Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/43/2012

Najvyšší súd 1

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., so sídlom P., IČO: X,

zastúpený JUDr. J. G., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému Mesto Prešov, so sídlom

v Prešove, Hlavná 73, IČO: X, zastúpený JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P.,

o náhradu za užívanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

1/ Sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr. G. K., PhD., JUDr. E. Š. a JUDr. A. I.

n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. (vec Okresného súdu Prešov pod sp. zn. ).

2/ Konanie o návrhu žalobcu na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Prešove

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností, ktorá je vedená na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , vzniesol žalobca 10. apríla 2012 námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom Okresného a Krajského súdu v Prešove, kde vec je vedená pod sp. zn.

, ktorú odôvodnil tým, že sudcovia by mali byť zaujatí z dôvodu, že rozhodujú

o stave majetku mesta, v ktorom žijú a teda sú sudcami vo vlastnej veci. Vo svojom podaní

ďalej uviedol, že ak by na mestskom cintoríne mesta Prešov mal pochovaného svojho

2

príbuzného čo i len jeden zo sudcov Krajského súdu Prešov, sú tak odôvodnené pochybnosti

o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania ostaných sudcov v predmetnej veci, pretože by

tak u neho bol daný evidentný pomer k všetkým sudcom pôsobiacim na Krajskom súde

Prešov. Ďalším dôvodom pre námietku zaujatosti je dôvod pomeru sudcov Krajského súdu

v Prešove k JUDr. W., sudkyni Okresného súdu Prešov, ktorí v minulosti pôsobili na

Okresnom súde Prešov a zároveň boli sudcami na Okresnom súde v Prešove v dobe, keď na

Okresnom súde v Prešove spolu pôsobili s JUDr. W.. Túto skutočnosť uvádzal na základe

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , o ktorom sa

navrhovateľ dozvedel dňa 26. marca 2012, kedy mu bolo rozhodnutie najvyššieho súdu

doručené.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2012 rozhodovať senát 4 NcC zložený z predsedníčky senátu

JUDr. G. K., PhD. a sudkýň JUDr. E. Š. a JUDr. A. I. čo znamená, že rozhodovacia činnosť

ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná. Konanie o návrhu žalobcu na

vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Prešove preto zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal len tou časťou námietky zaujatosti,

ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu.

K námietke sa vyjadrili členovia senátu 4 NcC ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie

v súlade so zákonom a s rozvrhom práce ) a to predsedníčka senátu JUDr. G. K., PhD.

a sudkyne JUDr. E. Š. a JUDr. A. I., ktoré zhodne uviedli že sa necítia byť zaujaté

k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah.

Predsedníčka senátu JUDr. G. K., PhD. naviac uviedla, že v Prešove nebýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k

ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovaného

3

uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má

osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v

prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného

blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu ), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom

konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať

nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s

prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti

sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone

súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti

ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby

v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce

pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k

prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou,

že niektorého z účastníkov pozná; aj takáto jeho schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou

spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných

predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Na druhej

strane ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

zahrňuje právo, aby prejednávaná vec nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený

podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ).

4

Z uvedeného vyplýva, že obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom

je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( porovnaj ,

).

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,

vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý

zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o

ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto

ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný vzhľadom k

nemožnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút

nezaujatosti preto treba chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu

však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi

konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na

skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto

preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z

hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou

istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb

zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam

účastníka konania vedú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhu na vylúčenie sudcov

( ) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk

teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,

ústavného súdu ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, že v prípade sudkýň

senátu 4 NcC nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny

dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti

senátu Krajského súdu v Prešove zloženého z označených sudcov. Základom o existencii

5

pochybnosti o nestrannosti sudcu v konaní nemôže byť záver o vzťahu sudcu k veci odvodený

z tej skutočnosti, že rozhodujú o stave majetku mesta, v ktorom žijú, čo znamená, že od

rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto. Z pokladov v spise z vyjadrení

(č.l. 236-240 spisu) vyplýva, že sudkyňa JUDr. G. K., PhD. nebýva v Prešove, z hľadiska

vonkajších, teda objektívnych okolností nie je preukázaná skutočnosť, ktorá by mohla

signalizovať spochybnenie jej nestrannosti. Ani za predpokladu, že by ostatné členky senátu

mali pochovaných príbuzných na mestskom cintoríne (prípad sudkýň JUDr. A. I. a JUDr. E.

Š.) z tejto skutočnosti nie je možné usudzovať pomer k veci, pretože sudcov pomer k veci

vyplýva predovšetkým z jeho právneho alebo iného záujmu na výsledku konania, najmä ak by

sudca mohol sám v konaní vystupovať ako účastník konania alebo ako vedľajší účastník, ak

by mohol v konaní vystupovať ako svedok alebo ak nezískal o veci poznatky len procesným

spôsobom. Vylúčenie sudcu musí byť vždy podložené konkrétnou skutočnosťou, len

všeobecná okolnosť ako ju označil žalobca nestačí. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou,

z ktorej žalobca odvodzuje zaujatosť sudcov a zaujatosťou nie je daná. Základom o existencii

pochybnosti o nestrannosti sudcu v konaní nemôže byť ani pomer k JUDr. W., sudkyni

Okresného súdu v Prešove. Osobný vzťah k JUDr. W. členky senátu nepotvrdili, a ani zo

spisu nevyplýva, že pôsobili spolu s JUDr. W. na Okresnom súde v Prešove. Iba skutočnosť,

že sudcovia krajského súdu poznajú JUDr. W., pomer pre ktorý by bol sudca vylúčený

nezakladá.

V predmetnej veci teda nie je daný dôvod spochybňujúci nezaujatosť senátu Krajského

súdu v Prešove, ktorému vec pripadla na rozhodnutie v zmysle aktuálneho rozvrhu práce.

Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označené sudkyne senátu 4 NcC nie

sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 27.septembra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta