Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
257/385859.51559e.pdf
PDF · 97.27 KB
No categories available
5Cdo/208/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 208/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. L. proti žalovaným 1/ Ľ.
P.B. a 2/ J. P.B., o zrušenie darovacej zmluvy, vrátenie daru a vydanie vecí, vedenej na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 10 C 60/2010, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. marca 2011, sp.zn. 6 Co 32/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 8. októbra 2010, č.k. 10 C 60/2010-44
zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zrušil darovaciu zmluvu, uzavretú medzi
ním a žalobcami 1/, 2/ a zároveň určil, že sú žalobcovia 1/, 2/ povinní vrátiť žalobcovi dar,
a to rodinný dom č. X., na parc. č. X. s príslušenstvom, pozemok KN parc. č. X., zastavané
plochy a nádvoria o výmere 900 m2, pozemok KN parc .č. X., trvalý trávnatý porast
o výmere 389 m2 a pozemok KN parc. č. X., trvalý trávnatý porast o výmere
80 m2, tak ako sú vedené na LV č. X., k.ú. P.. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným
trovy konania v sume 425,66 €. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal
na obsah vykonaných dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
také skutočnosti, ktoré by svedčili o hrubom nevďaku žalovaných 1/, 2/ a ktoré by
oprávňovali žalobcu domáhať sa vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Podľa
záverov okresného súdu nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka pre vrátenie daru,
nakoľko žalobca neurobil voči obdarovaným jednostranný právny úkon, ktorým by ich
požiadal o vrátenie daru.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 22. marca 2011, sp.zn. 6 Co 32/2010 rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho
konania v sume 74,61 €. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil
v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a v podrobnostiach naň poukázal. Vykonané dokazovanie ani podľa názoru
odvolacieho súdu nepreukázalo v danom prípade tak závažné skutočnosti, ktoré by svedčili
o hrubom porušovaní dobrých mravov zo strany žalovaných 1/, 2/ voči žalobcovi v zmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka, pričom samotné subjektívne požiadavky darcu na to, ako by sa
podľa jeho predstáv mali obdarovaní k nemu správať, nemôžu byť objektívnym merítkom
pre posúdenie, či správanie obdarovaných voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy.
Odvolací súd sa však v danom prípade nestotožnil s právnym názorom okresného súdu,
podľa ktorého žalobca neuplatnil nárok na vrátenie daru vykonaním jednostranného právneho
úkonu voči žalovaným, v dôsledku čoho by nebola splnená druhá zákonná požiadavka
pre uplatnenie práva na vrátenie daru. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže
domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia,
jednostranný prejav vôle darcu nie je ničím obmedzený a zákon nevylučuje, že by takýto
úkon mohol byť urobený aj formou návrhu v súdnom konaní, ako v danom prípade s tým, že
účinky tohto úkonu nastávajú až momentom jeho doručenia obdarovanému. S poukazom
na vyššie uvedené toto pochybenie okresného súdu však nemalo vplyv na vecnú správnosť
výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal podanie, ktoré neskôr označil na výzvu súdu
ako dovolanie, žalobca. Opätovne sa vyjadril k skutkovým okolnostiam a namietal, že žiada
o vrátenie daru, keďže bol uvedený do omylu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred tým,
než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím
zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané
v zákonom určenej lehote.
Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania dovolací súd vychádzal predovšetkým
z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie
uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote
na odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal na zreteľ aj ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň.
Rozsudok odvolacieho súdu bol účastníkom konania doručovaný poštou. Ako vyplýva
z doručeniek o prevzatí zásielok (obsahujúcich dotknutý rozsudok odvolacieho súdu)
pripojených k č.l. 64 spisu, žalobca prevzal osobne dňa 13. apríla 2011, právny zástupca
žalovaných dňa 8. apríla 2011.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159
ods. 1 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol
právoplatnosť 13. apríla 2011 (§159 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Uvedeným dňom
začala plynúť jednomesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1
O.s.p.) a táto skončila 13. mája 2011 (t.j. v piatok, ktorý bol pracovným dňom), ktorý je
potrebné považovať za posledný deň lehoty na podanie dovolania.
Žalobca podal na pošte podanie, ktoré bolo neskôr označené ako dovolanie proti
rozsudku odvolacieho súdu dňa 16. mája 2011, jednomesačná zákonná lehota na podanie
dovolania uplynula 13. mája 2011, a preto je zrejmé, že dovolanie žalobcu bolo podané
oneskorene.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané
dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa
dovolací súd dovolacími námietkami a návrhmi dovolateľa.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. septembra 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová