Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/165/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa: J. B., bytom I., zastúpeného J. M., bytom S., J., proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 7. júla 2011, č. k.

-39, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7. júla 2011,

č. k. -39 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X. zo 16. marca 2011

v znení rozhodnutia číslo X. z 27. apríla 2011 z r u š u j e a v r a c i a odporkyni na ďalšie

konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo 16.

marca 2011 v spojení s rozhodnutím číslo X. z 27. apríla 2011, ktorými odporkyňa podľa § 65

a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok

k 15. marcu 2006 z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienku dovŕšenia dôchodkového

veku 62 rokov a nesplnil ani podmienky pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa

v spojení s a

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

keďže od 1. januára 1998 mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č.

o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky,

ktorý bol od 1. júla 2002 preklasifikovaný na výsluhový dôchodok v súlade s § 124 ods. 3

písm. d/ o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „); pre nárok na príspevok za

službu a jeho výšku mu bola zhodnotená v I. kategórii funkcií, ktorú získal v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a preto túto dobu

zamestnania a jej výkon v I. kategórii funkcií nie je možné navrhovateľovi zhodnotiť vo

zvýhodnenej pracovnej kategórii pre určenie nižšieho dôchodkového veku. Krajský súd

súčasne navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľovi z titulu výkonu

služby policajta, ktorú ukončil dňom 31. decembra 1997, bol od 1. januára 1998 priznaný

príspevok za službu podľa a , pre výšku ktorého mu bola

zhodnotená v I. kategórii funkcií doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1970

do 31. augusta 1970 a doba služobného pomeru policajta od 1. septembra 1970

do 31. decembra 1997. Krajský súd poukázal na ustanovenia § 65 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 274

a Keďže navrhovateľ nedovŕšil

dôchodkový vek a pred 1. júlom 2003 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok

podľa o sociálnom zabezpečení, krajský súd dospel k záveru, že

odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa v súlade so zákonom.

Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním a žiadal, aby ho odvolací

súd zrušil a rozhodol, že odporkyňa je povinná priznať mu starobný dôchodok od X..

Poukázal na to, že služobný pomer policajta ukončil už 31. decembra 1997, bol mu priznaný

príspevok za službu podľa , pre výšku ktorého mu bola započítaná

doba služby v rozsahu 27 skončených rokov v I. kategórii funkcií. Okrem uvedenej doby

získal viac ako 11 rokov vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím splnil aj

podmienku potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného

systému dôchodkového zabezpečenia. Výkon služby v I. kategórii funkcií mu nebol

zohľadnený pre nárok na výsluhový dôchodok, lebo právne predpisy, ktoré upravujú nároky

na dávky výsluhového zabezpečenia policajtov výkon služby v I., resp. v II. kategórii funkcií

nezohľadňujú. Príspevok za službu mu bol priznaný od 1. januára 1998, v tom čase právny

systém nepoznal inštitút výsluhového dôchodku. I keď sa príspevok za službu premenoval

neskôr na výsluhový dôchodok, táto dávka nie je výsluhovým dôchodkom a za výsluhový

dôchodok sa iba považuje. Namietol, že z ustanovenia

vyplýva zachovanie jeho nárok na priznanie starobného dôchodku odo dňa dosiahnutia veku

55 rokov.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Jednou z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému

dôchodkového poistenia je podľa dovŕšenie

dôchodkového veku 62 rokov, ak zákon neustanovuje inak. Vek 62 rokov navrhovateľ dovŕši

až X..

Navrhovateľ, narodený X., žiadosťou z 2. marca 2011 požiadal o priznanie starobného

dôchodku od X., teda uplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia veku 55

rokov. Deň spísania žiadosti je súčasne dňom, ktorým navrhovateľ nárok na starobný

dôchodok uplatnil.

Vylúčenie doby trvania služobného pomeru policajta pre nárok na starobný dôchodok

odporkyňa oprela o ustanovenie v spojení s

a skutočnosť, že navrhovateľ vykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok.

Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj

obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto

obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

podľa osobitného predpisu.

Podľa prechodného ustanovenia za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt,

profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový

dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

Osobitným predpisom je o sociálnom zabezpečení policajtov

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ vykonával službu policajta od 1. septembra 1970 do 31. decembra 1997

v I. kategórii funkcií a do I. kategórii funkcií mal na účely nároku na príspevok

za službu podľa § a 120 zhodnotenú aj základnú vojenskú

službu od 1. apríla 1970 do 31. augusta 1970. Od 1. januára 1998 mu bol priznaný príspevok

za službu podľa § a 120 o služobnom pomere príslušníkov

Policajného zboru Slovenskej republiky.

Pre určenie výšky príspevku za službu podľa nie je

rozhodujúca okolnosť, že navrhovateľ vykonával službu v I. kategórii funkcií.

Podľa prechodného ustanovenia

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122

o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,

sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho

účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2% tejto výšky za každý skončený rok trvania

služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané po 31. decembri 1996.

Príspevok za službu nie je výsluhovým dôchodkom, priznaným podľa § 39 zákona

č. ; je naďalej príspevkom za službu podľa

a za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje, a to najmä na

účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich

predpisov a jej výplatu.

Navrhovateľ nevykonával službu policajta po 30. júni 2002 a nevznikol mu nárok

na výsluhový dôchodok podľa Keďže príspevok za službu sa

za výsluhový dôchodok iba považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby

navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je správny.

Z toho dôvodu je nesprávny i jej záver, že obdobie výkonu služby nemožno považovať

za obdobie dôchodkového poistenia v súlade s a

Z. z.).

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne

zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti,

príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo

príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci

z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje

inak

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.)

pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania

(§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej

časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako

zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa

piatej časti , jeho službu je preto potrebné v súlade s

a hodnotiť ako zamestnanie

v I. pracovnej kategórii.

Ustanovenie zakotvuje vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31. decembra 2023. Z tohto ustanovenia

vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii, resp. v I. a II. kategórii funkcií

podľa má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet

napríklad starobného dôchodku aj podľa ako aj na skorší vznik

nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2

Podľa občan má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol

zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

Keďže z titulu služby policajta navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa

nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok

podľa iba považuje, v zmysle 274 ods. 1

nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku

na starobný dôchodok.

Výkon služby policajta v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov

(do 31. decembra 1997) v zmysle v spojení s

a podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi

zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov.

Pokiaľ však navrhovateľ žiada o priznanie starobného dôchodku už od X., teda odo

dňa dosiahnutia veku 55 rokov, táto jeho požiadavka nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia §

105 ods. 4 možno dôchodkovú dávku priznať najviac tri roky spätne

od uplatnenia nároku na dávku. To v danom prípade znamená, že navrhovateľovi možno

starobný dôchodok priznať najskôr od 2. marca 2008, keďže nárok na túto dávku uplatnil na

pobočke Sociálnej poisťovne až 2. marca 2011.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,

rozhodnutie odporkyne číslo X. zo 16. marca 2011 v znení rozhodnutia číslo X. z 27. apríla

2011 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu posúdiť nárok navrhovateľa

na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov a znovu

rozhodnúť o jeho priznaní od 2. marca 2008. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku

do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby, hodnotené na účely

príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť tento

dôchodok krátiť (Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach).

Odporkyňa je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa 246c ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1, , a a úspešnému navrhovateľovi ich

náhradu nepriznal, lebo žiadne trovy neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská