Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f4e/387351.6a6a7d.pdf
PDF · 112.39 KB
No categories available
7Cdo/166/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 166/2011 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. P. bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom v B., , proti ţalovaným 1/ A. B.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v Košiciach, Škultétyho 3,
2/ S. B., bývajúcej v B.B., prechodne bývajúcej v C., o určenie spoluvlastníckeho podielu,
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3C 161/2003, o dovolaní ţalovanej 1/ proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2010 sp. zn. 16Co 13/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 7. augusta 2009 č. k. 3C 161/2003-168 určil, ţe
ţalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti KN X. vo výmere X. m2, zapísanej na
LV č. X., kat. územie B., pod B. spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania. Dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keď výsledkami vykonaného
dokazovania (a s prihliadnutím aj na dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C 312/1994), bolo preukázané, ţe otec ţalobcu získal spornú nehnuteľnosť na základe reálnej
deľby uskutočnenej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (podľa práva platného
po 1. 1. 1951). V dôsledku tejto skutočnosti nemohol A. P. (nar. X.) spolu so svojou
manţelkou Z. P., rod. G. v roku 1966 platne previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
-2-7 Cdo 166/2011
na svojho syna A. a jeho manţelku, lebo by boli previedli na iného viac práv, neţ samy mali.
Ţalobca a jeho sestra M.V. sa preto sa preto stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti (kaţdý
v polovici) po smrti ich otca, pričom existenciu vlastníctva M. V k spornej nehnuteľnosti v ½
Okresný súd v Bardejove konštatoval rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C 312/1994. V tomto konaní súd nerozhodol aj o vlastníckom práve ţalobcu (A.P.), lebo tento
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/94 sa takéhoto určenie nedomáhal; bol v opačnom
procesnom postavení, keď vystupoval na strane ţalovaných. Vyriešenie spornej otázky
k spoluvlastníckemu podielu v konaní 8C 312/1994 súd povaţoval zároveň za vyriešenie
spornej otázky aj v tomto konaní, pretoţe sa jedná o dva nároky s rovnakým skutkovým
základom. Na druhej strane zdôraznil, ţe vec vedená pod sp. zn. 8 C 312/94 nepredstavuje
prekáţku rozhodnutej veci, pretoţe v nej nebolo právoplatne rozhodnuté o predmete tohto
sporu, t. j. spore vedenom pod sp. zn. 3 C 161/2003 (o vlastníctve ţalobcu). Poukázal tieţ na
skutočnosť, ţe vec tvoria predmet konania nie je reálne rozdelená; ide o ideálny
spoluvlastnícky podiel (ktorý v odôvodnení rozhodnutia aj definoval v súlade s právnou
teóriou a praxou). O trovách rozhodol podľa § 150 O. s. p..
Na odvolanie ţalovanej 1/ (vo veci samej) a ţalobcu (proti výroku o náhrade trov
konania) Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. februára 2010 sp .zn. 16 Co 13/2009
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (219 O. s. p.), odvolanie ţalobcu (ako oneskorene
podané) odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Vo veci samej sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku
súdu prvého stupňa a vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovanej 1/ uviedol, ţe zmluva
z roku 1966 sa nevzťahovala na predmet sporu, keď sporné nehnuteľnosti boli evidované vo
vl. č. X. ako parc. č. X. a notárska zápisnica sa týkala nehnuteľností zapísaných vo vl. č. X.
parc. č. X/2. O trovách rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p..
Rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa napadla dovolaním
ţalovaná 1/. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedlo, ţe uţ
rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/1994 bola jej právna istota
a dôvera v súdnu moc značne otrasená, keď súdy nezohľadnili skutočnosť, ţe spornú
nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej zápisnice č. N 278/66,
NZ 319/66 z 8. 5. 1966. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä) z uvedeného hľadiska
s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia spoluvlastníckeho podielu
-3-7 Cdo 166/2011
v tomto konaní (3 C 161/2003) vychádzal z výsledkov iného konania 8 C 312/1994).
Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho a správneho orgánu„
a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Odvolací súd bol
povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré predloţila a napokon
vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle § 132 O. s. p. Odvolací súd rozsudok ani riadne
neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených v inom konaní ( sp. zn.
8C 312/1994). Týmto postupom jej súd odňal moţnosť konať pred ním § 237 písm. f/ O. s. p..
V doplnení dovolania, ţiadala nahradiť trovy súdneho konania
Navrhovateľ a taktieţ ţalovaná 2/ navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, lebo
rozhodnutia súdov sú vecne správne a súdy svojim postupom dovolateľke neodňali moţnosť
konať pred súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorá je riadne zastúpená
advokátkou (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je prípustné tieţ proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu a napokon aj v prípade ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. ( § 238 ods. 3 O. s. p.).
-4-7 Cdo 166/2011
Vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala a ani v konaní
nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to, či
v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľke
odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s .p. je
(z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva, ktoré mu
právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených
záujmov.
Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka videla v tom, ţe súdy nezohľadnili
skutočnosť, ţe spornú nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej
zápisnice č. N 278/66, NZ 319/66 z 8. 5. 1966. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä)
z uvedeného hľadiska s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia
spoluvlastníckeho podielu v tomto konaní (3 C 161/2003) vychádzal z výsledkov iného
konania 8 C 312/1994). Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho
a správneho orgánu„ a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Odvolací súd bol teda povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré
predloţila a napokon vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle § 132 O. s. p. Odvolací súd
rozsudok ani riadne neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených
v inom konaní ( sp. zn. 8C 312/1994).
V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania,
v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať
o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s .p.), a nie účastníkov konania.
Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení
(vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle
-5-7 Cdo 166/2011
§ 237 O. s. p. (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal
všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno
preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/
O. s. p. prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania
preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom.
Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
nezakladá ani skutočnosť, ţe súdy pri rozhodovaní veci vychádzal z výsledkov konania
vedeného pod sp. zn. 8 C 312/1994. V tomto konaní bol (26. januára 2001) vydaný
rozsudok, ktorým Okresný súd v Bardejove v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 22. januára 2003, sp. zn. 4 Co 427/2002 určil, ţe M.V. (právne predchodkyňa ţalovanej 2/)
je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti (č. KN X. vo výmere X. m2) v jednej
polovici a vo zvyšku ţalobu zamietol. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, ţe dôvodom pre
čiastočné zamietnutie ţaloby bola skutočnosť, ţe vlastníkom druhej polovice spornej
nehnuteľnosti je ţalovaný 3/ (t. j. v tomto konaní ţalobca), ktorému v pôvodnom konaní
príslušný podiel prisúdiť nemohol, lebo tento účastník konania sa vydania takéhoto
rozhodnutia nedomáhal. V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolací súd v predmetnej veci
rešpektoval aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pokiaľ už bola v občianskom
súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu,
viazaný jej skorším posúdením.
Vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,
na ktorých zaloţili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho
rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I
-6-7 Cdo 166/2011
keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nezakladala by ale súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie naznačených relevantných otázok
prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné; o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo.
Dovolateľ teda vytýkal odňatie moţnosti konať pred súdom nedôvodne.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
O. s .p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo
postihnuté niektorou z vád uvedenou v § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie ţalovanej 1/ ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.
c/ O. s. p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a §
142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania
so zreteľom na nepriaznivú finančnú situáciu ţalovanej 1/, ktorú dovolací súd povaţoval za
dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p..; uznesením z
15. novembra 2011 č. k. 3 C 161/2003 – 282 bolo ţalovanej 1/ priznané aj oslobodenie od
súdneho poplatku v sume 166 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta
-7-7 Cdo 166/2011