Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/45/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: BBC Five ABC, a.s., so sídlom v Bratislave, Námestie

SNP 15, IČO: 35 945 583, zastúpeného spoločnosťou B & S Legal, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Grösslingova 5, IČO: 35 929 049, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Peter

Bartošík, proti ţalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Podnikové

riaditeľstvo Žilina, so sídlom v Ţiline, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. PzV-PR 2009/003 zo dňa 12. augusta 2009,

konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

130 zo dňa 20. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -151 zo dňa 7. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -130 zo dňa 20. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. -151 zo dňa 7. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 130,99 €

(jednostotridsať eur deväťdesiatdeväť centov) na účet jeho právneho zástupcu B & S Legal,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5, vedený vo V. S.S. a. s., č. účtu X. v lehote

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -130 zo dňa

20. apríla 2011 podľa ustanovenia

zrušil rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Bratislava (ďalej len

„prvostupňový správny orgán“) č. 8101106109 zo dňa 12. mája 2009 a vec vrátil ţalovanému

na ďalšie konanie; ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

561,43 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím

zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

č. 8101106109 zo dňa 12. mája 2009, ktorým bola podľa

o vodách a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „“) a

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje výška

neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním uţívania

vôd (ďalej len „“), v súlade s nariadením vlády Slovenskej

republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa ,

určená výška poplatkov pre rok 2009 za odbery podzemných vôd v celkovej výške 14.940 €

33

(predpokladaný odber 150.000 m/poplatok za MJ vo výške 0,09960 €/m); zároveň ţalobcovi

určil tri splátky po 4.980 € v termínoch 30. júna 2009, 30. septembra 2009 a 31. decembra

2009.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe ustanovenia ,

týkajúceho sa účelného, hospodárneho vyuţívania podzemných vôd, vyjadrujú vôľu

zákonodarcu diferencovať spôsoby vyuţívania podzemných vôd z hľadiska ich určenia

a osohu pre odberateľov. Vo všeobecnosti majú odberatelia povinnosť uhrádzať určenú

finančnú náhradu (poplatok) za odber podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd

do povrchových vôd. Ustanovenie § 79 ods. 3 citovaného zákona určuje, pri akom účele

vyuţitia sa povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd na ich odberateľov

nevzťahuje. Podľa je výnimkou z poplatkovej

povinnosti odber podzemných vôd na energetické vyuţitie, ak sa následne vypúšťajú

do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd. Krajský súd neprisvedčil

3

argumentom ţalovaného uvádzaným v preskúmavanom rozhodnutí, ktorých podkladom bolo

usmernenie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 3761/2006-5.1 zo dňa

13. apríla 2006 k výkladu nariadenia vlády č. Príslušné

právne predpisy výslovne pojem „energetické vyuţitie“ nedefinujú, preto je potrebné

vychádzať z ich pojmového a významového výkladu. Energia je miera všetkých foriem

pohybu hmoty. Základnými druhmi energie sú potencionálna, kinetická a vnútorná. Vnútorná

energia zahŕňa rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou hmoty. Energetickým

vyuţitím podzemných vôd je proces, kedy medzi podzemnými vodami a okolím dochádza

k vzájomnému pôsobeniu, vplyvu a k výmene energie. V danom prípade za pomoci

odoberaných podzemných vôd dochádza k prijímaniu tepla a ďalším ochladzovaním

priestoru, čo je nepochybne procesom definovateľným ako energetické vyuţitie.

Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalovaným prezentovaný výklad § 79 ods. 3 písm. i/

nemôţe byť správny ani z dôvodu, ţe v samotnom zákonnom

ustanovení sa výnimka z povinnosti platiť poplatky za odber podzemných vôd na energetické

vyuţívanie nevzťahuje na odber geotermálnych vôd. Pokiaľ by energetickým vyuţitím, ako

tvrdil ţalovaný, bolo len získavanie tepelnej energie, nenastal by taký prípad predpokladaný

zákonodarcom, ktorý by bol od povinnosti platiť poplatky za odber podzemných vôd

na energetické vyuţitie oslobodený. Podľa názoru krajského súdu správne orgány vec

nesprávne právne posúdili, čo malo za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, konanie zastaviť a zaviazať ţalobcu, aby ţalovanému

uhradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Namietal, ţe krajský súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/

). Namietal, ţe krajský súd nerozlišoval medzi dvoma

rozdielnymi pojmami: podzemné vody a geotermálne vody, resp. ich stotoţňoval.

Geotermálna voda je jedným z druhov podzemných vôd a slúţi na exploatáciu zemského tepla

z horninového prostredia; poukázal aj na zákonnú definíciu geotermálnych vôd (§ 3 ods. 3

). Nie všetky podzemné vody, ktoré vydávajú tepelnú energiu,

sú automaticky vody geotermálne. V rámci delenia podzemných vôd na jednotlivé druhy sú aj

podzemné vody, ktoré je moţné vyuţiť na energetické účely pri získavaní a odovzdávaní

4

tepelnej energie a zároveň nejde o vody geotermálne. Ţalovaný nesúhlasil s názorom

krajského súdu, ţe nemôţe nastať prípad, ţe podzemná voda je vyuţívaná na energetické

účely pre účely získania tepelnej energie a zároveň je oslobodená od poplatkov. V praxi totiţ

existujú prípady, kedy odberateľ odoberá podzemnú vodu na energetické účely vykurovania

a je v zmysle oslobodený od poplatkov – ide

o tzv. tepelné čerpadlá vyuţívané na vykurovanie, ktoré odoberú teplotu podzemnej vody, čím

dochádza k jej ochladeniu a do podzemných vôd sa vypúšťa ochladená. Základom tepelného

čerpadla je uzatvorený okruh naplnený chladivom, ktoré pri nízkej teplote mení svoje

skupenstvo na plynné. Pri takomto spôsobe vykurovania dochádza k vyuţitiu

nízkopotenciálneho tepla z okolia (z vody, vzduchu, zeme, odpadového tepla). Privedené

teplo do výparníka spôsobuje vyparovanie chladiva, jeho nasávanie, stláčanie a vytláčanie

do kondenzátora pomocou kompresora. Práca na pohon kompresora sa premení na teplo,

ktoré sa pripočíta k teplu privedenému do výparníka a vyuţije sa na vykurovanie. Vyuţiteľné

teplo sa skladá z tepla, ktoré bolo zdroju tepla odobraté jeho ochladením, a tepla, ktoré sa

rovná pohonnej energii. Práve tento účel odberu podzemných vôd (pre tepelné čerpadlo

na vykurovanie) spĺňa podmienku na oslobodenie od spoplatnenia, ak sa vyuţitá (ochladená)

podzemná voda následne vypúšťa do podzemných vôd; čo je prospešné pre ţivotné

prostredie. Ţalovaný v priebehu správneho konania ani súdneho preskúmavacieho konania

nepoprel, ţe medzi podzemnou vodou, ktorú vyuţíva ţalobca, a jej okolím (prostredím

kancelárskej budovy ţalobcu) dochádza k interakcii. Ţalobca však podzemnú vodu odoberá

pre technológiu chladenia, kedy dochádza k opačnému javu – k odovzdaniu tepelnej energie

a k ohriatiu podzemnej vody. Zvýšenie teploty podzemných vôd má environmentálne

negatívny vplyv na ich kvalitu, nakoľko zvyšovaním teploty vznikajú v podzemných vodách

priaznivejšie podmienky pre rozpúšťanie solí obsiahnutých v horninovom prostredí, a tým sa

mení aj chemické zloţenie podzemných vôd. Dôvody, prečo je za energetické vyuţitie

povaţované len získavanie tepla, sú uvedené v usmernení Ministerstva ţivotného prostredia

č. 3761/2006-5.1 zo dňa 13. apríla 2006 (ďalej len „usmernenie MŢP SR“). Krajský súd však

usmernenie MŢP nezohľadnil a v odôvodnení ani neuviedol argumenty, prečo tak urobil.

Ţalovaný tieţ namietal, ţe rozsudok krajského súdu je nezrozumiteľný

a nevykonateľný a povaţuje ho za arbitrárny. Krajský súd neodôvodnil, v čom videl

nelogickosť ţalovaným poskytnutých odborných poznatkov. Krajský súd podľa názoru

ţalovaného nerešpektoval systematickú súvislosť jednotlivých ustanovení zákona

5

č. a kontext určovania poplatkov. Poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. (judikát č. 37/2010) a na rozhodnutie

Obvodného úradu ţivotného prostredia č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa 28. októbra

2008.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť a ţalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Podľa názoru ţalobcu krajský

súd zobral do úvahy usmernenie MŢP SR ako aj vyjadrenie ţalovaného z 25. novembra 2009,

avšak nerozhodol v súlade s ich obsahom. Súd je povinný postupovať v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi – v predmetnej veci v súlade so

Usmernenie ústredného orgánu štátnej správy však nemá všeobecnú záväznosť, preto nemôţe

mať vplyv na právne posúdenie veci. Podľa ţalobcu krajský súd rozlišoval medzi pojmami

podzemná voda a geotermálna voda. Poukázal na definíciu geotermálnej vody zakotvenú

v Preto podľa ţalobcu nemôţe platiť, ţe z pohľadu

citovaného zákona existuje nejaký iný druh podzemnej vody, ktorá slúţi na exploatáciu

zemského tepla z horninového prostredia (ale iba v nejakom rozsahu) a zároveň nie je

geotermálnou vodou, ale je podzemnou vodou určenou na energetické vyuţitie, lebo slúţi

na transport a exploatáciu zemského tepla iba v nejakom (menšom) rozsahu stanovenom

ţalovaným. Ţalobca povaţuje odôvodnenie rozsudku krajského súdu za súladné

s ustanovením .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

prvá veta s tým, ţe termín verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky aj na jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní pred vyhlásením

rozsudku ( v spojení s prvá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe ţalobca podal 15. januára 2009 Poplatkové

oznámenie o výške poplatkov za odbery podzemných vôd na rok 2009, v ktorom uviedol

6

predpokladaný odber geotermálnych vôd a iných podzemných vôd na energetické vyuţitie

3

vo výške 150.000 m/rok.

Po uskutočnení miestneho zisťovania dňa 27. februára 2009 Slovenský

vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Bratislava, dňa 12. mája 2009 rozhodol

rozhodnutím č. 8101106109 podľa a

nariadenia vlády č. o určení výšky poplatkov pre rok 2009 za odbery

podzemných vôd v celkovej výške 14.940 € v troch splátkach. Dôvodom bolo zistenie, ţe

ţalobca vyuţíva odoberanú podzemnú vodu pre technológiu chladenia, fontány a závlahovú

vodu; odoberaná voda je meraná vodomermi pre všetky účely pouţitia bez osobitného

merania podľa účelu ich vyuţitia (na chladenie priestorov budovy ţalobcu, fontány

a zavlaţovanie). Ak sa podzemné vody odoberajú na viac účelov pouţitia a jednotlivé odbery

3

sa osobitne nemerajú určeným meradlom, pouţije sa najvyššia sadzba 0,0996 €/m, tak ako to

vyplýva z , nariadenia vlády č. Vychádzal tieţ

z usmernenia MŢP SR k výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c/ nariadenia vlády č. 755/2004

Z. z.

Ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu okrem iného

uviedol, ţe 20. apríla 2009 boli v jeho budove nainštalované a zaplombované tri nové

vodomery, ktoré osobitne merajú mnoţstvo podzemnej vody vyuţívanej na závlahy, fontány

a energetické vyuţitie.

Ţalovaný po uskutočnení miestneho zisťovania 8. júla 2009 vydal dňa 12. augusta

2009 rozhodnutie č. PzV-PR 2009/003, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a prvostupňové

správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozšíril dôvody vyrubenia poplatku za odber

podzemných vôd na rok 2009 o skutočnosť, ţe energetickým vyuţitím podzemných vôd sa

rozumie len získavanie tepelnej energie z podzemných vôd (tepelné kúrenie v objektoch), nie

odovzdávanie tepelnej energie podzemným vodám (chladenie objektov).

Obvodný úrad ţivotného prostredia v Bratislave rozhodnutím

č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa 28. októbra 2008 ţalobcovi podľa § 21 ods. 1

písm. b/ bod 1 povolil odber podzemných vôd z troch čerpacích

studní à 25 l/s v celkovom mnoţstve max. 75 l/s pre technológiu chladenia, fontány

7

a závlahovú vodu v komplexe na Plynárenskej ulici 7 v Bratislave; zároveň mu podľa § 21

ods. 1 písm. c/ citovaného zákona povolil vypúšťať odpadové vody (zmenená teplota)

zo vsakovacích studní v max. mnoţstvách uvedených pri odbere (podmienkou povolenia

na vypúšťanie bola teplota odpadových vôd z technológie chladenia na vstupe do vsakovacích

o

studní neprevyšujúca 25C a pravidelná kontrola fyzikálnych vlastností vody – teplota – a jej

kvality Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., odštepný závod Bratislava).

vytvára podmienky (okrem iných) na všestrannú ochranu vôd

vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie

alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd,

a upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom vyuţívaní,

ďalej zakotvuje oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť

za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 ods. 1 písm. a/ aţ písm. c/, ods. 2 citovaného

zákona).

Podzemné vody zákonodarca definoval v ustanovení § 3 ods. 3 prvej vete citovaného

zákona ako všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia

a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podloţím; za podzemné vody sa

povaţujú aj geotermálne vody, ktoré slúţia ako médium na akumuláciu, transport

a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia. Primárnym vyuţitím podzemných

vôd je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je pouţitie pitnej vody

ustanovené osobitným predpisom; iné pouţitie podzemných vôd je moţné iba pri zachovaní

ich prednostného určenia (§ 3 ods. 4 citovaného zákona). Pojem podzemných vôd je preto

širší ako pojem geotermálnych vôd. Na základe uvedeného moţno dospieť k záveru, ţe

geotermálna voda je jednou z podzemných vôd; geotermálna voda na rozdiel od ostatných

podzemných vôd je definične vyčlenená z definície podzemných vôd. Zákonodarca rozlišuje

medzi geotermálnou vodou odovzdávajúcou teplo (ktorá teplo neprijíma) a podzemnou

vodou, ktorá nemusí slúţiť výlučne na odovzdanie tepla, ale napríklad aj na prijatie tepla.

Zákon potom odlišne upravuje reţim geotermálnych vôd a ostatných podzemných vôd.

Povinnosť odberateľa podzemných vôd platiť poplatky za ich odber a za vypúšťanie

odpadových vôd do povrchových vôd je upravená v ustanovení

8

Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody

3 3

v mnoţstve presahujúcom 15.000 mza kalendárny rok alebo 1250 mza mesiac. Táto

povinnosť sa však nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri odberoch na účely

energetického vyuţitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov

geotermálnych vôd ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, ţe ustanovenie bolo zavedené

s účinnosťou od 1. júla 2005, a to článkom II bodom 31 tohto

dôvodovú správu neposkytol,

resp. nevytvoril, nenachádza sa ani v spoločnej Česko-slovenskej digitálnej parlamentnej

kniţnici (http://www.nrsr.sk/dl/; www.nrsr.sk); je vytvorená len dôvodová správa

k čl. I , ktorým sa mení a dopĺňa o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení

o regulácii v sieťových odvetviach. Nie je preto moţné zistiť zámer zákonodarcu

so zavedením citovaného ustanovenia do , ani čo rozumel

pod pojmom „energetické vyuţitie“ podzemných vôd. Odvolací súd preto vychádzal

z teleologického, gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 79 ods. 3 písm. i/

Poplatky za odber geotermálnych vôd na účely energetického vyuţitia podľa

ustanovenia , aj keď sa následne geotermálna

voda vypúšťa do podzemných vôd, sa platia vţdy. Výnimku tvoria ostatné podzemné vody

za kumulatívneho splnenia nasledovných zákonných podmienok:

1. nejde o geotermálnu vodu,

2. ide o odber podzemnej vody na energetické vyuţitie,

3. následné vypúšťanie „pouţitej“ podzemnej vody do podzemných vôd.

V predmetnej veci k prvému bodu odvolací súd uvádza, ţe ţalobca neodoberá

geotermálnu vodu, ale ostatnú podzemnú vodu, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Obvodného

úradu ţivotného prostredia v Bratislave č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa 28. októbra

2008. Je splnená aj podmienky uvedená v treťom bode, teda ţe ţalobca následne vypúšťa

„pouţitú“ podzemnú vodu do podzemných vôd. Uvedené dve skutočnosti nie sú medzi

účastníkmi konania sporné. V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ţe

ţalobcom „pouţitá“ podzemná voda je vypúšťaná naspäť do podzemných vôd teplejšia, ako je

9

čerpaná (táto skutočnosť medzi účastníkmi tieţ nie je sporná). Pri vypúšťaní pouţitej vody

naspäť do podzemných vôd uţ teda ide o odpadovú vodu, definovanú ako vodu pouţitú

v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách

a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po pouţití zmenenú kvalitu

(zloţenie alebo teplotu), ako aj priesakovú vodu zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová

voda môţe byť splašková, priemyselná a komunálna; za pouţitú vodu sa nepovaţuje voda

vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrţí osobitne vhodných na chov

rýb ( , rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia

v Bratislave č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa 28. októbra 2008). Ţalobca vypúšťa

odpadovú vodu do podzemných vôd prostredníctvom vsakovacích studní.

Z. z. však v ustanovení § 79 zaviedol poplatky za vypúšťanie odpadových vôd

do povrchových vôd, nie do podzemných vôd (povrchovými vodami sú vnútrozemské vody

okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody; povrchové vody vo vzťahu

k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody; povrchovými

vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni

a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom -

). Na druhej strane však ustanovenia ,

§ 21 ods. 1 písm. c/, § 36, § 37, § 62 ods. 2 písm. a/, § 66 ods. 6, § 74 ods. 1 písm. e/, § 77

ods. 1 písm. b/ rozlišujú medzi vypúšťaním odpadových vôd

do povrchových vôd a do podzemných vôd. Preto, ak by bolo úmyslom zákonodarcu zaviesť

poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd aj do podzemných vôd, bolo

by to expressis verbis uvedené v ustanovení § 79 citovaného zákona ako aj v ustanoveniach

nariadenia vlády č. , a to rovnakým spôsobom ako v ustanoveniach uvedených

v predchádzajúcej vete. Poplatkovú povinnosť (ako aj iné povinnosti) moţno uloţiť len

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd;

medzinárodnou zmluvou podľa , ktorá priamo

zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády

podľa ( ).

S prihliadnutím na preto správny orgán ani súd

nemôţe vysloviť a zaloţiť poplatkovú povinnosť ţalobcu za vypúšťanie odpadových vôd

do podzemných vôd, ktoré neukladá zákon, medzinárodná zmluva podľa

ani nariadenie vlády podľa .

10

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania teda zostáva posúdenie pojmu

„energetické vyuţitie“ podzemnej vody. Ako krajský súd správne konštatoval, zákon

č. ani nedefinujú pojem energetické vyuţitie

podzemnej vody. V ustanovení § 2 písm. ak) je definované len vyuţívanie vody, ktorým sa

rozumie vykonávanie činností v rámci vodohospodárskych sluţieb a činností spojených

s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú významný dopad na stav vôd (legislatívnou

skratkou je ďalej len „nakladanie s vodami“, bliţšie k tomu § 17 zákona); energetickou vodou

je voda odobratá na účely vyuţitia jej hydroenergetického potenciálu (§ 2 písm. ai/ zákona

č. ). Pri absencii zákonnej definície je nevyhnutné vychádzať z gramatického,

logického, systematického a teleologického výkladu uvedeného pojmu. Pojem „energia“

je definovaný ako sila schopná vykonávať prácu; ako jedna z foriem hmoty; pojem

„energetika“ priemyselné odvetvie vyrábajúce energiu, najmä elektrickú – z neho potom

pojem „energetický“; pojem „vyuţiť“ je definovaný ako pouţiť úplne pre svoju potrebu,

zuţitkovať vo svoj prospech, synonymami sú slová pouţiť, uţiť, upotrebiť, aplikovať (Krátky

slovník slovenského jazyka. 4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala –

M. Pisárčiková – M. Povaţaj. Bratislava: Veda 2003; Synonymický slovník slovenčiny. Tretie

vydanie, Veda 2004). Slovník slovenského jazyka (Hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc.

Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959) definuje pojem „energia“ ako

schopnosť hmoty vykonávať prácu aj ako mieru pohybu hmoty; pojem „energetika“

predstavuje náuku o vyuţití rôznych druhov energie v technike a v hospodárstve, výrobu

rôznych druhov energie; pojem „vyuţiť“ je chápaný ako pouţiť úplne pre svoju potrebu,

zuţitkovať vo svoj prospech – z neho potom podstatné meno „vyuţitie“.

Pod pojmom „energetické vyuţitie“ teda moţno rozumieť vyuţitie, zuţitkovanie

energetického potenciálu určitej hmoty (v tomto prípade podzemnej vody) v prospech

konkrétneho subjektu. V predmetnej veci potenciálom hmoty moţno chápať teplo, resp.

tepelnú energiu podzemnej vody ako vnútornú energiu, ktorú teleso príjme alebo ju odovzdá

pri tepelnej výmene inému telesu, pričom teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou teplotou.

však v ustanovení nerozlišuje medzi

formami energetického vyuţitia podzemnej vody, t.j. medzi odovzdaním a prijatím tepelnej

energie, ktorú má podzemná voda, inému telesu; jediným kritériom je, ţe sa musia následne

vypúšťať do podzemných vôd a ţe nejde o odber geotermálnej vody. Na druhej strane,

11

zákonodarca vyčlenením geotermálnej vody (u ktorej sa predpokladá, ţe bude vyuţívaná

na odovzdanie tepelnej energie inému telesu, teda ţe bude vyuţívaná na vykurovanie)

z poplatkového oslobodenia určitým spôsobom rozlišuje medzi odovzdaním a prijatím

tepelnej energie, aj keď veľmi vágne a nejasne, pretoţe aj ostatná podzemná voda (nielen

geotermálna voda) môţe byť vyuţívaná na vykurovanie. Zákonodarca v uvedenom prípade

spôsobil nejasnosť právnej úpravy, ktorá však nemôţe byť na ťarchu individuálneho subjektu.

Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje ustanovenie

Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda aj správne orgány a súdy) môţu

konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Keďţe zákon v citovanom ustanovení nerozlišuje medzi jednotlivými účelmi energetického

vyuţitia podzemných vôd (príjem alebo odovzdanie energie, resp. tepla), nie je to moţné

rozlišovať ani v individuálnom správnom akte (rozhodnutí) orgánu verejnej správy. Zákon

č. oslobodzuje subjekty od platenia poplatkov v prípade odberu podzemných

vôd na účely ich energetického vyuţitia, za podmienky, ţe sa následne vypúšťajú

do podzemných vôd (s výnimkou odberov geotermálnych vôd), preto nie je na mieste ani

aplikácia nariadenia vlády č. , ktoré upravuje jednotlivé poplatky za odbery

povrchových, podzemných, geotermálnych vôd, vypúšťanie odpadových vôd.

Neobstojí preto argumentácia ţalovaného, ţe po pouţití má voda vyššiu teplotu,

a preto má byť vyrubený poplatok za odber podzemnej vody podľa § 79 ods. 3 písm. i/ zákona

č. , pretoţe uţ ide o odpadovú vodu, za ktorej vypustenie sa platí poplatok

podľa iného ustanovenia , a to . Podmienkou však je, aby

odpadová voda bola vypúšťaná do povrchových vôd a nie do podzemných vôd (bliţšie k tomu

cit. ustanovenia a výklad uvedený vyššie).

V prípade posúdenia správnosti aplikácie Usmernenia MŢP SR Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza, ţe usmernenie MŢP SR je interným právnym predpisom, nie je

všeobecne záväzné, nakoľko nebolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

nemôţe o ňom platiť nevyvrátiteľná domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym

kaţdému, koho sa týka (a contrario o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov). Interné predpisy orgánov verejnej správy smerujú

dovnútra daného systému verejnej správy. Zaväzujú len podriadené útvary, nie subjekty mimo

týchto útvarov, sú prejavom vôle nadriadených k podriadeným vo vzťahoch hierarchie

12

jednotlivých útvarov. Krajský súd postupoval správne, keď usmernenie MŢP SR nezohľadnil.

Usmernenie MŢP SR nemoţno chápať ako výklad ustanovenia § 79 ods. 3 písm. i/ zákona

č. , pretoţe ide o konkretizáciu, resp. zaloţenie povinnosti platiť poplatky

za odber podzemných vôd, ktoré zákonodarca nepredpokladal a zákon neupravuje. Pričom

povinnosti, ako bolo uvedené vyššie, moţno uloţiť len zákonom alebo na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa

, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa Slovenskej

republiky ( ).

nemoţno chápať ako nariadenie podľa (tzv. aproximačné nariadenie

vlády, ktoré je vláda oprávnená vydávať na vykonanie Európskej dohody o pridruţení

uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej

a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7

ods. 2 ), pretoţe ide o nariadenie vlády vydané podľa Slovenskej

republiky na vykonanie zákona a musí byť vydané v jeho medziach. Na základe uvedeného

a s dôrazom na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy

(teda preskúmavanie súladu postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy so zákonom

a všeobecne záväznými právnymi predpismi vyššej právnej sily) ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky neprihliadol na usmernenie MŢP SR.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom prvostupňového súdu, ţalovaný

správny orgán a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď

nezohľadnili znenie ustanovení ,

a , nevykladali ich vo vzájomnom kontexte. Postup

a rozhodnutie krajského súdu je preto po skutkovej a právnej stránke správne. Jeho

rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti, so všetkými pre vec dôleţitými skutočnosťami

sa vysporiadal v súlade s .

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -130 zo dňa 20. apríla 2011 v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -151 zo dňa 7. júla 2011

ako vecne správny ( ).

13

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške

130,99 €. Pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z § 11 ods. 4, § 14, § 15 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Výška trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby.

- vyjadrenie z 23. septembra 2011 k odvolaniu ţalovaného – 123,58 € (§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky),

- reţijný paušál za rok 2011 – 7,41 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 19. septembra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth