Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/51/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému G. H. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe podľa

, Tr. zák. prerokoval podľa na neverejnom zasadnutí

konanom 6. septembra 2012 v Bratislave dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010

sp. zn. a podľa , a rozhodol

t a k t o:

I. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou

z 24. augusta 2010 sp. zn. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu

,

bol porušený zákon

v ustanoveniach , a zák.

č. o európskom zatýkacom rozkaze

v neprospech obvineného G. H..

2

II. Napadnutý rozsudok sa zrušuje.

Zrušuje sa aj konanie na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou a nasledujúce

od podania obţaloby okresným prokurátorom v Bánovciach nad Bebravou zo 16. marca 2009

sp. zn. -22.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010

sp. zn. , po schválení dohody o vine a treste, bol obvinený G. H. uznaný za

vinného zo spolupáchateľstva zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, ţe

po vzájomnej dohode s odsúdeným E. P. dňa 16. 11. 2008 v čase o 21.43 hod. v

Bánovciach nad Bebravou zostal na rohu ulice Farská a námestie Ľudovíta Štúra dávať pozor,

zatiaľ čo odsúdený E. P. vošiel do ulice Farská a tam napadol I. H. tak, ţe ho dvakrát udrel

päsťou do oblasti tváre a následne mu z pravej ruky vytrhol peňaţenku, v ktorej boli štyri

platobné karty a finančná hotovosť vo výške 0,66 €, potom z miesta spolu utiekli, pričom

svojim konaním spôsobili poškodenému I. H. škodu vo výške 77,01 € a zranenie – mierny

opuch okolo pravého oka, ktoré si vyţiadalo jednorazové lekárske ošetrenie, bez

práceneschopnosti a liečenia.

Za to bol obvinenému G. H. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2,

§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 2 a § 42

ods. 1 Tr. zák. uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať)

3

mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Zároveň bol týmto rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste

uloţený obvinenému G. H. trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn.

z 20. mája 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. mája 2010,

ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa (mylne sa v rozsudku uvádza ) bola

poškodená A. H. uvedeným rozsudkom odkázaná s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal na podnet inej osoby, neţ osoby, ktorej je priznané právo

na podanie dovolania, minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 15. júna 2012

dovolanie na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou.

Dovolanie bolo podané z dôvodu , vzhľadom na to,

ţe proti rozsudku, ktorým bola potvrdená schválená dohoda o vine a treste, je prípustné

dovolanie len z tohto dôvodu, pričom minister spravodlivosti konštatoval, ţe napadnutým

rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach a

o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného

G. H.. V odôvodnení dovolania poukázal aj na nový dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. k/

, podľa ktorého, s účinnosťou od 1. septembra 2011, dovolanie moţno podať, ak proti

obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Ako dôvod porušenia zákona v ustanovenia a

zákona o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného minister spravodlivosti

uviedol, ţe obvinený G. H. bol vydaný na trestné stíhanie z Českej republiky

do Slovenskej republiky na konanie na Okresnom súde v Partizánskom sp. zn.

a to uznesením Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. z 10. mája 2010

a nevzdal sa zásady špeciality.

Následne Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou poţiadal Krajský súd

v Ústí nad Labem o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním a výkonom trestu

odňatia slobody obvineného G. H. v predmetnej trestnej veci sp. zn. dňa 12.

januára 2011. Krajský súd v Ústí nad Labem rozhodoval vo veci pod

sp. zn. a dňa 14. februára 2011 odovzdal vec Krajskému štátnemu

zastupiteľstvu Ústí nad Labem, ktoré dňa 22. februára 2011 zaslalo Okresnému súdu

v Bánovciach nad Bebravou vyrozumenie, ţe takýto súhlas je moţné vydať len na podklade

európskeho zatýkacieho rozkazu. Preto Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou vydal dňa

30. marca 2011 európsky zatýkací rozkaz v uvedenom konaní. Krajské štátne zastupiteľstvo

v Ústí nad Labem však dňa 11. októbra 2011 odpovedalo, ţe súhlas na toto trestné stíhanie

alebo na výkon trestu nie je moţný, keďţe uţ došlo k právoplatnému odsúdeniu

G. H. v tomto konaní. V súlade s týmto rozhodol tieţ Krajský súd v Ústí

nad Labem dňa 1. novembra 2011 pod sp. zn. tak, ţe súhlas neudelil.

Porušenie zásady špeciality moţno podľa dovolateľa povaţovať za porušenie

, podľa ktorého trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté,

nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá

z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie

je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Uvedené porušenie zákona bolo zaradené ako nový dovolací dôvod do § 371 ods. 1

písm. k/ , s účinnosťou od 1. septembra 2011, ktorý je odlišný od dôvodu podľa

, no podľa dovolateľa moţno logickou analýzou dospieť

k záveru, ţe zákonodarca mal novelizáciou v úmysle umoţniť, aby v dovolacom konaní mohli

byť napravené takého pochybenia, pretoţe doterajší právny stav takéto pochybenia

nezohľadňoval, hoci to bolo ţiaduce.

V prípade schválenej dohody o vine a treste nie je moţné podanie dovolania z iného

dôvodu ako podľa a dovolateľ uvádza, ţe hoci je sporné,

či je moţné zaradiť porušenie zásady špeciality pod porušenie práva na obhajobu v zmysle

najnovšia judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

uplatnila rozširujúci výklad ustanovenia , pričom sa poukazuje na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. . Podľa tohto nálezu Ministerstvo

spravodlivosti SR aplikovalo nesprávny výklad, ak tvrdilo, ţe minister spravodlivosti nemôţe

5

napadnúť rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, z dôvodu, ktorý moţno

subsumovať pod iné písmeno ako pod písmeno c/. V prípade

posudzovanom Ústavným súdom Slovenskej republiky išlo o rozhodnutie súdu,

ktorý rozhodol v nezákonnom zloţení, čo napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/

Z toho minister spravodlivosti vyvodil povinnosť ministra podať dovolanie, ak zistí

pri prieskumnej činnosti naplnenie niektorého z dovolacích dôvodov.

Podľa ministra spravodlivosti pri porušení zásady špeciality v prípade odsúdenia G. H.

došlo k porušeniu zákona nielen vnútroštátneho, ale aj k porušeniu základných princípov

medzinárodnej spolupráce v trestných veciach o vydávaní osôb na účely trestného stíhania.

Ide pritom o tak závaţné porušenie práv obvineného, ţe takéto porušenie by mohlo mať za

následok zodpovednosť Slovenskej republiky za porušenie tohto práva

pred medzinárodným súdnym orgánom na ochranu základných ľudských práv.

Z uvedeného potom podľa dovolateľa vyplýva, ţe hoci porušenie zásady špeciality

nie je moţné striktne zaradiť pod porušenie práva na obhajobu, nemoţnosť podania dovolania

z iného dôvodu by v tomto prípade zaloţila porušenie práva na obhajobu na úrovni konania

o mimoriadnych opravných prostriedkoch a z tohto dôvodu zároveň základné právo na súdnu

a inú ochranu, tak ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze.

Preto minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky:

1) podľa vyslovil, ţe rozsudkom Okresného súdu

v Bánovciach nad Bebravou z 24. augusta 2010 sp. zn. bol porušený

zákon v ustanovení a

o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.;

2) podľa aby napadnutý rozsudok zrušil a zrušil

aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;

3) podľa rozhodol súčasne o väzbe obvineného G. H.;

6

4) podľa prikázal Okresnému súdu Bánovce nad

Bebravou, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou vyzval obvineného G. H., ktorý

je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, aby si v určenej lehote zvolil obhajcu.

Po márnom uplynutí stanovenej lehoty bol obvinenému predsedníčkou senátu okresného súdu

podľa ustanovený obhajca JUDr. P. Ď.

Obvinený G. H. sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k podanému dovolaniu tak, ţe

súhlasí s jeho dôvodmi a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie

zákona v jeho neprospech v tých ustanoveniach, ako sa uvádza v dovolaní a aby zrušil

napadnutý rozsudok aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj okresná prokurátorka v Bánovciach

nad Bebravou. Dovolanie ministra spravodlivosti povaţuje za dôvodné s tým, ţe sú splnené

podmienky na jeho podanie, lehota na podanie dovolania neuplynula, dôvody dovolania

podľa a , vzhľadom na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -53 a Slovenskej

republiky sú dané, pričom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako sa uvádza v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu

a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie ministra spravodlivosti je prípustné (§ 368 ods. 1

v spojení s , v nadväznosti na uvádzaný dôvod podľa

písm. c/ a z neho prameniaci dôvod ), dovolanie bolo

podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote

(, ) a bolo podané na mieste príslušnom ( ).

Dovolací súd zároveň zistil, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech

obvineného, sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu

podľa a , preto podľa rozhodol o dovolaní

na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu

7

konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa

a , ktoré sú uvedené v dovolaní.

Po takomto preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného G. H. v tých

ustanoveniach, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa trestné stíhanie nemoţno začať, a ak uţ bolo začaté,

nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá

z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie

je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vţdy

obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú moţnosť

na ich uplatnenie.

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze osoba,

ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,

nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôţe byť obmedzená jej osobná sloboda

za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz

nevzťahoval.

Týmito ustanoveniami sa súd ani prokurátor po vrátení veci súdom do prípravného

konania na uzavretie dohody o vine a treste dôsledne neriadili.

V predmetnom prípade pre skutok uvedený v napadnutom rozsudku bola

na obvineného G. H. podaná okresnou prokurátorkou v Bánovciach nad Bebravou obţaloba

sp. zn. -22 na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou dňa

16. marca 2009, kde bola táto trestná vec vedená pod sp. zn. .

V inej trestnej veci na Okresnom súde v Partizánskom pod sp. zn. bol dňa

20. mája 2009 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený G. H. uznaný za vinného z prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeţe podľa

§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za skutok spáchaný 28. novembra 2008, keď v nočných

8

hodinách neoprávnene vnikol cez pootvorené okno detskej izby do bytu na ulici R. v P.,

odkiaľ odcudzil rôzne veci a peniaze v sume 800,- Sk na škodu

M. R. vo výške 2000,- Sk, dva mobilné telefóny s nabíjačkou na škodu Technických sluţieb

mesta Partizánske vo výške 7200,- Sk a poškodenej M. S. spôsobil odcudzením mobilného

telefónu, vetrovky a nabíjačky škodu vo výške 4.400,- Sk.

Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,

§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov,

so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Toto trestné stíhanie nebolo moţné ukončiť, lebo trestný rozkaz nebol doručený

obvinenému, pričom sa zistilo, ţe obvinený G. H. sa zdrţiava v Českej republike.

Po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 12. apríla 2010 Okresným

súdom v Partizánskom v uvedenej veci sp. zn. bol obvinený G. H. zadrţaný

v Českej republike, bol vzatý do predbeţnej väzby počínajúc 15. aprílom 2010 a potom do

vydávacej väzby po rozhodnutí Krajského súdu v Ústí nad Labem z 10. mája 2010 sp. zn. 6

Nt 226/2010, ţe sa obvinený G. H. vydáva na trestné stíhanie v Slovenskej republike pre

vyššie špecifikovaný skutok z 28. novembra 2008 kvalifikovaný ako prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeţe podľa

§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom nadobudol právoplatnosť

19. mája 2010.

Ešte predtým v skoršej trestnej veci obvineného G. H. vedenej na Okresnom súde

v Bánovciach nad Bebravou pod sp. zn. bol vydaný trestný rozkaz dňa

26. augusta 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15. októbra 2008. Týmto trestným

rozkazom bol obvinený G. H. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva prečinu krádeţe podľa

§ 20, § 212 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák., z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods.

1 Tr. zák., z prečinu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. za skutky spáchané v čase od 5.

júla 2004 do 3. októbra 2005, za ktoré mu bol uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo

9

výmere 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráţenia, pričom boli zrušené výroky o trestoch rozsudku Okresného súdu

v Trenčíne z 5. júna 2007 sp. zn. (išlo o trest odňatia slobody vo výmere štyroch

mesiacov, so zaradením na výkon do ústavu so stredným stupňom stráţenia) a trestného

rozkazu Okresného súdu v Trenčíne z 3. augusta 2007 sp. zn. (išlo o trest odňatia

slobody vo výmere päť mesiacov, so zaradením na výkon do ústavu

so stredným stupňom stráţenia).

Krajský súd v Ústí nad Labem na základe ţiadosti Okresného súdu v Bánovciach

nad Bebravou svojim uznesením sp. zn. z 20. decembra 2010 vyslovil

dodatočný súhlas s vydaním obvineného G. H. na výkon zvyšku súhrnného trestu odňatia

slobody v uvedenej trestnej veci Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou

sp. zn. .

Súhlas príslušného orgánu Českej republiky na vydanie obvineného G. H. na trestné

stíhanie v Slovenskej republike pre skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný

ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. vydaný nebol.

Zo spisového materiálu moţno pritom zistiť, ţe pri rozhodovaní Krajského súdu v Ústí

nad Labem o tom, či sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný Okresným súdom

v Partizánskom vo veci sp. zn. , obvinený G. H. do zápisnice uviedol,

ţe nesúhlasí so svojim vydaním do Slovenskej republiky pre čin uvedený v európskom

zatýkacom rozkaze a súčasne, po poučení podľa Českej republiky

o zásade špeciality sa nevzdal svojho práva na uplatnenie tejto zásady.

Napriek tomu, potom ako bol obvinený G. H. odovzdaný dňa 19. mája 2010 orgánom

Slovenskej republiky na trestné stíhanie vo vyššie spomenutej veci Okresného súdu

v Partizánskom, Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou v teraz posudzovanej veci,

bez toho aby bolo príslušným orgánom Českej republiky rozhodnuté o vydaní obvineného

G. H. na trestné stíhanie aj pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe, začal vo veci konať tak, ţe

určil verejné zasadnutie na deň 2. júna 2010 na predbeţné prejednanie obţaloby okresného

prokurátora v Bánovciach nad Bebravou zo 16. marca 2009 sp. zn. -22 a po zistení,

ţe procesné strany ţiadajú konať o dohode o vine a treste rozhodol uznesením z tohto dňa sp.

zn. podľa § 244 ods. 1 písm. g/, ţe sa trestná vec proti obvinenému G. H. vracia

10

prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou na konanie podľa § 232 a

Na to, po vrátení veci, v prípravnom konaní okresný prokurátor v Bánovciach nad

Bebravou konal s obvineným a jeho obhajcom o dohode o vine a treste, uzavrel s obvineným

takúto dohodu dňa 20. júla 2010 a dňa 22. júla 2010 predloţil Okresnému súdu v Bánovciach

nad Bebravou návrh na jej schválenie a Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou na verejnom

zasadnutí konanom 24. augusta 2010 dohodu o vine a treste schválil a v jej rozsahu rozhodol

rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. augusta 2010 a je teraz napadnutý dovolaním.

Aţ následne 12. januára 2011 Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou poţiadal

Krajský súd v Ústí nad Labem o „dodatočný súhlas s trestným stíhaním a výkonom trestu

odňatia slobody“ uţ odsúdeného G. H.. Ţiadosti Okresného súdu v Bánovciach

nad Bebravou nebolo vyhovené, lebo nebolo zrejmé, či ţiada o súhlas na trestné stíhanie

obvineného G. H. alebo na výkon trestu uţ odsúdeného G. H..

Postup Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou nebol súladný so zákonom,

lebo ţiadal o dodatočný súhlas na trestné stíhanie obvineného G. H. aj na výkon trestu aţ po

tom, čo došlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného bez toho, aby príslušný orgán Českej

republiky rozhodol o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu a vydal súhlas

na trestné stíhanie aj za skutok, ktorý je predmetom napadnutého rozsudku. Preto aj následný

európsky zatýkací rozkaz Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 30. marca 2011

v predmetnej veci nemohol byť akceptovaný a Krajský súd v Ústí nad Labem

nerozhodol o rozšírení vydania obvineného G. H. na trestné stíhanie

aj za predmetný skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného

činu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.

Potrebným súhlasom na trestné stíhanie v zmysle je treba

rozumieť aj rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu o výkone európskeho zatýkacieho

rozkazu a o vydaní obvineného na trestné stíhanie, ak sa obvinený zdrţiaval v cudzine.

Musí ísť o vydanie na trestné stíhanie za konkrétny skutok a trestný čin. Za iný trestný čin

spáchaný pred vydaním, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, nesmie byť

vydaná osoba stíhaná, odsúdená, ani jej nemôţe byť obmedzená osobná sloboda.

11

V predmetnom prípade došlo k trestnému stíhaniu i odsúdeniu obvineného

G. H. bez poţadovaného súhlasu.

Zásada špeciality uvedená v o európskom zatýkacom

rozkaze sa v prípade vydania osoby do Slovenskej republiky neuplatní, ak nastanú skutočnosti

predpokladané v ustanoveniach § 31 ods. 2 písm. a/ aţ h/ zákona o európskom zatýkacom

rozkaze. Ţiadna z tam uvedených podmienok v predmetnom prípade nebola naplnená.

U obvineného G. H. v danej trestnej veci bolo predovšetkým potrebné skúmať

podmienky uvedené v § 31 ods. 2 písm. e/, f/ a g/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Podľa § 31 ods. 2 písm. e/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak bola osoba

vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba sa vzdala práva

na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1 v rámci konania vo vykonávajúcom štáte.

V predmetnom prípade to znamená v Českej republike v rámci konania o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Partizánskom pod sp. zn. .

Ako uţ bolo vyššie naznačené, v rámci konania o výkone tohto európskeho zatýkacieho

rozkazu v Českej republike sa obvinený G. H. nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality.

Podľa § 31 ods. 2 písm. f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze zásada špeciality

sa neuplatní, ak osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, ţe sa výslovne vzdáva

uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným

pred vydaním. Zo znenia tohto ustanovenia je evidentné, ţe musí ísť o výslovne vzdanie

sa uplatnenia zásady špeciality. V tomto zmysle mal byť obvinený G. H. aj poučený

v intenciách Za takéto vzdanie sa uplatnenia zásady špeciality nemoţno

povaţovať samotný súhlas obvineného na uzavretie dohody o vine a treste a ani uzavretie

takejto dohody aj za prítomnosti obhajcu obvineného. Ak obvinený a jeho obhajca (iný neţ

ktorý obhajuje obvineného v dovolacom konaní) v predmetnom trestnom konaní, v štádiu

konania pred súdom pred vrátením veci do prípravného konania na uzavretie dohody o vine

a treste i v prípravnom konaní v rámci konania o dohode o vine a treste nepoukázali na to,

ţe v konaní o jeho vydaní sa pred príslušným orgánom Českej republiky nevzdal práva

na uplatnenie zásady špeciality, neznamená to, ţe tak urobil konkludentne, keď navyše

sa vyţaduje výslovne vzdanie sa uvedeného práva. Zároveň to nezbavovalo poučovacej

12

povinnosti podľa súd ani prokurátora o právach obvineného, za akých

podmienok moţno voči nemu viesť trestné stíhanie.

S takým poučením počíta aj zákon o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý

v ustanovení § 31 ods. 3 obligatórne ukladá súdu, ktorý európsky zatýkací rozkaz vydal,

ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e/, takú osobu

za prítomnosti jej obhajcu vypočuť a poučiť ju o moţnosti vzdať sa uplatnenia tejto zásady

a o dôsledkoch takého postupu. Následne, ak by vydaná osoba vyhlásila, ţe sa vzdáva

uplatnenia zásady špeciality, má súd postupovať podľa ďalších tam uvedených ustanovení.

I keď v predmetnom prípade európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol

obvinený G. H. vydaný na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, nebol vydaný Okresným

súdom v Bánovciach nad Bebravou ale Okresným súdom v Partizánskom a ten bol príslušný

v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze na prijatie vyhlásenia

obvineného, ţe sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality, mohol aj Okresný súd v Bánovciach

nad Bebravou urobiť potrebné doţiadanie na Okresný súd v Partizánskom smerujúce

k poučeniu obvineného v zmysle § 31 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze,

resp. k zisteniu, či také poučenie bolo dané a čo vyhlásil obvinený.

V rámci poučovacej povinnosti a predovšetkým povinnosti poskytnúť obvinenému

plnú moţnosť na uplatnenie jeho práv v zmysle mohol postupovať

primerane aj Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a poučiť obvineného na verejnom

zasadnutí konanom o predbeţnom prejednaní obţaloby, za akých okolností je moţné

pokračovanie v jeho trestnom stíhaní pre predmetný zločin lúpeţe.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou

určenom na predbeţné prejednanie obţaloby z 2. júna 2010, ani zo zápisnice o verejnom

zasadnutí Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou o návrhu na schválenie dohody o vine

a treste nevyplýva, ţe by bol obvinený poučený aj v naznačenom zmysle o podmienkach

pokračovania v jeho trestnom stíhaní.

Ak by sa obvinený po poučení nevzdal práva na uplatnenie zásady špeciality,

prichádzala do úvahy moţnosť uvedená pod písmenom g/ § 31 ods. 2 zákona o európskom

zatýkacom rozkaze. Podľa tohto ustanovenia zásada špeciality sa neuplatní, ak vykonávajúci

13

justičný orgán udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním alebo

s výkonom trestu pre taký trestný čin. Podľa § 31 ods. 4 zákona o európskom zatýkacom

rozkaze na získanie súhlasu vykonávajúceho justičného orgánu podľa odseku 2 písm. g/,

(v danom prípade príslušného justičného orgánu Českej republiky), sa pouţije postup podľa

§ 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (ide o ţiadosť o dodatočný súhlas).

Podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ak má byť osoba,

ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky z iného členského štátu na základe európskeho

zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality stíhaná pre trestný čin spáchaný

pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo má

táto osoba vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol uloţený súdom Slovenskej republiky

pred jej vydaním, nebol predmetom pôvodného zatýkacieho rozkazu a nenastala ţiadna

z podmienok uvedených v § 31 ods. 2, súd poţiada vykonávajúci justičný orgán o dodatočný

súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody.

V predmetnom prípade Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou nemohol vydať

30. marca 2011 európsky zatýkací rozkaz so ţiadosťou o dodatočný súhlas s trestným

stíhaním, ani s výkonom trestu odňatia slobody obvineného G. H.

za spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe na základe skutku uvedeného v napadnutom rozsudku,

lebo k právoplatnému ukončeniu trestného stíhania i k odsúdeniu obvineného G. H. uţ došlo

pred týmto dňom, ale po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu, o výkone ktorého rozhodol

justičný orgán Českej republiky. Trest by musel byť obvinenému uloţený

pred vydaním pôvodného zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Partizánskom

dňa 12. apríla 2010, aby mohol súd postupovať podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom

zatýkacom rozkaze a ţiadať o dodatočný súhlas na výkon trestu. Uţ samotné trestné stíhanie

pre inkriminovaný skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe bolo ukončené

a došlo k odsúdeniu obvineného G. H. bez takého dodatočného súhlasu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva

na obhajobu. Za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také,

ktoré má za následok rozhodnutie, ktoré vôbec nemalo byť vydané, v danom prípade

odsudzujúci rozsudok, bez splnenia podmienok na vykonanie konania pred súdom, keď nebol

daný potrebný súhlas na trestné stíhanie za zločin, za ktorý bol obvinený odsúdený.

14

Napriek tomu, ţe obvinený pri všetkých úkonoch trestného konania, pri ktorých mal

mať obhajcu ho aj mal a súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, za situácie, keď

vo vykonávajúcom štáte, z ktorého bol vydaný do Slovenskej republiky na trestné stíhanie

pre iný trestný čin a pred príslušným justičným orgánom vykonávajúceho štátu sa nevzdal

práva na uplatnenie zásady špeciality, potom nepoučenie obvineného zo strany súdu a neskôr

aj prokurátora pred uzavretím dohody o vine a treste o moţnosti a dôsledkoch vzdania sa

práva na uplatnenie zásady špeciality bolo zásadným porušením práva obvineného

na obhajobu, lebo malo tie dôsledky, ţe celé konanie pred súdom po podaní obţaloby

a následne v prípravnom konaní pri uzatváraní dohody o vine a treste bolo chybné.

Aj z dôvodov, ţe chybným postupom okresného súdu i prokurátora, pre porušenie

zásady špeciality, neboli rešpektované základné princípy medzinárodnej spolupráce

v trestných veciach, čo by mohlo mať za následok zodpovednosť Slovenskej republiky

za porušenie práva na uplatnenie zásady špeciality, ako sa uvádza v dovolaní, je treba

povaţovať takéto porušenie práva na obhajobu za zásadné.

Ak súd rozhodol vo veci rozsudkom z 24. augusta 2010 bez toho, aby si predtým

vyţiadal od príslušného justičného orgánu Českej republiky dodatočný súhlas na trestné

stíhanie podľa a o európskom

zatýkacom rozkaze pre trestný čin, ktorý má byť predmetom trestného stíhania, teda v danom

prípade spolupáchateľstvo zločinu lúpeţe, a pokiaľ taký súhlas k dispozícii nemal, porušil tak

ustanovenie

Porušenie zákonného ustanovenia o neprípustnosti trestného stíhania bez potrebného

súhlasu zakladá dovolací dôvod podľa , podľa ktorého dovolanie

moţno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Aj keď proti rozsudku, ktorým súd potvrdil schválenú dohodu o vine a treste je podľa

prípustné dovolanie len podľa , ak zásadné

porušenie práva obvineného na obhajobu, ktorému sa neposkytla plná moţnosť na ich

uplatnenie, viedlo k jeho odsúdeniu v trestnom stíhaní, ktoré bolo bez potrebného súhlasu

neprípustné, potom mohol minister spravodlivosti spojiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ s dovolacím dôvodom podľa , čo je v intenciách

15

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -53, i keď v dovolaní,

v jeho úvode výslovne uvádza, ţe ho podáva z dôvodu ,

no pre dôvody predpokladané v , ako dôsledok porušenia

ustanovenia a zákona o európskom zatýkacom rozkaze

navrhoval postup podľa , a

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. k/ bol napadnutým rozsudkom porušený zákon v ustanoveniach

písm. b/ , a o európskom

zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného G. H.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a aj celé konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo od podania

obţaloby, lebo bolo nezákonné. Zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom z 20. mája 2010 sp. zn. ,

vo vzťahu ku ktorému bol napadnutým rozsudkom uloţený súhrnný trest, nie je rozhodnutím

nadväzujúcim na napadnutý rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou

z 24. augusta 2010 sp. zn. . Zrušením napadnutého rozsudku ostal

v právoplatnosti uvedený trestný rozkaz Okresného súdu v Partizánskom a trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov uloţený týmto trestným rozkazom obvinený G. H.

v súčasnosti vykonáva, kontinuálne nadväzujúc na vykonaný zvyšok súhrnného trestu odňatia

slobody vo výmere osemnásť mesiacov, uloţený mu trestným rozkazom Okresného súdu

v Bánovciach nad Bebravou z 26. augusta 2008 sp. zn. .

Obvinený G. H. nevykonáva trest odňatia slobody v teraz dovolaním napadnutej

trestnej veci, ale v inej trestnej veci a to, ako bolo uvedené, Okresného súdu v Partizánskom

sp. zn. , preto nebolo treba rozhodovať v predmetnej veci o väzbe. Pokiaľ by ale

obvinený bol mal vykonané predchádzajúce tresty odňatia slobody a nemal by vykonávať

ţiadne ďalšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré by mu boli uloţené v iných

trestných veciach, ale bol by vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom

by pokračoval na základe rozsudku, ktorý bol teraz napadnutý dovolaním a na jeho základe

zrušený, potom by neprichádzalo do úvahy vzatie obvineného G. H. do väzby,

16

lebo tomu bráni ustanovenie , podľa ktorého nemôţe byť

osobe, ktorá bola vydaná z iného členského štátu Európskej únie, ani obmedzená osobná

sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz

nevzťahoval.

Po zrušení napadnutého rozsudku a časti konania, ktoré mu predchádzalo, prikázal

Najvyšší súd Slovenskej republiky Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou podľa

, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Úlohou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou bude konať na základe podanej

obţaloby tak, ţe sa zameria na zistenie podmienok na pokračovanie v trestnom stíhaní

obvineného G. H. Keďţe obvinený G. H. sa dovoláva svojho práva

na uplatnenie zásady špeciality, ktorej sa nevzdal ani pred vykonávajúcim justičným orgánom

Českej republiky, moţnosti, ţe by sa táto zásada neuplatnila, predpokladané v ustanovení

§ 31 ods. 2 písm. e/, f/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze neprichádzajú do úvahy,

ale nebola náleţite vyčerpaná moţnosť podľa § 31 ods. 2 písm. g/ zákona o európskom

zatýkacom rozkaze.

Krajský súd v Ústí nad Labem v jeho veci sp. zn. , ktorá sa spomína

v dovolaní, výslovne nerozhodol o skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania vo veci

Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. , ţe sa pre tento skutok

európsky zatýkací rozkaz nevykoná, ale o rozšírení súhlasu na vydanie na trestné stíhanie

tohto obvineného pre iné trestné činy, v iných jeho trestných veciach vedených na základe

obţalôb okresného prokurátora v Trenčíne sp. zn. a okresného prokurátora

v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. , vedených na Okresnom súde v Bánovciach

nad Bebravou pod spisovými značkami a .

Je preto potrebné zachovať postup podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom

rozkaze a v zmysle § 31 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona poţiadať vykonávajúci justičný

orgán Českej republiky o dodatočný súhlas na trestné stíhanie obvineného G. H.

za predmetný skutok zo 16. novembra 2008 kvalifikovaný obţalobou ako spolupáchateľstvo

zločinu lúpeţe podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák.

17

Len v prípade, ţe by taký dodatočný súhlas bol daný, bolo by moţné pokračovať

v konaní pred súdom na podklade pôvodne podanej obţaloby.

Ak príslušný vykonávajúci justičný orgán Českej republiky rozhodne, ţe neudelí

dodatočný súhlas s trestným stíhaným obvineného G. H. pre predmetný zločin lúpeţe, potom

bude vecou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou pri predbeţnom prejednaní obţaloby

trestné stíhanie obvineného G. H. pre predmetný skutok podľa ,

z dôvodov zastaviť. Ustanovenie

a nie je konštruované tak, aby na uvedený účel mohol

dovolací súd vrátiť vec do prípravného konania.

Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. septembra 2012

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová