Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ac8/385957.adb231.pdf
PDF · 130.6 KB
No categories available
8Sžf/57/2011
Najvyšší súd 8Sžf/57/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu JUDr. Ing. K. M., bytom S., M. I., zastúpeného JUDr. I. R.,
advokátkou so sídlom Š., K., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
ţalovaného č. I/223/7524-45091/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, konajúc o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/13873/2010-40 z 24. augusta
2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 7S/13873/2010-40 z 24. augusta 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného ako i prvostupňového
rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88641/09
z 9. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Ţalovaný druhostupňovým správnym
rozhodnutím podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o správe daní a poplatkov“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] zamietol pre neodôvodnenosť
odvolanie ţalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola ţalobcovi
podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov uloţená pokuta vo výške 363,90
eura z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom dane podľa
pomôcok za zdaňovacie obdobie marec 2001.
Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí
ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu
k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového
konania a zákonné podmienky na uloţenie ţalovanej pokuty boli splnené.
Odvolávajúc sa na obsah priloţeného administratívneho spisu krajský súd konštatoval,
ţe ţalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredloţil doklady potrebné
na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumoţnil vykonať daňovú kontrolu.
Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Košice V postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6
zákona o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti pouţil
pomôcky a platobným výmerom č. 709/230/36923/06/ZIM z 3. novembra 2006 podľa § 44
ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil ţalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie marec 2001 vo výške 76 946 Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 2554,14 eura.
Po neúspešnom vyuţití riadneho opravného prostriedku ţalobcom uvedený platobný výmer
nadobudol právoplatnosť dňa 2. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych
a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní
a poplatkov uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 363,90 eura z rozdielu vyššie uvedenej
pomôckami zistenej daňovej povinnosti.
Z obsahu ţalobou napadnutého rozsudku vyplýva, ţe prvostupňový súd preveril
procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa
pomôcok a zistil, ţe ţalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane
č. 709/230/36923/06/ZIM z 3. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania
ţalovaný rozhodnutím č. I/223/3970-77376/2007/991545-r z 12. októbra 2007 odvolanie
ţalobcu podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho
neodôvodnenosť.
Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, prvostupňový súd
konštatoval, ţe existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH
za mesiac marec 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloţenie pokuty z rozdielu dane.
Ţalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok
určenej dane s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,
prvostupňový súd posúdil ako pre danú vec právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,
ţe prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloţenie pokuty, nebolo v správnom
ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným
a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd
do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého
je moţné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uloţení pokuty.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe podľa § 250k ods. 1 OSP
neúspešnému ţalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného
ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca
nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, ţe prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa názoru ţalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné
s tými, ktoré uvádzal uţ v ţalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup
pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych
podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových v Ústave Slovenskej
republiky zakotvených práv.
Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj ţalovaného,
ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –
platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,
pričom 8 bolo zrušených preto, ţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,
bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok
nezákonnosť rozhodnutia.
Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí
o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo
identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr
aj ţalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru
nie je moţné povaţovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého
atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo
identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť
priebehu daňovej kontroly a zloţenia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, ţe uloţenie spornej
pokuty sa viaţe na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení
rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň
poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február aţ december 2001, január
2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.
Vo všetkých prípadoch boli ţalobcom podané správne ţaloby proti druhostupňovým
rozhodnutiam ţalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti
predmetným platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach
zamietnuté. V 5-ich prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí ţaloby
v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, ţe zrušil
rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaný poukazuje
na skutočnosť, ţalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci
súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli len
rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu
dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Ţalovaný ako odvolací orgán v odvolacom
konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie
pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného,
je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade (rozhodnutie
o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie marec 2001), kedy potvrdzujúce
rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
nie sú podľa názoru ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 19 zákona o správe
daní a poplatkov dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. V ďalšom sa pridrţiava písomného
vyjadrenia podaného k ţalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 25. septembra 2012.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len
ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje
v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (účinnom ku dňu ukončenia
daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec 2001), ak nesplní daňový subjekt
pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,
v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali
osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane,
alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti
oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti
s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných
záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov
v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového
subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloţenia
ţalobou napadnutej pokuty správca dane uloţí daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo
rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).
Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,
ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť zníţená alebo
nadmerný odpočet zvýšený, zníţi sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej
moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uloţená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa
odseku 21.
Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uloţená
podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloţí pokutu
vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. h/.
Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,
kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 zákona v spojení s Čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou
od 1. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002
Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (§ 2
a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).
Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012
zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého
pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní
a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane
ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu
odvolania, ktorým ţalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov
ani dôvod a výšku uloţenej pokuty, konštatuje, ţe sa moţno stotoţniť s právnym názorom
krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
(§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Krajský súd správne posúdil
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového a druhostupňového správneho
rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne
a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane na uloţenie
spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), ţalobu bez priznania náhrady trov
konania zamietol.
Za týchto okolností postupovali správca dane ako i ţalovaný správne a v súlade
so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval
z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).
V tejto súvislosti prvostupňový súd taktieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť
zrušenia uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade,
ak by bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok
neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou
obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.
Najvyšší súd povaţuje tvrdenia ţalobcu, ţe platobné výmery v ôsmich prípadoch
určenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory
v obsahu spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného
druhostupňového správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné
platobné výmery zostali v platnosti.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského
súdu najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Tieto boli z veľkej časti totoţné
s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd
náleţite zaoberal.
Na margo ţalobcom namietaného nezákonného zloţenia kontrolnej skupiny, najvyšší
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 159/2011-19
z 13. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťaţnosť ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/101/2010 z 26. októbra 2010 ako zjavne neopodstatnenú.
Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r
z 27. júna 2005 a vec vrátil ţalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zrušeným
rozhodnutím ţalovaný nevyhovel námietke ţalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu
zamestnanca správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice V) vo veci
určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 5Sţo/101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných
štátnych orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil,
ba naopak, vyjadril, ţe predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade
popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov, dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto
podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
10 8Sžf/57/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. septembra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská