Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/14/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 11. októbra 2012 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného I. H. a spol.,

pre obzvlášť závažný zločin vraždy spáchaný v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného I. H. na odňatie a prikázanie veci

podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného I. H. a spol. vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre z 2. novembra 2010, sp. zn.

Kv 58/08-241, podanej na Okresný súd Trnava dňa 11. novembra 2010, sa na tomto súde

vedie pod sp. zn. , trestné konanie proti obžalovanému I. H. a spol. pre obzvlášť

závažný zločin vraždy spáchaný v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. a iné.

Dňa 20. septembra 2012 bol súdu doručený návrh obžalovaného I. H. na odňatie

predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému súdu v zmysle § 23

ods. 1

V jeho písomnom odôvodnení pritom obžalovaný poukázal predovšetkým na to,

že v súčasnosti sú voči nemu vedené okrem vyššie uvedeného ešte dve ďalšie trestné konania

(obe sú v štádiu prvostupňového konania), a to na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

a na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , pričom je presvedčený o tom,

2

že z dôvodu spravodlivého rozhodnutia súdu o všetkých trestných činoch, kladených

mu za vinu je nevyhnutné, aby sa uskutočnilo spoločné konanie v súlade s ,

Obžalovaný v tejto súvislosti upozornil na viaceré prepojenia medzi predmetnými

konaniami, potrebu komplexného posúdenia celej stíhanej trestnej činnosti, potrebu zistenia

skutkového stavu veci bez akýchkoľvek pochybností, a napokon tiež i na požiadavku

efektívnosti či hospodárnosti konania.

Ako ďalší dôvod svedčiaci pre podaný návrh radí pritom okrem vyššie spomenutého

aj zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Trnava, ktorú odôvodňuje najmä nežiaducim

vplyvom polície a prokuratúry na daný okresný súd, v dôsledku ktorého sa potom tento

voči nemu správa ako protistrana, marí jeho procesné práva a porušuje mnohé základné

zásady trestného konania. V tomto smere obžalovaný ďalej poukázal taktiež aj na konanie

o vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu na jeho osobu ako i konanie o návrhu na skúmanie

jeho duševného stavu, pri ktorých došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech a čo rovnako

považuje za prejav zaujatosti súdu, majúci korene v policajnej kampani voči jeho osobe.

Za najväčší prejav zaujatosti však považuje tú skutočnosť, že súd prijal obžalobu a vykonáva

hlavné pojednávanie v danej trestnej veci aj napriek tomu, že nemá rozhodnutie

nemeckého súdu v zmysle , ktoré

by ho oprávňovalo k danému trestnému stíhaniu. A napokon za následok zaujatosti považuje

obžalovaný tiež i tie pochybenia súdu, keď napr. v prípade protiprávneho konania svedka Š.

a jeho spoluobžalovaného F., o ktorom sa dozvedel priamo na hlavnom pojednávaní, neprijal

žiadne kroky, ktoré mu v rámci úradnej povinnosti ukladá zákon.

Obžalovaný je teda s ohľadom na vyššie uvedené presvedčený o tom, že súdu bráni

v nezávislom a nestrannom rozhodovaní nejaký nežiaduci vplyv, a je preto podľa neho

potrebné vylúčiť z rozhodovacej činnosti v jeho trestnej veci všetkých sudcov Okresného

súdu Trnava, čím je zároveň splnená podmienka pre jeho návrh.

Dňa 9. októbra 2012 bol daný návrh tiež i spolu s príslušným spisovým materiálom

zo strany Okresného súdu Trnava predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 23

ods. 1

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

3

podaný návrh (tu treba zároveň podotknúť, že pokiaľ ide o tzv. „generálnu námietku“

zaujatosti všetkých sudcov určitého súdu, tak táto je vlastne návrhom v zmysle § 23 ods. 1

) ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade

nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre odňatie trestnej veci vedenej pod sp. zn.

, Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa veta prvá nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi.

Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať

ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu

podľa Odňatie a prikázanie veci podľa uvedeného ustanovenia

je výnimkou z tejto ústavnej zásady.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Pri posudzovaní, či v konkrétnej

trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu, nemožno ale vychádzať len z jedného

hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky okolnosti prípadu, ktoré

prichádzajú do úvahy.

Za dôležité dôvody možno pritom podľa ustálenej súdnej praxe považovať i potrebu

uskutočnenia spoločného konania v prípade, že boli obžaloby podané na rôznych súdoch toho

istého druhu a stupňa, či vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Pokiaľ ide o potrebu uskutočnenia spoločného konania, poukazuje najvyšší súd

v tomto smere v prvom rade na ustanovenie , v zmysle ktorého o všetkých

trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy

spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci

v primeranej lehote.

Z podaného návrhu je zrejmé, že voči obžalovanému I. H. je - popri iných

spoluobžalovaných - súčasne vedené konanie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

(obžaloba podaná dňa 11. apríla 2002), Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

(obžaloba podaná dňa 16. februára 2011) a Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

(obžaloba podaná dňa 11. novembra 2010).

Ďalej tiež z neho vyplýva, že obžalovaný vlastne žiada, aby bolo voči nemu vykonané

jedno spoločné konanie vo všetkých troch vyššie zmienených trestných veciach,

a to z dôvodov ním tam bližšie popísaných. Obžalovaný priamo síce neuvádza, ktorý súd

by podľa neho mal vykonávať toto spoločné konanie, t.j. komu by mala byť vec vedená

na Okresnom súde Trnava prikázaná, no keďže vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým

sudcom tohto súdu, je logické, že jeho žiadosť smeruje na prikázanie veci buď Krajskému

súdu v Nitre alebo Okresnému súdu Nitra.

Vo vzťahu k príp. prikázaniu veci Krajskému súdu v Nitre však treba hneď na úvod

podotknúť tú skutočnosť, že táto možnosť postupom v zmysle ust.

absolútne neprichádza do úvahy, nakoľko inštitút odňatia a prikázania veci umožňuje

len zmenu miestnej príslušnosti, nie však príslušnosti vecnej. Vyplýva to z toho, že vec môže

byť odňatá a prikázaná len súdu toho istého druhu a stupňa.

Čo je ale podstatnejšie je to, že otázka spojenia vyššie uvedených trestných vecí

už bola viackrát predmetom skúmania najvyššieho súdu, a to či už z dôvodu podania návrhu

obžalovaného I. H. na odňatie inej trestnej veci ako je tomu teraz (uznesenie

z 26. septembra 2012, sp. zn. ; uznesenie z 2. októbra 2012, sp. zn.

), alebo z dôvodu podania takéhoto návrhu zo strany iného spoluobžalovaného

(uznesenie z 18. júla 2012, sp. zn. ). V daných rozhodnutiach sa pritom zhodne

uvádza, že v predmetnom prípade je potrebné prihliadnuť na v stanovenú

prekážku ukončenia veci v primeranej lehote, a to s ohľadom na štádium konania

v jednotlivých trestných veciach, pričom od uvedeného názoru sa tunajší súd nemá dôvod

odchýliť ani teraz.

Čo sa týka potom druhého obžalovaným uvádzaného dôvodu pre postup podľa § 23

ods. 1 , a teda otázky vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcemu súdu, uvádza

tunajší súd nasledovné:

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný

zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia

podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,

a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil

na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti

na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal

naň súhlas alebo pokyn.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade

ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Pokiaľ ide potom o námietku zaujatosti vznesenú obžalovaným I. H., tak v tejto

súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné podotknúť tiež zároveň

tú skutočnosť, že námietky zaujatosti možno vznášať len voči tým sudcom, ktorí

sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,

napr. všetkým sudcom určitého súdu.

Aj napriek tomu možno však konštatovať, že obžalovaný neuviedol vo svojom návrhu

ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu žiadne také konkrétne skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z jeho nestranného, neobjektívneho

alebo nezákonného rozhodovania v danej trestnej veci.

Námietky obžalovaného sú len vyjadrením ničím nepodloženej pochybnosti

o zaujatosti voči jeho osobe a ako také vlastne obsahovo smerujú len voči rozhodovacej

činnosti súdu, podľa názoru obžalovaného navyše ovplyvnenej nežiaducim vplyvom polície

a prokuratúry, čo je však s poukazom na ust. v tomto ohľade irelevantné

(ako ho o tom správne upovedomil už aj prvostupňový súd).

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

nezistil žiaden taký dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné postupom podľa § 23 ods. 1

odňať trestnú vec, sp. zn. , Okresnému súdu Trnava a prikázať ju inému

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. októbra 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová