Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/69/2012

Identifikačné číslo spisu: 1003899566 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1003899566.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. L., správca konkurznej podstaty úpadcu Považské Mlyny a cestovinárne, spol. s r. o., Hurbanova 3353, 921 35 Piešťany, IČO: 17 333 130 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO. 31 320 155, právne zastúpený JUDr. Vojtechom Ágnerom, Špitalská 10, 811 08 Bratislava, o zaplatenie pohľadávky vo výške 4 683 701,98 eur / 141 101 206 Sk / s príslušenstvom, o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -198 zo dňa 02. 07. 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -198 zo dňa 02. 07. 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. zo dňa 02. 07. 2012 rozhodol tak, že návrh žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, vo výške 234 185,10 eur, zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 03. 10. 2003 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 683 701,98 eur / 141 101 206 Sk / a úrokov z omeškania 18% ročne od 05. 10. 1999 do zaplatenia ako rozdiel medzi hodnotou majetku, ktorý sa prevádzal do vlastníctva žalovaného na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam ocenených na 371 298 010 Sk a pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi v hodnote 230 196 804,96 Sk. Citoval podanie žalovaného zo dňa 14. 03. 2012, ktorým oznámil, že sa môže pokračovať v prerušenom konaní a zároveň žiadal o rozhodnutie o povinnosti uložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% z peňažnej sumy uplatnenej žalovaným v tomto konaní a to v zmysle ustanovenia V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že v predmetnom konaní je žalobcom správca konkurznej podstaty úpadcu a nie dlžník, ktorý je v úpadku a ktorého majetkové pomery možno usporiadať podľa uviedol, že s účinnosťou od 01. 01. 2006 bolo zmenené a doplnené znenie o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, a teda je zrejme správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty konkurzných a vyrovnacích, resp.

reštrukturalizačných predpisov, a teda, že úmyslom zákonodarcu bolo oslobodiť od platenia súdnych poplatkov správcov podstaty v súdnych konaniach. S poukazom na ustanovenie , ktoré bolo do zavedené s účinnosťou od 01. 01. 2012 dospel k záveru, že v čase rozhodnutia o návrhu žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok neboli splnené zákonné predpoklady. Ako dôvod uviedol, že ide o účastníka, ktorý je oslobodený zo zákona od platenia súdnych poplatkov a nie je osobou, ktorej pomery možno usporiadať podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Takouto osobou je podľa konajúceho súdu nesporne dlžník, ktorý je v úpadku a nie správca ustanovený súdom. Keďže úmyslom zákonodarcu bolo oslobodiť správcu podstaty ako účastníka konania od platenia súdnych poplatkov, podľa súdu nie je teda osobou, ktorá v čase rozhodnutia súdu spĺňa zákonné predpoklady na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Na základe uvedeného prvostupňový súd návrh žalovaného zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podal žalovaný podaním doručeným súdu 06. 08. 2010, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď na toto konanie aplikoval právnu úpravu súdnych poplatkov v rozpore so Toto tvrdenie odôvodnil tým, že konanie bolo začaté na základe žaloby podanej 31. 10. 2003, t. j. pred 01. 01. 2006 a vzhľadom na textáciu prechodných ustanovení k je nepochybné, že toto konanie sa vo vzťahu k súdnym poplatkom, povinnosti ich platenia ako aj oslobodenia od nich, bude spravovať Zákonom o súdnych poplatkov v znení účinnom do 01. 01. 2006.

Podľa žalovaného súd pochybil aj v tom, že nesprávne vyložil význam danej výnimky z povinnosti platiť preddavok na trovy konania, keď postavenie správcu konkurznej podstaty posúdil ako účastníka konania a tým aj akýchkoľvek iných konaní týkajúcich sa nárokov a majetku úpadcu. Za nesprávne označil posúdenie prvostupňovým súdom, keď ohľadne splnenia podmienky možnosti usporiadať majetkové pomery účastníka konania tieto posudzoval u správcu a nie u úpadcu.

Žalovaný za nesprávne označil vyloženie vety ustanovenia , podľa ktorej preddavok na trovy konania nemusí uhrádzať účastník konania, ktorého majetkové pomery nie je možné usporiadať podľa osobitných predpisov o konkurznom konaní. Poukázal o ktoré subjekty ide a konštatoval, že majetkové pomery všetkých právnických a fyzických osôb je možné podľa ZKV usporiadať. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 07. 2012 sp. zn. -198 zmeniť v zmysle jeho návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je právne dôvodné.

Z ustanovenia účinného od 01. 01. 2012 je zrejmé, že žalobcovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku podľa v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu fyzickú plnoletú osobu, súd návrh žalovaného uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil na preddavok na trovy konania. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právoplatným uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol, že žalobca od povinnosti zaplatiť súdne poplatky, nie je.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žalovaného je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že predpoklady na zloženie preddavku na trovy konania žalobcom nie sú splnené. prvostupňový súd nesprávne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v predmetnom konaní je navrhovateľom správca konkurznej podstaty ako subjekt sui generis, ktorému je postavenie účastníka priznané priamo zo zákona, ale tieto súdne spory nevedie pre seba ale úpadcu. Úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale správcovi teda samému sebe nevznikajú akékoľvek práva a povinnosti. Žalovaný správne konštatoval, že súd v konaniach, ktoré sa týkajú nárokov úpadcu nie je možné posudzovať splnenie podmienky možnosti usporiadať majetkové pomery účastníka konania u správcu, ale je potrebné túto podmienku skúmať u úpadcu. Prvostupňový súd pochybil, keď konštatoval, že preddavky na zloženie preddavku na trovy konania od platenia súdnych

splnené z dôvodu, že ide o účastníka, ktorý je oslobodený zo zákona od platenia súdnych poplatkov a nie je ani osobou, ktorej pomery možno usporiadať podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, keďže touto osobou je nesporné iba samotný dlžník, ktorý je v úpadku a nie správca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené prvostupňové rozhodnutie označil za vydané v rozpore so zákonom, keď splnenie podmienok daných ustanovením posudzoval z hľadiska správcu ako účastníka konania, ktorý v čase rozhodnutia nie je osobou, ktorá spĺňa zákonné predpoklady na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie podľa ustanovenia zrušil ako vydané v rozpore so zákonom a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V novom konaní prvostupňový súd nebude splnenie podmienky danej posudzovať u správcu konkurznej podstaty ako navrhovateľa predmetného konania a zároveň bude splnenie podmienky posudzovať v súlade so v znení účinnom do 01. 01. 2006.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.