Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/13/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom

zasadnutí konanom 30. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre

zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,

o sťažnosti obžalovaného A. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z

28. marca 2013 sp. zn. PK - takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného A. A. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením zo dňa 28. marca 2013 sp. zn. PK – Špecializovaný trestný

súd v Pezinku podľa , zamietol žiadosť obžalovaného

A. A. zo dňa 18. marca 2013 o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa , , neprijal písomný sľub

obžalovaného A. A. na nahradenie väzby.

Podľa , neprijal prevzatie záruky

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.

Podľa , neprijal peňažnú záruku

za obžalovaného A. A. ponúknutú matkou Ing. M. A. a otcom Ing. M. A..

2

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podal na hlavnom

pojednávaní dňa 28. marca 2013 obžalovaný A. A. sťažnosť, ktorú prostredníctvom svojho

obhajcu podaním zo dňa 8. apríla 2013 doručeným súdu 9. apríla 2013 písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol:

Podľa súdu doposiaľ vykonané dokazovanie žiadnym spôsobom nevyvracia ani

neoslabuje podozrenie z trestnej činnosti u obžalovaného A. A.. Podozrenie má vyplývať

najmä z výpovedí svedkov J. P., P. B. a R. G., z výpovedí poškodených F. B. a J. O. ohľadne

fajčenia páchateľov na mieste činu, podozrenie ku stotožneniu osoby obžalovaného

prezývkou nevyvrátili ani výpovede svedkov L. T. a R. Š. a obhajobu obžalovaného, že

nechodieval do Senca do kasína nepotvrdzuje výpoveď svedka Z..

K výpovediam svedkov obhajoba pripomenula, že svedok P. bol rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní PK – uznaný vinným

z viacerých trestných činov, ide o recidivistu, ktorého snahou bolo zmierniť svoj trest.

Výpoveď svedka G. je v podstatných okolnostiach v rozpore s výpoveďou svedka P. na

hlavnom pojednávaní. Títo svedkovia sa nevedia ustáliť ani na motíve trestného činu ani

k údajnej činnosti obžalovaného A. A. pre zločineckú skupinu.

Tvrdenie súdu, že obhajobu obžalovaného v tom zmysle, že nechodieval do Senca

do kasína, nepotvrdzuje výpoveď svedka Z., je v rozpore s výpoveďou svedka Š. Z. na

hlavnom pojednávaní dňa 28. januára 2013, ktorý uviedol, že A. A. pozná, avšak nevidel ho

ani pri prvom ani pri druhom stretnutí v kasíne, kde mal byť plánovaný únos ani na stretnutí

na G. pred samotným únosom.

Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu, že je zrejmé, že počas výkonu väzby, pokiaľ má

väzba plniť účel, sa obžalovaný nemôže dopustiť ďalšieho protiprávneho konania, ani nemôžu

nastať skutočnosti, ktoré by zvyšovali obavu, že by obvinený po prepustení z väzby páchal

trestnú činnosť, obhajoba konštatuje, že z konštantnej judikatúry Ústavného súdu ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania

o vzatí do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými

na jej ďalšie trvanie a bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala

obavu, že by obvinený mal aj po prepustení z väzby na slobodu páchať trestnú činnosť,

by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. V prípade obžalovaného k dôvodom väzby,

3

ktoré boli ustálené pri jeho vzatí do väzby dňa 29. februára 2012, resp. 8. marca 2012,

nepristúpila žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie väzby. Dôvody väzby

musia byť vždy odôvodnené konkrétnymi a hodnovernými skutočnosťami a nestačia len

stereotypné dôvody. Ústavný súd v nálezoch pripomína, že náležitá individualizácia

odôvodnenia väzby nie je samoúčelnou požiadavkou, lebo osoba nachádzajúca sa vo väzbe

môže svoje právo žiadať o prepustenie z väzby a podávať opravné prostriedky proti

rozhodnutiam o jej ponechaní vo väzbe efektívne využívať, len ak pozná skutkovú a na ňu

nadväzujúcu právnu argumentáciu, na základe ktorej je individuálne držaná vo väzbe.

Vo vzťahu k ponúknutým zárukám na nahradenie väzby súd podľa obhajoby bez

ďalšieho odôvodnenia skonštatoval, že v danom prípade nie je možné využiť takéto inštitúty

a v danej veci neboli zistené výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup súdu

umožňovali.

Sťažovateľ má za to, že závery súdu sú nesprávne a napadnuté uznesenie je v tejto

časti nepreskúmateľné. Väzobný dôvod v danom štádiu konania nie je daný.

Podľa , v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci

do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré

sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení

zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

V žiadosti o prepustenie z väzby uvádzal, že väzba by mala byť opatrením iba

výnimočným a trvajúcim iba po nevyhnutnú dobu. Pokiaľ ide o skúmanie existencie dôvodov

väzby po celú dobu jej trvania, je potrebné skúmať všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo

vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu, odôvodneného so zreteľom na prezumpciu

neviny, ako výnimky z pravidla rešpektovania osobnej slobody.

Sťažovateľ uviedol, že väzba je len zaisťovacím úkonom a nie represívnym, a ak je

možné ju nahradiť iným spôsobom, za súčasného prijatia účinných obmedzení uložených

obvinenému, v tomto prípade či už písomným sľubom, peňažnou zárukou alebo dohľadom

podľa , prípadne ich kombináciou, má za to, že takýto postup

4

by mal mať prednosť pred väzobným stíhaním aj s poukazom na , ods. 5

Slovenskej republiky.

Sťažovateľ vyjadril názor, že v jeho prípade nie sú dané dôvody väzby v zmysle

ustanovenia Preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a prepustil ho z väzby

na slobodu, alternatívne, aby prijal jeho písomný sľub, ponúknutú peňažnú záruku jeho

rodičov alebo prijal dohľad probačného a mediačného úradníka ako náhradu jeho väzby

a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o podanej sťažnosti preskúmal podľa

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť a konanie predchádzajúce jeho rozhodovaniu a zistil, že sťažnosť

obžalovaného A. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 28.

marca 2013 sp. zn. PK – nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že A. A. boli vznesené obvinenia pre

zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,

obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., sčasti

dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k

§ 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Pre uvedené trestné činy úrad špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný

súd v Pezinku obžalobu na A. A. na skutkových základoch uvedených v písomnom

vyhotovení obžaloby VII/2 Gv 34/12 z 27. augusta 2012.

Obžalovaný A. A. bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 29. februára 2012 sp. zn. 12/2012 so začiatkom plynutia väzby od 27. februára

2012, z dôvodu uvedeného v Sťažnosť obvineného podaná proti

tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.

marca 2012 sp. zn. .

5

Dňa 21. júna 2012 podal obvinený žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením zo 4. júna 2012 sp. zn. 12/2012 zamietol.

Sťažnosť obvineného podaná proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2012 sp. zn. .

Po podaní obžaloby Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením zo dňa

10. septembra 2012 sp. zn. PK – ponechal obvineného vo väzbe a zamietol jeho

žiadosť o prepustenie z väzby. Sťažnosť obvineného podaná proti tomuto uzneseniu bola

zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012 sp. zn.

.

Predmetom všetkých uvedených rozhodnutí o väzbe bolo okrem rozhodovania

o žiadostiach obvineného A. A. o prepustenie z väzby aj rozhodovanie o žiadostiach

obvineného o nahradenie väzby písomným sľubom, že povedie riadny život (§ 80 ods. 1 písm.

b/ ), peňažnou zárukou ( ) a dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obvineným ( ).

Pred uvedenými rozhodnutiami o väzbe bol A. A. pred rozhodnutím o spojení veci na

spoločné konania dňa 8. marca 2012 vo väzbe (v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20

k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.) od 25. marca 2011, do ktorej bol

vzatý uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. marca 2011 sp. zn. ,

kde Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. mája 2011 sp. zn. zamietol

sťažnosť obvineného proti citovanému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie súdu prvého

stupňa, do 27. februára 2012, kedy bol prepustený z väzby na základe uznesenia Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 16. februára 2012 sp. zn. a uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 27. februára 2012 sp. zn. .

Z procesného hľadiska je trestná vec obžalovaného A. A. v štádiu dokazovania na

hlavných pojednávaniach, z ktorých ostatné bolo dňa 16. apríla 2013 odročené na deň 20. júna

2013.

6

Obžalovaný A. A. je vo väzbe (celkovo) od 25. marca 2011, teda ku dňu rozhodovania

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viac ako dvadsaťpäť mesiacov, takže k tomuto dňu

nebola prekročená väzba stanovená ustanovením (maximálne)

štyridsaťosem mesiacov, keďže je obžalovaný trestne stíhaný (aj) pre obzvlášť závažný

zločin.

Predchádzajúce citované žiadosti obvineného A. A. o prepustenie z väzby, alternatívne

o prepustenie z väzby jej nahradením prijatím písomného sľubu, že povedie riadny život,

peňažnej záruky, alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným,

o ktorých bolo rozhodnuté už uvedenými uzneseniami Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 29. februára 2012 sp. zn. 12/2012, zo 4. júna 2012 sp. zn. 12/2012, z 10.

septembra 2012 sp. zn. PK – a na ne nadväzujúce uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 8. marca 2012 sp. zn. , zo 4. júla 2012 sp. zn. 1 Tost

25/2012 a z 27. septembra 2012 sp. zn. , majú so žiadosťou obžalovaného zo

dňa 22. marca 2013, o ktorej rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením dňa

28. marca 2013 sp. zn. PK – , spoločného menovateľa, ktorým je podľa

sťažovateľa nedôvodnosť jeho väzby v zmysle (tzv. preventívna

väzba), vyargumentovaná vždy rovnakými dôvodmi, citovanými i v sťažnosti proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 28. marca 2013 sp. zn. PK – (viď

predchádzajúci text tohto uznesenia), a neakceptovaním nahradenia väzby sľubom, dohľadom

alebo peňažnou zárukou zo strany súdu prvého stupňa.

V uvedenej súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na dôvody

podrobne citované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2012

sp. zn. , zo 4. júla 2012 sp. zn. a z 27. septembra 2012

sp. zn. , pre ktoré boli sťažnosti obvineného proti uzneseniam súdu prvého

stupňa zamietnuté. Bolo v nich poukázané na naplnenie formálnych i materiálnych dôvodov

väzby, t.j. existenciu dôvodného podozrenia, že obvinený A. A. spáchal trestné činy, pre ktoré

mu boli vznesené obvinenia a podaná obžaloba, je daný niektorý z dôvodov väzby –

v konkrétnom prípade dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/

a postup pri trestnom stíhaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tak z hľadiska

vykonania úkonov prípravného konania, ako aj z pohľadu promptného a bezprieťahového

rozhodovania súdov oboch stupňov o žiadostiach obvineného o jeho prepustenie z väzby.

7

V žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby i v sťažnosti proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je akcentovaná nepreukaznosť skutkov

vykonanými dôkazmi, čo má oslabovať až minimalizovať dôvodnosť podanej obžaloby

a následnosť (prípadného) rozhodnutia o vine, čo má mať svoj odraz v nedôvodnosti ďalšieho

trvania väzby obžalovaného. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka,

že škála preukaznosti skutkov dôkazmi od podozrenia zo spáchania trestných činov

po vznesení obvinení v počiatočných fázach trestného stíhania – pri vzatí obvineného

do väzby, sa musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným dokazovaním až po hranicu istoty bez

rozumných pochybností v konečnom štádiu rozhodovania o vine či nevine na hlavnom

pojednávaní, prípadne v odvolacom konaní. V súčasnosti je trestná vec obžalovaného

v relatívne pokročilom štádiu vykonávaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a tomu

má zodpovedať primeraný stupeň dôkaznej preukaznosti pretrvávajúcej dôvodnosti trestného

stíhania obžalovaného, bez zatiaľ konečného rozhodnutia o jeho vine či nevine.

Rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovanie o vine či nevine. Musí mať však svoj

podklad v tomto štádiu konania v primeranosti udržania obžaloby vykonaným dokazovaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na konštatácie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v jeho uznesení z 28. marca 2013, že doposiaľ

vykonané dokazovanie žiadnym spôsobom nevyvracia ani neoslabuje podozrenie z trestnej

činnosti u obžalovaného A. A., čo dokladá konkretizovaním nositeľov dôkazov z vykonaného

dokazovania na hlavných pojednávaniach, kde sa neoslabujú dôkazy z prípravného konania,

na ktorých bola postavená obžaloba, pravda už v štádiu kontradiktórne vedeného dokazovania

pred súdom. V tejto súvislosti sťažnostný súd k namietanému hodnoteniu dôkazov

sťažovateľom podotýka, že je vecou ďalšieho dokazovania a vyhodnotenia dôkazov

v jednotlivostiach i súvislostiach, čo bude viesť v konečnom dôsledku k rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o vine či nevine obžalovaného, k čomu nemožno v súčasnom štádiu konania pri

rozhodovaní o väzbe obžalovaného zaujímať stanovisko.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti vytýka prvostupňovému súdu nesplnenie náležitostí

zákonného rozhodnutia v zmysle jeho citáciou, že v odôvodnení treba,

ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú

za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci

orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe

podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. K tejto námietke

8

je treba podotknúť, že ustanovenie §-u 176 ods. 2 je koncipované na široké spektrum

rôznych uznesení, kde hodnotenie vykonaných dôkazov a právne úvahy, na ktorých základe

sú posudzované dokázané skutočnosti, je typické pre „rozhodnutia vo veci samej“

(napr. uznesenie o zastavení trestného stíhania, schválení zmieru a zastavení trestného

stíhania), nie však pre rozhodovanie o väzbe, pretože to neprichádza podľa povahy veci

(rozhodovanie o väzbe) do úvahy. Preto aj v tejto časti považuje sťažnostný súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa za vecné a primerane odôvodnené.

K permanentnému tvrdeniu obhajoby v žiadostiach o prepustenie A. A. z väzby

i v sťažnostiach proti uzneseniam Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

že k dôvodom väzby obžalovaného nepristúpila žiadna ďalšia skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala ďalšie trvanie väzby, z čoho obhajoba vyvodzuje dôsledky zániku trvania

väzby, Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že odpovede na to dali už

predchádzajúce citované rozhodnutia súdov oboch stupňov. Obžalovaný je trestne stíhaný

pre obzvlášť závažné zločiny vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. (skutok v roku 2008), nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (skutok od presne nezistenej doby

do 26. marca 2011) a zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák. (skutok od roku 2006). Osoba obžalovaného, charakter trestných činov,

ich rozsah a doba, po ktorú ich mal páchať, potvrdzujú pretrvávanie obavy, že by obžalovaný

na slobode pokračoval v páchaní závažných trestných činov, čo odôvodňuje opodstatnenosť

pretrvávania preventívnej väzby obžalovaného.

Obžalovaný v sťažnosti argumentuje, že v jeho prípade nie sú dané dôvody väzby

v zmysle , čo odôvodňuje jeho prepustenie z väzby, alternatívne

žiadal nahradiť väzbu písomným sľubom, ponúknutou peňažnou zárukou alebo prijatím

dohľadu probačného a mediačného úradníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberajúc sa možnosťou nahradenia väzby

obžalovaného A. A. sľubom, dohľadom alebo peňažnou zárukou, dospel k záveru, že

v konkrétnom prípade na to nie sú splnené zákonné podmienky. Tieto prostriedky

nahrádzajúce väzbu sú len možnosťami, nie oprávnením osoby, ktorá je pozbavená osobnej

slobody. Sú viazané na výnimočnosť takého postupu z hľadiska osoby obvineného, povahy

9

prejednávaného prípadu (sľub a dohľad) a pri obzvlášť závažnom zločine len existenciou

výnimočných okolností prípadu (peňažná záruka). Základným hľadiskom je vyváženosť alebo

nevyváženosť týchto opatrení vo vzťahu k dôvodnej obave, v konkrétnom prípade, možnosti

pokračovania v páchaní závažných trestných činov obžalovaným.

V súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter, závažnosť a rozsah

trestných činov, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť, dobu, po ktorú mali byť páchané,

sú tieto náhrady väzby neadekvátne a neproporcionálne vo vzťahu k uvedeným

skutočnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené nezistil dôvod na zmenu

rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto sťažnosť obžalovaného A. A. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová