvali bez ohľadu na skutočnosť, kto bol

vlastníkom tovaru.

Ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe dôvody zaistenia

tovaru pominuli. Jeho argumenty uvádzané v ţalobe ako aj v odvolaní, sa týkali

spochybňovania dôvodov zaistenia tovaru, ktoré však v tomto konaní nebolo moţné

preskúmavať, nakoľko tovar bol zaistený na základe právoplatného rozhodnutia,

ktoré bolo moţné preskúmať v samostatnom konaní.

Podľa síce môţe súd posúdiť i zákonnosť prv urobeného

správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň

prv urobené rozhodnutie záväzné, avšak len v tom prípade, ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

V danom prípade bolo rozhodnutie o zaistení tovaru predmetnom súdneho

prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. ,

a preto v tomto konaní uţ nie je moţné opätovne skúmať zákonnosť rozhodnutia

o zaistení tovaru. Toto je právoplatné a pre všetkých záväzné.

Napriek týmto skutočnostiam krajský súd nad rámec svojich povinností sa

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, poukázal na rozhodnutia najvyššieho

súdu vo veciach, ktoré síce s predmetnou vecou súviseli, ale opätovne sa týkali

skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o zaistení tovaru,

t.j. skutočností iných, neţ ako sú tie, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti

rozhodnutia o zhabaní veci.

Tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie o zaistení predmetného tovaru je voči nemu

nevykonateľné, nakoľko nebol účastníkom konania, nemá oporu v spisovom materiáli

ani v colnom zákone, nakoľko toto rozhodnutie sa týka predmetného tovaru

a ţalobca, ako jeho vlastník bol zákonným spôsobom vyzvaný na odstránenie

dôvodov, pre ktoré bol tovar zaistený – zaplatenie colného dlhu.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho

spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené

a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezisti l právne

pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného

skutočného stavu.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,

za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprináleţí.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth