Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/175/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. L.L., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej P. P., a.s. so sídlom v B.,

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur, vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca

2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2009 č.k. -234 uloţil

ţalovanej povinnosť zabezpečiť v denníku S. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku

uverejnenie ospravedlnia v znení: „V denníku S. zo dňa X. v článku s názvom „Jeden I. vystačil

aj pre troch V.“ s podtitulom „Luxusný ţivot na úteku“, ktorého autorom S. M. L., došlo k

uverejneniu nepravdivých údajov o D. L., ţe

- išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac neţ miliardu korún, získali

za 291 miliónov Kčs,

- JUDr. V. L., ktorý spisoval zápisnicu, ako právnik musel vedieť, ţe toto odstúpenie nie S.

platné,

- mlyny pána L. profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov

a to tak, ţe Štátny fond trhovej regulácie práve im umoţnil, aby mohli nakupovať obilie

od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3600 korún, ostatní za ňu na trhu zaplatili

vyše 5-tisíc,

2

- nový majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorí za väčšinu

v ňom – podľa týţdenníka T. – zaplatil 400 miliónov Sk.

Oznamuje nepravdivosť všetkých vyššie uvedených údajov, a preto čitateľov denníka S. ţiadame,

aby na uverejnené údaje vo vzťahu k D. L., pre ich nepravdivosť neprihliadali. Za uverejnenie

nepravdivých údajov, ktoré boli neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti D. L. sa

ospravedlňujeme.“ P. P., a.s., vydavateľ denníka S.. Okresný súd zamietol ţalobu v časti

povinnosti zabezpečiť v denníku S. uverejnenie ospravedlnenia v znení, ţe:

- so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik M. a c. Piešťany,

- moţnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú branţu i mimo nej,

- sa majitelia piešťanských mlynární stali z vôle FNM správcami a neskôr aj majiteľmi G.

tak, ţe starých majiteľov pod značným psychickým nátlakom prinútili podpísať notársku

zápisnicu, ţe odstupujú od zmluvy s FNM,

- svidnícky S. sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej – 50 miliónov korún, ako

aj nepravdivé tvrdenia urobené formou otázky – ţe prečo sa verejná súťaţ skončila za dva

dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho

ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienku o tom, ţe medzi privatizérmi je aj V.

L., otec štátneho tajomníka na Ministerstve privatizácie, neobsahovala,

- L. starší sa stal na Slovensku „kľúčovou postavou v privatizačnom procese“, ţe vlastní

početné firmy a ţe je povaţovaný za jedného z najbohatších muţov krajiny,

- M. V. spravuje majetok L., nadobudnutý predovšetkým v privatizácii a ţe vraj ide

o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún.

Ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 6.638,78 Eur

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov konania. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie v časti, v ktorej ţalobe

vyhovel, dospel k záveru, ţe sloboda prejavu autora predmetného článku hrubo porušila

rovnováhu ochrany osobnosti ţalobcu a právne predpisy, ktoré túto ochranu garantujú, ako § 11

a a 19 . Vychádzal zo zistenia, ţe tieto

časti článku (vo vzťahu ku ktorým ţalobe vyhovel) boli objektívne spôsobilé zasiahnuť

do osobnostných práv ţalobcu, keďţe boli tendenčné a nepravdivé. Pretoţe zadosťučinenie

formou ospravedlnenia nepovaţoval za dostačujúce, priznal ţalobcovi i nemajetkovú ujmu

v peniazoch s odôvodnením, ţe ţalobca je osobou verejne známou a denník S. je denníkom

mienkotvorným, so všeobecne známou vysokou čítanosťou, čo nepochybne malo negatívny

3

dopad na súkromný ţivot ţalobcu a jeho podnikanie. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy

prihliadol okresný súd na pomer úspechu ţalobcu. Výroky, týkajúce sa časti, v ktorej okresný súd

ţalobu zamietol, nevyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko išlo podľa jeho názoru o nedbanlivé

prevzatie poznatkov autora článku a ich rozširovanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2011 sp. zn. na odvolanie

ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, ţalobe vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe

ţalobu zamietol. Ţalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť právnej zástupkyni ţalovanej náhradu

trov konania vo výške 4.954,10 Eur do troch dní. Zamietnutie ţaloby odvolací súd odôvodnil

Dospel k záveru, ţe s P. v prejednávanej veci sú totoţné obe časti výroku

(vyhovujúca i zamietajúca) právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra

2005, č.k. -120 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 30. júna 2008, sp. zn. , ktorými bolo rozhodnuté o ţalobe ţalobcu (totoţného

so ţalobcom v prejednávanej veci), ktorou sa domáhal voči šéfredaktorovi denníka S. tlačovej

opravy nepravdivých údajov (totoţných s údajmi v preskúmavanej veci) v predmetnom článku

podľa o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných

prostriedkoch a ktorou ţiadal, aby bol ţalovaný šéfredaktor zaviazaný na uverejnenie tlačovej

opravy. V tomto konaní bolo ţalobe vyhovené len čo do údaja, týkajúceho sa tvrdenia

v predmetnom článku, ţe „M. V. spravuje majetok L. nadobudnutý predovšetkým v privatizácii

a ţe vraj ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún“.

Vo zvyšku (ohľadom ostatných údajov) bola ţaloba zamietnutá. Podľa názoru odvolacieho súdu

takýto výrok právoplatného rozsudku zaväzuje okrem účastníkov v zmysle

aj súd. Nemoţno preto nanovo pristupovať k hodnoteniu pravdivosti či nepravdivosti

jednotlivých tvrdení uvedených v predmetnom článku, resp. nie je moţné znovu prehodnocovať,

či sa takýmito výrokmi zasiahlo do práva na česť ţalobcu, keď o týchto skutočnostiach uţ bolo

právoplatne rozhodnuté súdom prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Poukázal na záväznosť výroku právoplatného rozsudku, kde sa konštatovalo, ţe pokiaľ boli

v predmetnom článku uverejnené nepravdivé tvrdenia, tieto sa nedotkli cti ţalobcu a hodnotiace

úsudky, ktoré nemohli byť predmetom tlačovej opravy, pri týchto nemoţno preukazovať

pravdivosť, či nepravdivosť a za uverejnenie nepravdivých údajov ukladať povinnosť

ospravedlnenia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa

z dôvodu podľa v spojení s Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) videl v prekvapivosti rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov podľa aţ d/ (vrátane, ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, ako v preskúmavanej veci). Dovolacie dôvody,

ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal,

či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (

v spojení s ) tým, ţe odvolací súd nečakane zaloţil svoje rozhodnutie

na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, ţe konanie S. takouto vadou postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Podľa (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu),

ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

6

V prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil podľa ustanovenia právneho predpisu,

ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali.

Súd prvého stupňa sa totiţ zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a vo veci rozhodol

podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Naproti tomu, odvolací súd svoj zmeňujúci

rozsudok zaloţil na procesnom ustanovení , podľa ktorého výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté

o osobnom stave, je záväzný pre kaţdého.

Podľa musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť

o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a 2/ toto

ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre

vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre

rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný

vyzvať účastníkov, aby sa k moţnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej

úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie moţnosti

účastníkom konať pred súdom. stojí na zásade predvídateľnosti

rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup

pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné

z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny

názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť.

Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci

je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu

potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou od 15. októbra 2008,

ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele bolo v praxi

zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať

moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu

na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník

bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Odvolací súd je povinný v prípade, ţe mieni vec posúdiť podľa iného právneho ustanovenia,

vyzvať účastníkov, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho

7

súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu.

Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda

zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv.

„predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z súvisí

so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania

dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci.

Tým by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť

().

V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa, odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch neţ súd

prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní.

V súlade s mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k moţnému pouţitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec

posúdiť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú

moţnosť vyjadriť sa k aplikácii , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje

vady konania v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

V súvislosti s touto vadou je potrebné uviesť aj to, ţe v ďalšom konaní bude úlohou

odvolacieho súdu okrem vyššie naznačeného, zaoberať sa a v odôvodnení rozhodnutia

vysporiadať sa i s otázkou vzťahu hodnotiacich úsudkov a skutkových tvrdení. Judikatúra

(viď R 9/1968) totiţ dospela k záveru, ţe akékoľvek hodnotiace úsudky, a to bez ohľadu na to,

či sú zaloţené na pravdivých údajoch alebo nie, nemôţu byť predmetom tlačovej opravy podľa

ustanovení Tlačového zákona. Tlačovou opravou sa nie je preto moţné domáhať opravy

8

kritických hodnotiacich záverov, pretoţe by sa to priečilo samotnému pojmu a zmyslu kritiky

a Tlačový zákon počíta zásadne s tlačovou opravou skutkových tvrdení a nie hodnotiacich,

ktorými môţe byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti, upravenej v § 11 a nasl.

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( v spojení s ) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je

pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. septembra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková