Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/11/2011

Najvyšší súd 1ObdoV/11/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č. O. B., a. s., M., B., IČO:

X., proti žalovaným: I./ JUDr. I. S., H., K., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. I.

spol. s r. o. K., N. Z., K. – mestská časť Šaca, IČO: X., II./ Ing. H. K., L., K. – Šaca, III./

Ing. V. K., L., K. – Šaca, IV./ Ing. J. M., Š., K., správca konkurznej podstaty úpadcu F. V., s.

r. o., L., K. – mestská časť Šaca, IČO: X., žalovaní v II. až IV. rade zastúpení JUDr. A. T.,

advokátom, F., K., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných v II., III. a IV. rade proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -470 zo dňa

14. decembra 2010, právoplatného dňa 13. januára 2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozhodujúc vo veci opätovne po

zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k.

-244 zo dňa 29. apríla 2005, rozsudkom č. k. -304 zo dňa

31. marca 2010, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo

výške 493 287 324,58 Sk prihlásená v konkurze voči úpadcovi K. I., spol. s. r. o., K.,

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. K 249/98, je nesporná s právom na

oddelené uspokojenie v zmysle o konkurze a vyrovnaní (ďalej

len “ZKV“). Svoje rozhodnutie odôvodnil závermi z vykonaného dokazovania, z ktorých mu

vyplynulo, že prihlásenú pohľadávku na prieskumnom pojednávaní žalovaní popreli. Ako

2

dôkaz o preukázaní uplatnenej pohľadávky žalobca označil úverové zmluvy a žaloby podané

o zaplatenie nesplateného úveru s príslušenstvom. Označené skutočnosti výšku uplatnenej

pohľadávky nepreukazujú, výška uplatnenej pohľadávky nevyplýva z predložených

úverových zmlúv a ani z podaných žalôb, o ktorých nebolo rozhodnuté pre prerušenie

konania. Uplatnená pohľadávka pozostáva z úrokov vzniknutých z viacerých zmlúv a nie je

preukázané, v akej výške a za aké obdobie vznikli žalobcom uplatnené jednotlivé nároky.

Keďže žalobca nepreukázal, že má voči úpadcovi pohľadávku v uplatnenej výške, súd prvého

stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že

neúspešného žalobcu zaviazal k náhrade trov konania v sume 24,80 eur žalovanému v II. rade,

v sume 8,20 eur žalovanému v III. rade a v sume 16,60 eur žalovanému v IV. rade.

Na odvolanie žalobcu, žalovaného v I. rade, v II. rade a Ing. I. V., Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. -470 zo dňa 14.

decembra 2010, právoplatného dňa 13. januára 2011, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhým výrokom odmietol odvolanie žalovaného

v I. rade a Ing. I. V.. S poukazom na ustanovenia a dospel k záveru, že

prvostupňový súd sa usmernením odvolacieho súdu, vysloveným v zrušujúcom a vracajúcom

rozhodnutí zo dňa 29. apríla 2005, neriadil. Odvolací súd uviedol podstatné skutočnosti,

ktorých sa malo týkať dokazovanie pred súdom prvého stupňa, resp. ktorých sa malo týkať

odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu (vyriešiť otázku aktívnej legitimácie Ing. V.

v spore; odôvodniť vysporiadanie sa so skutočnosťou, že podaním zo dňa 25. novembra 2002

žalovaní Ing. K. a Ing. K. vzali späť popretie prihlásenej pohľadávky veriteľa Č., a. s., hoci

vyjadrenie v odvolaní proti rozsudku zo dňa 25. marca 2003 nasvedčuje, že svoje stanovisko

zmenili). Zdôraznil pritom potrebu náležite sa venovať dôvodom uvádzaným v odvolaniach

a odôvodneniu svojich záverov. Poznamenal, že sa to týka nielen tvrdení a námietok proti

napadnutému rozsudku zo dňa 31. marca 2010, ale aj tvrdení a námietok vznesených

v odvolaniach žalovaného v III. a V. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa

25. marca 2003. Záverom ozrejmil, že právo podať odvolanie patrí len tomu účastníkovi,

ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Za ujmu však nepovažoval

v rozhodovanom prípade okolnosť, že súd prvého stupňa vzhľadom na ustanovenie § 23

ods. 1 ZKV musel žalobu pre stanovisko žalovaného vo IV. rade zamietnuť, aj keď žalovaná

v I. rade jeho pohľadávku v upravenom petite uznala. Vzhľadom na tieto skutočnosti,

odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Odvolanie žalovanej v I. rade odmietol podľa

3

s odôvodnením, že keďže súd žalobu zamietol, žalovaná v I. rade bola v konaní úspešná.

S odkazom na ustanovenie odmietol taktiež odvolanie

Ing. V. s odôvodnením, že svoju aktívnu legitimáciu ešte v konaní nepreukázal.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie žalovaní v II.,

III. a IV. rade. Dovolaním napadli uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd

zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -304 zo dňa 31. marca 2010

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodili z ustanovenia § 237 písm.

f) a jeho podanie odôvodnili ustanoveniami , a . Dovolací

dôvod podľa vo vzťahu k ustanoveniu vzhliadli

v postupe odvolacieho súdu, ktorým im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým

spôsobom, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom

nevysporiadal s argumentmi žalovaného v III. rade uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu proti

prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26. júla 2010. Nezaujatie žiadneho stanoviska k týmto

námietkam a dôkazom zo strany odvolacieho súdu, ho, podľa jeho názoru, oprávňuje

namietať, že odvolací súd jeho relevantnú námietku a dôkazy opomenul vyhodnotiť, čím mu

bolo znemožnené účinným a efektívnym spôsobom v odvolacom konaní uplatňovať svoje

práva, teda konať. Príloha k dovolaniu predstavuje neúčelne rozsiahlu (35 stranovú)

konkretizáciu skutočností, ktoré dovolatelia považujú za dovolacie dôvody, avšak postráda

žiadané adresné subsumovanie uvádzaných skutočností pod jednotlivé ustanovenia

dovolacích dôvodoch. Dovolatelia v nej obšírne a podrobne opísali priebeh konania

s akcentom na vady, ktoré sa podľa ich mienky vyskytli počas doterajšieho konania, avšak

tieto boli nimi namietané už v ich temporálne skorších odvolaniach, resp. písomných

vyjadreniach (čl. 373 – 397). Dovolacím petitom sa domáhali zrušenia uznesenia odvolacieho

súdu v napadnutej časti a zastavenia odvolacieho konania.

K dovolaniu žalovaných v II., III. a IV. rade sa vyjadrili žalobca a žalovaná v I. rade.

Zhodne navrhli dovolanie odmietnuť ako neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

4

dovolanie prípustné, a keďže nevykazuje ani žiadne z vád podľa , je potrebné ho

odmietnuť podľa veta prvá v spojení s .

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 platí, že ak bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, je dovolanie proti nemu

prípustné, ak:

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je nepochybné, že prípustnosť dovolania

žalovaných v II., III. a IV. rade nemožno vyvodiť z ustanovení .

5

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g) , možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolatelia poukázali na existenciu podmienky prípustnosti dovolania uvedenú

v ustanovení . Dovolací súd však v rámci svojej zákonnej povinnosti,

vyplývajúcej mu z ustanovenia veta druhá , nezistil žiadne vady konania

(namietané alebo nenamietané) upravené v , pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

Dovolatelia vzhliadli dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa

v spojení s /účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom/ v postupe odvolacieho súdu, ktorým im bola odňatá možnosť konať pred súdom

tým spôsobom, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom

nevysporiadal s argumentmi žalovaného v III. rade uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu proti

prvostupňovému rozhodnutiu. Nezaujatie žiadneho stanoviska k námietkam a dôkazom

žalovaného v III. rade zo strany odvolacieho súdu, ho, podľa neho, oprávňuje namietať, že

odvolací súd jeho relevantnú námietku a dôkazy opomenul vyhodnotiť, čím mu bolo

znemožnené účinným a efektívnym spôsobom v odvolacom konaní uplatňovať svoje práva,

teda konať.

Dovolací súd s názorom dovolateľov nesúhlasí a konštatuje neexistenciu takto

namietnutej vady konania. Jej neopodstatnenosť vyplýva zjavne z odôvodnenia uznesenia

odvolacieho súdu, ktorý na č. l. 471 – 472 výslovne tieto námietky uvádza. S dôvodmi, ktoré

viedli k zrušujúcemu a vracajúcemu rozhodnutiu, sa odvolací súd náležite vysporiadal.

Odôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade s požiadavkami kladenými na riadne

odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými v ustanovení § 157 ods. 2 v nadväznosti N.

6

ustanovenie , a so zreteľom na to, že inštitút odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné ozrejmiť dovolateľom i tú

skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v II., III., a IV. rade produkované v rámci tohto súdneho

konania, s ktorých nevysporiadaním odôvodnili podanie dovolanie títo traja účastníci, nie sú

vylúčené z ďalšieho prejednávania, resp. z ďalšieho dokazovania, pretože dovolaním

napadnutým uznesením odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude preto povinnosťou Krajského súdu v Košiciach,

ktorého rozsudok odvolací súd zrušil, akceptovať ustanovenie a vec opätovne,

adekvátne v zmysle intencií odvolacieho súdu, prejednať a vydať nové meritórne rozhodnutie.

Na základe uvedeného, nie je daná existencia dovolateľmi namietanej vady konania

v zmysle , a dovolací súd v rámci svojej zákonnej povinnosti vyplývajúcej

mu z ustanovenia veta druhá , nezistil žiadne iné vady konania upravené

v , pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal

opodstatnenosťou, resp. neopodstatnenosťou, ďalších dvoch uplatnených dovolacích dôvodov

v zmysle psím. b) /konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ a /rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci/.

Konštatujúc, že v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

v namietanej časti nie je podľa prípustné, a vady konania, či už namietané alebo

nenamietané, uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalovaných v II., III. a IV. rade odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1

písm. c) v spojení s veta prvá .

7

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/

), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. septembra 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.