Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu JUDr. Ing. K. M., bytom S., M. I., zastúpeného JUDr. I. R.,

advokátkou so sídlom Š., K., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia

ţalovaného č. I/223/7524-45091/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, konajúc o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -40 z 24. augusta

2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -40 z 24. augusta 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného ako i prvostupňového

rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č.

2

z 9. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Ţalovaný druhostupňovým správnym

rozhodnutím podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o správe daní a poplatkov“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona

č. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] zamietol pre neodôvodnenosť

odvolanie ţalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola ţalobcovi

podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov uloţená pokuta vo výške 363,90

eura z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom dane podľa

pomôcok za zdaňovacie obdobie marec 2001.

Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí

ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu

k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového

konania a zákonné podmienky na uloţenie ţalovanej pokuty boli splnené.

Odvolávajúc sa na obsah priloţeného administratívneho spisu krajský súd konštatoval,

ţe ţalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredloţil doklady potrebné

na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumoţnil vykonať daňovú kontrolu.

Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Košice V postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6

zákona o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti pouţil

pomôcky a platobným výmerom č. /ZIM z 3. novembra 2006 podľa § 44

ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil ţalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie

obdobie marec 2001 vo výške 76 946 Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 2554,14 eura.

Po neúspešnom vyuţití riadneho opravného prostriedku ţalobcom uvedený platobný výmer

nadobudol právoplatnosť dňa 2. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych

a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní

a poplatkov uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 363,90 eura z rozdielu vyššie uvedenej

pomôckami zistenej daňovej povinnosti.

Z obsahu ţalobou napadnutého rozsudku vyplýva, ţe prvostupňový súd preveril

procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa

pomôcok a zistil, ţe ţalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane

č. /ZIM z 3. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania

ţalovaný rozhodnutím č. I/223/3970-77376/2007/991545-r z 12. októbra 2007 odvolanie

3

ţalobcu podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho

neodôvodnenosť.

Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah

ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, prvostupňový súd

konštatoval, ţe existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH

za mesiac marec 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloţenie pokuty z rozdielu dane.

Ţalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok

určenej dane s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,

prvostupňový súd posúdil ako pre danú vec právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,

ţe prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloţenie pokuty, nebolo v správnom

ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným

a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd

do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého

je moţné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uloţení pokuty.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe podľa

neúspešnému ţalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodu podľa a , domáhajúc sa, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného

ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca

nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, ţe prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru ţalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné

s tými, ktoré uvádzal uţ v ţalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup

pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych

podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových v Ústave Slovenskej

republiky zakotvených práv.

Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj ţalovaného,

ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –

4

platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,

pričom 8 bolo zrušených preto, ţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,

bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok

nezákonnosť rozhodnutia.

Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí

o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo

identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr

aj ţalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru

nie je moţné povaţovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého

atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo

identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť

priebehu daňovej kontroly a zloţenia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. decembra 2009.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, ţe uloţenie spornej

pokuty sa viaţe na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení

rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň

poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február aţ december 2001, január

2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.

Vo všetkých prípadoch boli ţalobcom podané správne ţaloby proti druhostupňovým

rozhodnutiam ţalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti

predmetným platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach

zamietnuté. V 5-ich prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí ţaloby

v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, ţe zrušil

rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaný poukazuje

na skutočnosť, ţalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci

súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli len

rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu

dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Ţalovaný ako odvolací orgán v odvolacom

konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie

pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného,

5

je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade (rozhodnutie

o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie marec 2001), kedy potvrdzujúce

rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

nie sú podľa názoru ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 19 zákona o správe

daní a poplatkov dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. V ďalšom sa pridrţiava písomného

vyjadrenia podaného k ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal v medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ) odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja

ods. 2 veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a )

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 25. septembra 2012.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa veta prvá pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len

ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

6

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (účinnom ku dňu ukončenia

daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec 2001), ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,

v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku

5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali

osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane,

alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti

oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti

s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných

záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov

v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,

záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového

subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloţenia

ţalobou napadnutej pokuty správca dane uloţí daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej

sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo

rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).

Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,

ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť zníţená alebo

nadmerný odpočet zvýšený, zníţi sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej

moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uloţená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa

odseku 21.

7

Podľa o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový

poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku

podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uloţená

podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloţí pokutu

vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154

ods. 1 písm. h/.

Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,

kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa s účinnosťou

od 1. januára 2012 sa zrušuje o daňových orgánoch a ktorým sa mení

a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení

Z. z. a , t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (

a o daňových orgánoch).

Vzhľadom k tomu, ţe bolo s účinnosťou od 1. januára 2012

zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa v spojení s na strane

ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu

odvolania, ktorým ţalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov

ani dôvod a výšku uloţenej pokuty, konštatuje, ţe sa moţno stotoţniť s právnym názorom

krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

( v spojení s veta prvá ). Krajský súd správne posúdil

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového a druhostupňového správneho

rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne

a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane na uloţenie

spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), ţalobu bez priznania náhrady trov

konania zamietol.

Za týchto okolností postupovali správca dane ako i ţalovaný správne a v súlade

so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval

z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).

V tejto súvislosti prvostupňový súd taktieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť

zrušenia uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade,

ak by bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok

neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou

obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.

Najvyšší súd povaţuje tvrdenia ţalobcu, ţe platobné výmery v ôsmich prípadoch

určenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory

v obsahu spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného

druhostupňového správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné

platobné výmery zostali v platnosti.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského

súdu najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.

9

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Tieto boli z veľkej časti totoţné

s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd

náleţite zaoberal.

Na margo ţalobcom namietaného nezákonného zloţenia kontrolnej skupiny, najvyšší

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -19

z 13. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťaţnosť ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. októbra 2010 ako zjavne neopodstatnenú.

Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. z 22. februára 2006 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r

z 27. júna 2005 a vec vrátil ţalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zrušeným

rozhodnutím ţalovaný nevyhovel námietke ţalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu

zamestnanca správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice V) vo veci

určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený

v rozsudku sp. zn. z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných

štátnych orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojom rozhodnutí, č. k. -19 z 13. apríla 2011 nespochybnil,

ba naopak, vyjadril, ţe predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade

popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov, dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

podľa druhá veta a napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a . Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská