Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/157/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. T. a 2/ V. T., oboch

bývajúcich v T., zastúpených Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch,

Hlavná č. 1221, proti ţalovanej J. T., bývajúcej v T., zastúpenej advokátskou kanceláriou

s názvom Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP č. 14, v mene

ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Eduard Jurovatý, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14. marca

2012 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia podali dňa 30. marca 2011 na Okresnom súde Nitra ţalobu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri

nehnuteľností pre kat. úz. T. na liste vlastníctva č. X. V ţalobe uviedli, ţe spolu so ţalovanou

(ich sestrou) sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré pôvodne boli

v bezpodielovom spoluvlastníctve ich rodičov – matky O. T., zomrelej X. a otca J. T.,

zomrelého X. Kým v dedičskom konaní po otcovi im bolo potvrdené nadobudnutie týchto

nehnuteľností v spoluvlastníckych podieloch po jednej šestine, v dedičskom konaní po matke

nebolo doteraz rozhodnuté. Preto zároveň navrhli, aby konanie o ţalobe bolo prerušené aţ do

právoplatného skončenia dedičského konania po ich matke.

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

uznesením z 12. decembra 2011 č. k. -96 návrh ţalobcov na prerušenie konania

zamietol s odôvodnením, ţe nezistil splnenie podmienok vyplývajúcich pre takýto postup

z , t. j. ţe by prebiehalo konanie, v ktorom by sa riešila otázka,

ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o ţalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcov uznesením

zo 14. marca 2012 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe konanie

prerušil aţ do právoplatného skončenia právnej veci vedenej na notárskom úrade notára

JUDr. Miloša Chválu, Nám. Andreja Hlinku č. 11, Zlaté Moravce, pod sp. zn. .

Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky na prerušenie

konania v zmysle ustanovenia Vyslovil názor, ţe ak je okrem

ţalobcov a ţalovanej zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností aj

poručiteľka O. T., potom je potrebné vyčkať do právoplatného skončenia dedičského konania

po nej, pretoţe v tomto konaní sa rieši i otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov

k spoločnej veci, ku ktorej má byť zrušené spoluvlastníctvo.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí uznesenie prvostupňového

súdu. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.

Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. (R 31/1978) uviedla,

ţe pokiaľ nie je právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľovi, nie je moţné, aby

niektorý z dedičov, resp. budúcich podielových spoluvlastníkov, sa domáhal na súde zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré ešte len nadobudne.

Ţalobu podanú za tejto situácie treba povaţovať za predčasnú. Prebiehajúce dedičské konanie

nie je podľa nej takým konaním, ktorého výsledok by bol právne relevantným pre konanie

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o uznesenie,

proti ktorému je prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

dôvodné.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné

vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady

v zmysle a iné vady konania neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu

nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska

uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci. Dospel pritom k záveru, ţe

právny záver odvolacieho súdu o splnení podmienok na prerušenie konania, je správny.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vodné opatrenia, môţe

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

I keď účelom citovaného ustanovenia je moţnosť súdu prerušiť konanie najmä

z dôvodu hospodárnosti konania, prichádza do úvahy jeho aplikácia aj v prípadoch, v ktorých

sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ občianskeho súdneho konania, ktorým je

zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Keďţe

prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia závisí od úvahy súdu, mohol by dovolací

súd spochybniť rozhodnutie odvolacieho súdu o prerušení konania len ak by bolo arbitrárne

(svojvoľné), t. j. ak by nebolo vôbec odôvodnené, alebo ak by bolo výsledkom aplikácie

príslušnej procesnej normy v zjavnom rozpore s jej účelom a zmyslom. V preskúmavanej veci

však o takýto prípad nejde.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobcovia a ţalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, ktorých ďalšou spoluvlastníčkou bola aj poručiteľka (ich matka), po ktorej

doteraz nebolo skončené dedičské konanie. Keďţe aţ po právoplatnom skončení dedičského

konania bude zrejmé, komu bude potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu

poručiteľky, resp., ak to budú účastníci, v akých podieloch ho nadobudnú a aká bude výsledná

veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, rozhodnutie o prerušení konania o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zodpovedá podľa názoru dovolacieho súdu

poţiadavke na poskytnutí spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania.

Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SSR sp. zn. , publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk ročník 1978 pod číslom 31 (R 31/1978), podľa ktorého pred právoplatným

skončením konania o dedičstve nemôţe súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, ţe

nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov.

Uvedené rozhodnutie sa nijako nevyjadruje k procesnej moţnosti či nemoţnosti súdu prerušiť

v takomto prípade konanie, ale rieši len predčasnosť ţaloby z hľadiska hmotného práva

s nevyhnutným dôsledkom jej zamietnutia. S prihliadnutím na to, ţe dedičstvo sa nadobúda

smrťou poručiteľa, ţe dedičia od smrti poručiteľa aţ do prejednania dedičstva majú

postavenie podielových spoluvlastníkov, ţe aţ právoplatným skončením dedičského konania

bude vyriešená otázka, kto, resp. v akom podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol, a ţe

v prejednávanej veci účastníci uţ z iného dôvodu (dedenia po otcovi) majú postavenie

podielových spoluvlastníkov, procesný inštitút prerušenia konania umoţňuje preklenúť

predčasnosť ţaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanej

pred skončením dedičského konania po poručiteľke. Naopak neprerušenie konania

s nevyhnutným dôsledkom zamietnutia ţaloby by sa za týchto okolností javilo ako

formalistické a teda nespravodlivé. Ţalobcom, nemajúcich vôľu zotrvať v spoluvlastníctve, by

totiţ neostalo iné, neţ podať novú ţalobu po skončení dedičského konania, hoci nejestvuje

rozumný dôvod, pre ktorý by súd nemohol s rozhodnutím v uţ začatom konaní počkať,

vyuţijúc na to procesný prostriedok prerušenia konania.

Z princípu spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov moţno

vyvodiť nielen moţnosť, ale dokonca povinnosť súdu za danej situácie konanie prerušiť, a to

so zreteľom na skutočnosť, ţe otázku nadobudnutia dedičstva nemôţe riešiť súd v sporovom

konaní, ale len v konaní o dedičstve podľa a nasl. Obligatórne prerušenie

konania v takomto prípade vyplýva z ustanovenia

Správnosť prerušenia konania v prejednávanej veci bez ohľadu na to, či by malo byť

odôvodnené alebo , moţno podporiť

aj argumentom o rovnakom riešení porovnateľnej situácie, keď v priebehu konania o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stratí niektorý z účastníkov (podielových

spoluvlastníkov – fyzických osôb) spôsobilosť byť účastníkom konania. Porovnateľnosť tejto

situácie je daná tým, ţe aj v prípade vzniku prekáţky konania, predmetom ktorého je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, závisí procesný postup súdu, rovnako ako jeho

rozhodnutie v merite veci, od riešenia otázky, kto a v akom rozsahu nadobudne podiel

neţijúceho spoluvlastníka, pričom túto otázku, ako uţ bolo uvedené, je oprávnený riešiť len

súd v dedičskom konaní. V takomto prípade ustanovenie stanovuje

pravidlo, podľa ktorého sa vzhľadom na povahu veci má konanie prerušiť a pokračovať

v ňom sa má s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo, a to len čo

skončí konanie o dedičstve.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej smerujúce proti správnemu

uzneseniu odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešným ţalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy

súvisiace s odmenou ich zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,

nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2012

JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová