Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
168/385993.0b9f90.pdf
PDF · 137.55 KB
No categories available
4Cdo/175/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 175/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. L.L., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej P. P., a.s. so sídlom v B.,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 428/2004, v konaní o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011 sp. zn. 5 Co 143/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca
2011 sp. zn. 5 Co 143/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2009 č.k. 15 C 428/2004-234 uloţil
ţalovanej povinnosť zabezpečiť v denníku S. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
uverejnenie ospravedlnia v znení: „V denníku S. zo dňa X. v článku s názvom „Jeden I. vystačil
aj pre troch V.“ s podtitulom „Luxusný ţivot na úteku“, ktorého autorom S. M. L., došlo k
uverejneniu nepravdivých údajov o D. L., ţe
- išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac neţ miliardu korún, získali
za 291 miliónov Kčs,
- JUDr. V. L., ktorý spisoval zápisnicu, ako právnik musel vedieť, ţe toto odstúpenie nie S.
platné,
- mlyny pána L. profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov
a to tak, ţe Štátny fond trhovej regulácie práve im umoţnil, aby mohli nakupovať obilie
od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3600 korún, ostatní za ňu na trhu zaplatili
vyše 5-tisíc,
- nový majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorí za väčšinu
v ňom – podľa týţdenníka T. – zaplatil 400 miliónov Sk.
Oznamuje nepravdivosť všetkých vyššie uvedených údajov, a preto čitateľov denníka S. ţiadame,
aby na uverejnené údaje vo vzťahu k D. L., pre ich nepravdivosť neprihliadali. Za uverejnenie
nepravdivých údajov, ktoré boli neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti D. L. sa
ospravedlňujeme.“ P. P., a.s., vydavateľ denníka S.. Okresný súd zamietol ţalobu v časti
povinnosti zabezpečiť v denníku S. uverejnenie ospravedlnenia v znení, ţe:
- so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik M. a c. Piešťany,
- moţnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú branţu i mimo nej,
- sa majitelia piešťanských mlynární stali z vôle FNM správcami a neskôr aj majiteľmi G.
tak, ţe starých majiteľov pod značným psychickým nátlakom prinútili podpísať notársku
zápisnicu, ţe odstupujú od zmluvy s FNM,
- svidnícky S. sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej – 50 miliónov korún, ako
aj nepravdivé tvrdenia urobené formou otázky – ţe prečo sa verejná súťaţ skončila za dva
dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho
ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienku o tom, ţe medzi privatizérmi je aj V.
L., otec štátneho tajomníka na Ministerstve privatizácie, neobsahovala,
- L. starší sa stal na Slovensku „kľúčovou postavou v privatizačnom procese“, ţe vlastní
početné firmy a ţe je povaţovaný za jedného z najbohatších muţov krajiny,
- M. V. spravuje majetok L., nadobudnutý predovšetkým v privatizácii a ţe vraj ide
o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún.
Ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 6.638,78 Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie v časti, v ktorej ţalobe
vyhovel, dospel k záveru, ţe sloboda prejavu autora predmetného článku hrubo porušila
rovnováhu ochrany osobnosti ţalobcu a právne predpisy, ktoré túto ochranu garantujú, ako § 11
Občianskeho zákonníka a čl. 12 a 19 Ústavy Slovenskej republiky. Vychádzal zo zistenia, ţe tieto
časti článku (vo vzťahu ku ktorým ţalobe vyhovel) boli objektívne spôsobilé zasiahnuť
do osobnostných práv ţalobcu, keďţe boli tendenčné a nepravdivé. Pretoţe zadosťučinenie
formou ospravedlnenia nepovaţoval za dostačujúce, priznal ţalobcovi i nemajetkovú ujmu
v peniazoch s odôvodnením, ţe ţalobca je osobou verejne známou a denník S. je denníkom
mienkotvorným, so všeobecne známou vysokou čítanosťou, čo nepochybne malo negatívny
dopad na súkromný ţivot ţalobcu a jeho podnikanie. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy
prihliadol okresný súd na pomer úspechu ţalobcu. Výroky, týkajúce sa časti, v ktorej okresný súd
ţalobu zamietol, nevyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko išlo podľa jeho názoru o nedbanlivé
prevzatie poznatkov autora článku a ich rozširovanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2011 sp. zn. 5 Co 143/2009 na odvolanie
ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, ţalobe vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe
ţalobu zamietol. Ţalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť právnej zástupkyni ţalovanej náhradu
trov konania vo výške 4.954,10 Eur do troch dní. Zamietnutie ţaloby odvolací súd odôvodnil
§ 159 ods. 2 O.s.p. Dospel k záveru, ţe s P. v prejednávanej veci sú totoţné obe časti výroku
(vyhovujúca i zamietajúca) právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra
2005, č.k. 12 Ct 23/2002-120 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
z 30. júna 2008, sp. zn. 6 Co 60/2006, ktorými bolo rozhodnuté o ţalobe ţalobcu (totoţného
so ţalobcom v prejednávanej veci), ktorou sa domáhal voči šéfredaktorovi denníka S. tlačovej
opravy nepravdivých údajov (totoţných s údajmi v preskúmavanej veci) v predmetnom článku
podľa zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch a ktorou ţiadal, aby bol ţalovaný šéfredaktor zaviazaný na uverejnenie tlačovej
opravy. V tomto konaní bolo ţalobe vyhovené len čo do údaja, týkajúceho sa tvrdenia
v predmetnom článku, ţe „M. V. spravuje majetok L. nadobudnutý predovšetkým v privatizácii
a ţe vraj ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún“.
Vo zvyšku (ohľadom ostatných údajov) bola ţaloba zamietnutá. Podľa názoru odvolacieho súdu
takýto výrok právoplatného rozsudku zaväzuje okrem účastníkov v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p.
aj súd. Nemoţno preto nanovo pristupovať k hodnoteniu pravdivosti či nepravdivosti
jednotlivých tvrdení uvedených v predmetnom článku, resp. nie je moţné znovu prehodnocovať,
či sa takýmito výrokmi zasiahlo do práva na česť ţalobcu, keď o týchto skutočnostiach uţ bolo
právoplatne rozhodnuté súdom prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.
Poukázal na záväznosť výroku právoplatného rozsudku, kde sa konštatovalo, ţe pokiaľ boli
v predmetnom článku uverejnené nepravdivé tvrdenia, tieto sa nedotkli cti ţalobcu a hodnotiace
úsudky, ktoré nemohli byť predmetom tlačovej opravy, pri týchto nemoţno preukazovať
pravdivosť, či nepravdivosť a za uverejnenie nepravdivých údajov ukladať povinnosť
ospravedlnenia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) videl v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov podľa § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. (vrátane, ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, ako v preskúmavanej veci). Dovolacie dôvody,
ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal,
či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd nečakane zaloţil svoje rozhodnutie
na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, ţe konanie S. takouto vadou postihnuté.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu),
ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
V prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil podľa ustanovenia právneho predpisu,
ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali.
Súd prvého stupňa sa totiţ zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a vo veci rozhodol
podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Naproti tomu, odvolací súd svoj zmeňujúci
rozsudok zaloţil na procesnom ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté
o osobnom stave, je záväzný pre kaţdého.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť
o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a 2/ toto
ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre
vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre
rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný
vyzvať účastníkov, aby sa k moţnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej
úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie moţnosti
účastníkom konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti
rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup
pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným
právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné
z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny
názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť.
Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci
je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu
potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od 15. októbra 2008,
ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku bolo v praxi
zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať
moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu
na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník
bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.
Odvolací súd je povinný v prípade, ţe mieni vec posúdiť podľa iného právneho ustanovenia,
vyzvať účastníkov, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho
súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu.
Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda
zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv.
„predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí
so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania
dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci.
Tým by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť
V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa, odvolací súd
zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch neţ súd
prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal moţnosť namietať
správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní.
V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili
k moţnému pouţitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec
posúdiť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú
moţnosť vyjadriť sa k aplikácii § 159 ods. 2 O.s.p., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje
vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
V súvislosti s touto vadou je potrebné uviesť aj to, ţe v ďalšom konaní bude úlohou
odvolacieho súdu okrem vyššie naznačeného, zaoberať sa a v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadať sa i s otázkou vzťahu hodnotiacich úsudkov a skutkových tvrdení. Judikatúra
(viď R 9/1968) totiţ dospela k záveru, ţe akékoľvek hodnotiace úsudky, a to bez ohľadu na to,
či sú zaloţené na pravdivých údajoch alebo nie, nemôţu byť predmetom tlačovej opravy podľa
ustanovení Tlačového zákona. Tlačovou opravou sa nie je preto moţné domáhať opravy
kritických hodnotiacich záverov, pretoţe by sa to priečilo samotnému pojmu a zmyslu kritiky
a Tlačový zákon počíta zásadne s tlačovou opravou skutkových tvrdení a nie hodnotiacich,
ktorými môţe byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti, upravenej v § 11 a nasl.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je
pre súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. septembra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková