Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)021/385279.b65de5.pdf
PDF · 105.15 KB
No categories available
6Cdo/157/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 157/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. T. a 2/ V. T., oboch
bývajúcich v T., zastúpených Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch,
Hlavná č. 1221, proti ţalovanej J. T., bývajúcej v T., zastúpenej advokátskou kanceláriou
s názvom Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP č. 14, v mene
ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Eduard Jurovatý, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
10 C 73/2011, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 14. marca
2012 sp. zn. 5 Co 53/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobcovia podali dňa 30. marca 2011 na Okresnom súde Nitra ţalobu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností pre kat. úz. T. na liste vlastníctva č. X. V ţalobe uviedli, ţe spolu so ţalovanou
(ich sestrou) sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré pôvodne boli
v bezpodielovom spoluvlastníctve ich rodičov – matky O. T., zomrelej X. a otca J. T.,
zomrelého X. Kým v dedičskom konaní po otcovi im bolo potvrdené nadobudnutie týchto
nehnuteľností v spoluvlastníckych podieloch po jednej šestine, v dedičskom konaní po matke
nebolo doteraz rozhodnuté. Preto zároveň navrhli, aby konanie o ţalobe bolo prerušené aţ do
právoplatného skončenia dedičského konania po ich matke.
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
uznesením z 12. decembra 2011 č. k. 10 C 73/2011-96 návrh ţalobcov na prerušenie konania
zamietol s odôvodnením, ţe nezistil splnenie podmienok vyplývajúcich pre takýto postup
z § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. ţe by prebiehalo konanie, v ktorom by sa riešila otázka,
ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o ţalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcov uznesením
zo 14. marca 2012 sp. zn. 5 Co 53/2012 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe konanie
prerušil aţ do právoplatného skončenia právnej veci vedenej na notárskom úrade notára
JUDr. Miloša Chválu, Nám. Andreja Hlinku č. 11, Zlaté Moravce, pod sp. zn. Dnot 79/2009.
Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Vyslovil názor, ţe ak je okrem
ţalobcov a ţalovanej zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností aj
poručiteľka O. T., potom je potrebné vyčkať do právoplatného skončenia dedičského konania
po nej, pretoţe v tomto konaní sa rieši i otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov
k spoločnej veci, ku ktorej má byť zrušené spoluvlastníctvo.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí uznesenie prvostupňového
súdu. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.
Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 1 Cz 139/76 (R 31/1978) uviedla,
ţe pokiaľ nie je právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľovi, nie je moţné, aby
niektorý z dedičov, resp. budúcich podielových spoluvlastníkov, sa domáhal na súde zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré ešte len nadobudne.
Ţalobu podanú za tejto situácie treba povaţovať za predčasnú. Prebiehajúce dedičské konanie
nie je podľa nej takým konaním, ktorého výsledok by bol právne relevantným pre konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou
osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o uznesenie,
proti ktorému je prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie
bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je
dôvodné.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. viazaný uplatneným
dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O. s. p., a iné
vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady
v zmysle § 237 O. s. p. a iné vady konania neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu
nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska
uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci. Dospel pritom k záveru, ţe
právny záver odvolacieho súdu o splnení podmienok na prerušenie konania, je správny.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vodné opatrenia, môţe
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
I keď účelom citovaného ustanovenia je moţnosť súdu prerušiť konanie najmä
z dôvodu hospodárnosti konania, prichádza do úvahy jeho aplikácia aj v prípadoch, v ktorých
sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ občianskeho súdneho konania, ktorým je
zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Keďţe
prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia závisí od úvahy súdu, mohol by dovolací
súd spochybniť rozhodnutie odvolacieho súdu o prerušení konania len ak by bolo arbitrárne
(svojvoľné), t. j. ak by nebolo vôbec odôvodnené, alebo ak by bolo výsledkom aplikácie
príslušnej procesnej normy v zjavnom rozpore s jej účelom a zmyslom. V preskúmavanej veci
však o takýto prípad nejde.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobcovia a ţalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktorých ďalšou spoluvlastníčkou bola aj poručiteľka (ich matka), po ktorej
doteraz nebolo skončené dedičské konanie. Keďţe aţ po právoplatnom skončení dedičského
konania bude zrejmé, komu bude potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
poručiteľky, resp., ak to budú účastníci, v akých podieloch ho nadobudnú a aká bude výsledná
veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, rozhodnutie o prerušení konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zodpovedá podľa názoru dovolacieho súdu
poţiadavke na poskytnutí spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania.
Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 1 Cz 139/76, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk ročník 1978 pod číslom 31 (R 31/1978), podľa ktorého pred právoplatným
skončením konania o dedičstve nemôţe súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, ţe
nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov.
Uvedené rozhodnutie sa nijako nevyjadruje k procesnej moţnosti či nemoţnosti súdu prerušiť
v takomto prípade konanie, ale rieši len predčasnosť ţaloby z hľadiska hmotného práva
s nevyhnutným dôsledkom jej zamietnutia. S prihliadnutím na to, ţe dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, ţe dedičia od smrti poručiteľa aţ do prejednania dedičstva majú
postavenie podielových spoluvlastníkov, ţe aţ právoplatným skončením dedičského konania
bude vyriešená otázka, kto, resp. v akom podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol, a ţe
v prejednávanej veci účastníci uţ z iného dôvodu (dedenia po otcovi) majú postavenie
podielových spoluvlastníkov, procesný inštitút prerušenia konania umoţňuje preklenúť
predčasnosť ţaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanej
pred skončením dedičského konania po poručiteľke. Naopak neprerušenie konania
s nevyhnutným dôsledkom zamietnutia ţaloby by sa za týchto okolností javilo ako
formalistické a teda nespravodlivé. Ţalobcom, nemajúcich vôľu zotrvať v spoluvlastníctve, by
totiţ neostalo iné, neţ podať novú ţalobu po skončení dedičského konania, hoci nejestvuje
rozumný dôvod, pre ktorý by súd nemohol s rozhodnutím v uţ začatom konaní počkať,
vyuţijúc na to procesný prostriedok prerušenia konania.
Z princípu spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov moţno
vyvodiť nielen moţnosť, ale dokonca povinnosť súdu za danej situácie konanie prerušiť, a to
so zreteľom na skutočnosť, ţe otázku nadobudnutia dedičstva nemôţe riešiť súd v sporovom
konaní, ale len v konaní o dedičstve podľa § 175a a nasl. O. s. p. Obligatórne prerušenie
konania v takomto prípade vyplýva z ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Správnosť prerušenia konania v prejednávanej veci bez ohľadu na to, či by malo byť
odôvodnené § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. alebo § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., moţno podporiť
aj argumentom o rovnakom riešení porovnateľnej situácie, keď v priebehu konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stratí niektorý z účastníkov (podielových
spoluvlastníkov – fyzických osôb) spôsobilosť byť účastníkom konania. Porovnateľnosť tejto
situácie je daná tým, ţe aj v prípade vzniku prekáţky konania, predmetom ktorého je zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, závisí procesný postup súdu, rovnako ako jeho
rozhodnutie v merite veci, od riešenia otázky, kto a v akom rozsahu nadobudne podiel
neţijúceho spoluvlastníka, pričom túto otázku, ako uţ bolo uvedené, je oprávnený riešiť len
súd v dedičskom konaní. V takomto prípade ustanovenie § 107 ods. 3 O. s. p. stanovuje
pravidlo, podľa ktorého sa vzhľadom na povahu veci má konanie prerušiť a pokračovať
v ňom sa má s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo, a to len čo
skončí konanie o dedičstve.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej smerujúce proti správnemu
uzneseniu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešným ţalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy
súvisiace s odmenou ich zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,
nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2012
JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová