Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
52f/385754.2be936.pdf
PDF · 184.07 KB
No categories available
2Sžf/62/2011
Najvyšší súd 2Sžf/62/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: TASTAV s.r.o., so sídlom Letná
č. 40, Košice, IČO: 31 732 097, právne zastúpeného: JUDr. Miloslav Pinčák, advokát
so sídlom Skladná č. 38, Košice, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, právny nástupca Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
ţalovaného č. 9964/2009-1410 zo 17. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2011 č. k. 6S/122/2009 – 166, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 22. septembra 2011 č. k. 6S/122/2009 – 166, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. septembra 2011 č. k. 6S/122/2009 –
166 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného č. 9964/2009-1410 zo 17. júna 2009, ktorým ţalovaný správny orgán
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice
č. 766/2009-5631 z 2. januára 2009 a zamietol odvolanie ţalobcu proti uvedenému
rozhodnutiu, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o prepadnutí vibračného
lisu na výrobu terakotovej dlaţby LONGINOTTI K 256 E, výr. č. 7844/2 v prospech
štátu, podľa § 435 ods. 1 colného zákona č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnení, ktorý sa vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 91a zákona
č. 199/2004 Z. z. vzťahuje na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov
v preskúmavanej právnej veci (ďalej len „colný zákon“).
Správne orgány vychádzali zo zistenia, ţe ţalobca si v roku 2007 úspešne
uplatnil vlastnícke právo k zaistenému lisovaciemu zariadeniu, na ktorom však
viazne colný dlh vo výške 96.121,52 €, vymeraný právoplatným rozhodnutím
Colného úradu v Košiciach č. 1307/2002/KE – M z 20. novembra 2002, pričom colný
dlh v hore uvedenej výške do dňa vydania rozhodnutia Colného úradu Košice
z 2. januára 2009 nebol uhradený. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného dospel krajský súd k záveru, ţe toto je v súlade so zákonom.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z podkladov pripojených
v administratívnom spise ţalovaného krajský súd zistil, ţe tovar, o prepadnutí
ktorého v prospech štátu rozhodol v preskúmavanej právnej veci prvostupňový
správny orgán, bol popri iných hnuteľných veciach zaistený v súlade s § 434 ods. 1
písm. a), e) colného zákona. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
pričom ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2S/19/2003, konanie o preskúmanie rozhodnutia o zaistení tovaru
z 20. augusta 2002 podľa druhej hlavy, piatej časti OSP bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia ţaloby ţalobcu FÉNIX VP, s.r.o., ktorý bol jedným z predchádzajúcich
vlastníkov uvedeného tovaru.
Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v preskúmavanom
rozhodnutí ţalovaného, podľa ktorého colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec
bez ohľadu na práva tretích osôb. Z dikcie § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe
tovar, ktorý bol právoplatne zaistený, podlieha právnej moţnosti postupu podľa
§ 435 ods. 1 uvedeného zákona, a to bez ohľadu na vlastnícke práva k uvedenému
tovaru. Je totiţ podľa názoru krajského súdu nesporné, ţe zmena v osobe vlastníka
tovaru, ktorý nebol právne prepustený do reţimu voľného obehu, nemala právny
význam pre postup colných orgánov smerujúci k úplnému alebo aspoň čiastočnému
vymoţeniu cla.
Krajský súd poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 2 Sţ-o-KS92/2004 z 15. februára 2006 v konaní ţalobcu FÉNIX VP,
s.r.o. Košice – Šaca proti ţalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
z ktorého vo vzťahu k uvedenému tovaru vyplýva, ţe:„...colné orgány v rámci
colného dohľadu preukázali, že stroje, ktoré boli dovezené na územ ie Slovenskej
republiky, po uplynutí lehoty stanovenej pri ich prepustení do režimu dočasného
použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla (predtým záznamového obehu) ,
neboli právne relevantným spôsobom prepustené do režimu voľného obehu, resp.
do iného colne schváleného určenia, a preto sa ich štatút zahraničného tovaru
nezmenil... nie je právne významné, že tento tovar sa fyzicky nachádzal na území
Slovenskej republiky, nakoľko tento tovar nebol prepustený do režimu voľný obeh
a tak nemohol získať štatút slovenského tovaru..“.
V preskúmavanej právnej veci z obsahu administratívneho spisu krajský súd
nezistil ţiadne právne významné skutočnosti, ktoré by znamenali zmenu právneho
hodnotenia statusu tovaru zaisteného rozhodnutím Colného úradu Košice
z 20. augusta 2002, t.j. aj hnuteľnej veci o prepadnutí v prospech štátu ktorej
rozhodli správne orgány v preskúmavanej právnej veci. Existencia právoplatného
rozhodnutia o zaistení uvedeného tovaru je pritom podľa názoru krajského súdu
kľúčovým právnym predpokladom pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia
o prepadnutí tovaru v prospech štátu.
Napriek uvedenému sa krajský súd vysporiadal aj s jednotlivými námietkami
ţalobcu, ktoré sa netýkali preskúmavaného rozhodnutia, ale konaní a rozhodnutí,
ktoré tomuto predchádzali a ktoré boli právoplatne ukončené vrátane súdneho
prieskumu.
K námietke týkajúcej sa zániku práva na vymoţenie colného nedoplatku
krajský súd poukázal opätovne na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Sţ-o-KS 92/2004 z 15. februára 2006, v ktorom sa aj
vo vzťahu k ţalobcom uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 7Sţ/142/2001 zo 7. novembra 2001 uvádza, ţe: “...rozhodnutiu Colného
riaditeľstva v Bratislave vo veci vymerania colného dlhu spoločnosti FÉNIX s.r.o.
Košice – Šaca nebránila prekážka res iudicata...“. Právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 7 Sţ 142/01 a 7 Sţ 67/02, ţe
spoločnosť FÉNIX, s.r.o. nie je colným dlţníkom, a nie je ani právnym nástupcom
spoločnosti KAVEKO s.r.o. má podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý je pre krajský súd záväzný aj v preskúmavanej právnej veci, taký
právny dopad, ţe konanie a rozhodnutie vo veci vymerania colného dlhu FÉNIX,
s.r.o. je samostatné a jeho predmet nie je totoţný s konaním a rozhodnutím colných
orgánov vo veci vymerania colného dlhu spoločnosti KAVEKO s.r.o. Z uvedených
dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci č. k. 2 Sţ -o-KS 92/2004
povaţoval za správny názor ţalovaného, ako aj prvostupňového súdu, ţe nedošlo
v danej veci k preklúzii nároku vymáhať clo.
K obsahu ţalobných námietok poukazujúcimi na výkaz nedoplatkov
zo 14. marca 1996 krajský súd opätovne poukázal na obsah rozhodnutia o zaistení
tovaru z 20. augusta 2002, ako aj na obsah rozhodnutia o vymeraní colného dlhu
spoločnosti FÉNIX VP, s.r.o. preskúmavaného v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod č. k. 2S/19/2003. Obe rozhodnutia obsahujú aj označenie tovaru
totoţného s tovarom, o prepadnutí ktorého v prospech štátu rozhodli správne orgány
oboch stupňov v preskúmavanom rozhodnutí. V právnej veci vedenej na Krajskom
súde v Košiciach pod č. k. 2S/19/03 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
z 13. februára 2006 judikoval, ţe: “...predmet konania o vymeranie colného dlhu
spoločnosti FÉNIX VO s.r.o. a spoločnosti KAVEKO s.r.o. je odlišný, a to z hľadiska
právnych dôvodov, ako aj právnych podmienok vzniku colného dlhu a s tým
súvisiacim zaistením tovaru rozhodnutím Colného úradu Košice z 20. augusta
2002..“. Preto aj dané ţalobné námietky krajský súd povaţoval za právne
irelevantné.
K námietke ţalobcu k právnemu charakteru výzvy Colného úradu Košice
zo 4. júna 2008 krajský súd skonštatoval, ţe jej obsahom bolo aj oznámenie
ţalobcovi, ţe dôvody na zaistenie tovaru naďalej trvajú, pretoţe za tovar nie je
uhradený colný dlh vo výške 96.121,52 € a konštatovanie prvostupňového správneho
orgánu, ţe vydá ţalobcovi tovar za predpokladu, ţe do 15 dní odo dňa doručenia tejto
písomnosti bude za neho uhradený vyššie uvedený colný dlh. Nie je preto pravdivým
konštatovanie ţalobcu, ţe na úhradu colného dlhu nebol pred vyda ním rozhodnutia
o prepadnutí tovaru v prospech štátu vyzvaný.
Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa uplatnenia pohľadávky voči
spoločnosti KAVEKO s.r.o. v konkurznom konaní a nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru v dobrej viere, krajský súd uviedol, ţe pôvodným vlastníkom
predmetného tovaru nebola spoločnosť KAVEKO spol. s r.o., pretoţe táto spoločnosť
bola deklarantom v colnom konaní, ktorého tovar bol vo vlastníctve talianskej
spoločnosti, prepustený do colného reţimu dočasné pouţitie s čiastočným
oslobodením od dovozného cla. Krajský súd zdôraznil, ţe colný dlh viazne
na predmetnom tovare, a preto bol ţalovaný oprávnený domáhať sa jeho zaplatenia,
aj od vlastníka tovaru, ktorým bola spoločnosť FÉNIX VP, s.r.o. a následne aj
od ţalobcu. Podľa názoru krajského súdu je dôleţité si uvedomiť, ţe uvedený tovar
bol nadobudnutý s takými vadami, ktoré bránia z právneho hľadiska ho pouţívať
a nakladať s ním, keďţe má neustále štatút zahraničného tovaru. Ani existencia
vlastníctva k predmetnému tovaru nemení skutočnosť, ţe uvedený tovar má status
zahraničného tovaru z dôvodu nezaplatenia príslušných dovozných platieb a táto
povinnosť nezaniká ani prechodom vlastníctva na inú osobu. Podľa § 397 ods. 7
písm. c) colného zákona, dlţníkom je aj osoba, ktorá získala alebo drţala tovar podľa
ods. 6 a vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tovaru, ţe bol
odňatý spod colného dohľadu.
Za tovar, ktorý ţalobca nadobudol do svojho vlastníctva nebola doposiaľ
v súlade s colnými predpismi uhradená dovozná platba, teda ţalobca nadobudol
predmetný tovar zaťaţený právom tretej osoby, t.j. s takými vadami, ktoré bránia
jeho pouţívaniu v tuzemsku, čiţe jeho vlastníctvo k tomuto tovaru so zahraničným
statusom bolo nadobudnuté v rozpore s platnými právnymi predpismi. Krajský súd
poukázal aj na personálne súvislosti (prepojene osôb L. P., ktorý v roku 1997 kúpil
predmetný tovar od pôvodného vlastníka – talianskej firmy FORTRADE
FINANCING EAST SPA Italia a V. K., viď. výpisy z Obchodného registra, a spol.
TASTAV s.r.o., kde V. K. vystupoval ako jej splnomocnený zástupca), ktoré podľa
názoru krajského súdu nasvedčujú tomu, ţe ţalobcovi musela byť známa skutočnosť,
ţe tovar bol pod colným dohľadom a viazol na ňom colný dlh.
Ďalej k obsahu argumentácie právnej zástupkyne ţalobcu na pojednávaní
konanom 24. marca 2011 krajský súd uviedol, ţe ide o nové ţalobné námietky, ktoré
neboli obsahom ţaloby, a preto na ne nemôţe prihliadnuť riadiac sa dispozičnou
a koncentračnou právnou zásadou, ktorou je ovládané správne súdnictvo, no napriek
tomu sa týmito zaoberal a zaujal stanovisko, ţe ani dané nové ţalobné námietky
nemajú právny potenciál na zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to
vzhľadom na uţ uvedené dôvody tohto rozsudku týkajúce sa skutkového a právneho
stavu veci.
S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe ţiadne nové právne
významné skutočnosti pre posúdenie preskúmavanej právnej veci navodzujúce
obsahovo moţný procesný postup podľa § 250j ods. 3 OSP z obsahu predmetných
podmienok nezistil a nevyplynuli ani z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 7 Sţ 67/02 z 11. júla 2002, ktorý je súčasťou pripojeného
spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/25/2003.
Podľa názoru krajského súdu ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, vo vzťahu k rozhodnutiu
o prepadnutí alebo zhabaní zaisteného tovaru alebo veci v prospech štátu podľa § 435
ods. 1 colného zákona.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho
zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté
rozhodnutie ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec
správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie.
Nesúhlasil s právnym záverom krajského súdu, ţe existencia právoplatného
rozhodnutia o zaistení uvedeného tovaru je kľúčovým právnym predpokladom
pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu,
nakoľko podľa jeho názoru prvostupňový súd sa pri preskúmavaní napádaných
rozhodnutí a konania správnych orgánov, ktoré ich vydaniu predchádzali vôbec
nezaoberal skutočnosťou, či je rozhodnutie o prepadnutí tovaru právne záväzné
a vykonateľné voči ţalobcovi a či je moţné na podklade tohto rozhodnutia zasiahnuť
do majetkovej dispozície ţalobcu takým spôsobom, aby boli zachované Ústavou SR
garantované základné práva ţalobcu.
Tieţ nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe argumentácia ţalobcu
na pojednávaní 24. marca 2011 je rozšírením ţalobného návrhu o nové skutočnosti uţ
po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby, a preto nebolo moţné na tieto
dôvody prihliadnuť.
Zopakoval svoje námietky uvedené v ţalobe, ktoré sa týkali zameniteľnosti
tovaru, vzniku vlastníckeho práva ţalobcu k tovaru, výkladu rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, nedoručenia rozhodnutia o zaistení tovaru, posúdenia
otázky, či tovar bol alebo nebol prepustený do voľného obehu, nevedomosti ţalobcu
o vadnosti tovaru, duplicitného vymerania colného dlhu na ten istý tovar, uplynutia
zákonnej lehoty na vymáhanie colného dlhu, v dôsledku ktorých podľa jeho názoru
predmetný tovar nebol zaistený v súlade so zákonom, čím nemohlo dôjsť k vydaniu
platného rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom zo 7. decembra 2011,
v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom
poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza v podstatnej časti tie skutočnosti
a námietky, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa
a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal.
Zdôraznil, ţe ţalobca vo svojej ţalobe i v podanom odvolaní nad rámec
predmetu prebiehajúceho súdneho konania spochybňuje postup colných orgánov a ich
rozhodnutia vydané v iných konaniach neţ bolo správne konanie, v rámci ktorého
bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru, a tieţ postup colných
orgánov voči iným osobám, neţ je ţalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania,
v ktorom bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru.
Pretoţe ţalobca ako vlastník tovaru neodstránil dôvody, ktoré k zaisteniu
tovaru viedli, colný úrad bol v zmysle § 435 ods. 1 colného zákona povinný
rozhodnúť o prepadnutí predmetného tovaru v prospech štátu, pričom zmena
vlastníckeho práva k zaistenému tovaru nemá na právne účinky uţ vydaného
rozhodnutia o zaistení takéhoto tovaru ţiaden vplyv a aj nový vlastník tovaru
je povinný túto skutočnosť rešpektovať, resp. môţe odstrániť pochybnosti alebo
dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru viedli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 435 ods. 1 colného zákona, ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej
sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3 neodstráni
pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434 ods. 1
písm. a), d) aţ f), colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci
v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku alebo
v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.
Podľa § 245 ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa
preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné
a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu
v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe
predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým rozhodol
o prepadnutí zaisteného tovaru v prospech štátu, ktorý bol zaistený z dôvodu, ţe
nezaplatením príslušných dovozných platieb a neprepustením tovaru do colného
reţimu voľný obeh nedošlo k zmene statusu zahraničného tovaru na status
slovenského tovaru a súčasne platby colného dlhu, ktoré mali byť vykonané, sa
v stanovenej lehote neposkytli.
Z § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe ak sa dôvody, ktoré viedli
k zaisteniu v lehote 15 dní neodstránia, colný úrad musí vydať rozhodnutie
o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu. Zo spisového
materiálu nepochybne vyplýva, ţe dôvody zaistenia tovaru v čase vydania
predmetného rozhodnutia naďalej trvali bez ohľadu na skutočnosť, kto bol
vlastníkom tovaru.
Ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe dôvody zaistenia
tovaru pominuli. Jeho argumenty uvádzané v ţalobe ako aj v odvolaní, sa týkali
spochybňovania dôvodov zaistenia tovaru, ktoré však v tomto konaní nebolo moţné
preskúmavať, nakoľko tovar bol zaistený na základe právoplatného rozhodnutia,
ktoré bolo moţné preskúmať v samostatnom konaní.
Podľa § 245 ods. 1 OSP síce môţe súd posúdiť i zákonnosť prv urobeného
správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň
prv urobené rozhodnutie záväzné, avšak len v tom prípade, ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
V danom prípade bolo rozhodnutie o zaistení tovaru predmetnom súdneho
prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 2S/19/2003,
a preto v tomto konaní uţ nie je moţné opätovne skúmať zákonnosť rozhodnutia
o zaistení tovaru. Toto je právoplatné a pre všetkých záväzné.
Napriek týmto skutočnostiam krajský súd nad rámec svojich povinností sa
vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, poukázal na rozhodnutia najvyššieho
súdu vo veciach, ktoré síce s predmetnou vecou súviseli, ale opätovne sa týkali
skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o zaistení tovaru,
t.j. skutočností iných, neţ ako sú tie, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia o zhabaní veci.
Tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie o zaistení predmetného tovaru je voči nemu
nevykonateľné, nakoľko nebol účastníkom konania, nemá oporu v spisovom materiáli
ani v colnom zákone, nakoľko toto rozhodnutie sa týka predmetného tovaru
a ţalobca, ako jeho vlastník bol zákonným spôsobom vyzvaný na odstránenie
dôvodov, pre ktoré bol tovar zaistený – zaplatenie colného dlhu.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis
ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho
spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené
a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezisti l právne
pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného
skutočného stavu.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom
správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím
ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,
za správny.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré
ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprináleţí.
Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia
zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth