Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/78/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci ţalobcu J.. V. H., bytom J. M., M., proti ţalovanému Ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ul. Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2011, č. k. – 78, jednohlasne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 30. júna 2011, č. k. – 78, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo AA/2009/12624/6435/OISS z 1. apríla 2009 (ďalej

len „rozhodnutie ţalovaného“), ktorým ţalovaný podľa

o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach č. k.

zo dňa 26. januára2009 (ďalej len „úrad“ a „rozhodnutie úradu“).

2

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe vyššie označeným rozhodnutím

úrad rozhodol o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 14. januára

2009 na dobu 3 mesiacov. Ţalobca nezákonnosť rozhodnutí úradu a ţalovaného namietal

z dôvodu, ţe neporušil ţiadne svoje povinnosti, spolupracoval s prideleným poradcom, hoci

mu ţiadnu prácu nesprostredkoval a nedohodol mu ani stretnutie so zástupcami existujúcich

spoločností, ţivnostníkmi alebo zástupcami druţstiev. Bola mu ponúknutá iba adresa

potenciálneho zamestnávateľa, Echonsulting, s. r. o., ktorého si dňa 14. januára 2009 chcel

preveriť a zistiť podmienky spolupráce. O skutočnosti, ţe 14. januára 2009 vycestuje do

Košíc, ţalobca sa pokúsil odborného poradcu informovať najskôr telefonicky a keď sa mu

nedovolal, tak písomne a ako dôkaz pripojil aj cestovný lístok. Namietal, ţe svoje povinnosti

porušil úrad voči nemu, keď mu v mesiaci december 2008 nevyplatil príspevok v hmotnej

núdzi.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu, ale i z dokladov predloţených

ţalobcom mal za preukázané, ţe ţalobca bol od 30. mája 2005 zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie a bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača

o zamestnanie. Dňa 14. októbra 2008 bol odborným poradcom so súhlasom ţalobcu

vypracovaný individuálny akčný plán (ďalej len „IAP“), ktorý určuje druh a rozsah pomoci

potrebnej na uľahčenie pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, ako aj konkrétne

postupové kroky. Dňa 10. decembra 2008 bol so ţalobcom dohodnutý ďalší termín účasti

na IAP na deň 14. januára 2009, ktorého sa ţalobca uţ nezúčastnil a svoju neúčasť v tento

deň ani do troch dní neospravedlnil. Krajský súd ďalej zistil, ţe ţalobca prvostupňovému

správnemu orgánu zaslal list zo dňa 14. januára 2009 ako obyčajnú zásielku a správnemu

orgánu bol doručený aţ 21. januára 2009. V predmetnej písomnosti ţalobca uviedol, ţe

14. januára 2009 sa nedostavil z dôvodu, lebo v decembri 2008 mu nebola vyplatená dávka

v hmotnej núdzi, hoci podmienky pre jej vyplatenie splnil a súčasne v nej oznámil, ţe po

vyriešení záleţitosti bude znovu pokračovať v hlásení sa na úrade práce. V odvolaní proti

rozhodnutiu úradu ako dôvod ospravedlnenia uviedol, ţe napriek tomu, ţe nemal dávku

v hmotnej núdzi, ponuku od odborného poradcu osobne preveroval, za ktorým účelom

vycestoval do Košíc a pripojil cestovný lístok. Ţiaden iný doklad o tom, kde a za akým

účelom vycestoval do Košíc, nepredloţil. Krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca

v priebehu celého konania nepreukázal, ţe by úradu včas oznámil, ţe dňa 14. januára 2009 sa

nedostaví a preto neakceptoval tvrdenie ţalobcu, ţe úrad uţ 14. januára 2009 vedel, ţe sa na

úrad nedostaví. Okolnosť, ţe ţalobcovi nebola v decembri 2008 vyplatená dávka v hmotnej

3

núdzi, ani podľa názoru krajského súdu nie je v zmysle

o zamestnanosti (ďalej len „zákon“) ospravedlniteľným dôvodom jeho neúčasti, lebo ak si

chcel ţalobca preveriť pracovné podmienky u odporúčaného zamestnávateľa, mohol tak

urobiť v hociktorý iný deň a nie v deň, ktorý mal vopred dohodnutý s odborným poradcom.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z dôvodov uvedených

v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so

zákonom. Pokiaľ ţalobca namietol zaujatosť členov vec prejednávajúceho senátu krajského

súdu vo vzťahu k sudcovi krajského súdu JUDr. Pavlovi Naďovi, krajský súd poukázal na to,

ţe JUDr. Pavol Naď bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci uznesením

najvyššieho súdu z 18. mája 2011, č. k. -65, ktorý súčasne rozhodol, ţe členovia

senátu, ktorí vo veci rozhodli, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Ţiadal, aby ho

odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v inom senáte

a za osobnej účasti ţalobcu, aby bola zaručená zákonnosť a ústavnosť konania a práva

účastníka konania, lebo ţalobca sa osobnej účasti písomne domáha. Za odvolací dôvod

označil „iné vady konania, napríklad a iné, výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z aţ 135 ako aj

omyl súdu pri aplikácii práva ohľadne námietky zaujatosti“. Opakovane písomne uvádzal, ţe

sa chce pojednávania zúčastniť osobne, tohto práva sa nevzdal, osobne sa chce dostaviť pred

nezávislý súd, osobne pojednávať, dokazovať, oboznamovať sa so spisom, reagovať

na pripomienky druhej strany, klásť otázky, robiť návrhy na dokazovanie, atď.. Súd ho poučil

pred pojednávaním (30.6.2011), ţe na nepredloţené dôkazy do vydania uznesenia o ukončení

dokazovania uţ potom nebude prihliadať, ale nepouči1 ho po pojednávaní dňa 30. júna 2011,

ţe dokazovanie ukončil, keďţe osobne sa ho nezúčastnil. Nie je mu zrejmé, prečo vlastne súd

konal. Ţalovaný ho na ţiadne konanie o ňom nepredvolal a vec napriek tomu uzavrel.

Krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku chybne na strane 3 v prvom odseku uviedol ...

„CONSULTING s.r.o.“ Vôbec sa nezaoberal podaním ţalobcu zo dňa 26. júna 2011 a jeho

podnetom na odstúpenie veci (t.j, celého spisu ústavnému súdu pre porušenie článku 48

ods. 1 SR v neprospech ţalobcu a ktoré porušenie SR prejudikoval odvolací

súd SR). Aj keby sa účastník konania mýlil, súd bol povinný sa zaoberať kaţdou časťou

ţalobcovho podania. Omyl súdu pri aplikácii práva vidí v tom, ţe senát 6S robil vo veci

obštrukcie, keďţe sudca JUDr. Pavol Naď namietal svoju zaujatosť voči nemu ešte ako sudca

Okresného súdu Michalovce, kde mu nijaká ţalobcova vec pridelená nebo1a. Tu vidí

4

zaujatosť celého senátu 6S, „ ich obštrukčný, nepochopiteľný, akýsi vzťah“. Sám sa uţ cíti

zaujatý, lebo v budúcnosti sudcovia senátu 6S budú nespokojní a budú ho osočovať, ţe

v tejto veci ich neprávom namietal, podobne ako to robia sudcovia OS Michalovce.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

odvolania v medziach ţaloby, odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

v spojení s a dospel k záveru, ţe odvolaniu nemoţno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o vyradení

ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s úradom.

Právne vzťahy pri poskytovaní sluţieb zamestnanosti, ku ktorým patrí aj vedenie

evidencie uchádzačov o zamestnanie, prípadne ich vyradenie z evidencie, upravuje zákon

č. o sluţbách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 36 ods. 2 písm. c/ zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie

uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nedodrţania povinnosti podľa § 34 ods. 7 bez

váţnych dôvodov, a podľa § 36 ods. 2 písm. d/ zákona i dňom zistenia nespolupráce

s úradom.

Podľa § 36 ods. 5 písm. c/ zákona za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie

s úradom podľa odseku 2 písm. d/ sa povaţuje predčasné skončenie účasti na aktívnych

opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie pred dohodnutým termínom bez

váţnych dôvodov, a podľa ods. 5 písm. e/ aj nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené

úradom na účely podľa § 34 ods. 5 a 7.

Zmysel a účel aktivačnej činnosti je vyjadrený v § 52 ods. 1 zákona o sluţbách

zamestnanosti. Tým je podpora a udrţiavanie pracovných návykov dlhodobo

nezamestnaného, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Odmietnutie aktivačnej

činnosti z iného ako váţneho dôvodu vymedzeného v zákone v § 36 ods. 4 zákona o sluţbách

zamestnanosti sa podľa § 36 ods. 5, povaţuje za nespoluprácu s úradom. Ţalobca ako

evidovaný uchádzač o zamestnanie bol o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie,

teda aj o následkoch odmietnutia aktivačnej činnosti z iného ako váţneho dôvodu písomne

5

poučený ako je to zrejmé z obsahu aktivity - ponuky aktivačnej činnosti zo dňa 23. júna

2008, ktorú písomnosť a prevzatie písomného “Poučenia“ ţalobca vlastnoručne podpísal.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

krajského súdu ( ), ktorý presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa

so všetkými právne významnými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne

a správne odôvodnil.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, v odvolacom konaní zistené neboli. Zhodovali sa s námietkami, ktoré ţalobca

namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd dostatočne vysporiadal.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedostavenie sa na dohodnutý termín na úrad

bez preukázanie váţneho dôvodu je v zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti potrebné

povaţovať za nespoluprácu s úradom a teda za dôvod na vyradenie uchádzača o zamestnanie

z evidencie.

Ţalobca v prvej písomnosti zo dňa 14. januára 2009 nedostavenie sa na úrad

odôvodnil tým, ţe mu neboli úradom vyplatené dávky v hmotnej núdzi. Aţ v rámci

odvolacieho konania začal tvrdiť, ţe práve dňa 14. januára 2009 si chcel osobne preveriť

podmienky zamestnania v Echoconsulting, s.r.o., a na ten účel vycestoval dňa 14. januára

2009 do Košíc. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ţalobcovi nič nebránilo dostaviť sa

v určený deň na úrad a aţ následne prípadne zájsť k odporúčanému zamestnávateľovi.

Námietky ţalobcu preto nepovaţoval za právne významné.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal zaujatosť členov senátu, táto jeho námietka je

právne irelevantná, lebo o vznesenej námietke zaujatosti právoplatne rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 18. mája 2011, sp. zn. , keď v danej veci

z rozhodovania vylúčil JUDr. Pavla Naďa a nevylúčil sudcov JUDr. Valériu Mihalčinovú,

JUDr. Evu Baranovú a JUDr. Milana Končeka, ktorý následne danú vec v senáte 6S aj

prejednali a rozhodli. Chyba v písaní obchodného mena odporúčaného zamestnávateľa

v 1. odseku tretej strany písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu nie je takou vadou,

pre ktorú by bolo potrebné uvedený rozsudok zrušiť. Ţalobca bol na pojednávanie krajského

súdu dňa 30. júna 2011 riadne predvolaný, svoje právo zúčastniť sa pojednávania však

nevyuţil. Jeho námietka, ţe nemal moţnosť osobne konať pred súdom preto nie je dôvodná.

Taktieţ nebola dôvodná jeho námietka, ţe krajský súd mal vykonať dokazovanie, lebo

6

v zmysle súd nie je povinný v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu vykonávať (opakovať) dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené teda nepochybil krajský súd, keď rozhodnutie ţalovaného

povaţoval za zákonné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko

ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému trovy nevznikli (§ 250k ods. 1

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská