Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/28/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. spol. s r. o.,

so sídlom: P., IČO: X. zast. advokátom JUDr. F. N., so sídlom: Advokátska kancelária F., K.,

proti žalovanému: Z. V. S., a. s., so sídlom: N., IČO: X., o zaplatenie 2 883,42 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. januára 2012, sp. zn.

-296, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. 02. 2011, č. k.

-239 konanie o návrhu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť

sumu 2 883,42 eur s príslušenstvom v časti zaplatenia sumy 246,70 eur zastavil a vo zvyšku

žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania

v sume 1 731,20 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu

žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca dňa 21. 05. 2007 vystavil faktúru

č. 1407024, ktorou si u žalovaného uplatnil majetkovú ujmu v zmysle znaleckého posudku

č. 3/2007, vypracovaného znalcom z odboru ochrana životného prostredia, čistota ovzdušia,

čistota vôd, doc. Ing. K. K., CSc., a to vo výške 81 154,-- Sk, ako aj náklady za vypracovanie

tohto posudku v sume 4 800,-- Sk aj s DPH, spolu v sume 86 866,-- Sk s lehotou splatnosti

31. 05. 2007. Uviedol, že znalec v závere znaleckého posudku vyčíslil majetkovú ujmu

žalobcu v sume 81 154,-- Sk v zmysle v dôsledku obmedzení

v ochranných pásmach vodných zdrojov v roku 2005. Obmedzenie bežného

obhospodarovania sa malo týkať parcely Z.. a O., na ktorých v roku 2005 žalobca pestoval

pšenicu. Žalovaný považoval faktúru č. 1407024, vystavenú žalobcom, za neopodstatnenú

2

a žalobcovi ju neuhradil. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca

až v priebehu súdneho konania dopĺňal špecifikáciu dotknutých parciel a rozlohu, ktorej sa

obmedzenie obhospodarovania malo týkať. Rovnako žalobca v priebehu konania doplnil

dôkazy, ktorými preukazoval svoje oprávnenie obhospodarovať dotknuté parcely a predložil

tabuľky, ktoré mali preukázať odôvodnenosť jeho nároku. Dňa 11. 01. 2011 právny zástupca

žalobcu predložil súdu doplnok k znaleckému posudku č. 18/2010, vypracovaný znalcom doc.

Ing. K. K., CSc., v ktorom došlo k prepočtu náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania na sumu 2 636,72 eur, a to na základe geodetického elaborátu

na identifikáciu poľnohospodárskej pôdy v pásme hygieny vodných zdrojov v užívaní

žalobcu, vypracovaného S. G.-V., spol. s r. o. Z dôvodu, že geodetický elaborát (identifikačný

výkaz), neobsahuje údaj kalendárneho roka, ktorého sa týka, nie je z neho zrejmé, či sa jedná

o rok 2005.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na § 30 ods. 2, § 32 ods. 6 a ods. 8 zákona

č. o vodách a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Rovnako poukázal na § 1 ods. 1,

ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o podrobnostiach obsahu

žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe

výpočtu náhrady v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že toto nariadenie, ktoré

nadobudlo účinnosť dňa 01. 10. 2005, bolo účinné v čase, keď žalobca vystavil faktúru

č. 1407024 (dňa 21. 05. 2007), ktorou si u žalovaného uplatnil náhradu majetkovej ujmy.

Vyplývajúc z citovaného nariadenia, náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania pôdy

sa uplatňuje žiadosťou, teda osobitným, samostatným právnym úkonom. Prílohu žiadosti tvorí

taxatívne vymedzený zoznam dokumentov, okrem iných aj identifikácia parciel podľa zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, kópia katastrálnej mapy

alebo geometrický plán a znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca

pri uplatnení svojho nároku nepostupoval v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky

č. , a teda svoj nárok si u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou a nepredložil

všetky prílohy, vyžadované nariadením na priznanie náhrady. Argumentujúc, že žalobca

v predmetnom konaní nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 32 ods. 6,

3

ods. 8 zákona o vodách, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca žalobu v časti

o zaplatenie 246,70 eur v priebehu konania vzal späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím

súhlasil, súd postupujúc podľa , (ďalej len

), konanie v tejto časti zastavil.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto súd v zamietajúcej časti rozhodol podľa § 142

ods. 1 a v zastavujúcej časti podľa , veta prvá a úspešnému

žalovanému priznal právo na ich náhradu v sume 1 731,20 eur.

Na odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bola

žaloba zamietnutá, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednajúc vec v neprítomnosti

žalobcu v súlade s ust. , svojím rozsudkom zo dňa 12. 01. 2012, č. k.

-296, rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

podľa , potvrdil. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého

rozsudku v celom rozsahu stotožnil a na zdôraznenie jeho správnosti opätovne poukázal

na znenie ust. § 32 ods. 6 vodného zákona, z ktorého prvého súvetia je možné okrem iného

zistiť, kedy oprávnenej osobe vzniká právo na to, aby mu bola náhrada majetkovej ujmy

povinnou osobou poskytnutá. Toto právo nevzniká automaticky, ale až na základe žiadosti

oprávnenej osoby, uplatnenej u povinnej osoby, ktorá je potom náhradu majetkovej ujmy

oprávnenej osobe na základe jej žiadosti povinná poskytnúť. Odvolací súd zdôraznil, že

takýto záver je podporený aj logickým výkladom § 32 ods. 6 vodného zákona v kontexte

i jeho nasledujúcich dvoch súvetí, upravujúcich ďalší postup po podaní žiadosti, ktorej

náležitosti taxatívnym spôsobom vymedzuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

, konkrétne jeho ust. až d/. Uviedol tiež, že z hľadiska

určenia výšky majetkovej ujmy je preferované uzavretie dohody medzi oprávnenou osobou

a osobou povinnou.

Odvolací súd ďalej skonštatoval, že právo na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy

za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach V. zdrojov patrí

oprávnenej osobe v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona až podaním kvalifikovanej žiadosti

u povinnej osoby. Vo vzťahu k písomnej forme tejto žiadosti odvolací súd síce súhlasil

s tvrdením žalobcu o tom, že zákon písomnú formu žiadosti nepredpisuje, vzápätí však

zdôraznil, že podanie žiadosti, ktorá má obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 1 ods. 1

písm. a/ až d/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , vo forme ústnej, je

4

z praktického hľadiska takmer nemožné. Vzhľadom na množstvo predpísaných a obsahových

náležitostí, podanie žiadosti v ústnej forme dostáva žiadateľa do dôkazne mimoriadne

komplikovanej situácie. Uviedol, že za písomnú žiadosť nemožno považovať písomnú

žiadosť žalobcu o uzavretie dohody o náhrade majetkovej ujmy zo dňa 18. 11. 2009, ktorá

naviac zjavne neobsahuje náležitosti predpísané ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. . Odvolací súd tak totožne so záverom prvostupňového súdu mal

za to, že žalobca podanie takejto žiadosti u žalovaného, naviac v písomnej forme nepreukázal,

a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. K problematike náležitostí žiadosti

odvolací súd doplnil, že žiadosť mala byť u žalovaného podaná už vrátane všetkých príloh,

požadovaných v § 1 ods. 2 vyššie citovaného vládneho nariadenia. V závere svojho

odôvodnenia odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvého stupňa, zastal názor, že

právo na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy žalobcovi nevzniklo a v predmetnom súdnom

spore nie je aktívne legitimovanou osobou.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu a účasť

na pojednávaní pred odvolacím súdom) v sume 368,03 eur.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2012.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote

dovolanie žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského

súdu v Nitre zo dňa 12. 01. 2012, č. k. -296 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Podanie dovolania žalobca odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ , teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade

uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom) a súčasne namietol aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, i keď

žalobca dovolací dôvod podľa výslovne neoznačil. Vo vzťahu

k dovolaciemu dôvodu podľa žalobca odvolaciemu súdu vytkol,

že v napadnutom rozsudku celkom zrejme uvádza nesprávne znenie ustanovenia § 32 ods. 6

vodného zákona, zavedené až novelou tohto , účinnou

od 01. 06. 2010, teda až po vzniku a uplatnení majetkovej ujmy žalobcu v predmetnom

konaní. Uvedená konštatácia sa týka odkazu 45a/ za termínom „žiadosť“, a to na ustanovenie

5

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. . Vyjadril názor, že novela

vodného zákona bola prijatá zjavne za účelom paralyzovania možnosti uplatňovania

majetkových újm zo strany oprávnených subjektov do budúcnosti.

Žalobca ďalej namietol záver odvolacieho súdu o nutnosti podania žiadosti v zmysle

§ 32 ods. 6 vodného zákona ako predpokladu vzniku práva oprávnenej osoby na poskytnutie

náhrady majetkovej ujmy povinnou osobou. Má za to, že ak by bol vznik majetkovej ujmy

viazaný na podanie žiadosti so všetkými náležitosťami a prílohami v zmysle § 1 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. , vrátane znaleckého posudku v zmysle

písm. i/ citovaného nariadenia vlády, bolo by tvrdenie o potrebe vypracovania znaleckého

posudku až v prípade nedosiahnutia dohody o úhrade majetkovej ujmy absurdné a zjavne

nelogické, pretože tento už bol nielen vypracovaný, ale aj predložený spolu so žiadosťou.

Súčasne žalobca vyslovil názor, že ak právo na náhradu majetkovej ujmy vzniká až

na základe podania žiadosti u povinnej osoby spolu so všetkými prílohami uvedenými v § 1

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , mal súd konanie v predmetnej veci

ako predčasne iniciované zastaviť. Tým, že súd vec meritórne prejednal, odňal žalobcovi

možnosť opätovne si uplatniť rovnaký nárok na náhradu majetkovej ujmy na rok 2005, a to

pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Žalobca v ďalšej časti dovolania namietol, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal

s dôvodmi jeho odvolania. Odvolaciemu súdu vytkol, že tým, že mu neumožnil namietať

správnosť iného právneho záveru (odlišného od záveru súdu prvého stupňa), na ktorom

nečakane založil svoje rozhodnutie, odňal mu možnosť konať pred súdom. Porušením

právnych noriem v dôsledku svojvôle a nesprávnej interpretácie (nerešpektujúc kogentnú

normu), odvolací súd nielenže neprávne právne posúdil problematiku majetkovej ujmy,

náhrady ktorej sa žalobca svojou žalobou od žalovaného domáhal (a v tejto súvislosti vyslovil

aj celkom zjavne nesprávny právny záver, majúci za následok právoplatné zamietnutie

žaloby), ale tento aj nedostatočne odôvodnil, v dôsledku ktorej skutočnosti je rozsudok

odvolacieho súdu arbitrárny a celkom nepreskúmateľný, v rozpore s príslušnými článkami

, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, zaručujúcimi právo na spravodlivý súdny proces, vrátane

práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5, veta prvá v spojení s odmietnuť.

Podľa , veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) alebo rozsudok odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra ako súdu

prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom

na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3

prípustné nie je.

7

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia,

majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou

z vád, vymenovaných v až g/ , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu konania

v zmysle zakladá okrem iného aj žalobcom namietaná

nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z dôvodu absencie jej riadneho odôvodnenia, ktorú

však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, nezistil.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa rozsudkom

zo dňa 21. 02. 2011, č. k. -239 konanie o zaplatenie sumy 246,70 eur zastavil

a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu (č. l. 247-259) Krajský súd v Nitre

rozsudkom zo dňa 12. 01. 2012, č. k. -296, rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny podľa , potvrdil.

8

Podľa , , v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania

odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Niet žiadnych pochybností o tom, že odvolací súd postupoval v súlade s citovaným

ustanovením, keď okrem skonštatovania správnosti prvostupňového rozhodnutia sa osobitne

vyjadril k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, skúmajúc jeho nárok na náhradu

majetkovej ujmy v zmysle ust. § 32 ods. 6 vodného zákona. Odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia rešpektuje ust. , ktoré sa v plnej miere uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ). Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia,

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Aj

napriek vyššie ustanoveným možnostiam je rozhodnutie odvolacieho súdu náležite

odôvodnené, do svojho odôvodnenia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých

rozhodnutie Okresného súdu Nitra potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací právne

relevantným spôsobom vyložil príslušné ustanovenia vodného zákona vo vzťahu k nariadeniu

vlády Slovenskej republiky č. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu

náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady

v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, že odvolací súd pri odôvodnení

svojho rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv

a oprávnených záujmov.

Ďalej žalobca namietol nesprávnosť citácie ust. § 32 ods. 6 vodného zákona v znení

účinnom od 01. 06. 2010, ktorý aplikoval na daný právny stav odvolací súd, teda až po vzniku

a uplatnení majetkovej ujmy žalobcom v predmetnom konaní.

9

Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona (v znení účinnom do 31. 05. 2010), za preukázané

obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach V. zdrojov patrí vlastníkovi

pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je

povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie

na odber vody z V. zdroja; pri V. nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej

na vzdúvanie vody vo V. nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení

výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa

nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa

osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme

vyvlastniť.37)

Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona (v znení účinnom od 01. 06. 2010, za preukázané

obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach V. zdrojov patrí vlastníkovi

pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je

povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada

o povolenie na odber vody z V. zdroja; pri V. nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby,

slúžiacej na vzdúvanie vody vo V. nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody

o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa

nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa

osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme

vyvlastniť.37)

Je potrebné súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že vyššie citované znenie § 32 ods. 6 bolo

do vodného , ktorým sa mení a dopĺňa

vodný zákon a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 06. 2010. Vo vzťahu k dotknutému

ustanoveniu sa zmena konkrétne týkala tej skutočnosti, že nad slovo „žiadosť“ bol umiestnený

odkaz 45a s tým, že poznámka pod čiarou k tomuto odkazu znie: „45a) § 1 nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu

za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady.“.

Nemožno však dať za pravdu dovolateľovi, že použitím citovaného ustanovenia v uvedenom

znení „nečakane“ dospel k inému právnemu záveru, než súd prvého stupňa.

Vo všeobecnosti je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že tzv. odkazujúce

právne normy patria k osobitným druhom právnych noriem, pričom vždy odkazujú na už

10

platný, konkrétne určený normatívny právny akt alebo na konkrétne určenú právnu normu,

nachádzajúcu sa buď v tom istom právnom predpise (tzv. vnútorný odkaz), alebo aj v inom

právnom predpise (tzv. vonkajší odkaz).

V prejednávanej veci Krajský súd v Nitre ako súd odvolací síce citoval ustanovenie

vodného zákona, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 06. 2010, teda po tom, ako si žalobca

uplatnil majetkovú ujmu na súde (02. 02. 2009), avšak citované ustanovenie odkazuje

na normu platnú nielen v čase podania žalobného návrhu, ale už aj v čase, keď žalobca

vystavil faktúru č. 1407024, a to dňa 21. 05. 2007 na celkovú sumu 86 866,-- Sk (2 883,42

eur), so splatnosťou dňa 31. 05. 2007 (č. l. 20) tak, ako to správne poznamenal vo svojom

rozhodnutí už súd prvého stupňa. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

totiž nadobudlo účinnosť dňa 01. 10. 2005, a keď odvolací súd aj použil ustanovenie vodného

zákona účinné od 01. 06. 2010, použil len odkaz pod čiarou na normu platnú a účinnú

v relevantnom období, vzťahujúcu sa na prejednávanú právnu vec. Neaplikoval žiaden iný,

resp. nový právny predpis, použitím ktorého by účastníkov konania postavil pred nečakané,

resp. prekvapivé rozhodnutie, obsahujúce nové, resp. iné právne skutočnosti, ktoré by

neposudzoval už súd prvého stupňa.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že postup

odvolacieho súdu bol zákonný a žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť,

len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z , v posudzovanom prípade

však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil.

11

Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vada, uvedená v (ani žiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, dovolanie žalobcu podľa , veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací

súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, veta prvá

v spojení s a Žalovaný bol v dovolacom

konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy

v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. augusta 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová