Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/51/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I., so sídlom v K.

(pôvodne A., so sídlom v K.), proti žalovanej K., so sídlom v P., zastúpenej P., so sídlom v P.,

o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 22. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania v sume 74,61 €,

ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia do troch dní, do rúk alebo na účet P.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. decembra 2009 č.k. -230 určil, že

žalobkyňa je vlastníkom prístavku (v ktorom sa nachádza schodište, výťahy, výťahové

šachty), ktorý je znázornený v prílohe znaleckého posudku M. G. č. X. pod foto č. 1 ako

„schodište a výťahy“ a ktorý je súčasťou nehnuteľnosti s. č. X. - starej mraziarenskej kocky

zapísanej na LV č. X. k. ú. P. a ktorý sa nachádza na parcele KN č. X. - zastavané plochy a

nádvoria zapísanej na LV č. X. k. ú. P.. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil, že

účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z pôvodnej

projektovej dokumentácie a znaleckého posudku G. vyplynulo, že tzv. prístavok, ktorý

obsahuje výťahové šachty a schody, je súčasťou starej mraziarenskej kocky (budovy s. č. X.).

Prístavok prechádza až do podkrovia starej mraziarenskej kocky (SMK), má šesť nadzemných

podlaží prepojených na SMK. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že prístavok nie je možné

oddeliť od SMK bez jej znehodnotenia, ktoré predstavuje znemožnenie vertikálnej

2

komunikácie medzi jednotlivými podlažiami v budove. Je jeho súčasťou, teda súčasťou

budovy s. č. X.. Charakteristikou súčasti veci je jej neoddeliteľnosť, ktorou sa nerozumie len

fyzická neoddeliteľnosť, ale aj funkčná a dokonca aj estetická alebo iná. Za znehodnotenie sa

potom považuje stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži

svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec. V danom prípade

SMK bez prístavku sa nemôže vôbec užívať, je nefunkčná. Súčasť veci sa prevádza aj s vecou

hlavnou, nie je samostatným predmetom právneho vzťahu, je vždy vo vlastníctve veci ako

celku, nemusí byť ani špecifikovaná v zmluve o prevode hlavnej veci, pretože prevod sa

v každom prípade vzťahuje aj na ňu. V predmetnej kúpnej zmluve, ktorou (pôvodná)

žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k SMK bol odkaz na znalecký posudok so špecifikáciou

prevádzanej nehnuteľnosti, pričom aj v samotnej zmluve sa ako predmet prevodu uvádzajú aj

schody, výťahy a výťahová šachta. Na základe uvedeného považoval súd za dôvodné žalobe

vyhovieť. Iná však bola situácia v súvislosti s nakladacou rampou, ktorá bola taktiež

predmetom žaloby. Súd uzavrel, že nakladaciu rampu je treba považovať za stavbu. Ako

stavba rozhodne nie je súčasťou pozemku. Z hľadiska jej funkčného určenia ju možno

považovať za príslušenstvo hlavnej stavby, k čomu dospel aj znalec. Ten konštatoval, že

terajšia nakladacia rampa sa líši od pôvodnej, ktorá podľa projektovej dokumentácie mala

šírku len 3,3 m, pričom v súčasnosti je široká 8 až 9,3 m. V minulosti bola postavená nová

nakladacia rampa, ktorej vlastníkom sa stal jej stavebník, rozhodne nie žalobkyňa.

Vychádzajúc z charakteristiky príslušenstva veci, v prípade jej prevodu musí byť v zmluve

príslušenstvo veci špecifikované. V danom prípade nakladacia rampa nebola predmetom

kúpnej zmluvy žalobkyne, toho si žalobkyňa musela byť vedomá, pretože v kúpnej zmluve

v článku 5, bodu 2. ods. 3 sa predajca zaviazal, že bude vyvíjať činnosť, aby kupujúca mohla

v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nakladacej rampe. Žalobkyni nesvedčil žiadny

titul nadobudnutia vlastníctva, preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobkyňa mala

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože sa ňou vytvoril pevný základ pre

právne vzťahy účastníkov a predíde sa prípadným žalobám na plnenie. O trovách konania súd

rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. apríla 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval správnosť odôvodnenia rozhodnutia

okresného súdu, na ktoré v celom rozsahu poukázal. V súvislosti s námietkami uvedenými

v odvolaní poukázal na to, že okresný súd správne zistil skutkový stav, správne vyvodil

právne závery a vo veci aj správne rozhodol. K odvolacím námietkam žalovanej dodal, že nie

je podstatné, že okresný súd sa až v závere svojho rozhodnutia zaoberal právnym záujmom

na podanej žalobe. Okresný súd správne posúdil dostatok naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Zvyšné námietky žalovanej považoval odvolací súd za nedôvodné.

K odvolacím námietkam žalobkyne čo do výroku rozhodnutia, ktorým bola v prevyšujúcej

časti jej žaloba zamietnutá, odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého

stupňa aj v tejto časti. Poukázal na závery vykonaného znaleckého dokazovania o tom, že

nakladaciu rampu z hľadiska jej funkčného určenia možno považovať za príslušenstvo hlavnej

stavby. Z toho vyplýva, že sa nejedná o súčasť hlavnej stavby. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala

na pôvodnú projektovú dokumentáciu nachádzajúcu sa v spise "T." na str. 4 pod názvom

Hlavný vjazd, z tejto technickej dokumentácie nevyplýva jednoznačné tvrdenie o tom, že

nakladacia rampa bola súčasťou veci. Predmetný technický popis na str. 4 pod označením

"Hlavný vjazd" sa týka hlavného vjazdu do areálu bývalých mraziarní. O tom, či je rampa

súčasťou hlavnej budovy, ako tvrdila žalobkyňa alebo nie, správne okresný súd pribral znalca,

ktorý vykonal analýzu vzťahov a prijal záver, že nakladacia rampa sa síce nachádza pozdĺž

obvodovej steny SMK, že cez túto rampu je jediný prístup do priestorov SMK, avšak nemôže

to bez všetkého znamenať to, že je súčasťou SMK. Znalec jednoznačne odlíšil, že nakladacia

rampa má charakter príslušenstva hlavnej stavby, ktorou bola pôvodná stavba SMK. Rovnako

sa vyjadril aj k tomu, že nesprávnym rozdelením tejto stavby bol vytvorený stav, kedy

príslušenstvo stavby nebolo rozdelené podľa toho, ako slúži jednotlivým stavbám, ale bolo

pričlenené iba k jednej stavbe. Týmto konaním bol znemožnený prístup k budove SMK,

pretože tento je možný iba cez nakladaciu rampu. Vyjadril sa aj k postupu v súvislosti

s nakladacou rampou do budúcna, keď uviedol, že je nevyhnutné z uvedenej nakladacej

rampy odčleniť na užívanie spolu so SMK časť rampy, ktorá je pre tento účel nevyhnutne

potrebná. Tieto zistenia nebolo možné stotožniť s tým, čo tvrdila žalobkyňa. O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie v časti, v ktorej

odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti. Navrhla

v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a určiť, že žalobkyňa je vlastníčkou

spornej nakladacej rampy. Dôvodnosť dovolania vyvodzovala z

Uviedla, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením znalca, v zmysle ktorého

pre zabezpečenie funkčnosti stavby starej mraziarenskej kocky je nevyhnutné z nakladacej

rampy odčleniť na užívanie spolu so starou mraziarenskou kockou časť rampy, ktorá je

na tento účel nevyhnutne potrebná, minimálne však úsek troch modulov tejto rampy

na parcele č. X. a časť parcely č. X.. To, že v reálnom čase má nakladacia rampa už inú šírku,

nemôže zmeniť nič na tom, že pôvodná nakladacia rampa bola a je súčasťou hlavnej stavby.

Ďalšie konštatovanie konajúceho súdu, že predmetná rampa nebola predmetom kúpnej

zmluvy a nebola súčasťou stavby, bolo nesprávne. V kúpnych zmluvách sa zjavne súčasti

stavby individuálne nedefinujú.

K dovolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná a navrhla dovolanie žalobkyne

zamietnuť. Zároveň žiadala priznať trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v zmysle

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Pretože dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov rozsudkov uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ V zmysle je

dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka procesné vady v zmysle

nenamietala a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadom hodnotenia znaleckého posudku

zo strany súdov uvádza, že v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V tejto súvislosti

treba však uviesť, že aj prípadná nesprávnosť hodnotenia dôkazu nie je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), pretože účelom dovolacieho konania nie je

prehodnocovanie úvah, ktorými sa riadili súdy nižších stupňov pri hodnotení dôkazov.

Dovolací súd nemôže inak hodnotiť doterajšie dôkazy aj preto, že sám nemôže vykonávať

dokazovanie ( ), ktorým by si vytvoril podklady pre hodnotenie

skutkových zistení súdov nižších stupňov. Hodnotenie dôkazov, ale ako už bolo vyššie

uvedené, nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza nasledovné. Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

6

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania v sume zodpovedajúcej odmene za jeden úkon právnej služby

(vyjadrenie k dovolaniu doručené súdu prvého stupňa 6. augusta 2010) podľa z § 11 ods. 1

a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej sume

74,61 € [55,49 € (1/13 výpočtového základu) + 7,21 € (režijný paušál) + uplatnená 19 % DPH

v sume 11,91 €]. Dovolací súd v súlade s ustálenou praxou nepriznal žalovanej náhradu

za ďalší úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, lebo spoločnosť, ktorá ju zastupuje v dovolacom konaní, ju zastupovala už pred

súdmi nižších stupňov. Náhradu trov dovolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť

na účet právneho zástupcu žalovanej ( v spojení s veta prvá

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová