Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/20/2015

Identifikačné číslo spisu: 8014200897 Dátum vydania rozhodnutia: 16.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200897.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, právnej veci navrhovateľa: X.. X. F., nar. XX.P. XXXX, bytom V. - W., Ul. X. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom, JUDr. Ladislavom Lukáčom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Hlavná č. 19, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18.novembra 2014 č.k. -33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.novembra 2014 č.k. -33 mení tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.júna 2014 zrušuje a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.júna 2014, ktorým odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX podľa o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení v znení zamietla.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu dávkového spisu za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný od XX.XX.XXXX výsluhový príspevok podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 05.08.1965 do 29.09.1967 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 24.11.1967 do 30.11.1999 v I. kategórii funkcií s tým, že od 01.07.2002 sa výsluhový príspevok navrhovateľovi podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov považuje za výsluhový dôchodok.

Vzhľadom nato, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení od 10.12.2001, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti a preto odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 16. augusta 2010 zamietla v súlade so zákonom a jej rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávne právne vec posúdil.

Trval na tom, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedla, že nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 10.12.2001 k 31.12.2003. Poukázal na kópie listu Národného úradu práce, Okresného úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že bol od 1.12.1999 do 15.10.2001 vedený v evidencii úradu práce ako evidovaný nezamestnaný a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti, potom od 16.10.2001 do 19.12.2012 bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a mal vydaný živnostenský list, i keď sa v súčasnosti nevie vyjadriť, či a v akej výške si platil poistné na dôchodkové zabezpečenie, alebo či mal nejaký nedoplatok.

Nárok na starobný dôchodok mu teda vznikol podľa zákona č. 100/88 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Naďalej trval na tom, že odporkyňa rozhodla nesprávne, ak zamietla moju žiadosť o priznanie starobného dôchodku, mala mu započítať náhradné doby a urobiť prepočet výšky dôchodku.

Podľa jeho názoru mal súd jeho nároku vyhovieť, tak ako rozhodoval Najvyšší súd SR v obdobných veciach sp.zn. , a , z ktorých jednoznačne vyplýva posudzovanie zaradení do I., resp. II. pracovnej kategórie u poistencov.

Preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a v celom rozsahu mu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 10.decembra 2001, t. j. pred dňom účinnosti a preto podľa o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia má rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.novembra 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok.

V zmysle v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len ""), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov získal v I. kategórii funkcií.

Podľa o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľovi bol od 1. decembra 1999 priznaný podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok, ktorý od 1. júla 2002 podľa sa považuje za výsluhový dôchodok.

Navrhovateľ, narodený XX.P. XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa dňom XX.P. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa

Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002.

Podľa nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti , t. j. podľa vo výške podľa už ku dňu 10.decembra 2001. Tento nárok mu zostal

zachovaný podľa v spojení s a v zmysle je o ňom príslušný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 28.augusta 2013 od 28.augusta 2010. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa je vylúčená aj s poukazom na ust. z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal podmienku trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.decembra 2003, čo vyplýva zo samotnej žiadosti navrhovateľa, v ktorej potvrdil, že v období od 1. decembra 1999 do 15. októbra 2001 bol vedený ako nezamestnaný evidovaný a od 16. októbra 2001 do 30. júna 2003 bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a z evidenčných listov dôchodkového poistenia, podľa ktorých bol navrhovateľ vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 a od 1. júla 2005 do 19. decembra 2012.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom prípade odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje právomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní ( Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala, z tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a podľa veta prvá v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd neprihliadol na námietku právneho zástupcu navrhovateľa odkazujúceho na iné rozsudky najvyššieho súdu v obdobných veciach, nakoľko tieto sa týkajú osôb, ktoré dôchodkový vek nedovŕšili pred nadobudnutím účinnosti , resp. , alebo nezískali potrebný počet rokov zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Aj keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať. Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ( ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s , v spojení s , keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.