Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c10/385819.4ae50d.pdf
PDF · 216.15 KB
No categories available
5Tdo/51/2012
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 51/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému G. H. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe podľa
§ 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. prerokoval podľa § 382a Tr. por. na neverejnom zasadnutí
konanom 6. septembra 2012 v Bratislave dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010
sp. zn. 1 T 82/2010 a podľa § 386 ods. 1, 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o:
I. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
z 24. augusta 2010 sp. zn. 1 T 82/2010 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu
§ 371 ods. 1 písm. c/, k/ Tr. por.
bol porušený zákon
v ustanoveniach § 9 ods. 1 písm. b/, § 34 ods. 4 Tr. por. a § 31 ods. 1 zák.
č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
v neprospech obvineného G. H..
II. Napadnutý rozsudok sa zrušuje.
Zrušuje sa aj konanie na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou a nasledujúce
od podania obţaloby okresným prokurátorom v Bánovciach nad Bebravou zo 16. marca 2009
sp. zn. Pv 764/08-22.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010
sp. zn. 1 T 82/2010, po schválení dohody o vine a treste, bol obvinený G. H. uznaný za
vinného zo spolupáchateľstva zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ţe
po vzájomnej dohode s odsúdeným E. P. dňa 16. 11. 2008 v čase o 21.43 hod. v
Bánovciach nad Bebravou zostal na rohu ulice Farská a námestie Ľudovíta Štúra dávať pozor,
zatiaľ čo odsúdený E. P. vošiel do ulice Farská a tam napadol I. H. tak, ţe ho dvakrát udrel
päsťou do oblasti tváre a následne mu z pravej ruky vytrhol peňaţenku, v ktorej boli štyri
platobné karty a finančná hotovosť vo výške 0,66 €, potom z miesta spolu utiekli, pričom
svojim konaním spôsobili poškodenému I. H. škodu vo výške 77,01 € a zranenie – mierny
opuch okolo pravého oka, ktoré si vyţiadalo jednorazové lekárske ošetrenie, bez
práceneschopnosti a liečenia.
Za to bol obvinenému G. H. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2,
§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2 a § 42
ods. 1 Tr. zák. uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať)
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Zároveň bol týmto rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste
uloţený obvinenému G. H. trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn.
1 T 66/2009 z 20. mája 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. mája 2010,
ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. (mylne sa v rozsudku uvádza Trestného zákona) bola
poškodená A. H. uvedeným rozsudkom odkázaná s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal na podnet inej osoby, neţ osoby, ktorej je priznané právo
na podanie dovolania, minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 15. júna 2012
dovolanie na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou.
Dovolanie bolo podané z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., vzhľadom na to,
ţe proti rozsudku, ktorým bola potvrdená schválená dohoda o vine a treste, je prípustné
dovolanie len z tohto dôvodu, pričom minister spravodlivosti konštatoval, ţe napadnutým
rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1
zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného
G. H.. V odôvodnení dovolania poukázal aj na nový dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. k/
Tr. por., podľa ktorého, s účinnosťou od 1. septembra 2011, dovolanie moţno podať, ak proti
obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Ako dôvod porušenia zákona v ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1
zákona o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného minister spravodlivosti
uviedol, ţe obvinený G. H. bol vydaný na trestné stíhanie z Českej republiky
do Slovenskej republiky na konanie na Okresnom súde v Partizánskom sp. zn. 1 T 66/2009
a to uznesením Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 6 Nt 226/2010 z 10. mája 2010
a nevzdal sa zásady špeciality.
Následne Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou poţiadal Krajský súd
v Ústí nad Labem o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním a výkonom trestu
odňatia slobody obvineného G. H. v predmetnej trestnej veci sp. zn. 1 T 82/2010 dňa 12.
januára 2011. Krajský súd v Ústí nad Labem rozhodoval vo veci pod
sp. zn. 50 Nt 1203/2011 a dňa 14. februára 2011 odovzdal vec Krajskému štátnemu
zastupiteľstvu Ústí nad Labem, ktoré dňa 22. februára 2011 zaslalo Okresnému súdu
v Bánovciach nad Bebravou vyrozumenie, ţe takýto súhlas je moţné vydať len na podklade
európskeho zatýkacieho rozkazu. Preto Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou vydal dňa
30. marca 2011 európsky zatýkací rozkaz v uvedenom konaní. Krajské štátne zastupiteľstvo
v Ústí nad Labem však dňa 11. októbra 2011 odpovedalo, ţe súhlas na toto trestné stíhanie
alebo na výkon trestu nie je moţný, keďţe uţ došlo k právoplatnému odsúdeniu
G. H. v tomto konaní. V súlade s týmto rozhodol tieţ Krajský súd v Ústí
nad Labem dňa 1. novembra 2011 pod sp. zn. 50 Nt 377/2011 tak, ţe súhlas neudelil.
Porušenie zásady špeciality moţno podľa dovolateľa povaţovať za porušenie
§ 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté,
nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá
z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie
je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Uvedené porušenie zákona bolo zaradené ako nový dovolací dôvod do § 371 ods. 1
písm. k/ Tr. por., s účinnosťou od 1. septembra 2011, ktorý je odlišný od dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., no podľa dovolateľa moţno logickou analýzou dospieť
k záveru, ţe zákonodarca mal novelizáciou v úmysle umoţniť, aby v dovolacom konaní mohli
byť napravené takého pochybenia, pretoţe doterajší právny stav takéto pochybenia
nezohľadňoval, hoci to bolo ţiaduce.
V prípade schválenej dohody o vine a treste nie je moţné podanie dovolania z iného
dôvodu ako podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a dovolateľ uvádza, ţe hoci je sporné,
či je moţné zaradiť porušenie zásady špeciality pod porušenie práva na obhajobu v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najnovšia judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky
uplatnila rozširujúci výklad ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por., pričom sa poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011. Podľa tohto nálezu Ministerstvo
spravodlivosti SR aplikovalo nesprávny výklad, ak tvrdilo, ţe minister spravodlivosti nemôţe
napadnúť rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, z dôvodu, ktorý moţno
subsumovať pod iné písmeno § 371 ods. 1 Tr. por. ako pod písmeno c/. V prípade
posudzovanom Ústavným súdom Slovenskej republiky išlo o rozhodnutie súdu,
ktorý rozhodol v nezákonnom zloţení, čo napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/
Z toho minister spravodlivosti vyvodil povinnosť ministra podať dovolanie, ak zistí
pri prieskumnej činnosti naplnenie niektorého z dovolacích dôvodov.
Podľa ministra spravodlivosti pri porušení zásady špeciality v prípade odsúdenia G. H.
došlo k porušeniu zákona nielen vnútroštátneho, ale aj k porušeniu základných princípov
medzinárodnej spolupráce v trestných veciach o vydávaní osôb na účely trestného stíhania.
Ide pritom o tak závaţné porušenie práv obvineného, ţe takéto porušenie by mohlo mať za
následok zodpovednosť Slovenskej republiky za porušenie tohto práva
pred medzinárodným súdnym orgánom na ochranu základných ľudských práv.
Z uvedeného potom podľa dovolateľa vyplýva, ţe hoci porušenie zásady špeciality
nie je moţné striktne zaradiť pod porušenie práva na obhajobu, nemoţnosť podania dovolania
z iného dôvodu by v tomto prípade zaloţila porušenie práva na obhajobu na úrovni konania
o mimoriadnych opravných prostriedkoch a z tohto dôvodu zároveň základné právo na súdnu
a inú ochranu, tak ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze.
Preto minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky:
1) podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe rozsudkom Okresného súdu
v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010 sp. zn. 1 T 82/2010 bol porušený
zákon v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.;
2) podľa § 386 ods. 2 Tr. por. aby napadnutý rozsudok zrušil a zrušil
aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;
3) podľa § 380 ods. 1 Tr. por. rozhodol súčasne o väzbe obvineného G. H.;
4) podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bánovce nad
Bebravou, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou vyzval obvineného G. H., ktorý
je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, aby si v určenej lehote zvolil obhajcu.
Po márnom uplynutí stanovenej lehoty bol obvinenému predsedníčkou senátu okresného súdu
podľa § 373 ods. 5 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. P. Ď.
Obvinený G. H. sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k podanému dovolaniu tak, ţe
súhlasí s jeho dôvodmi a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie
zákona v jeho neprospech v tých ustanoveniach, ako sa uvádza v dovolaní a aby zrušil
napadnutý rozsudok aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj okresná prokurátorka v Bánovciach
nad Bebravou. Dovolanie ministra spravodlivosti povaţuje za dôvodné s tým, ţe sú splnené
podmienky na jeho podanie, lehota na podanie dovolania neuplynula, dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., vzhľadom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011-53 a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky sú dané, pričom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako sa uvádza v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu
a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie ministra spravodlivosti je prípustné (§ 368 ods. 1
Tr. por. v spojení s § 334 ods. 4 Tr. por., v nadväznosti na uvádzaný dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. a z neho prameniaci dôvod § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por.), dovolanie bolo
podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
(§ 370 ods. 1, 2 Tr. por.) a bolo podané na mieste príslušnom (§ 370 ods. 3 Tr. por.).
Dovolací súd zároveň zistil, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech
obvineného, sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por., preto podľa § 382a Tr. por. rozhodol o dovolaní
na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a § 374 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní.
Po takomto preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného G. H. v tých
ustanoveniach, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté,
nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá
z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie
je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy
obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť
na ich uplatnenie.
Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze osoba,
ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,
nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôţe byť obmedzená jej osobná sloboda
za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz
nevzťahoval.
Týmito ustanoveniami sa súd ani prokurátor po vrátení veci súdom do prípravného
konania na uzavretie dohody o vine a treste dôsledne neriadili.
V predmetnom prípade pre skutok uvedený v napadnutom rozsudku bola
na obvineného G. H. podaná okresnou prokurátorkou v Bánovciach nad Bebravou obţaloba
sp. zn. Pv 764/08-22 na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou dňa
16. marca 2009, kde bola táto trestná vec vedená pod sp. zn. 2 T 21/2009.
V inej trestnej veci na Okresnom súde v Partizánskom pod sp. zn. 1 T 66/2009 bol dňa
20. mája 2009 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený G. H. uznaný za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeţe podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za skutok spáchaný 28. novembra 2008, keď v nočných
hodinách neoprávnene vnikol cez pootvorené okno detskej izby do bytu na ulici R. v P.,
odkiaľ odcudzil rôzne veci a peniaze v sume 800,- Sk na škodu
M. R. vo výške 2000,- Sk, dva mobilné telefóny s nabíjačkou na škodu Technických sluţieb
mesta Partizánske vo výške 7200,- Sk a poškodenej M. S. spôsobil odcudzením mobilného
telefónu, vetrovky a nabíjačky škodu vo výške 4.400,- Sk.
Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,
§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov,
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Toto trestné stíhanie nebolo moţné ukončiť, lebo trestný rozkaz nebol doručený
obvinenému, pričom sa zistilo, ţe obvinený G. H. sa zdrţiava v Českej republike.
Po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 12. apríla 2010 Okresným
súdom v Partizánskom v uvedenej veci sp. zn. 1 T 66/2009 bol obvinený G. H. zadrţaný
v Českej republike, bol vzatý do predbeţnej väzby počínajúc 15. aprílom 2010 a potom do
vydávacej väzby po rozhodnutí Krajského súdu v Ústí nad Labem z 10. mája 2010 sp. zn. 6
Nt 226/2010, ţe sa obvinený G. H. vydáva na trestné stíhanie v Slovenskej republike pre
vyššie špecifikovaný skutok z 28. novembra 2008 kvalifikovaný ako prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeţe podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom nadobudol právoplatnosť
19. mája 2010.
Ešte predtým v skoršej trestnej veci obvineného G. H. vedenej na Okresnom súde
v Bánovciach nad Bebravou pod sp. zn. 2 T 39/2008 bol vydaný trestný rozkaz dňa
26. augusta 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15. októbra 2008. Týmto trestným
rozkazom bol obvinený G. H. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva prečinu krádeţe podľa
§ 20, § 212 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák., z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods.
1 Tr. zák., z prečinu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. za skutky spáchané v čase od 5.
júla 2004 do 3. októbra 2005, za ktoré mu bol uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráţenia, pričom boli zrušené výroky o trestoch rozsudku Okresného súdu
v Trenčíne z 5. júna 2007 sp. zn. 3 T 58/2007 (išlo o trest odňatia slobody vo výmere štyroch
mesiacov, so zaradením na výkon do ústavu so stredným stupňom stráţenia) a trestného
rozkazu Okresného súdu v Trenčíne z 3. augusta 2007 sp. zn. 0 T 22/07 (išlo o trest odňatia
slobody vo výmere päť mesiacov, so zaradením na výkon do ústavu
so stredným stupňom stráţenia).
Krajský súd v Ústí nad Labem na základe ţiadosti Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou svojim uznesením sp. zn. 48 Nt 131/2010 z 20. decembra 2010 vyslovil
dodatočný súhlas s vydaním obvineného G. H. na výkon zvyšku súhrnného trestu odňatia
slobody v uvedenej trestnej veci Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
sp. zn. 2 T 39/2008.
Súhlas príslušného orgánu Českej republiky na vydanie obvineného G. H. na trestné
stíhanie v Slovenskej republike pre skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný
ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. vydaný nebol.
Zo spisového materiálu moţno pritom zistiť, ţe pri rozhodovaní Krajského súdu v Ústí
nad Labem o tom, či sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný Okresným súdom
v Partizánskom vo veci sp. zn. 1 T 66/2009, obvinený G. H. do zápisnice uviedol,
ţe nesúhlasí so svojim vydaním do Slovenskej republiky pre čin uvedený v európskom
zatýkacom rozkaze a súčasne, po poučení podľa § 406 Trestného poriadku Českej republiky
o zásade špeciality sa nevzdal svojho práva na uplatnenie tejto zásady.
Napriek tomu, potom ako bol obvinený G. H. odovzdaný dňa 19. mája 2010 orgánom
Slovenskej republiky na trestné stíhanie vo vyššie spomenutej veci Okresného súdu
v Partizánskom, Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou v teraz posudzovanej veci,
bez toho aby bolo príslušným orgánom Českej republiky rozhodnuté o vydaní obvineného
G. H. na trestné stíhanie aj pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe, začal vo veci konať tak, ţe
určil verejné zasadnutie na deň 2. júna 2010 na predbeţné prejednanie obţaloby okresného
prokurátora v Bánovciach nad Bebravou zo 16. marca 2009 sp. zn. Pv 764/08-22 a po zistení,
ţe procesné strany ţiadajú konať o dohode o vine a treste rozhodol uznesením z tohto dňa sp.
zn. 2 T 21/2009 podľa § 244 ods. 1 písm. g/, ţe sa trestná vec proti obvinenému G. H. vracia
prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou na konanie podľa § 232 a
Na to, po vrátení veci, v prípravnom konaní okresný prokurátor v Bánovciach nad
Bebravou konal s obvineným a jeho obhajcom o dohode o vine a treste, uzavrel s obvineným
takúto dohodu dňa 20. júla 2010 a dňa 22. júla 2010 predloţil Okresnému súdu v Bánovciach
nad Bebravou návrh na jej schválenie a Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou na verejnom
zasadnutí konanom 24. augusta 2010 dohodu o vine a treste schválil a v jej rozsahu rozhodol
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. augusta 2010 a je teraz napadnutý dovolaním.
Aţ následne 12. januára 2011 Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou poţiadal
Krajský súd v Ústí nad Labem o „dodatočný súhlas s trestným stíhaním a výkonom trestu
odňatia slobody“ uţ odsúdeného G. H.. Ţiadosti Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou nebolo vyhovené, lebo nebolo zrejmé, či ţiada o súhlas na trestné stíhanie
obvineného G. H. alebo na výkon trestu uţ odsúdeného G. H..
Postup Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou nebol súladný so zákonom,
lebo ţiadal o dodatočný súhlas na trestné stíhanie obvineného G. H. aj na výkon trestu aţ po
tom, čo došlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného bez toho, aby príslušný orgán Českej
republiky rozhodol o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu a vydal súhlas
na trestné stíhanie aj za skutok, ktorý je predmetom napadnutého rozsudku. Preto aj následný
európsky zatýkací rozkaz Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 30. marca 2011
v predmetnej veci 1 T 82/2010 nemohol byť akceptovaný a Krajský súd v Ústí nad Labem
nerozhodol o rozšírení vydania obvineného G. H. na trestné stíhanie
aj za predmetný skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného
činu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.
Potrebným súhlasom na trestné stíhanie v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je treba
rozumieť aj rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu o výkone európskeho zatýkacieho
rozkazu a o vydaní obvineného na trestné stíhanie, ak sa obvinený zdrţiaval v cudzine.
Musí ísť o vydanie na trestné stíhanie za konkrétny skutok a trestný čin. Za iný trestný čin
spáchaný pred vydaním, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, nesmie byť
vydaná osoba stíhaná, odsúdená, ani jej nemôţe byť obmedzená osobná sloboda.
V predmetnom prípade došlo k trestnému stíhaniu i odsúdeniu obvineného
G. H. bez poţadovaného súhlasu.
Zásada špeciality uvedená v § 31 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze sa v prípade vydania osoby do Slovenskej republiky neuplatní, ak nastanú skutočnosti
predpokladané v ustanoveniach § 31 ods. 2 písm. a/ aţ h/ zákona o európskom zatýkacom
rozkaze. Ţiadna z tam uvedených podmienok v predmetnom prípade nebola naplnená.
U obvineného G. H. v danej trestnej veci bolo predovšetkým potrebné skúmať
podmienky uvedené v § 31 ods. 2 písm. e/, f/ a g/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Podľa § 31 ods. 2 písm. e/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak bola osoba
vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba sa vzdala práva
na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1 v rámci konania vo vykonávajúcom štáte.
V predmetnom prípade to znamená v Českej republike v rámci konania o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Partizánskom pod sp. zn. 1 T 66/2009.
Ako uţ bolo vyššie naznačené, v rámci konania o výkone tohto európskeho zatýkacieho
rozkazu v Českej republike sa obvinený G. H. nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality.
Podľa § 31 ods. 2 písm. f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze zásada špeciality
sa neuplatní, ak osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, ţe sa výslovne vzdáva
uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným
pred vydaním. Zo znenia tohto ustanovenia je evidentné, ţe musí ísť o výslovne vzdanie
sa uplatnenia zásady špeciality. V tomto zmysle mal byť obvinený G. H. aj poučený
v intenciách § 34 ods. 4 Tr. por. Za takéto vzdanie sa uplatnenia zásady špeciality nemoţno
povaţovať samotný súhlas obvineného na uzavretie dohody o vine a treste a ani uzavretie
takejto dohody aj za prítomnosti obhajcu obvineného. Ak obvinený a jeho obhajca (iný neţ
ktorý obhajuje obvineného v dovolacom konaní) v predmetnom trestnom konaní, v štádiu
konania pred súdom pred vrátením veci do prípravného konania na uzavretie dohody o vine
a treste i v prípravnom konaní v rámci konania o dohode o vine a treste nepoukázali na to,
ţe v konaní o jeho vydaní sa pred príslušným orgánom Českej republiky nevzdal práva
na uplatnenie zásady špeciality, neznamená to, ţe tak urobil konkludentne, keď navyše
sa vyţaduje výslovne vzdanie sa uvedeného práva. Zároveň to nezbavovalo poučovacej
povinnosti podľa § 34 ods. 4 Tr. por. súd ani prokurátora o právach obvineného, za akých
podmienok moţno voči nemu viesť trestné stíhanie.
S takým poučením počíta aj zákon o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý
v ustanovení § 31 ods. 3 obligatórne ukladá súdu, ktorý európsky zatýkací rozkaz vydal,
ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e/, takú osobu
za prítomnosti jej obhajcu vypočuť a poučiť ju o moţnosti vzdať sa uplatnenia tejto zásady
a o dôsledkoch takého postupu. Následne, ak by vydaná osoba vyhlásila, ţe sa vzdáva
uplatnenia zásady špeciality, má súd postupovať podľa ďalších tam uvedených ustanovení.
I keď v predmetnom prípade európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol
obvinený G. H. vydaný na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, nebol vydaný Okresným
súdom v Bánovciach nad Bebravou ale Okresným súdom v Partizánskom a ten bol príslušný
v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na prijatie vyhlásenia
obvineného, ţe sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality, mohol aj Okresný súd v Bánovciach
nad Bebravou urobiť potrebné doţiadanie na Okresný súd v Partizánskom smerujúce
k poučeniu obvineného v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze,
resp. k zisteniu, či také poučenie bolo dané a čo vyhlásil obvinený.
V rámci poučovacej povinnosti a predovšetkým povinnosti poskytnúť obvinenému
plnú moţnosť na uplatnenie jeho práv v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. mohol postupovať
primerane aj Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a poučiť obvineného na verejnom
zasadnutí konanom o predbeţnom prejednaní obţaloby, za akých okolností je moţné
pokračovanie v jeho trestnom stíhaní pre predmetný zločin lúpeţe.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
určenom na predbeţné prejednanie obţaloby z 2. júna 2010, ani zo zápisnice o verejnom
zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou o návrhu na schválenie dohody o vine
a treste nevyplýva, ţe by bol obvinený poučený aj v naznačenom zmysle o podmienkach
pokračovania v jeho trestnom stíhaní.
Ak by sa obvinený po poučení nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality,
prichádzala do úvahy moţnosť uvedená pod písmenom g/ § 31 ods. 2 zákona o európskom
zatýkacom rozkaze. Podľa tohto ustanovenia zásada špeciality sa neuplatní, ak vykonávajúci
justičný orgán udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním alebo
s výkonom trestu pre taký trestný čin. Podľa § 31 ods. 4 zákona o európskom zatýkacom
rozkaze na získanie súhlasu vykonávajúceho justičného orgánu podľa odseku 2 písm. g/,
(v danom prípade príslušného justičného orgánu Českej republiky), sa pouţije postup podľa
§ 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (ide o ţiadosť o dodatočný súhlas).
Podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak má byť osoba,
ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky z iného členského štátu na základe európskeho
zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality stíhaná pre trestný čin spáchaný
pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo má
táto osoba vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol uloţený súdom Slovenskej republiky
pred jej vydaním, nebol predmetom pôvodného zatýkacieho rozkazu a nenastala ţiadna
z podmienok uvedených v § 31 ods. 2, súd poţiada vykonávajúci justičný orgán o dodatočný
súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody.
V predmetnom prípade Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou nemohol vydať
30. marca 2011 európsky zatýkací rozkaz so ţiadosťou o dodatočný súhlas s trestným
stíhaním, ani s výkonom trestu odňatia slobody obvineného G. H.
za spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe na základe skutku uvedeného v napadnutom rozsudku,
lebo k právoplatnému ukončeniu trestného stíhania i k odsúdeniu obvineného G. H. uţ došlo
pred týmto dňom, ale po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu, o výkone ktorého rozhodol
justičný orgán Českej republiky. Trest by musel byť obvinenému uloţený
pred vydaním pôvodného zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Partizánskom
dňa 12. apríla 2010, aby mohol súd postupovať podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom
zatýkacom rozkaze a ţiadať o dodatočný súhlas na výkon trestu. Uţ samotné trestné stíhanie
pre inkriminovaný skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe bolo ukončené
a došlo k odsúdeniu obvineného G. H. bez takého dodatočného súhlasu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva
na obhajobu. Za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také,
ktoré má za následok rozhodnutie, ktoré vôbec nemalo byť vydané, v danom prípade
odsudzujúci rozsudok, bez splnenia podmienok na vykonanie konania pred súdom, keď nebol
daný potrebný súhlas na trestné stíhanie za zločin, za ktorý bol obvinený odsúdený.
Napriek tomu, ţe obvinený pri všetkých úkonoch trestného konania, pri ktorých mal
mať obhajcu ho aj mal a súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, za situácie, keď
vo vykonávajúcom štáte, z ktorého bol vydaný do Slovenskej republiky na trestné stíhanie
pre iný trestný čin a pred príslušným justičným orgánom vykonávajúceho štátu sa nevzdal
práva na uplatnenie zásady špeciality, potom nepoučenie obvineného zo strany súdu a neskôr
aj prokurátora pred uzavretím dohody o vine a treste o moţnosti a dôsledkoch vzdania sa
práva na uplatnenie zásady špeciality bolo zásadným porušením práva obvineného
na obhajobu, lebo malo tie dôsledky, ţe celé konanie pred súdom po podaní obţaloby
a následne v prípravnom konaní pri uzatváraní dohody o vine a treste bolo chybné.
Aj z dôvodov, ţe chybným postupom okresného súdu i prokurátora, pre porušenie
zásady špeciality, neboli rešpektované základné princípy medzinárodnej spolupráce
v trestných veciach, čo by mohlo mať za následok zodpovednosť Slovenskej republiky
za porušenie práva na uplatnenie zásady špeciality, ako sa uvádza v dovolaní, je treba
povaţovať takéto porušenie práva na obhajobu za zásadné.
Ak súd rozhodol vo veci rozsudkom z 24. augusta 2010 bez toho, aby si predtým
vyţiadal od príslušného justičného orgánu Českej republiky dodatočný súhlas na trestné
stíhanie podľa § 31 ods. 2 písm. g/ a § 32 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze pre trestný čin, ktorý má byť predmetom trestného stíhania, teda v danom
prípade spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe, a pokiaľ taký súhlas k dispozícii nemal, porušil tak
ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Porušenie zákonného ustanovenia o neprípustnosti trestného stíhania bez potrebného
súhlasu zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie
moţno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Aj keď proti rozsudku, ktorým súd potvrdil schválenú dohodu o vine a treste je podľa
§ 334 ods. 4 Tr. por. prípustné dovolanie len podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ak zásadné
porušenie práva obvineného na obhajobu, ktorému sa neposkytla plná moţnosť na ich
uplatnenie, viedlo k jeho odsúdeniu v trestnom stíhaní, ktoré bolo bez potrebného súhlasu
neprípustné, potom mohol minister spravodlivosti spojiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., čo je v intenciách
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 220/2011-53, i keď v dovolaní,
v jeho úvode výslovne uvádza, ţe ho podáva z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
no pre dôvody predpokladané v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., ako dôsledok porušenia
ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 31 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze
navrhoval postup podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. k/ Tr. por. bol napadnutým rozsudkom porušený zákon v ustanoveniach § 9 ods. 1
písm. b/ Tr. por., § 34 ods. 4 Tr. por. a § 31 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a aj celé konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo od podania
obţaloby, lebo bolo nezákonné. Zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom z 20. mája 2010 sp. zn. 1 T 66/2009,
vo vzťahu ku ktorému bol napadnutým rozsudkom uloţený súhrnný trest, nie je rozhodnutím
nadväzujúcim na napadnutý rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
z 24. augusta 2010 sp. zn. 1 T 82/2010. Zrušením napadnutého rozsudku ostal
v právoplatnosti uvedený trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom a trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov uloţený týmto trestným rozkazom obvinený G. H.
v súčasnosti vykonáva, kontinuálne nadväzujúc na vykonaný zvyšok súhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere osemnásť mesiacov, uloţený mu trestným rozkazom Okresného súdu
v Bánovciach nad Bebravou z 26. augusta 2008 sp. zn. 2 T 39/2008.
Obvinený G. H. nevykonáva trest odňatia slobody v teraz dovolaním napadnutej
trestnej veci, ale v inej trestnej veci a to, ako bolo uvedené, Okresného súdu v Partizánskom
sp. zn. 1 T 66/2009, preto nebolo treba rozhodovať v predmetnej veci o väzbe. Pokiaľ by ale
obvinený bol mal vykonané predchádzajúce tresty odňatia slobody a nemal by vykonávať
ţiadne ďalšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré by mu boli uloţené v iných
trestných veciach, ale bol by vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom
by pokračoval na základe rozsudku, ktorý bol teraz napadnutý dovolaním a na jeho základe
zrušený, potom by neprichádzalo do úvahy vzatie obvineného G. H. do väzby,
lebo tomu bráni ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z., podľa ktorého nemôţe byť
osobe, ktorá bola vydaná z iného členského štátu Európskej únie, ani obmedzená osobná
sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz
nevzťahoval.
Po zrušení napadnutého rozsudku a časti konania, ktoré mu predchádzalo, prikázal
Najvyšší súd Slovenskej republiky Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por., aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Úlohou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou bude konať na základe podanej
obţaloby tak, ţe sa zameria na zistenie podmienok na pokračovanie v trestnom stíhaní
obvineného G. H. Keďţe obvinený G. H. sa dovoláva svojho práva
na uplatnenie zásady špeciality, ktorej sa nevzdal ani pred vykonávajúcim justičným orgánom
Českej republiky, moţnosti, ţe by sa táto zásada neuplatnila, predpokladané v ustanovení
§ 31 ods. 2 písm. e/, f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze neprichádzajú do úvahy,
ale nebola náleţite vyčerpaná moţnosť podľa § 31 ods. 2 písm. g/ zákona o európskom
zatýkacom rozkaze.
Krajský súd v Ústí nad Labem v jeho veci sp. zn. 50 Nt 377/2011, ktorá sa spomína
v dovolaní, výslovne nerozhodol o skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania vo veci
Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 1 T 82/2010, ţe sa pre tento skutok
európsky zatýkací rozkaz nevykoná, ale o rozšírení súhlasu na vydanie na trestné stíhanie
tohto obvineného pre iné trestné činy, v iných jeho trestných veciach vedených na základe
obţalôb okresného prokurátora v Trenčíne sp. zn. 3 Pv 34/06 a okresného prokurátora
v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. Pv 224/08, vedených na Okresnom súde v Bánovciach
nad Bebravou pod spisovými značkami 1 T 146/2010 a 1 T 76/2008.
Je preto potrebné zachovať postup podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom
rozkaze a v zmysle § 31 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona poţiadať vykonávajúci justičný
orgán Českej republiky o dodatočný súhlas na trestné stíhanie obvineného G. H.
za predmetný skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný obţalobou ako spolupáchateľstvo
zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.
Len v prípade, ţe by taký dodatočný súhlas bol daný, bolo by moţné pokračovať
v konaní pred súdom na podklade pôvodne podanej obţaloby.
Ak príslušný vykonávajúci justičný orgán Českej republiky rozhodne, ţe neudelí
dodatočný súhlas s trestným stíhaným obvineného G. H. pre predmetný zločin lúpeţe, potom
bude vecou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou pri predbeţnom prejednaní obţaloby
trestné stíhanie obvineného G. H. pre predmetný skutok podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
z dôvodov § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastaviť. Ustanovenie
§ 388 ods. 1 a § 389 ods. 1 Tr. por. nie je konštruované tak, aby na uvedený účel mohol
dovolací súd vrátiť vec do prípravného konania.
Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. septembra 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová