Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
512/386034.c4a9dd.pdf
PDF · 109.92 KB
No categories available
6Cdo/87/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 87/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. P. a 2/ M. P., oboch
bývajúcich v P., zastúpených JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom so sídlom v Prievidzi,
Hodţu č. 14/1, proti ţalovanej MAC TV s.r.o., so sídlom v Bratislave, Brečtanová č. 1,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Drotárska cesta č. 102, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Peter Ďurček, o návrhu
na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 17 C 132/2007, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 2. novembra 2010 sp. zn. 14 Co 266/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu
trov dovolacieho konania 197,40 EUR do rúk ich zástupcu JUDr. Miroslava Šedivca do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 9. marca 2010 č. k.
17 C 132/2007-296, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu
nemajetkovej ujmy kaţdému v sume 13 278 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a zaplatiť im v rovnakej lehote aj náhradu trov konania 2 362 EUR. Zároveň rozhodol
o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania 573,84 EUR
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho
vecnou správnosťou poukazujúc na to, ţe základ sporu bol vyriešený právoplatnou časťou
rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 13. novembra 2008 č. k. 17 C 132/2007-124,
ktorým bolo určené, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do osobnostných práv ţalobcov.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnila vadou konania spočívajúcou v odňatí jej moţnosti konať pred súdom. K tejto vade
malo dôjsť porušením jej práva na spravodlivý proces, ďalej postupom súdu prvého stupňa
v rozpore s ustanovením § 118a O. s. p. v spojení s § 372p ods. 1 O. s. p. a napokon aj
postupom odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 223 O. s. p. Za porušenie práva
na spravodlivý proces označila to, ţe odvolací súd v rozsudku z 8. septembra 2009 sp. zn.
14 Co 71/2009, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch
o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy a o trovách konania, v rozpore s § 118a a § 120 ods. 1
a 2 O. s. p. uloţil súdu prvého stupňa vykonať ďalšie dôkazy, ţe týmto rozsudkom nerozhodol
aj o jej odvolaní proti výroku prvostupňového rozsudku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku, ţe
ţalobcom bolo priznané viac ako sa domáhali, ţe odvolací súd prehliadol ovplyvnenie
svedkov svedčiacich v prospech ţalobcov a ţe sa opomenul vysporiadať s jej podstatnými
tvrdeniami o neexistencii ţalobcami tvrdenej sociálnej izolácie.
Ţalobcovia vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neprípustný odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania, na ktorú poukazovala ţalovaná a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať
pred súdom.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnila
ţalovaná námietkami, ktoré vzniesla uţ v základnom konaní v odvolaní proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pričom odvolací súd, podrobne sa nimi zaoberajúc, ich vyhodnotil ako
nedôvodné. Dovolací súd sa so závermi odvolacieho súdu vo vzťahu k týmto námietkam
stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie povaţuje za potrebné
uviesť, ţe námietky ţalovanej smerujúce proti v poradí prvému rozsudku odvolacieho súdu
z 8. septembra 2009 sp. zn. 14 Co 71/2009, týkajúce sa procesného pokynu adresovaného
súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie naznačeným spôsobom a ďalej toho, ţe nebolo
rozhodnuté o jej odvolaní aj proti výroku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku, a ţe odvolací súd
nesprávne rozhodol rozsudkom, hoci mal rozhodnúť uznesením, boli nielen neopodstatnené
ale aj nespôsobilé zaloţiť prípadnú prípustnosť dovolania. Označený rozsudok totiţ
nadobudol právoplatnosť a tým aj záväznosť, pričom proti nemu ţalovaná nepodala
dovolanie.
Ďalšie dovolacie námietky týkajúce sa hodnotenia dôkazov a interpretácie ustanovenia
§ 118a v spojení s § 372p ods. 1 O. s. p., dovolací súd nebol oprávnený posudzovať, pretoţe
sám dokazovanie nevykonáva a nie je tak oprávnený prehodnocovať hodnotenie dôkazov
súdmi v základnom konaní. Prípadný nesprávny postup súdu v súvislosti s vykonávaním
dôkazov sám o sebe bez ďalšieho nezakladá vadu konania, spočívajúcu v odňatí moţnosti
účastníka konať pred súdom.
Dôvodná nebola ani námietka ţalovanej o tom, ţe súd prvého stupňa ani odvolací súd
sa nezaoberali jej podstatnými argumentmi o neexistencii sociálnej izolácie ţalobcov.
Z odôvodnenia rozsudkov oboch súdov je zrejmé hodnotenie dôkazov i jednotlivé skutkové
zistenia z neho vyvodené a následné právne závery. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku podrobne zaoberal odvolacím námietkami ţalovanej, pričom ho doplnil aj úvahou
o opodstatnenosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a jej výšky. Podľa názoru
dovolacieho súdu rozsudkom odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa
bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci, preto tento rozsudok spĺňa poţiadavky na riadne
a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej ako
neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.).
Ţalobcom úspešným v dovolacom konaní priznal náhradu trov tohto konania (§ 142
ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.) pozostávajúcich z odmeny ich právneho zástupcu –
advokáta – za vyjadrenie k dovolaniu v sume 2 x 91,29 EUR (§ 10 ods. 1 a odsek 8 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v platnom znení) a z reţijného paušálu 2 x 7,41 EUR (jedna stotina výpočtového základu
v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky), t.j. spolu vo výške 197,40 EUR.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. septembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová