Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/33/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S EN I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí konanom 27. septembra 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. A.

a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného A. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, sp. zn. , z 10. septembra 2012 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného A. A. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. ,

z 10. septembra 2012 rozhodol, že podľa ponecháva obvineného

A. A. vo väzbe.

Podľa , žiadosť obvineného o prepustenie

z väzby zamietol.

Podľa a ,

per analogiam s poukazom na c ods. 1 a

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd písomný sľub obvineného

A. A. na nahradenie väzby neprijal.

Podľa per analogiam s poukazom na c

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd peňažnú záruku za obvineného A. A. ponúknutú matkou Ing. M. A.

a otcom Ing. M. A. neprijal.

2

Podľa per analogiam s poukazom na článok

154c ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd prevzatie záruky dohľadom probačného a mediačného úradníka

nad obvineným A. A. neprijal.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal do zápisnice o neverejnom

zasadnutí sťažnosť obvinený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol :

Závery súdu sú nesprávne a napadnuté uznesenie súdu je v časti aj nepreskúmateľné.

Má za to, že väzobný dôvod v danom štádiu konania už nie je daný. Od počiatku obvinenia

popiera akúkoľvek účasť na skutkoch, ktoré sa mu v predmetných uzneseniach o vznesení

obvinenia, kladú za vinu. Hoci vo veci bola podaná obžaloba, zo žiadneho doteraz

vykonaného dôkazu nevyplýva, že by páchal trestnú činnosť po dlhšiu dobu za účelom

získavania finančných prostriedkov. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol

vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby. Má za to, že takýto postup súdu je neprípustný

a napadnuté uznesenie potom nespĺňa náležitosti zákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 176

ods. 2 .

Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho

súdu pre ľudské práva vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania o vzatí

do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými

na jej ďalšie trvanie. A bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala

obavu, že by obvinený mal aj po prepustení z väzby na slobodu páchať trestnú činnosť,

by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania.

Súd sa vôbec nezaoberal, ktorá konkrétna skutočnosť má zakladať obavu

z pokračovania v páchaní trestnej činnosti.

V jeho prípade k dôvodom väzby, ktoré boli ustálené pri jeho vzatí do väzby dňa

29. februára 2012, resp. 08. marca 2012, t. j. pred viac ako šiestimi mesiacmi, nepristúpila

žiadna ďalšia skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jej ďalšie trvanie.

V tejto súvislosti poukázal na to, že dôvody väzby musia byť vždy odôvodnené

konkrétnymi a hodnovernými skutočnosťami a nestačia len stereotypné dôvody a pod.

3

Pokiaľ ide o odôvodnenie tzv. preventívnej väzby súd len všeobecne a opätovne

skonštatoval, že obava z pokračovania trestnej činnosti má vyplývať z toho, že trestná činnosť

mala byť páchaná po dlhšiu dobu za účelom získavania finančných prostriedkov,

mal sa dopustiť protiprávneho konania viacerými skutkami a ďalej len poukázal na charakter

jeho trestnej činnosti.

Je toho názoru, že pokiaľ sú poskytnuté náležité záruky, že trestne stíhaná osoba

sa trestného konania osobne zúčastní, alebo že nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti,

nemala by sa vo väzbe nachádzať.

Väzba je len zaisťovacím úkonom a nie represívnym, a ak je možné ju nahradiť

iným spôsobom, za súčasného prijatia účinných obmedzení uložených obvinenému v tomto

prípade či už písomným sľubom, peňažnou zárukou alebo dohľadom podľa § 80 ods. 1

písm. c/ , prípadne ich kombináciou, má za to, že takýto postup by mal

mať prednosť pred väzobným stíhaním aj s poukazom na , ods. 5

Slovenskej republiky.

Je toto názoru, že v jeho prípade nie sú dané dôvody väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1

písm. c/ . Preto žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a prepustil ho z väzby

na slobodu. Alternatívne žiada, aby bol prijatý jeho písomný sľub, ponúknutá peňažná záruka

jeho rodičov alebo prijatý dohľad probačného a mediačného úradníka ako náhrada jeho väzby

a bol prepustený z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodnutí o sťažnosti preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok nie je dôvodná.

Z pripojeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že obvinenému bolo dňa 27. marca 2011 uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava pod ČVS:

PPZ-283/BOK-B2-2010, vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

4

písm. d/, ods. 2 písm. l/ na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku

uznesenia.

Dňa 16. februára 2012 bolo A. A. vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava,

ČVS: PPZ-57/BOK-BA-2012, v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu

vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4

písm. c/ s poukazom na a ,

sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k v štádiu pokusu

podľa na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku

uznesenia vyšetrovateľa.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Bratislava, ČVS: PPZ-80/BOK-BA-2012, z 8. marca 2012 boli citované

uznesenia o vznesení obvinenia voči A. A., spojené na spoločné konanie.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

vo veci obvineného A. A. 27. augusta 2012, podal na Špecializovaný trestný súd Pezinok

na obvineného obžalobu pre skutky a trestné činy, pre ktoré boli A. A. vznesené obvinenia.

Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, sp. zn. 12/2012, z 29. februára 2012 z dôvodu uvedeného v

Sťažnosť obvineného bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 8. marca 2012. 21. júna 2012 podal obvinený žiadosť

o prepustenie z väzby, ktorú Špecializovaný trestný súd uznesením, sp. zn. 12/2012,

4. júna 2012 zamietol. Sťažnosť obvineného zamietol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením, sp. zn. , zo 4. júla 2012.

21. augusta 2012 podal obvinený žiadosť o prepustenie z väzby a navrhol nahradenie

väzby písomným sľubom, ponukou peňažnej záruky, ktorú by zložili jeho rodičia a dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky spis predložil Špecializovanému trestnému súdu Pezinok

s tým, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu podľa žiadosti obvineného

A. A. nevyhovel a na slobodu ho neprepustil, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.

5

Sudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok vo veci rozhodol tak, ako je to

uvedené na str. 1 uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s názormi obvineného uvedenými

v sťažnosti v tom smere, že sudca Špecializovaného trestného súdu neodôvodnil dostatočne

dôvody trvania väzby u obvineného, odôvodnenie je len všeobecné, a tieto skutočnosti

sú v rozpore s platnou rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva

a rozhodnutiami ústavného súdu.

V prvom rade pri rozhodovaní o väzbe či už ide o vzatie do väzby alebo o rozhodovaní

o žiadosti o prepustenie z väzby je potrebné brať do úvahy motív páchania trestnej činnosti,

charakter páchania trestnej činnosti, dĺžku po ktorú bola trestná činnosť páchaná, vyhodnotiť

osobu obvineného, jeho pomery a ďalšie skutočnosti.

Obvinený v sťažnosti uviedol, že skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania o vzatí

do väzby postačujúce na vzatie do väzby sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými na ďalšie

trvanie. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné vychádzať z dĺžky trvania väzby

u obvineného. Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu Špecializovaného trestného

súdu Pezinok, sp. zn. 12/2012, z 29. februára 2012, obžaloba bola podaná

27. augusta 2012. Do celkovej lehoty trvania väzby je treba započítať aj väzby vo veci,

ČVS: PPZ-283/BOK-B2-2010, od 25. marca 2011 do 27. februára 2012. Lehoty trvania väzby

sú ustanovené v , Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, z ktorej

je obvinený podozrivý, nie je možné hovoriť o neprimeranej dĺžke trvania väzby. Obvinený

je podozrivý zo spáchania obzvlášť závažných zločinov a zo zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Súdy konajúce vo veci (sudcovia

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

rozhodujúci o sťažnostiach obvineného proti rozhodnutiam sudcu Špecializovaného trestného

súdu Pezinok) vo svojich rozhodnutiach uviedli skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestného stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,

sú dôvody na podozrenie, že skutky spáchal obvinený. Nie je preto povinnosťou súdu stále

tieto skutočnosti v každom ďalšom rozhodnutí opätovne uvádzať, ale stačí odkaz

na skutočnosti, ktoré súdy vo svojich rozhodnutiach uviedli. Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa nestotožňuje s tvrdením obvineného, že nie sú dôkazy v spisovom materiáli,

ktoré by usvedčovali obvineného zo spáchania trestného činu. Nie je podstatné ani jeho

tvrdenie, že on trestnú činnosť nespáchal a popiera spáchanie trestného činu. Špecializovaný

6

trestný súd vo svojom rozhodnutí uviedol niektoré dôkazy, svedecké výpovede, ktoré

usvedčujú obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že okrem svedeckých výpovedí B., P., L. T. sa v spise nachádzajú ďalšie dôkazy

(ďalšie svedecké výpovede), listinné dôkazy, výsledky znaleckého dokazovania, ktoré

usvedčujú obvineného zo spáchania trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe nie je potrebné

uviesť, ktoré dôkazy usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a vyvracať obranné

tvrdenia obvineného, ktoré spočívajú v tom, že on popiera spáchanie trestného činu a trestnú

činnosť nespáchal. Nie je potrebné vyhodnocovať dôkazy. Pri rozhodovaní o väzbe musia byť

splnené formálne a materiálne podmienky stanovené v na to, aby súd

mohol rozhodnúť o tom, že podozrivého páchateľa berie do väzby. Stačí, že sú dané dôvody

pre podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych

skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Trestná činnosť

mala byť páchaná od r. 2006 do 26. marca 2011. Vzhľadom na dobu páchania trestnej

činnosti, jej charakter, spôsob páchania, vedúce postavenie obvineného pri páchaní trestnej

činnosti hrozí aj v tomto štádiu konania (aj po podaní obžaloby) dôvodná obava,

že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti.

Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obvineného, že k dôvodom väzby, ktoré boli

ustálené pri jeho vzatí do väzby pred viac ako 6 mesiacmi, by mala pristúpiť ďalšia

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jej ďalšie trvanie.

Podstatou väzby je pozbavenie osobnej slobody obvineného. Väzba je procesným

opatrením a ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu. Vo väzbe dochádza

k obmedzeniu práv obvineného, obvinený je v režime kontroly a musí sa správať v súlade

s poriadkom pre výkon väzby. Ďalšia skutočnosť, ktorá by mohla prispieť k zhoršeniu

jeho postavenia je to, že nerešpektuje poriadok pre výkon väzby, dopustí sa protiprávneho

konania alebo prípadne trestného činu. Z tvrdenia obvineného sa dá vyvodiť záver,

že ak by sa takéhoto protiprávneho konania nedopustil, mal by to byť dôvod na to,

že ak by k dôvodom väzby, ktoré boli dané nepristúpila žiadna skutočnosť nová, ktorá

by odôvodňovala jej ďalšie trvanie, obvinený by mal byť prepustený z väzby. S takýmto

názorom nie je možné súhlasiť a dôvody väzby je potrebné posudzovať tak, ako to je uvedené

v rozhodnutiach súdov konajúcich vo veci.

7

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu v tom,

že neprijal písomný sľub obvineného, ponúknutú peňažnú záruku a prevzatie záruky

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Pritom či súd prijme prostriedky nahradzujúce väzbu je potrebné vychádzať z toho,

že tieto prostriedky sú len možnosťami a nie oprávnením osoby, u ktorej je pozbavená osobná

sloboda. Súdy pri rozhodovaní musia skúmať či záruka alebo sľub je dostatočný,

a to vzhľadom na osobu obvineného, na povahu trestného činu, z ktorého je obvinený

podozrivý. Špecializovaný trestný súd tieto skutočnosti vyhodnotil pri rozhodovaní o žiadosti

o prepustenie z väzby a najvyšší súd sa stotožňuje s jeho závermi a konštatuje, že neboli

splnené podmienky na prijatie uvedených inštitútov nahradzujúcich väzbu.

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu vo veci je správne a zákonné,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová