Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
138/386457.a97e31.pdf
PDF · 131.16 KB
No categories available
10Sžd/4/2012
Najvyšší súd 10Sžd/4/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu,
v právnej veci ţalobcu Ing. F. K., N., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu
policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-DI-SK-080/2010
z 21. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
3S/98/2010-49 z 25. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 3S/98/2010-49 zo dňa 25. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou,
Okresného dopravného inšpektorátu z 9. apríla 2010, č. k. ORP-603/DI-2-2009 bol Ing. F. K.
(ďalej aj ţalobca) uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o priestupkoch), pretoţe svojím
konaním porušil § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), h) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku
(ďalej len Zákon o cestnej premávke) tým, ţe 10. septembra 2009 v čase okolo 14.40 hod.
viedol v Prešove z miesta leţiaceho mimo cesty osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia,
EC: V., kde pri vchádzaní na ulicu Kúpeľnú nedal prednosť z jeho pohľadu z pravej strany
prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Golf, EČ: P., ktoré viedla
vodička Ing. D. K., v dôsledku čoho narazil pravou prednou časťou svojho vozidla do ľavej
zadnej časti vozidla vodičky K.. Vodič po nehode s vozidlom síce zastavil, ale následne
vodičke uviedol, ţe to nie je jeho vina a z miesta nehody odišiel bez toho, aby túto oznámil
policajtovi, nezotrval na mieste nehody aţ do príchodu policajta, nepreukázal svoju totoţnosť
inému účastníkovi dopravnej nehody, ani sa s poškodenou nedohodol na náhrade škody.
U vodičky nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov, dychová skúška bola negatívna,
u ţalobcu pre neprítomnosť dychová skúška nebola vykonaná. Pri dopravnej nehode
k zraneniu osôb nedošlo.
Za tento priestupok bola ţalobcovi podľa § 22 ods. 2 Zákona o priestupkoch uloţená
sankcia – pokuta vo výške 500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12
mesiacov. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy
konania vo výške 16 Eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca zastúpený JUDr. J. U. odvolanie, ktoré
Krajský dopravný inšpektorát v Prešove rozhodnutím č.p.: KRP-DI-SK-080/2010
z 21. júna 2010 zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným
inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou
pod č.p.: ORP-603/DI-2-2009 dňa 9.4.201 potvrdil.
II.
Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Prešove na základe ţaloby Ing. F. K. preskúmal správne konanie a
rozhodnutia v ňom vydané a napadnutým rozsudkom z 25. marca 2011 ţalobu zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil so zisteniami správneho
orgánu uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Poukázal predovšetkým na obsah zápisnice
z ústneho pojednávania o priestupku konaného dňa 10.12.2009, podľa ktorej ţalobca
po zákonnom poučení priznal spáchanie priestupku, svoje konanie ľutoval a vyjadril aj súhlas
s obsahom spisového materiálu. Napriek ďalším vyjadreniam a námietkam ţalobcu, ktoré sa
diametrálne líšili od jeho pôvodnej výpovede zo dňa 10.12.2009, súd nemal pochybnosti, ţe
ţalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky konaním
uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Poukázal aj na obsah listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v priestupkovom spise, ktoré boli citované v napadnutom rozhodnutí a
ktoré sú dostatočným podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia.
III.
Odvolanie, vyjadrenie
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením,
ţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a tento nesprávne posúdil. Namietal,
ţe nebolo vykonané znalecké dokazovanie a rekonštrukcia prípadu, pričom úkony, ktoré boli
v prípade vykonané, sú z jeho pohľadu nedostatočné. Zotrval na tvrdení, ţe Ing. D. K.
narazila svojím vozidlom do jeho, keď stál na parkovisku, a nie naopak. Tvrdil, ţe na mieste
nehody nemohol zotrvať, čo mu potvrdia dcéra i manţelka. S poškodenou Ing. K. sa nemohol
dohodnúť, lebo ona chcela 4.000,- Sk za škrabnutie na aute a ona jemu rozbila svetlo. Ďalej
ţalobca namietal výšku pokuty a dĺţku zákazu činnosti vo vzťahu k spôsobenému následku.
Navrhol zrušiť preskúmavané a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konanie zastaviť
v súlade s § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa v plnej miere stotoţňuje
s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove a trvá na všetkých skutočnostiach uvedených
vo svojom rozhodnutí. Zotrval na tom, ţe priestupok bol preukázaný a bola zaň vyvodená
zodpovednosť v súlade so zákonom. Úkony orgánov objasňujúcich priestupok povaţoval
za vykonané v súlade so zákonom a navrhol odvolanie ţalobcu zamietnuť rozsudkom,
ktorým bude potvrdený rozsudok krajského súdu.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
ako súdom odvolacím
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a
jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne
vyhlásil rozhodnutie 25. marca 2011. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy
preukazujúce vinu ţalobcu nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie ţalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g)
zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 10. septembra 2009 v čase okolo
14.40 hod. viedol v Prešove z miesta leţiaceho mimo cesty osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Felícia, EČ: V., kde pri vchádzaní na ulicu Kúpeľnú nedal prednosť z jeho pohľadu
z pravej strany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Golf,
EČ: P., ktoré viedla vodička Ing. D. K., v dôsledku čoho narazil pravou prednou časťou
svojho vozidla do ľavej zadnej časti vozidla vodičky Ing. D. K. Vodič po nehode s vozidlom
síce zastavil, ale následne vodičke uviedol, ţe to nie je jeho vina a z miesta nehody odišiel
bez toho, aby túto oznámil policajtovi, nezotrval na mieste nehody aţ do príchodu policajta,
nepreukázal svoju totoţnosť inému účastníkovi dopravnej nehody, ani sa s poškodenou
nedohodol na náhrade škody. U vodičky nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov,
dychová skúška bola negatívna, u ţalobcu pre neprítomnosť dychová skúška nebola
vykonaná. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Na vozidlách vznikla škoda asi
90 €.
Za tento priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZP uloţená pokuta vo výške
500 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Bola mu tieţ uloţená
povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 €.
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo
o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b), a g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo,
nezdrţal sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo
na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy poţil alkohol alebo inú návykovú látku,
alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej
nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom
10. septembra 2009, pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej
cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať
prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
Podľa § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej
premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom
majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa povaţuje aj
škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky
alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke,
pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona
nepovaţujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány
Policajného zboru neobjasňujú.
Podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný
bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totoţnosť inému účastníkovi škodovej
udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdrţať sa poţitia alkoholu alebo inej návykovej
látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je
Účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť
a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, h/ Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej
nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody
aţ do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, preukázať svoju totoţnosť
na poţiadanie iného účastníka dopravnej nehody.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom
zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Podľa § 60 ods. 1 ZP orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú
pri objasňovaní priestupkov oprávnené
a) vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie
od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného
zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého
na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom
je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných
predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
b) vyţadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,
c) vyţadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
d) vykonávať alebo vyţadovať úkony potrebné na zistenie totoţnosti osôb a ich
pobytu,
e) vyţadovať predloţenie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných
materiálov.
Podľa § 60 ods. 2 ZP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku.
Podľa § 60 ods. 4 ZP správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3
písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstiţné
popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého
z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia – k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4
sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe správne orgány
– Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát – aplikovali správne najmä ustanovenia zákona
o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Krajský súd v Prešove
vydal správne a zákonné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými
ustanoveniami zákonov, vzhľadom na jednoznačnosť skutkového a právneho stavu
v prerokúvanej veci, v podstate odkazuje na konanie pred krajským súdom a odôvodnenie
jeho napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
So zreteľom na to, ţe z vykonaných dôkazov je nepochybné, ţe skutok sa stal tak,
ako bol uvedený v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov - Okresného riaditeľstva
Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, Okresného dopravného inšpektorátu
z 9. apríla 2010, č. k. ORP-603/DI-2-2009 a Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove
č. p.: KRP-DI-SK-080/2010 z 21. júna 2010, nemá odvolací súd v podstate čo dodať.
Z uvedených dôkazov a rozhodnutí vyplynulo, ţe pri vychádzaní na cestu z miesta leţiaceho
mimo cesty ţalobca nedal prednosť vozidlu Ing. D. K., spôsobil jej škodu na vozidle,
po nehode na mieste jej vzniku nezotrval napriek tomu, ţe sa s ňou o náhrade škody
nedohodol. Tým naplnil zákonné znaky priestupku, za ktorý bol postihnutý a sankcia,
ktorá mu bola uloţená je primeraná, najmä so zreteľom na predchádzajúce niekoľkonásobné
postihnutie za priestupok najmä v posledných piatich, resp. desiatich rokoch.
Znalecké dokazovanie ani rekonštrukcia, či dokonca vypočúvanie manţelky a dcéry
ţalobcu nemôţu nič zmeniť na tom, ţe ţalobca si nesplnil po škodovej udalosti svoje
povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča, ktorý škodovú udalosť spôsobil, a tým ju
podľa zákona „povýšil“ na dopravnú nehodu.
Odvolací súd pochybenie v konaní správnych orgánov nezistil, rovnako ani v konaní
krajského súdu. Práve naopak vzhľadom na povahu veci a závaţnosť následkov priestupku
boli vykonané dôkazy v rozsahu, ktorý sa javí aţ nad rámec potrieb jeho preukázania a
vyvodenia zodpovednosti za jeho spáchanie.
Výhrady a útoky ţalobcu na adresu správnych orgánov, resp. Ing. D. K.
o nezákonnosti a osobitosti ich postupov a realizácie ich práv, nemajú oporu v obsahu spisov,
ani ďalších listín zadováţených v priebehu priestupkového konania, resp. jeho preskúmavania
súdmi. Sú produkované ţalobcom výhradne v snahe ospravedlniť svoje protiprávne konanie.
Z týchto dôvodov, najmä preto, ţe sa priamo netýkajú predmetu konania, ale ho len
subjektívne hodnotia, sa ani odvolací súd nemal dôvod nimi zaoberať.
V.
Trovy konania
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety
prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech
v odvolacom konaní a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková