Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/12/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 26. septembra 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému B. Š. spol.

pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. d/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné,

o návrhu obžalovaného I. H. na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného B. Š. a spol. vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

a na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn. , sa týmto súdom

n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre zo 16. februára 2011,

č. k. -684, podanej na Okresný súd Nitra (v ten istý deň), sa na tomto súde

pod sp. zn. , vedie trestné stíhanie proti obvinenému B. Š. a spol. pre obzvlášť

závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/, ods. 4

písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe.

Od 17. septembra 2012 sa vec nachádza na Krajskom súde v Nitre v dôsledku

sťažnosti obžalovaného H. proti uzneseniu okresného súdu zo 6. septembra 2012 pod sp. zn.

.

Písomným podaním z 5. septembra 2012 vzniesol obžalovaný H. námietku zaujatosti

voči všetkým sudcom tak Okresnému súdu ako aj Krajskému súdu v Nitre a požiadal o to,

2

aby bola daná trestná vec odňatá uvedeným súdom a prikázaná inému vecne príslušnému súdu

v inom kraji Slovenskej republiky.

V odôvodnení uvedeného návrhu pritom poukázal v prvom rade na tú skutočnosť,

že sa proti nemu vedú ešte ďalšie trestné konania a mali by byť spojené na spoločné konanie,

pričom mal na srdci aj hospodárnosť konania, ďalej namietal zaujatosť všetkých sudcov

tak Okresného ako aj Krajského súdu v Nitre, čo odôvodňoval domnienkou, že J. M. sa mal

stretnúť s bližšie nemenovaným sudcom alebo sudkyňou niektorého súdu.

Dňa 24. septembra 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovaného na odňatie

a prikázanie veci, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého

krajského i okresného súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci. Z vyjadrení

sudcov – s výnimkou nepatrného množstva – (dlhodobá PN) pritom vyplýva, že tí obvineného

ani poškodeného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci a necítia sa byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh (v tejto súvislosti je pritom

potrebné podotknúť, že námietka zaujatosti smerujúca voči všetkým sudcom určitého

súdu - tzv. „generálna námietka“ zaujatosti sa vlastne považuje za návrh v zmysle § 23 ods. 1

) ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný

dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Nitre a Okresnému súdu Nitra

a jej prikázanie inému súdu v inom kraji.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Pod „dôležitými dôvodmi“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba

podľa ustálenej súdnej praxe chápať predovšetkým dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné

a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie,

ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania.

3

Za takýto dôvod možno pritom považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností,

ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného

súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu vrátane predsedu

a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,

4

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tento

obžalovaný H. odôvodnil v podstate len svojimi nepodloženými domnienkami

a konštrukciami.

Okrem uvedenej výhrady pritom obžalovaný neuviedol vo svojej žiadosti, okrem

popisovaného neurčitého stretnutia ani voči jednému sudcovi okresného a krajského súdu

žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie

z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, pričom tieto

nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Navyše z písomných vyjadrení sudcov

uvedeného krajského a okresného súdu vyplýva, že tí obžalovaného ani poškodeného

nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí.

Okolnosť, že senát okresného súdu v tomto prípade konal a rozhodoval v rozpore

s názorom obvineného, nie je zákonným dôvodom na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa.

K odňatiu veci Okresnému súdu a Krajskému súdu v Nitre z dôvodu potreby

vykonania spoločného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:

Z ustanovenia je zrejmé, že o všetkých trestných činoch

toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia,

sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej

5

lehote. Z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie upravuje jednu výnimku z vykonania

spoločného konania, t.j. spoločné konanie sa nevykoná, ak by to zrejme bránilo ukončeniu

veci v primeranej lehote. Podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade je potrebné

prihliadnuť na prekážku ukončenia veci v primeranej lehote, vzhľadom na štádium konania

v jednotlivých veciach obžalovaného H..

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie

veci inému krajskému súdu ani okresnému súdu v pôsobnosti iného kraja Slovenskej

republiky v zmysle , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod

predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené

nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r .

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová