Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/166/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. P. bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom v B., , proti ţalovaným 1/ A. B.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v Košiciach, Škultétyho 3,

2/ S. B., bývajúcej v B.B., prechodne bývajúcej v C., o určenie spoluvlastníckeho podielu,

vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej 1/ proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 7. augusta 2009 č. k. -168 určil, ţe

ţalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti KN X. vo výmere X. m2, zapísanej na

LV č. X., kat. územie B., pod B. spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku a účastníkom nepriznal

náhradu trov konania. Dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keď výsledkami vykonaného

dokazovania (a s prihliadnutím aj na dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. 8

C 312/1994), bolo preukázané, ţe otec ţalobcu získal spornú nehnuteľnosť na základe reálnej

deľby uskutočnenej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (podľa práva platného

po 1. 1. 1951). V dôsledku tejto skutočnosti nemohol A. P. (nar. X.) spolu so svojou

manţelkou Z. P., rod. G. v roku 1966 platne previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti

-2-7 Cdo 166/2011

na svojho syna A. a jeho manţelku, lebo by boli previedli na iného viac práv, neţ samy mali.

Ţalobca a jeho sestra M.V. sa preto sa preto stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti (kaţdý

v polovici) po smrti ich otca, pričom existenciu vlastníctva M. V k spornej nehnuteľnosti v ½

Okresný súd v Bardejove konštatoval rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8

C 312/1994. V tomto konaní súd nerozhodol aj o vlastníckom práve ţalobcu (A.P.), lebo tento

v konaní vedenom pod sp. zn. sa takéhoto určenie nedomáhal; bol v opačnom

procesnom postavení, keď vystupoval na strane ţalovaných. Vyriešenie spornej otázky

k spoluvlastníckemu podielu v konaní súd povaţoval zároveň za vyriešenie

spornej otázky aj v tomto konaní, pretoţe sa jedná o dva nároky s rovnakým skutkovým

základom. Na druhej strane zdôraznil, ţe vec vedená pod sp. zn. nepredstavuje

prekáţku rozhodnutej veci, pretoţe v nej nebolo právoplatne rozhodnuté o predmete tohto

sporu, t. j. spore vedenom pod sp. zn. (o vlastníctve ţalobcu). Poukázal tieţ na

skutočnosť, ţe vec tvoria predmet konania nie je reálne rozdelená; ide o ideálny

spoluvlastnícky podiel (ktorý v odôvodnení rozhodnutia aj definoval v súlade s právnou

teóriou a praxou). O trovách rozhodol podľa .

Na odvolanie ţalovanej 1/ (vo veci samej) a ţalobcu (proti výroku o náhrade trov

konania) Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. februára 2010 sp .zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (219 ), odvolanie ţalobcu (ako oneskorene

podané) odmietol ( ) a účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Vo veci samej sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku

súdu prvého stupňa a vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovanej 1/ uviedol, ţe zmluva

z roku 1966 sa nevzťahovala na predmet sporu, keď sporné nehnuteľnosti boli evidované vo

vl. č. X. ako parc. č. X. a notárska zápisnica sa týkala nehnuteľností zapísaných vo vl. č. X.

parc. č. X/2. O trovách rozhodol podľa v spojení s .

Rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa napadla dovolaním

ţalovaná 1/. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedlo, ţe uţ

rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. bola jej právna istota

a dôvera v súdnu moc značne otrasená, keď súdy nezohľadnili skutočnosť, ţe spornú

nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej zápisnice č. N 278/66,

NZ 319/66 z 8. 5. 1966. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä) z uvedeného hľadiska

s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia spoluvlastníckeho podielu

-3-7 Cdo 166/2011

v tomto konaní () vychádzal z výsledkov iného konania ).

Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho a správneho orgánu„

a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom ( ). Odvolací súd bol

povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré predloţila a napokon

vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle Odvolací súd rozsudok ani riadne

neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených v inom konaní ( sp. zn.

). Týmto postupom jej súd odňal moţnosť konať pred ním .

V doplnení dovolania, ţiadala nahradiť trovy súdneho konania

Navrhovateľ a taktieţ ţalovaná 2/ navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, lebo

rozhodnutia súdov sú vecne správne a súdy svojim postupom dovolateľke neodňali moţnosť

konať pred súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je riadne zastúpená

advokátkou ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je prípustné tieţ proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu a napokon aj v prípade ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

-4-7 Cdo 166/2011

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľka nenamietala a ani v konaní

nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to, či

v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľke

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s .p. je

(z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva, ktoré mu

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov.

Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka videla v tom, ţe súdy nezohľadnili

skutočnosť, ţe spornú nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej

zápisnice č. N 278/66, NZ 319/66 z 8. 5. 1966. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä)

z uvedeného hľadiska s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia

spoluvlastníckeho podielu v tomto konaní () vychádzal z výsledkov iného

konania ). Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho

a správneho orgánu„ a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom ( ).

Odvolací súd bol teda povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré

predloţila a napokon vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle Odvolací súd

rozsudok ani riadne neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených

v inom konaní ( sp. zn. ).

V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania,

v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať

o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie

skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie

(). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s .p.), a nie účastníkov konania.

Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení

(vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle

-5-7 Cdo 166/2011

(viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal

všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno

preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/

prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania

preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom.

Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

nezakladá ani skutočnosť, ţe súdy pri rozhodovaní veci vychádzal z výsledkov konania

vedeného pod sp. zn. . V tomto konaní bol (26. januára 2001) vydaný

rozsudok, ktorým Okresný súd v Bardejove v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 22. januára 2003, sp. zn. určil, ţe M.V. (právne predchodkyňa ţalovanej 2/)

je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti (č. KN X. vo výmere X. m2) v jednej

polovici a vo zvyšku ţalobu zamietol. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, ţe dôvodom pre

čiastočné zamietnutie ţaloby bola skutočnosť, ţe vlastníkom druhej polovice spornej

nehnuteľnosti je ţalovaný 3/ (t. j. v tomto konaní ţalobca), ktorému v pôvodnom konaní

príslušný podiel prisúdiť nemohol, lebo tento účastník konania sa vydania takéhoto

rozhodnutia nedomáhal. V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolací súd v predmetnej veci

rešpektoval aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pokiaľ už bola v občianskom

súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu,

viazaný jej skorším posúdením.

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,

na ktorých zaloţili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I

-6-7 Cdo 166/2011

keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie naznačených relevantných otázok

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné; o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo.

Dovolateľ teda vytýkal odňatie moţnosti konať pred súdom nedôvodne.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

O. s .p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalovanej 1/ ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.

c/ ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a §

142 ods. 1 ). Dovolací súd však ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania

so zreteľom na nepriaznivú finančnú situáciu ţalovanej 1/, ktorú dovolací súd povaţoval za

dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia .; uznesením z

15. novembra 2011 č. k. – 282 bolo ţalovanej 1/ priznané aj oslobodenie od

súdneho poplatku v sume 166 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

-7-7 Cdo 166/2011