Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MObdo/3/2012

Najvyšší súd 4M Obdo 3/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. S. M. H., s. r. o.

v likvidácii, so sídlom: M., IČO: X., zast. advokátkou Mgr. G. H., so sídlom: M. proti

žalovanej: L. F., bytom: L., zast. Advokátska kancelária JUDr. K., JUDr. V., s. r o.,

so sídlom: D., IČO: X., o zaplatenie 39 832,70 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Martin z 5. mája 2010, č. k.

-634 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2011, č. k.

-784, , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Martin z 5. mája 2010,

č. k. -634 a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2011, č. k.

-784, v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 05. 05. 2010, č. k.

-634 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39 832,70 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne za obdobie od 05. 09. 2005 do zaplatenia, a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť

žalobcovi trovy konania vo výške 12 038,01 eur, rovnako do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil

nárok na zaplatenie sumy 39 832,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne

odo dňa 05. 09. 2005 do zaplatenia z titulu kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej boli

2 4M Obdo 3/2012

nehnuteľnosti, a to stavba so súp. č. X. postavená na pozemku parc. KN X. k. ú. M., zapísaná

2

na LV č. X. a pozemok parc. č. X. o výmere 70 m- zastavaná plocha v k. ú. M., zapísaná

na LV č. X., geometrický plán č. X. a novovytvorená parcela č. KN X. – lesný pozemok

2

o výmere 237 mvytvorená z pôvodnej parcely č. X., dňa 15. 01. 2004, geometrický plán č.

X. zapísaná na LV č. X. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 13. 05. 2009, č. k.

-514 žalobu v celom zamietol, a to v spojení s opravným uznesením zo dňa

05. 06. 2009, ktorým opravil záhlavie rozsudku tak, že doplnil meno a priezvisko právneho

zástupcu žalobcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, uznesením

zo dňa 21. 01. 2010, sp. zn. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie s tým, že bude úlohou súdu prvého stupňa po zhodnotení dátumu uzavretia kúpno-

predajnej zmluvy, vzniku záväzku z tejto zmluvy a vyhodnotení postavenia p. V. F. k dátumu

ustáleného započítania 15. 01. 2004 (či mal postavenie dlžníka z uzavretej zmluvy),

vyhodnotiť zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 09. 2004, Oznámenie o postúpení

pohľadávky a jednostranný zápočet, ktorý sa vzťahoval k zmluve o postúpení pohľadávok

zo dňa 15. 09. 2004.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho

súdu mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzatvorená kúpna

zmluva v zmysle a nasl. (ďalej len Obch. zák.). Uzatvorenie

kúpnej zmluvy, predmet kúpnej zmluvy, ani dohodnutá cena za predmet kúpnej zmluvy

medzi účastníkmi konania neboli sporné, spornou bola otázka úhrady kúpnej ceny žalovanou

ako kupujúcou, teda otázka, či z uzavretej kúpnej zmluvy došlo k zániku záväzku žalovanej.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu, vyhodnotil, že

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 12. 02. 2004, kedy došlo k naplneniu zákonom

predpísanej písomnej formy pre tento právny úkon v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ), ktorú pre platnosť vyžaduje (t. j. dňom podpísania

zmluvy druhým z konateľov predávajúceho, p. M. H.). S ohľadom na ustálenie dátumu

vzniku kúpnej zmluvy súd potom ustálil aj dátum vzniku povinnosti žalovanej z platne

uzavretej kúpnej zmluvy zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu za predmet

kúpnej zmluvy, ktorým je deň 12. 02. 2004. Postavenie manžela žalovanej, p. V. F. ako

dlžníka vo vzťahu k žalobcovi k dátumu 15. 01. 2004, preukázané nebolo a jeho statusové

postavenie ako dlžníka vo vzťahu k žalobcovi z kúpnej zmluvy nebolo preukázané ani ku dňu

12. 02. 2004. Sporovými stranami neboli produkované žiadne dôkazy, ktorými by bolo

3 4M Obdo 3/2012

preukázané statusové postavenie p. V. F. ako dlžníka vo vzťahu k žalobcovi z uzavretej

kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa, stotožňujúc sa s právnym názorom Krajského súdu

v Žiline, že započítaním zanikajú pohľadávky vzájomné, a to dlžníka a veriteľa, mal za to, že

ku dňu 15. 01. 2004 nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanej z kúpnej

zmluvy započítaním pohľadávok p. V. F. s pohľadávkou žalobcu z kúpnej zmluvy.

Pohľadávka vznikla žalobcovi z kúpnej zmluvy až dňa 12. 02. 2004, dňa 15. 01. 2004 ešte

neexistovala. Po vzniku kúpnej zmluvy, veriteľom zo zmluvy bol žalobca a dlžníkom bola

žalovaná. Keďže p. V. F. nemal postavenie dlžníka z kúpnej zmluvy, nedošlo k zániku

pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanej titulom jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny

za predmet kúpnej zmluvy započítaním pohľadávky p. V. F., ktorú mal voči žalobcovi,

potvrdenú žalobcom v liste zo dňa 12. 01. 2004 vo výške 993 125,40 Sk, s pohľadávkou

žalobcu z kúpnej zmluvy proti žalovanej. V konaní neboli produkované ani dôkazy

na preukázanie trojstrannej dohody o započítaní, v ktorej by okrem žalobcu a žalovanej

vystupoval a j p. V. F.

Vo vzťahu k platbe prijatej žalobcom na jeho účet od p. F. dňa 15. 01. 2004

vo výške 206 875,-- Sk, súd prvého stupňa s ohľadom na vyslovený záver, že ku vzniku

záväzku žalovanej z kúpnej zmluvy (zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu), tento vznikol dňa

12. 02. 2004, nevyhodnotil túto platbu prijatú žalobcom od p. F. cez ust. , a to aj

s ohľadom na právny záver krajského súdu, že platba 206 875,-- Sk zo strany p. F. by mohla

byť platbou cez ust. . Za situácie, kedy žalovaná súdu neprodukovala dôkazy

na preukázanie dohody s p. F. v zmysle , súd rešpektujúc právny názor, vyslovený

odvolacím súdom, nemohol bez ďalšieho vyhodnotiť predmetnú platbu ako platbu cez ust.

. Vzhľadom na uvedené mal prvostupňový súd za to, že záväzok žalovanej proti

žalobcovi z kúpnej zmluvy nezanikol ani v rozsahu 206 875,-- Sk.

Vo vzťahu k oznámeniu o postúpení pohľadávky, mal prvostupňový súd z knihy

odoslanej pošty za preukázané, že toto oznámenie malo byť žalobcovi zaslané dňa

23. 12. 2004. Tento listinný dôkaz podľa názoru súdu preukazuje len tú skutočnosť, že

v knihe odoslanej pošty spoločnosti P. R., s. r. o., bola dňa 23. 12. 2004 zapísaná skutočnosť,

že pre L., s. r. o. Ž., sa zapisuje na odoslanie listina s obsahom: „oznámenie o postúpení

pohľadávky“. Samotný zápis však nepreukazuje, či táto listina bola žalobcovi skutočne aj

odoslaná, nepreukazuje ani jej doručenie žalobcovi, ani to, že bola na odoslanie podaná

4 4M Obdo 3/2012

na pošte. Na základe uvedeného mal potom súd za to, že tento prejav vôle postupcu, p. V. F.

- oznámenie o postúpení jeho pohľadávky proti žalobcovi za žalovanú, sa nedostal ani

do sféry dispozície žalobcu a že adresát tejto písomnosti, t. j. žalobca, nemal možnosť

oboznámiť sa s obsahom tohto prejavu. Predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo

doručené spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky v rámci súdneho konania zo strany

žalovanej - postupníkom. Vzhľadom na ust. , z ktorého vyplýva, že

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi buď postupca alebo postupník, ako aj skutočnosť,

že k doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky došlo v rámci súdneho konania žalovanou

ako postupníkom, bolo namieste preukázať postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení

pohľadávky. K tejto zmluve, uzatvorenej medzi žalovanou ako postupníkom a p. V. F. ako

postupcom, ktorou bola postupovaná pohľadávka postupcu na postupníka vo výške 43 753,68

eur (1 318 123,40 Sk), súd uviedol, že pohľadávka postupcu bola identifikovaná len jej

výškou, nijako inak individualizovaná nebola. Súd vyslovil názor, že pre platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky chýbal zákonný predpoklad pre jej platnosť, a to určitosť právneho

úkonu v zmysle . Zo zmluvy nebolo možné určiť, ktorá konkrétna pohľadávka

postupcu voči dlžníkovi sa postupuje na postupníka a z akého právneho titulu. Súd poukázal

na a zmluvu o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako absolútne neplatný

právny úkon pre absenciu určitosti a zrozumiteľnosti. Uviedol, že pokiaľ z neplatnej zmluvy

o postúpení pohľadávky nevznikli práva a povinnosti, ktoré zákon s takýmto úkonom spája,

nemohli nastať ani právne účinky započítania (zánik záväzkov), pretože neboli splnené všetky

predpoklady pre započítanie, ktoré vyžaduje ust. . Nebol preto naplnený predpoklad

vzájomnosti pohľadávok, o ktorý ide v prípade, ak dve osoby sú si navzájom voči sebe

súčasne veriteľom aj dlžníkom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná

vo vzťahu k žalobcovi nebola veriteľom, pretože nevlastnila voči nemu žiadnu pohľadávku.

Pre úplnosť prvostupňový súd aj vo vzťahu k jednostrannému zápočtu žalovanej, ktorý

sa vzťahuje k zmluve o postúpení pohľadávok, uviedol, že ide o absolútne neplatný právny

úkon v zmysle pre absenciu určitosti a zrozumiteľnosti tohto právneho úkonu.

Túto neplatnosť vyhodnotil tak vo vzťahu k listu žalovanej zo dňa 04. 02. 2005 (č. l. 82),

ktorý by svojím obsahom mohol byť započítacím úkonom podľa , tak

vo vzťahu k nedatovanému listu označenému ako jednostranný zápočet (č. l. 84).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, mal súd prvého stupňa ku dňu

5 4M Obdo 3/2012

rozhodovania za preukázané, že záväzok žalovanej z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila

so žalobcom, nezanikol. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola

dohodnutá pri podpise zmluvy, v tom čase platnej mene vo výške 1 200 000,-- Sk

(po prepočte 39 832,70 eur). Súčasne poukázal na ust. § 563 Obch. zák. a uviedol, že v kúpnej

zmluve čas plnenia dohodnutý nebol, preto žalovaná bola povinná splniť svoj záväzok

po tom, čo žalobca o plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanú požiadal. Bolo nesporné, že

žalobca vyzval žalovanú na plnenie z kúpnej zmluvy listom zo dňa 17. 08. 2005, pričom

doručenie tejto výzvy nebolo v konaní rozporované. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi

podľa v spojení s ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej

len ) a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania

vo výške 12 038,01 eur.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

22. 06. 2011, č. k. -784, , po prejednaní veci podľa § 212

ods. 1 a , rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 05. 05. 2010, č. k.

-634, podľa , ako vecne správny potvrdil. Súčasne

potvrdil aj uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 24. 08. 2010, č. k. -67,

ktorým tento rozhodol o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku za podané

odvolanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že túto je povinná zaplatiť

žalobcovi žalovaná, a to vo výške 608,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

právnej zástupkyne žalobcu.

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil

a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa otázky, kedy

vznikol záväzok kúpnej ceny z uzavretej kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobcom ako

predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou a či tento záväzok zanikol započítaním, prípadne

iným spôsobom, uviedol, že zmluvnou stranou uzavretej kúpno-predajnej zmluvy bola

žalovaná ako kupujúca a nie Mgr. V. F. ako splnomocnený zástupca. Pokiaľ sa aj viedli

rokovania medzi Mgr. F. a žalobcom ohľadne započítania kúpnej ceny za nehnuteľnosti,

uvedené v predmete kúpno-predajnej zmluvy (č. l. 3), tieto súviseli s prvotným zámerom,

podľa ktorého kupujúcim mal byť Mgr. V. F., čomu nasvedčuje aj listina, a to späťvzatie

návrhu na vklad do katastra – V 193/03 zo dňa 21. 02. 2003 (č. l. 31). Od tohto pôvodného

6 4M Obdo 3/2012

zámeru bolo upustené a kúpno-predajná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou,

ktorá mala postavenie dlžníčky vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene. Odvolací súd sa

stotožnil s vyhodnotením okresného súdu, že k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy došlo až

dňa 12. 02. 2004, kedy zmluvu podpísal druhý konateľ žalobcu, p. M. H., konajúci spoločne

s konateľom žalobcu, p. M. G., ktorý zmluvu podpísal dňa 15. 01. 2004. Súd zdôraznil, že

predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť, v súvislosti s ktorou skutočnosťou Občiansky

zákonník v ust. § 46 ods. 1 vyžaduje písomnú formu, súčasťou ktorej sú aj podpisy

zmluvných strán. Keďže podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, k dátumu uzavretia

kúpno-predajnej zmluvy, za žalobcu ako spoločnosť podpisovali konatelia spoločne, tak len

podpísaním obidvoch konateľov žalobcu mohla byť kúpno-predajná zmluva uzavretá právne

relevantným spôsobom. Vzhľadom k dátumu uzavretia kúpno-predajnej zmluvy dňa

12. 02. 2004, najskôr od tohto dátumu mohol vzniknúť záväzok žalovanej v rovine kúpnej

ceny.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom, že

vykonané dôkazy nepreukázali zánik záväzku na zaplatenie kúpnej ceny započítaním.

Aplikujúc ust. zdôraznil, že ak záväzok z uzavretej kúpno-predajnej

zmluvy – na kúpnu cenu, vznikol najskôr dňa 12. 02. 2004, kedy bola kúpno-predajná zmluva

uzavretá, tak nemohlo dôjsť k započítaniu k dátumu 15. 01. 2004, pretože k tomuto dátumu

ešte neexistovala pohľadávka žalobcu voči žalovanej na dohodnutú kúpnu cenu. Zmluva

o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 09. 2004, uzavretá medzi žalovanou ako postupníkom

a Mgr. V. F. ako postupcom bola neplatným právnym úkonom pre neurčitosť podľa § 37 ods.

. Z dôvodu, že v zmluve o postúpení pohľadávky je postúpená pohľadávka uvedená len

sumou, bez ďalšej identifikácie, je táto zmluva pre absenciu identifikovania postúpenej

pohľadávky neplatná, a preto žalovaná nezískala žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, t. z.

nebola veriteľom voči žalobcovi tak, aby mohlo dôjsť k zániku záväzku žalovanej na kúpnu

cenu z uzavretej kúpno-predajnej zmluvy. Z tohto dôvodu nebola daná vzájomnosť

pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovanou, ako jeden z predpokladov pre

započítanie podľa . Odvolací súd súhlasne so záverom okresného súdu dospel, že

absolútne neplatným právnym úkonom je aj jednostranný zápočet na č. l. 84 spisu, pretože

pohľadávky, použité na započítanie, nie sú identifikované určitým, nezameniteľným

spôsobom.

7 4M Obdo 3/2012

Vo vzťahu k postaveniu Mgr. V. F., odvolací súd skonštatoval správnosť zistenia súdu

prvého stupňa o tom, že Mgr. F. dlžníkom z uzavretej kúpno-predajnej zmluvy nebol, pretože

právne relevantným spôsobom nepristúpil k dlhu žalovanej. Menovaný dlh ani neprevzal,

rovnako nebola preukázaná ani iná právna skutočnosť, napr. cez ust. ,

na postavenie Mgr. F. ako dlžníka, ani uzavretá dohoda so žalovanou podľa . Keď

v nadväznosti na ust. odvolací súd zotrval na svojom právnom názore, vyslovenom

vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého v prípade, ak by bola

uzavretá takáto dohoda medzi žalovanou a Mgr. V. F., čo preukázané nebolo, tak z takejto

dohody žalobcovi ako veriteľovi priame právo nevznikne. Z uvedeného dôvodu na platbu

206 875,-- Sk zo strany Mgr. F. nebolo možné ust. aplikovať. Naviac, predmetná

platba bola uskutočnená dňa 15. 01. 2004 (č. l. 76), t. z. v čase, keď ešte záväzok z kúpno-

predajnej zmluvy, uzavretej dňa 12. 02. 2004, nevznikol.

Pre komplexnosť predmetnej právnej veci odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu

Správy katastra M. sp. zn. V 519/04/39 zo dňa 05. 05. 2004, ktorým povolila vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú, uviedol, že správa katastra nevykonala

dokazovanie v takom rozsahu, v akom prebehlo pred prvostupňovým a odvolacím súdom

k dátumu uzavretia predmetnej zmluvy, a preto z tohto záveru Správy katastra M. vychádzať

nemožno.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 11. 08. 2011.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu

výroku, ktorým prvostupňový rozsudok potvrdil, podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s ,

majúc za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Navrhol, aby dovolací súd rozsudky

súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní poukázal na , a

a namietol, že tým, že súdy na otázku započítania vzájomných pohľadávok neaplikovali ust.

, v zmysle ktorého je v súdnom konaní prípustné vzniesť obranu voči žalovanej

pohľadávke námietkou započítania, vec nesprávne právne posúdili. Konajúcim súdom vytkol,

8 4M Obdo 3/2012

že hoci žalovaná v súdnom konaní obranu proti žalovanej pohľadávke započítaním v súlade

s uplatnila, súdy túto skutočnosť nezohľadnili. Zastal názor, že pokiaľ žalovaná

pôvodný prejav, smerujúci k započítaniu voči žalobcovi uskutočnila predčasne, vzhľadom

na jej obranu v súdnom konaní je táto skutočnosť irelevantná. Nedostatok spočívajúci

v nedoručení započítacieho prejavu žalobcovi sa zhojil obranou žalovanej proti žalovanému

nároku priamo v súdnom konaní.

Dovolateľ ďalej uviedol, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi, ktorú žalovaná

nadobudla postúpením, sa spravuje ustanoveniami , pretože ide

o pohľadávku z právneho vzťahu medzi konateľom, resp. spoločníkom obchodnej spoločnosti

a obchodnou spoločnosťou (§ 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák.), v dôsledku ktorej skutočnosti

sa na započítanie aplikuje ust. § 358 Obch. zák. Z uvedeného dôvodu má dovolateľ za to, že

bolo prípustné vykonať započítací prejav v súdnom konaní kedykoľvek, bez ohľadu na to, či

pohľadávka žalovanej bola už premlčaná.

V ďalšom dovolateľ vytkol súdom, že vychádzali z nesprávneho skutkového zistenia,

že žalovaná žalobcovi nepreukázala, resp. Mgr. V. F. žalobcovi neoznámil, že došlo

k postúpeniu pohľadávky Mgr. F. na žalovanú. Avšak uznajúc, že mimoriadnym dovolaním

nemožno namietať nesprávne skutkové závery súdov, zameral sa dovolateľ na ozrejmenie tej

skutočnosti, že keď sa oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany Mgr. V. F. voči

žalobcovi (listom zo dňa 23. 12. 2004), dostalo do sféry žalobcu v súdnom konaní (č. l. 646),

potom účinky postúpenia pohľadávky voči žalobcovi najneskôr v priebehu súdneho konania

nastali. S poukazom na uvedené potom žalovaná obranu započítaním pri žalovanej

pohľadávke, mohla najneskôr v priebehu súdneho konania legitímne vykonať.

V ďalšej časti dovolania poukázal dovolateľ na a ,

ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Obch. zák. a k záverom súdov o neurčitosti zmluvy o postúpení

pohľadávky medzi Mgr. V. F. a žalovanou, ako aj započítacieho prejavu žalovanej uviedol, že

tieto vychádzajú z nesprávnej aplikácie za súčasného nesprávneho výkladu,

resp. absencie metódy výkladu právneho úkonu za účelom zistenia jeho obsahu, vyjadrenej v

§ 266 Obch. zák. K záverom súdov o tom, že pohľadávky boli špecifikované len ich výškou,

nie však právnym dôvodom ich vzniku, dovolateľ uviedol, že žalobca, žalovaná aj Mgr F.

o predmete právneho úkonu mali jednoznačnú vedomosť. Žalobca a žalovaná sa v kúpnej

9 4M Obdo 3/2012

zmluve výslovne dohodli, že pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny zanikne započítaním,

pričom z okolností predzmluvných rokovaní jasne vyplýva, že žalovaná vlastné pohľadávky

voči žalobcovi nemala a že to majú byť práve pohľadávky Mgr. V. F., ktoré žalobca

a žalovaná započítajú.

Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca sa proti započítaniu bránil iba

vznesením námietky premlčania a nenamietal, že zmluva o postúpení pohľadávky je neurčitá.

Tým, že žalobca vzniesol námietku premlčania, podľa dovolateľa osvedčuje, že žalobca

vedel, o ktoré pohľadávky ide. Uviedol, že pohľadávky Mgr. F. voči žalobcovi vznikli ako

vklady spoločníka do obchodnej spoločnosti, a teda ich právnym dôvodom je zmluva medzi

spoločníkom a spoločnosťou o poskytnutí finančnej výpomoci. Žalobca súdu predložil presný

zoznam týchto vkladov spolu s uvedením dátumu poskytnutia jednotlivých vkladov

(č. l. 114). Medzi účastníkmi nebola pochybnosť a zo žiadneho listinného dôkazu v spise ani

nevyplýva, že postupované pohľadávky boli inými pohľadávkami, než pohľadávkami

označenými samotným žalobcom (č. l. 112, 113 a 114). Na základe uvedeného dovolateľ

usudzuje, že zmluvu o postúpení pohľadávok a ani prejav žalovanej, smerujúci k započítaniu,

nie je možné považovať za neurčité právne úkony.

Dovolateľ vo veci konajúcim súdom vytkol, že skutkovo ani právne nevyhodnotili

námietku, ktorú v konaní vzniesol žalobca, a to, že pohľadávky, ktoré Mgr. V. F. postúpil na

žalovanú, a ktoré žalovaná voči žalobcovi započítala, sú premlčané. Skutočnosť, že konajúce

súdy sa k tejto námietke v odôvodnení svojich rozsudkov vôbec nevyjadrili, pripisuje

generálny prokurátor tomu, že tieto už na základe neplatnosti započítania

pre neurčitosť ustálili, že k započítaniu nedošlo, a teda otázka premlčania sa im zrejme javila

irelevantná. V tejto súvislosti však poukázal na súpis pohľadávok a záväzkov, predložených

žalobcom (č. l. 114), z ktorých má za preukázané, že medzi dátumom poskytnutia prvého

vkladu žalobcovi zo strany Mgr. V. F. a dátumom vzniku pohľadávky žalobcu

za zaplatenie kúpnej ceny voči žalovanej, neuplynula štvorročná premlčacia doba.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa účastníci konania napriek

výzve podľa nevyjadrili.

10 4M Obdo 3/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

zistil, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a že pre jeho

podanie boli splnené zákonné podmienky podľa , pretože právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických, resp. právnických osôb a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. S poukazom na to, že v predmetnej veci sú splnené zákonné

podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 243e ods. 1,

ods. 2 a , dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

), v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatneného dovolacieho

dôvodu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tiež dôvodné.

Dovolací súd sa stotožňuje s námietkou generálneho prokurátora, že rozhodnutie súdu

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na peňažné plnenie v sume

39 832, 70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% za obdobie odo dňa 05. 09. 2005

do zaplatenia titulom uhradenia kúpnej ceny v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa

12.02. 2004.

V prejednávanom prípade generálny prokurátor namieta, že vo veci konajúce súdy

pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzali zo zistenia, že žalovaná uskutočnila prejav

smerujúci k započítaniu skôr, ako vznikla pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny (t. j.

pred podpisom kúpnej zmluvy p. M. H., druhým konateľom žalobcu, dňa 12. 02. 2004).

11 4M Obdo 3/2012

Poukázaním na ust. a jeho výklad ozrejmil zo svojho pohľadu právne posúdenie

otázky započítania vzájomných pohľadávok.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu

proti návrhu.

Citované ustanovenie umožňuje, aby účastník v priebehu súdneho konania uplatnil

pohľadávku na započítanie. V závislosti od toho, či žalovaný žiada prisúdiť viac alebo menej,

než si svojím návrhom uplatňuje žalobca, sa takýto prejav uskutočnený v priebehu konania

posudzuje buď ako vzájomný návrh alebo ako obrana žalovaného. V každom prípade však

započítanie (kompenzáciu) umožňujú ustanovenia tak Občianskeho, ako aj Obchodného

zákonníka a pokiaľ ju žalovaná v súdnom konaní uplatnila, mal súd na ňu prihliadnuť

a pre procesné účely s ňou naložiť ako s obranou proti návrhu žalobcu. Pre hmotnoprávne

dôsledky uplatnenia započítacieho prejavu je rozhodujúce, či sú naplnené predpoklady

hmotnoprávnych ustanovení zákona, ktorých naplnenie má za následok zánik dlhu (záväzku).

Pokiaľ zákonom ustanovené predpoklady splnené sú, dochádza k stretu pohľadávok ku dňu,

keď sa posledná z nich stala splatnou. V tomto smere je potom rozhodujúce posúdenie

momentu, kedy k stretu pohľadávok došlo.

Dovolací súd ďalej súhlasne s názorom dovolateľa zdôrazňuje, že okolnosť doručenia,

resp. nedoručenia započítacieho prejavu zo strany žalovanej žalobcovi, je v predmetnom

prípade irelevantná, pretože momentom oboznámenia sa so započítaním je prejav smerujúci

k započítaniu vznesený žalovanou priamo v súdnom konaní, kedy sa tento dostáva

do dispozičnej sféry žalobcu.

Započítací prejav možno vykonať v súdnom konaní kedykoľvek, pretože vo vzťahu

k otázke premlčania pohľadávky je rozhodujúcou nie tá skutočnosť, či je pohľadávka

premlčaná, ale či toto premlčanie nastalo po tom, keď sa pohľadávky stali spôsobilými

na započítanie v zmysle § 358 Obch. zák.

12 4M Obdo 3/2012

Vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

15. 09. 2004 a jednostranného zápočtu žalovanej, ktorý sa k predmetnej zmluve vzťahoval,

konajúce súdy zaujali právny názor, že tieto sú neplatné z dôvodu ich neurčitosti ( ).

S uvedeným názorom nie je možné súhlasiť. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že

predpokladom pre prijatie záveru, že právny úkon je neurčitý, je skutočnosť, že medzi

účastníkmi, resp. adresátmi právneho úkonu dochádza k nedorozumeniu ohľadne predmetu

právneho úkonu. Pokiaľ z písomného právneho úkonu nie je z jeho jazykového znenia

dostatočne určité, čo je predmetom právneho úkonu, musí sa výklad opierať o komplexný

pohľad na okolnosti prípadu, vrátane samého jednania o uzavretí zmluvy s prihliadnutím

na výkladové pravidlá podľa § 266 Obch. zák.

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 12. 02. 2004 (č. l. 3), uzavretej medzi žalobcom

ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou nesporne vyplýva, že zmluvné strany si

jednoznačne dohodli v bode ,,ÚHRADA“, že kúpna cena 1 200 000,-- Sk za predmet

zmluvy - nehnuteľnosti sa bude realizovať zápočtom.

V prejednávanej veci žalobca, žalovaná aj Mgr. V. F. vedeli, ktoré pohľadávky sa

postupujú a započítavajú, a teda neexistovala medzi nimi žiadna pochybnosť o predmete

právneho úkonu, resp. identifikácii záväzku. Z okolností predzmluvných rokovaní jasne bez

akýchkoľvek pochybností vyplýva, že predmetom zápočtu majú byť pohľadávky Mgr. V. F.,

keďže žalovaná vlastné pohľadávky voči žalobcovi nemala. Naviac, žalobca neurčitosť

zmluvy o postúpení pohľadávky nenamietol, vzniesol len námietku premlčania, z ktorej

skutočnosti je zrejmé, že evidentne musel vedieť, o ktoré pohľadávky sa jedná. Stotožňujúc sa

s argumentáciou generálneho prokurátora, že pochybnosť o postupovaných pohľadávkach

nevyplýva ani z listinných dôkazov, tvoriacich obsah súdneho spisu, je možné považovať

zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj prejav žalovanej, smerujúci k započítaniu, za

dostatočne určité.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd vyhodnotil dovolaním

napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov za nesprávne z dôvodov uvedených

v mimoriadnom dovolaní, čím sa stotožnil s názorom dovolateľa, že súd vydal rozhodnutie,

spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo vzťahu k námietke generálneho

prokurátora, spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, je však potrebné uviesť, že

13 4M Obdo 3/2012

dôvodom mimoriadneho dovolania nemôže byť nesprávne skutkové zistenie (§ 243f ods. 1

). Mimoriadne dovolanie totiž nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 243f

ods. 1 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

mimoriadnym dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, resp. korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom

môže vykonávať dokazovanie ( ). Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože

na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá možnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať (§ 243i ods. 2 v spojení

s veta druhá ). Z tohto dôvodu sa dovolací súd s námietkou v uvedenom

smere ďalej nezaoberal.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa obrany žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že

pohľadávky, ktoré Mgr. V. F. postúpil na žalovanú a ktoré žalovaná voči žalobcovi

započítala, sú premlčané, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že touto otázkou sa súdy vo

svojich rozhodnutiach nezaoberali. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom

konaní okrem posúdenia otázky započítania vzájomných pohľadávok a opakovaného

vyhodnotenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Mgr. F. a žalovanou a prejavu

žalovanej, smerujúceho k započítaniu, zaoberať sa aj námietkou premlčania pohľadávok

vznesenej žalobcom.

Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd podľa

v spojení s § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 veta

druhá , dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu ( v spojení s veta druhá ), sa

prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne

14 4M Obdo 3/2012

vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( v spojení s veta tretia

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová