Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/188/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. Š. H., bývajúceho

vo S., 2/ Ing. S. K., bývajúceho v T., 3/ Ing. J. H., bývajúcej vo S., 4/ A. K., bývajúcej v T.,

v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom

v Banskej Bystrici, Horná 51, proti ţalovaným 1/ Ing. I. K., naposledy bytom v B., 2/ Ing. V.

K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Tomášom Plankom, advokátom

so sídlom v Bratislave, nám. Slobody 10, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaných

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júla 2011 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. apríla 2004 č. k. -129

určil, ţe ţalobcovia 1/ a 3/ a ţalobcovia 2/ a 4/ sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom, Správou katastra Banská Bystrica, kat.

územie R., na LV č. X. a to skladu súp. č. X., ktorý je postavený na parcele č. X., kaţdý

v jednej tretine. Ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 2/ uzavreli so ţalovaným 1/ 18. decembra 1997 zmluvu

o zdruţení podnikateľov v zmysle a nasl. (ďalej len ). Podľa

článku I zmluvy účelom zdruţenia malo byť spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na

vyuţívanie nehnuteľnosti – skladovej haly nachádzajúcej sa v B., kat. úz. R., parc. X., pričom

účastníci zmluvy sa zaviazali vyhľadať vhodného záujemcu na jej prenájom, resp. v termíne

do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vypracovať spoločný prevádzkový zámer jej vyuţitia.

Ţalobca 2/ sa zaviazal na úhradu kúpnej ceny skladovej haly poskytnúť peňaţnú hotovosť

2

v sume 1 750 000,-- Sk v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve z 18. decembra 1997. Táto

suma bola predávajúcemu Drogériám Ţilina, š.p. „v likvidácii“ v súlade s obsahom kúpnej

zmluvy, ktorú štátny podnik uzavrel len so ţalovaným 1/ ako osobou, úspešne absolvujúcou

výberové konanie, dňa 22. decembra 1997 riadne vyplatená (Ministerstvo pre správu

a privatizáciu SR podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby udelilo 22.10.1997 štátnemu podniku súhlas k priamemu predaju nehnuteľnosti pre

kupujúceho Ing. I. K.). Na základe vykonaného dokazovania a za pomoci výkladu

jednotlivých na seba nadväzujúcich článkov zmluvy o zdruţení, dospel k záveru, ţe hoci

v kúpnej zmluve na strane kupujúceho vystupoval len ţalovaný 1/, nehnuteľnosť bola získaná

pri výkone spoločnej činnosti členov zdruţenia. V zmysle zmluvy o zdruţení bolo totiţ

úmyslom všetkých účastníkov zdruţenia nehnuteľnosť najskôr nadobudnúť a následne ju

vyuţívať formou prenájmu tretím osobám. Činnosť ţalovaného 1/, pri ktorej uzavrel kúpnu

zmluvu, povaţoval za činnosť smerujúcu k splneniu účelu zdruţenia. Nehnuteľnosť takto

nadobudnutá sa podľa ustanovenia stala podielovým spoluvlastníctvom všetkých

troch účastníkov zdruţenia v rovnakých podieloch, bez ohľadu na to, ţe kúpnu zmluvu ako

kupujúci uzavrel len ţalovaný 1/. Ţalobe ţalobcov o určenie, ţe sú spolu so ţalobkyňami 3/

a 4/ ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kaţdý v jednej tretine, preto

vyhovel.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. marca 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalovaných potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 22. októbra 2008 sp. zn. jeho rozsudok z 19. apríla 2007 sp. zn.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudok okresného súdu po doplnení

dokazovania zmenil tak, ţe návrh ţalobcov zamietol a rozhodol o trovách celého konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v intenciách uznesenia najvyššieho súdu zameral

dokazovanie na objasnenie časovej postupnosti uzatvorenia zmluvy o zdruţení a kúpnej

zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania (dokazovanie doplnil výsluchom svedkov

Ing. M. P. a Mgr. M. P.) dospel k záveru, ţe zmluva o zdruţení v písomnej forme

bola uzavretá neskôr, neţ kúpna zmluva. Pri uzavretí kúpnej zmluvy ţalovaný 1/ nemohol

teda jednať v mene zdruţenia a vyjadrovať vôľu ako člen zdruţenia. Nebolo moţné preto

dospieť k záveru, ţe nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti účastníkov

zdruţenia ( ). Navyše, zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a z obsahu zmluvy

o zdruţení (jej čl. 2 a 3) vyvodil, ţe ţalobca 2/ poskytol ţalovanému 1/ peniaze na zakúpenie

haly bez ich vloţenia do zdruţenia a ţe účelom zdruţenia bolo spoločné vykonávanie

podnikateľskej činnosti na vyuţívanie skladovej haly. K moţnosti vytvorenia zdruţenia na

základe ústnej dohody uviedol, ţe hoci „členovia zdruţenia vstúpili do určitých jednaní“

a dopredu niektoré veci prejednali, nebol preukázaný vznik dohody, ktorá by mala obsahové

náleţitosti zmluvy o zdruţení podľa príslušných ustanovení .

V súvislosti s otázkou moţnosti nadobudnúť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva v zmysle §

834 v procese likvidácie majetku štátneho podniku uviedol, ţe z právnej úpravy zákona č.

a nevyplýva, ţe by sa členovia zdruţenia nemohli stať

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (skladovej haly) nadobudnutej v podmienkach

privatizácie podľa , ak kúpnu zmluvu uzatváral len jeden člen

zdruţenia. Predpokladom je, aby kupujúci prejavoval vôľu ako člen tohto zdruţenia. Keďţe

ţalovaný 1/ uzatváral kúpnu zmluvu ako fyzická osoba (nie ako člen zdruţenia), nemohlo

vzniknúť spoluvlastníctvo ţalobcov k spornej nehnuteľnosti v zmysle . Rozsudok

okresného súdu preto podľa zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie ,

v spojení s

Predmetný rozsudok bol na dovolanie oboch sporných strán uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011 sp. zn. zrušený

pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. júla 2011 sp. zn.

potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

z 22. apríla 2004 č. k. -129. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe medzi

účastníkmi nedošlo pred uzavretím písomnej zmluvy o zdruţení k dohode (ústnou formou),

ktorou by jej účastníci prejavili vôľu spoločne kúpiť nehnuteľnosť (skladovú halu) a spojiť

k tomuto hospodárskemu cieľu organizačnú činnosť a finančné prostriedky a teda, ţe nedošlo

k dohode, ktorá by z hľadiska obsahu napĺňala znaky zmluvy v zmysle a nasl. .

Na rozdiel od názoru vysloveného v rozsudku z 25. marca 2009 sp. zn. , dospel

po opakovanom vyhodnotení uţ vykonaných dôkazov k záveru, ţe zmluva o zdruţení bola

uzatvorená skôr neţ kúpna zmluva. V tejto súvislosti uviedol, ţe svedkov Mgr. M. P. a Ing.

M. P. nemoţno povaţovať za vierohodných pre veľmi blízky vzťah k ţalovaným (Ing. P. je

dcéra ţalovaných a p. P. je ich zaťom) a ich výpoveď za spoľahlivú pre existujúce

diametrálne rozdiely medzi výpoveďami týchto svedkov a tvrdeniami ţalovaných. Pravdivosť

výpovedí týchto svedkov naštrbuje aj fakt, ţe ţalovaní navrhli ich výsluch aţ neskôr

v priebehu konania, keď predtým tvrdili, ţe nemajú ţiadny dôkaz na preukázanie iného dňa

popísania zmluvy, neţ ktorý je uvedený v písomnej zmluve. Na rozdiel od hodnotenia týchto

dôkazov v predchádzajúcom štádiu konania (výpovede týchto svedkov povaţoval za

hodnoverné) ustálil, ţe uvedené skutočnosti spochybňujú pravdivosť ich tvrdení a preto týmto

dôkazom neprisúdil hodnotu pravdivosti. Keďţe účastníci uzatvorili zmluvu o zdruţení

predtým, ako ţalovaný 1/ uzavrel kúpnu zmluvu, ţalovaný 1/ prejav vôle k nadobudnutiu

nehnuteľnosti robil ako člen zdruţenia. Účastníkom teda vznikol spoluvlastnícky vzťah

k dotknutej nehnuteľnosti priamo zo zákona. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ţalobe

vyhovel, povaţoval preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní. Ţiadali

ho zmeniť a ţalobu zamietnuť, alternatívne navrhovali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe krajský súd rozhodol vo veci nesprávne,

v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a aj v rozpore s ostaným zrušujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu, v ktorom

najvyšší súd nevytkol krajskému súdu nesprávnosť skutkových zistení a ani nevyslovil

záväzný názor na potrebu opačného vyhodnotenia dôkazov. Poukázali na to, ţe krajský súd

bez nariadenia pojednávania, bez doplnenia dokazovania, iba na základe úplne rozdielneho

hodnotenia výpovedí svedkov Ing. P. a Mgr. P. dospel k inému skutkovému záveru, neţ

v rozhodnutí z 25. marca 2009 sp. zn. , čo je v rozpore so zákonom. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov a skutkového stavu vyústilo do porušenia ustanovenia § 243d ods. 1

o záväznosti názoru dovolacieho súdu. Z dôvodov vydania protichodných rozhodnutí

bez pokynu nadriadeného súdu a bez zmeny v dokazovaní, namietali zaujatosť senátu

krajského súdu. Dovolanie odôvodnili aj s poukazom na ustanovenie ,

keďţe ţalovaný 1/ zomrel.

Ţalobcovia vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu opravnému prostriedku ţalovaných

navrhli dovolanie odmietnuť ako neprípustné. Stotoţnili sa so skutkovými i právnymi závermi

ostatných rozsudkov súdov niţších stupňov, ktoré povaţovali za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa , ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia , lebo najvyšší súd v ostatnom

zrušujúcom rozhodnutí ţiaden záväzný právny názor nevyslovil (rozsudok krajského súdu

zrušil pre nedostatok dôvodov a teda pre existenciu vady uvedenej v ).

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238

vylúčené. V ustanovení sú totiţ vymenované vady, ktoré sú dôvodom

prípustnosti dovolania smerujúceho proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací

súd, vzhľadom na zákonnú povinnosť vţdy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

6

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve

touto vadou.

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,

ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení .

Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí

majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú

hmotnoprávnu subjektivitu, ktorá je vo vzťahu k fyzickým osobám upravená v § 7

. Ak účastník po začatí súdneho konania stratí spôsobilosť byť

účastníkom konania, postup súdu upravuje

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodný ţalovaný 1/ Ing. I.

Konôpka zomrel dňa 22. októbra 2010, t. j. v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd

o uvedenej skutočnosti nebol informovaný a o odvolaní ţalovaných rozhodol rozsudkom dňa

13. júla 2011, teda v čase, keď ţalovaný 1/ uţ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Keďţe odvolacím súdom nebol dodrţaný postup v zmysle (odvolací súd konal

s pôvodným ţalovaným 1/ ako s účastníkom konania), zaťaţil konanie vadou uvedenou

v Tým bolo konanie pred ním postihnuté vadou zakladajúcou nielen

prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolaciemu súdu preto neostalo

iné, neţ rozsudok odvolacieho súdu z tohto dôvodu zrušiť ( ) a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe súdy majú v občianskom súdnom konaní

poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov konania ( ). V občianskom súdnom konaní

súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj

na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti ( ). Rozhodnutiu súdu vo veci

samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu

a teda aj dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle

čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V rámci dokazovania pred odvolacím súdom, to okrem iného znamená,

ţe odvolací súd nemôţe bez ďalšieho, len na základe prehodnotenia uţ vykonaného

dokazovania, dospieť k inému (opačnému) skutkovému záveru, neţ ku ktorému dospel

v predchádzajúcom svojom rozhodnutí. Zásadám spravodlivého procesu zodpovedá, ţe ak

odvolací súd chce pristúpiť k úvahám o zmene ním prijatého skutkového záveru, tento môţe

vyplynúť len z ďalších poznatkov, ktoré odvolací súd získal opakovaním dôkazov uţ ním

vykonaných, prípadne vykonaním nových dôkazov. Okrem toho, musí v odôvodnení

rozhodnutia náleţitým spôsobom vysvetliť, prečo nadobudol, na rozdiel od predchádzajúceho

svojho rozhodnutia, pochybnosti o pravdivosti vykonaného dôkazu (výpovediach svedkov)

a to najmä vtedy, ak na tomto dôkaze zaloţil skutkový záver, ktorý je pre správne rozhodnutie

veci určujúci. Inak jeho rozhodnutie stráca na presvedčivosti, čo treba povaţovať za porušenie

práva na spravodlivý proces.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť: Mgr. Patrícia Špacírová