Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7f4/386317.35bfaf.pdf
PDF · 114.83 KB
No categories available
2Obdo/29/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 29/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. Z., miesto podnikania
N., IČO: X., právne zastúpený JUDr. T. B., advokátom, AK D., proti žalovanému: P. T.,
s. r. o., so sídlom J., IČO: X., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou B. – P. L. C.,
s. r. o., so sídlom K., o určenie vlastníckeho práva a o návrhu žalobcu: P. T., s. r. o.,
so sídlom J., IČO: X., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou B. - P. L. C., s. r. o.,
so sídlom K. proti žalovanému: P. Z., miesto podnikania N., IČO: X., právne zastúpenému
JUDr. T. B., advokátom, AK D., o vydanie hnuteľnej veci, na dovolanie P. T., s. r. o., proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16 Cob 66/2011-179 zo dňa 29. februára 2012,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
16 Cob 66/2011-179 zo dňa 29. februára 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 14. februára 2011 č. k.
9 Cb 162/2010-91 žalobu P. Z. voči spoločnosti P. T., s. r. o., o určenie, že vlastníkom
osobného motorového vozidla značky BMW 530xD, EČV: PB6I6BJ, VIN:
WBANM71080CP16139 je P. Z., zamietol a uložil povinnosť P. Z. vydať P. T., s. r. o.,
v mieste sídla spoločnosti P. T., s. r. o., so sídlom J., motorové vozidlo značky BMW 530xD,
EČV: PB616BJ, VIN: WBANM71080CPI6139, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu. V konaní nebolo
preukázané splnenie základných predpokladov, potrebných na platné uzatvorenie zmluvy tak
v zmysle §§ 43-47 OZ, ako aj § 409 a nasl. OBZ. Je nesporné, že medzi účastníkmi prebiehali
rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy, avšak k jej platnému uzatvoreniu na základe dohody
nedošlo. Súd prvého stupňa uzavrel, že samotné vystavenie faktúry na odpredaj motorového
vozidla, jej doručenie a úhrada, pri absencii zhodného prejavu vôle smerujúceho
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, urobeného oprávnenými osobami, nie je dostačujúce na platné
uzatvorenie kúpnej zmluvy na predaj hnuteľnej veci. Ďalej uviedol, že spoločnosť P. T.,
s. r. o., udelila plnomocenstvo zamestnankyni spoločnosti A. C., s. r. o, ktorá na pozícii
účtovníka juniora v rámci svojej pracovnej náplne spracovávala o. i. aj účtovníctvo
spoločnosti, pričom táto osoba bola aj splnomocnená na niektoré právne úkony, avšak
s výnimkou oprávnenia scudzovať a zaťažovať majetok spoločnosti s tým, že nie je oprávnená
zaväzovať spoločnosť v obchodných veciach s tretími subjektami. Účtovníčka vystavila
faktúru č. 9299 na sumu 24 000,-- eur, splatnú dňa 30. 11. 2009, ktorej predmetom bol predaj
predmetného vozidla P. Z., čím ako splnomocnenec prekročila rozsah oprávnenia vyplývajúci
z obsahu plnomocenstva. Týmto prekročením je splnomocniteľ viazaný len vtedy, ak takýto
úkon dodatočne schváli – tzv. ratihabícia. Splnomocnenec – P. T., s. r. o., takéto prekročenie
plnomocenstva neschválil a túto skutočnosť oznámil P. Z. a nariadil vystavenie dobropisu č.
9300 k fa. č. 9299.
Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že určil, že žalobca P. Z. je vlastníkom osobného motorového vozidla značka
BMW 530xD, EČV: P. 616 BJ, VIN: WBANM71080CP16139, a žalobu spoločnosti P. T.,
s. r. o. o vydanie predmetného motorového vozidla zamietol a uložil P. T., s. r. o., povinnosť
zaplatiť P. Z. trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že medzi
spoločnosťou P. T., s. r. o. a P. Z. došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ust.
§ 409 ods. 1 Obch. zák., keď boli splnené všetky jej podstatné náležitosti, a to určené zmluvné
strany, vymedzený predmet kúpy (tovar) a záväzok predávajúceho dodať tovar kupujúcemu
a previesť na neho vlastnícke právo, ako aj záväzok kupujúceho zaplatiť za tovar dohodnutú
kúpnu cenu konkludentne, keď prejavy vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu možno
vyvodiť z ich konania. Existenciu tohto záväzkového vzťahu mal odvolací súd za preukázanú
najmä výpoveďami účastníkov konania a svedkyne Ing. J. K., ako aj dôkazmi, z ktorých
vyplynulo, že P. Z. predmetné motorové vozidlo užíval nie len pred 24. 08. 2009, ale nerušene
aj po tomto dátume, pričom k jeho vydaniu ho spoločnosť P. T., s. r. o., prvýkrát
preukázateľne vyzvala až listom zo dňa 29. 01. 2010, kedy mu oznámila zápočet pohľadávok.
Ďalej uviedol, že P. Z. sa po úhrade faktúry č. 9299, ktorou mu bola vyúčtovaná kúpna cena
vozidla, cítil byť vlastníkom predmetného vozidla, čomu nasvedčovalo riadne uhradenie
fakturovanej kúpnej ceny, ako aj jeho žiadosť o zmenu poistnej zmluvy a zaradenie vozidla
do jeho účtovníctva ako fyzickej osoby – podnikateľa. P. T., s. r. o., spochybňoval uzavretie
kúpnej zmluvy pre údajné nesplnenie podmienok zo strany P. Z., ale neuviedol, čo konkrétne
podmieňovalo uzavretie zmluvy, preto odvolací súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil ako
nepreukázateľné a ničím nepodložené. V konaní nebolo preukázané, že predaj vozidla bol
viazaný na splnenie určitej podmienky, či už odkladnej alebo rozväzovacej. Odvolací súd
vyhodnotil svedeckú výpoveď účtovníčky Ing. J. K. ako nevieryhodnú, najmä pokiaľ ide o jej
tvrdenie, že faktúru č. 9299 s vyúčtovaním kúpnej ceny vystavila omylom, v návale práce.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie P. T., s. r. o. Navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa
a uplatnil právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že odvolací súd bez relevantných
dôvodov opakoval dokazovanie, vykonané na súde prvého stupňa, pričom
pri tomto dokazovaní nezistil žiadne nové skutočnosti, ani rozpor v skorších výpovediach
svedkov, či žalovaného, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ďalej poukázal
na to, že naopak, pri opakovanom výsluchu žalobcu boli zistené výrazné rozpory v jeho
tvrdeniach ohľadom domnelého dňa uzavretia kúpnej zmluvy ohľadne predmetného vozidla,
na ktoré však odvolací súd bezdôvodne neprihliadal. V podanom dovolaní žalovaný zhrnul
skutkový priebeh, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa. V ďalšom poukázal na to, že nie je
pravdou, že by žalobca uzatvoril s konateľom žalovaného, Ing. P. M., kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom by bolo odkúpenie BMW 530xd, taktiež nie je pravdou a ani nebolo preukázané,
že by Ing. M. po mylnom vystavení faktúry č. 9299 „bezprostredne na druhý deň (po
vystavení faktúry č. 9299) žalobcu telefonicky urgoval, že faktúra nie je zaplatená“. Ďalej
uviedol, že z výpovedí svedkov bolo preukázané, že Ing. P. M. kontroloval účtovníctvo P. T.,
ako jej konateľ, spravidla raz mesačne, a to na konci kalendárneho mesiaca a taktiež bolo
preukázané, že Ing. P. M. sa dozvedel o neoprávnenom vystavení faktúry č. 9299 až na konci
mesiaca december 2010, pričom Ing. P. M. okamžite po tomto zistení vydal Ing. J. K. príkaz,
aby vystavila faktúru č. 9300 ako dobropis k faktúre č. 9299, ktorou došlo k stornovaniu
faktúry č. 9299. Faktúra č. 9300 bola vystavená za žalobcu J. K. dňa 31. 12. 2009 a zaslaná
žalovanému dňa 08. 01. 2010, žalovaný od začiatku mesiaca január 2010 vyzýval žalobcu
na vydanie BMW 530xd niekoľkými výzvami telefonickými aj písomnými, z ktorých prvá
písomná bola zo dňa 11. 01. 2010. Ďalej bolo v konaní preukázané, že plnomocenstvo
vystavil pre Ing. J. K. Ing. P. M. ako konateľ žalovaného tesne po tom, ako sa stal novým
konateľom žalovaného za účelom urýchlenia a zjednodušenia vedenia a spracovávania
účtovníctva žalovaného, pričom plnomocenstvo malo slúžiť najmä pre potreby preukazovania
oprávnenia splnomocnenca konať pred príslušnými orgánmi verejnej správy
za splnomocniteľa, čiže za žalovaného. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa
27. 01. 2011 jednoznačne vyplýva že M. Z. sa osobne nezúčastnila žiadnych rokovaní
ohľadne vozidla BMW 530xd, nebola priamym svedkom uzavretia kúpnej zmluvy tak, ako to
tvrdí žalobca. M. Z. mala sprostredkované informácie iba od svojho manžela. V ďalšom
poukázal na nepresné formulovanie zistených skutkových okolností v rozsudku odvolacieho
súdu. Poukázal na to, že žalobca od začiatku konania, t. j. v jeho žalobe zo dňa 29. 06. 2009,
následne i počas celého konania pred súdom prvého stupňa a dokonca i v odvolaní zo dňa
01. 03. 2011 jednoznačne tvrdil, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30. 11. 2009, kedy mal
dať podľa tvrdení žalobcu Ing. M. pokyn na vystavenie spornej faktúry č. 9299.
Od predloženia poznámkového bloku, v ktorom sú zaznamenané niektoré osobné poznámky
Ing. M. zo dňa 24. 08. 2009 začal žalobca účelovo a v absolútnom rozpore s jeho predošlými
tvrdeniami označovať za deň uzavretia kúpnej zmluvy deň 24. 08. 2009. V rozpore
s uvedeným odvolací súd vyslovil v rozhodnutí, že žalobca tvrdil od prvostupňového konania
zhodný deň uzavretia kúpnej zmluvy. Taktiež poukázal na to, že napádanie a spochybňovanie
dátumov splatnosti na faktúre č. 9299 či dobropise č. 9300 zo strany odvolacieho súdu nie je
pre meritum veci vôbec podstatné a tieto dátumy splatnosti sú dôležité iba ak pre účtovnú
evidenciu pohľadávok a daňové povinnosti vyplývajúce z DPH. Pre meritum veci nie je
podstatná splatnosť sumy uvedená v dobropise č. 9300, ani či dobropis bol reálne vyhotovený
práve v deň 31.12.2009, či prípadne o jeden alebo dva dni skôr. Pre meritum veci je podľa
dovolateľa podstatné zisťovanie, či bol zo strany konateľa žalovaného vydaný pokyn
na vystavenie faktúry v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy a či a kedy bola medzi
účastníkmi perfektná kúpna zmluva vôbec uzatvorená. Žalovaný od začiatku tvrdil, že
predmetné vozidlo žalobcovi vypožičal aj po 24. 08. 2009 na základe ústnej výpožičky popri
nájme nákladných motorových vozidiel. Žalovaný tiež od začiatku konania tvrdil, že
eventuálne rokovanie ohľadne predaja BMW 530 xd žalobcovi podmienil vysporiadaním
záväzkov žalobcu voči žalovanému, vzniknutých z uvedeného nájomného vzťahu. Namietol,
že v priebehu celého konania konateľ podmienky, za ktorých by bolo možné rokovať o kúpnej
zmluve, nespresnil. Z návrhu žalovaného na začatie konania zo dňa 08. 06. 2010 i z celého
vykonaného dokazovania na oboch stupňoch súdneho konania je bez najmenších pochybností
zrejmé, že Ing. M. ako konateľ spoločnosti P. T., s. r. o,, od začiatku v žalobnom návrhu, i vo
svojich výpovediach ako štatutár účastníka tvrdil, že eventuálne rokovanie ohľadne predaja
BMW 530 xd žalobcovi podmienil vysporiadaním záväzkov žalobcu voči žalovanému, čo
však žalobca do dnešného dňa neuskutočnil. Považuje konštatovanie odvolacieho súdu, že
nebolo preukázané zrušenie kúpnej zmluvy, či už jej výpoveďou alebo odstúpením, preto
dobropis č. 9300 zo dňa 30. 11. 2009 bol vystavený bez právneho dôvodu, za nepochopiteľné,
keď v konaní nebolo uzavretie kúpnej zmluvy preukázané.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie žalovaného
zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, keď považuje rozsudok
odvolacieho súdu za vecne správny. Poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vozidlo BMW 530 xD.
S konateľom žalovaného Ing. M. sa dohodol na cene a túto zaplatil. S vozidlom disponoval
ako vlastník, poistil ho, účtoval ako majetok podnikateľa a pod. Ďalej uviedol, že svedkyňa
Z. tiež potvrdila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a výpovede konateľa spoločnosti
žalovaného a svedkyne K. odvolací súd správne vyhodnotil ako účelové.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v zmysle dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré
tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1, § 237 O. s. p. a nasl.). Pokiaľ
odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý
zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) tak, ako je to v danom prípade.
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť
na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa zásady neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva
uzavretá písomne, ústne ale aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa
citovaného ustanovenia § 409 ods. 1 Obch. zák. vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými je
vymedzená ako osobitný typ zmluvy a ktoré ju odlišujú od ostatných zmluvných typov. Je
preto nevyhnutné, aby v konaní bolo riadne a nad akúkoľvek pochybnosť preukázané splnenie
všetkých zákonných podstatných náležitostí, inak ku vzniku kúpnej zmluvy nedôjde.
Vymedzenie podstatných náležitostí má kogentnú povahu (§ 263 ods. 2 Obch. zák.), čo
znamená, že absencia podstatných náležitostí, príp. nezistenie splnenia jej podstatných
náležitostí vedie k záveru, že kúpna zmluva nevznikla.
V predmetom konaní súd prvého stupňa aj odvolací súd skúmal splnenie podstatných
náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi P. Z. ako kupujúcim
a spoločnosťou P. T., s. r. o. ako predávajúcim s predmetom kúpy, osobným motorovým
vozidlom. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie s tým, že k platnému
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo, keď mal za to, že kupujúci nepreukázal
splnenie podstatných náležitostí na vznik kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
účastníkov. Pri zistení vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí, ktoré v odôvodnení
rozhodnutia náležite vyhodnotil. Odvolací súd po opakovanom vykonaní dokazovania
svedeckými výpoveďami dospel k inému záveru a zistil, že kúpna zmluva medzi účastníkmi
bola riadne uzavretá a spĺňa všetky zákonné náležitosti. Odvolací súd po opakovanom
dokazovaní vypočutím svedkov a účastníkov konania však neodstránil najmä rozpor
vo výpovedi P. Z., keď v podanej žalobe o určenie vlastníctva tvrdí, že kúpna zmluva bola
uzavretá dňa 30. 11. 2009, v konaní pred súdom prvého stupňa zhodne tvrdí, že koncom roku
2009 a na odvolacom súde už tvrdí, že kúpnu zmluvu uzavrel dňa 24. 08. 2009. Taktiež
odvolací súd nesprávne vyhodnotil výpoveď M. Z., ktorá vypovedala čo počula
sprostredkovane, preto jej výpoveď nemá znaky osobného zmyslového vnímania. Naproti
tomu odvolací súd zhodnotil svedeckú výpoveď účtovníčky za nevieryhodnú, hoci jej
postavenie naznačuje nezávislé postavenie svedka, ktorý nie je v žiadnom vzťahu rodinnom
ani pracovnom k účastníkom konania a okolnosti ďalšieho postupu jej zamestnávateľa
naznačujú, že zrejme konala v omyle. Za týchto skutkových okolností neboli ani v odvolacom
konaní nad akúkoľvek pochybnosť zistené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to najmä
záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo
k predmetu kúpy.
Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
(§ 243b ods. 1 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.). V novom
rozhodnutí o veci samej bude potrebné rozhodnúť tiež o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 13. septembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová