Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E., s. r. o., S., K., IČO: X.,

právne zast. JUDr. E. Ľ., advokátkou, P., B., proti ţalovanému S., štátny podnik, R., B.,

IČO: X., právne zast. Advokátska kancelária K., s. r. o., V., B., IČO: X., v konaní o

zaplatenie 1 348 082,73 Eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 29. septembra 2011, č. k. -200, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania vo výške 3 786,-- Eur na účet jeho právnej zástupkyne.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 28. októbra 2010, č. k. -116 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 348 082,73 Eur spolu s príslušenstvom, a to 9% ročným

úrokom z omeškania od 3. októbra 2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa úroku z omeškania, ţalobu zamietol. O trovách

rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 44 621,27 Eur

na účet právneho zástupcu ţalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe 22. júna 2009 uzavrel ţalobca ako

poskytovateľ so ţalovaným ako odberateľom Zmluvu o poskytovaní sluţieb, predmetom

ktorej bolo poskytnutie sluţieb, spočívajúcich v odbere, odvoze a zneškodnení zmesi

popolčeka a škváry, ktorá vzniká spálením hnedého energetického uhlia. V čl. I bod 1.2. sa

ţalobca zaviazal odobrať a odviesť zmes popolčeka a škváry za podmienok dohodnutých

v zmluve z odberných miest odkalisko Martinskej teplárne, odkalisko Zvolenskej teplárne

a odkalisko Ţilinskej teplárne. Ţalovaný sa v čl. I bod 1.3. zmluvy zaviazal za odobranú,

odvezenú a zneškodnenú zmes zaplatiť ţalobcovi cenu dohodnutú v čl. II zmluvy. Z čl. VI.

bodu 6.9. zmluvy vyplynulo, ţe predmet zmluvy bude financovaný z prostriedkov

Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky a v prípade, ţe Ministerstvo ţivotného

prostredia Slovenskej republiky neposkytne finančné prostriedky, zmluvné strany sú povinné

upraviť dodatkom ku zmluve ďalší postup plnenia zmluvy. Z faktúry č. 305/2009

z 2. septembra 2009 (č. l. 9 spisu) vyplynulo, ţe ţalobca si touto faktúrou vyúčtoval cenu

za odber, odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka a škváry zo Z., a. s., v celkovej sume 1 348

082,73 Eur. Z listu ţalovaného, adresovaného ţalobcovi (č. l. 11 spisu) z 14. októbra 2009

vyplynulo, ţe ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe k 14. septembru 2009 nemá ţiadne finančné

prostriedky na realizáciu predmetnej akcie. Okresný súd poukázal na ust.

v spojení s ust. , , , Občianskeho

zákonníka, ust. , , , ust.

a podľa vykonaného dokazovania uzavrel, ţe medzi ţalobcom

a ţalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní sluţieb,

ktorú po právnej stránke okresný súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú, ktorá obsahovala

podstatné znaky zmluvy o dielo. Ţalobca a ţalovaný boli podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2

a ich vzťah bol hodnotený podľa hmotného práva, a to Obchodného

zákonníka. Zmluva bola platne uzavretá, obsahuje všetky podstatné náleţitosti - označenie

účastníkov, predmet zmluvy a ostatné dojednania, cenu, platobné podmienky, spôsob

ukončenia zmluvy, následky porušenia zmluvných povinností a iné. Ţalobca poskytol

dohodnuté sluţby v súlade s uzavretou zmluvou. Ţalovaný si svoje zmluvné povinnosti

nesplnil. Dohodnutú cenu za odber, odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka a škváry ţalovaný

ţalobcovi nezaplatil. Zo zmluvy nevyplýva ţiadna dohoda o rozväzovacej podmienke. V čl.

VI. bod 6.9. zmluvy je podľa názoru okresného súdu uvedený len zdroj finančných

prostriedkov - prostriedky Ministerstva ţivotného prostredia SR a zmluvne dohodnutá

povinnosť v prípade neposkytnutia týchto prostriedkov, riešiť ďalší postup plnenia zmluvy

dodatkom. Splnenie tejto povinnosti nebolo zabezpečené ţiadnou sankciou. Tým, ţe cena

vyúčtovaná faktúrou č. 305/2009 ţalovaným nebola uhradená v lehote splatnosti, ţalovaný sa

dostal do omeškania a ţalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti faktúry aţ do jej zaplatenia. Faktúra bola splatná 2. októbra 2009, omeškanie

nastalo dňom 3. októbra 2009, od ktorého bol priznaný úrok z omeškania a nad uvedený

rozsah, a to poţadovaný 9% úrok z omeškania uţ za deň 2. októbra 2009, kedy len nastala

splatnosť ţalobcovho nároku, bola ţaloba zamietnutá. O trovách konania bolo rozhodnuté

podľa ust. a ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná

plná náhrada trov, keďţe mal len neúspech v pomerne nepatrnej časti, a to v zamietavom

úroku z omeškania za deň 2. októbra 2009.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného napadnutým

rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, ţe v úvodnej časti rozsudku správne

sídlo ţalovaného znie : „R., B. X.“. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy

odvolacieho konania vo výške 4 969,20 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu, v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

od začatia súdneho konania aţ do rozhodnutia okresným súdom, bola dôsledným spôsobom

zachovávaná zásada rovnosti ţalobcu a ţalovaného, ktorá sa prejavila aj vo vecne správnom

skutkovom a právnom zhodnotení. Odvolací súd konštatoval, ţe závery rozhodnutia súdu

prvého stupňa a zistený skutkový stav, je aj v súlade s judikatúrou ústavného súdu. Stotoţnil

sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe bod 6.9 čl. VI Zmluvy o poskytovaní sluţieb nie je

dojednaním určitej rozväzovacej podmienky tak, ako to vyţaduje ust. § 36 ods. 2 druhá veta

. V tomto prípade podľa odvolacieho súdu nebolo namieste aplikovať

výkladové pravidlá podľa ust. , pretoţe v tomto bode 6.9 bol

vyjadrený len spôsob financovania. Podľa odvolacieho súdu nebolo namieste pouţitie

výkladových pravidiel ani s odkazom k obsahu čl. IV bodu 4.2 zmluvy, z ktorého mimo

akúkoľvek pochybnosť vyplýval spôsob skončenia platnosti zmluvy, pričom platnosť zmluvy

nebola viazaná na ţiadnu hmotnoprávnu podmienku. Odvolací súd nevyhodnotil ako

relevantný ani odvolací dôvod ţalovaného, ţe uzavretá zmluva medzi ţalobcom a ţalovaným

je zmluvou v prospech tretích osôb podľa ust. , pretoţe z obsahu

zmluvy, označenia zmluvných strán nepochybne vyplýva, ţe ţalovaný je odberateľ, išlo

o jasnú statusovú pozíciu ţalovaného, pričom ţalobca je poskytovateľ sluţieb. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, ţe súd prvého stupňa na základe doloţených listinných

dôkazov, a to Podkladu pre fakturáciu odvozu popolčeka z odkaliska popolovín Z., a. s. na č.

l. 10 spisu, vystavenej faktúry č. 305/2009 a obsahu zmluvy správne konštatoval, ţe ţalobca

zrealizoval plnenie. Odvolací súd ďalej poukázal na to, ţe ţalované plnenie bolo zrealizované

v mesiacoch júl – august 2009, pred úkonom odstúpenia od zmluvy z 10. mája 2011,

z ktorého dôvodu je tento jednostranný právny úkon ţalovaného bez vplyvu k ţalobcovmu

nároku. Odvolací súd zdôraznil, ţe samotný obsah uzavretej zmluvy poukazuje na ust. § 269

ods. 2 , t. j. na nepomenovaný typ zmluvy. Ţalovaný sa s takýmto

hodnotením zmluvy stotoţnil a aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania namietol, ţe

v danom prípade ide o konanie bez príkazu podľa ust. a nasl. ,

na ktorú námietku však uţ odvolací súd nemohol prihliadať, pričom nemohol pripustiť ani

dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa, keďţe v danej veci sa

nerieši otázka zásadného právneho významu, ktorá by mala dopad aj na iné spory. Odvolací

súd preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a o trovách

konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. , pričom

konanie vykazuje podľa ţalovaného aj iné hrubé vady, ktoré spočívajú v nesprávnom

právnom, ako i skutkovom posúdení veci. Dovolateľ má za to, ţe záver odvolacieho súdu

ohľadom výsluchu účastníkov v predmetnej veci je v plnom rozsahu nesprávny, pretoţe bez

ohľadu na právne zastúpenie účastníkov je súd povinný vykonať vţdy aj výsluch účastníkov.

Bez pochýb je súd podľa dovolateľa povinný výsluch vykonať, ak bol priamo navrhnutý

v priebehu súdneho konania. Ţalovaný v dovolaní zdôraznil, ţe tento ním navrhnutý dôkaz

označil pred vyhlásením rozhodnutia súdu o skončení dokazovania, teda včas v súlade s ust.

Takéto právo predloţiť dôkaz najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie, účastníkovi v plnom rozsahu priznáva zákon, a preto nie je moţné

takéto zákonné právo ţalovanému akokoľvek uprieť. Pokiaľ súd takéto právo účastníkovi

nepriznal, nepochybne mu odňal moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ poukázal aj na to, ţe

i v prípade, ak by účastníci takýto dôkaz ani nenavrhli, súd by bol povinný takýto dôkaz

vykonať, pretoţe bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom k tomu, ţe

existovali pochybnosti o tom, čo bolo úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej

zmluvy (najmä bodu 6.9 zmluvy). Tak, ako uţ vyplýva z vyššie uvedeného, výsluch štatutára

ţalovaného, ako i štatutára ţalobcu, bol pre závery súdu nevyhnutný. Bez vypočutia

konajúcich osôb nemohol súd dospieť k určitosti sporného ustanovenia zmluvy a tým

k správnemu právnemu názoru. Záver súdu v tomto smere preto nie je podľa dovolateľa

objektívne zistený, je v plnom rozsahu nepodloţený, a teda nezákonný. Nevyhnutnosť

vykonať výsluchy zmluvných strán vyplývala i zo skutočnosti, ţe nešlo o zmluvu, pri ktorej

by sa zo zákona vyţadovala nevyhnutná písomná forma zmluvy. Zmluva postačovala

i v ústnej podobe, a preto rozhodujúce boli i prejavy vôle prejavené ústne pri uzatváraní tejto

zmluvy. Dovolateľ namietol, ţe odvolací súd sa s nevykonaním dôkazu nijako nevysporiadal,

čo je podľa jeho názoru hrubou vadou konania. Nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutí podľa dovolateľa vyplýva zo skutočnosti, ţe prvostupňový súd vo svojom

rozhodnutí úplne nesprávne skonštatoval, ţe okrem právneho zástupcu ţalobcu vypočul

i samotného ţalobcu, hoci výsluch ţalobcu nebol vôbec vykonaný. Nie je moţné súhlasiť ani

so záverom odvolacieho, ako i súdu prvého stupňa, ktorým súdy vôbec neaplikovali na výklad

spornej zmluvy ust. . Dovolateľ má za to, ţe výklad ustanovení

zmluvy a úmyslu sledovaného zmluvnými stranami, a s tým súvisiaci výklad úmyslu

zmluvných strán vo vzťahu k ustanoveniu bodu 6.9 čl. VI zmluvy, bol rozhodujúcou

skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolateľa, súd bol povinný sa zaoberať

uvedeným o to viac, ţe nešlo o zmluvu, pri ktorej by sa vyţadovala nevyhnutná písomná

forma zmluvy. Dovolateľ sa nestotoţňuje ani so záverom odvolacieho súdu, ţe nie je moţno

posudzovať jeho námietky, nakoľko boli podané aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Ţalovaný má za to, ţe v odvolaní z 13. decembra 2010, podľa jeho obsahu uplatnil všetky

zákonné dôvody odvolania, uvedené v aţ f/ a vo svojom

doplnení z 8. apríla 2011 len upriamil pozornosť na právne úvahy a nezrovnalosti, týkajúce sa

právneho posúdenia predmetnej veci, ktoré nemoţno ignorovať. Tieto dôvody však v plnom

rozsahu spadajú pod dôvody uvedené v aţ f/ , ktoré boli aj

obsahom podaného odvolania. Nemoţno preto vyvodiť, ţe ţalovaný vo svojom doplnení

odvolania rozšíril dôvody ním podaného odvolania. Ţalovaný v doplnení odvolania okrem

iného zdôraznil, ţe súd stotoţňoval ţalovaného so spoločnosťou Z., a. s., hoci ide o dva

rozdielne subjekty a práve z tohto dôvodu dospel k nesprávnym právnym a skutkovým

záverom, čo je hrubou vadou konania, ktorá rovnako vedie k nepreskúmateľnosti

a nezrozumiteľnosti vydaného rozhodnutia.

Dovolateľ sa ďalej nestotoţňuje ani so záverom súdu, ţe v danom prípade nešlo

o zmluvu v prospech tretích osôb v zmysle ust. . V podanom

dovolaní zdôraznil, ţe zmes popolčeka a škváry nepatrila ţalovanému, ale tretím osobám.

Ţalovaný vo vzťahu k uvedenému odpadu nemal ţiadny právny a ani iný vzťah. Z tohto

dôvodu je podľa dovolateľa zrejmé, ţe pre ţalovaného sa vôbec neplnilo. Táto zmes, ktorá

mala byť predmetom odvozu, bola výlučným vlastníctvom teplární, ktorým patrili odkaliská

a v danom prípade vlastníkom zmesi popolčeka a škváry bola Z., a. s., ako samostatný

obchodný subjekt, a nie ţalovaný. Podľa dovolateľa je dôvodné jeho tvrdenie, ţe bez

poskytnutia finančných prostriedkov z rozpočtu nebol dôvod pre ţalobcu, aby čokoľvek plnil,

kým neboli zabezpečené finančné prostriedky na úhradu takéhoto plnenia. Z uvedeného preto

vyplýva, ţe účinnosť zmluvy bola podmienená poskytnutím finančných prostriedkov

zo strany Ministerstva ţivotného prostredia SR. Dovolateľ zdôraznil, ţe ţalovaný konal bez

príkazu podľa ust. a nasl. spoločnosti Z., a. s. a bez príkazu

uzavrel so ţalobcom predmetnú zmluvu. Neexistoval ţiadny právny dôvod, aby ţalovaný

zabezpečoval inému subjektu plnenie, na ktoré nie je zaviazaný a za takéto sluţby aj platil.

Vzhľadom k tomu, ţe Z., a. s., ako vlastník zmesi, nebol účastníkom zmluvy a neprejavil

s obsahom takejto zmluvy súhlas, podľa dovolateľa súd vôbec neskúmal, ţe bez takéhoto

súhlasu išlo o protiprávny zásah do práv tretej osoby podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Dovolateľ preto ţiada, aby dovolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnuté

rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolateľ poţiadal aj o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa ust.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe podané dovolanie nie

je v danom prípade prípustné. Námietky ţalovaného povaţuje ţalobca za absurdné,

nepodstatné a nedôvodné. Ţalobca zdôraznil, ţe ţalovaný neoznačil konkrétnym menom

štatutára, ktorý mal byť v konaní vypočutý, pretoţe od 7. septembra 2010 ním nie je

Ing. P. N., CSc., ktorý predmetnú zmluvu podpisoval. K bodu VI/6.9 zmluvy ţalobca dodal,

ţe tento bod bol v zmluve zakotvený na výslovnú ţiadosť ţalovaného z 2. júna 2009, ktorý

napriek tomu, ţe finančné prostriedky na svojom účte nemal zloţené, vyzýval ţalobcu

na plnenie si zmluvnej povinnosti. Ţalovaný povaţoval za podstatné porušenie zmluvy aj

neplnenie si povinnosti ţalobcom, z ktorého dôvodu ţalovaný od zmluvy odstúpil listom

z 10. mája 2011, čo však neznamená zánik povinnosti uhradiť ţalobcovi účelne vynaloţené

náklady za uţ vykonané práce. Ţalobca povaţuje námietky dovolateľa ohľadom nesprávneho

skutkového a právneho posúdenia veci za právne bezvýznamné, nakoľko tieto môţu byť

predmetom prieskumu iba za predpokladu, ţe je dovolanie prípustné. Ţalobca poukázal na to,

ţe dovolateľ skresľuje podstatné skutočnosti plnenia z riadne uzavretej zmluvy, vysúťaţenej

v medzinárodnom tendri, čo svedčí o nepochopení podstaty sporu, ktorým je likvidácia

pretrvávajúcich enviromentálnych záťaţí ţivotného prostredia. Keďţe ţalovanému nebola

odňatá ani reálna, ani efektívna moţnosť konať pred súdom, ţiada ţalobca zrušiť uznesenie

o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku, dovolanie odmietnuť a ţalobcovi priznať

trovy konania vo výške 3 786,-- Eur na účet jeho právnej zástupkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namietal, ţe súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz,

výsluch účastníka, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými

moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá

a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré

navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky

súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.

Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Právo

navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať

s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov

podľa návrhov alebo predstáv ţalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal moţnosť

konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu

a nie účastníkom konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle Zo samotnej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa procesne prípustné.

V súvislosti s uvedeným dovolací súd uvádza, ţe výsluch účastníka je iba jedným

z dôkazných prostriedkov a nevykonanie tohto dôkazu nie je postupom, ktorým by súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Naviac dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, ţe

predvolanie súdu prvého stupňa na pojednávanie nariadené na deň 28. 10. 2010, bolo včas

doručené dňa 26. 08. 2010 ako právnemu zástupcovi ţalovaného, tak dňa 23. 08. 2010

ţalovanému, ktorý mal moţnosť sa pojednávania zúčastniť a na pojednávaní vyuţiť svoje

právo sa k prejednávanej veci vyjadriť, pre ktorý dôvod mu nemohlo byť upreté právo

na spravodlivý proces.

Odvolací súd (ani súd prvého stupňa) zamietnutím návrhu ţalovaného na vykonanie

navrhnutého dôkazu, preto svojím postupom nevylúčili dovolateľa z realizácie ţiadneho

procesného práva, ktoré mu priznáva.

Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, k tejto

námietke ţalovaného dovolací súd uvádza, ţe v zmysle dovolanie nie je

moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych vád (

). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení,

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa, týkajúca sa

nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd však zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

V predmetnej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keď pre priznanie nároku ţalobcu uviedol

odvolací súd rozhodujúce argumenty. V rozhodnutí uviedol aj dôvody, pre ktoré vykonanie

ţalovaným navrhnutého dôkazu nepovaţoval za potrebné, dôvody, pre ktoré plnenie ţalobcu

povaţoval za splnené a tieţ odôvodnil, prečo k v odvolaní namietanej novej skutočnosti, ţe

ţalovaný konal bez príkazu tretej osoby, neprihliadol. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného

súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje,

nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu (napr. ).

Ţalovaný v dovolaní namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle ust. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci by prichádzalo

do úvahy za rovnakej podmienky, ako posúdenie inej vady konania podľa ust. § 241 písm. b/

, t. j. aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia

a dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými

v , Najvyšší súd S. republiky preto dovolanie ţalovaného pre jeho neprípustnosť

podľa v spojení s ust. odmietol. So

zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. a tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému

ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania za dva úkony právnej sluţby po 3122,37

Eur, vrátane paušálnej náhrady po 7,63 Eur, z ktorých právna zástupkyňa ţalobcu vyčíslila

v zmysle svoj nárok vo výške 3 786,-- Eur, v ktorej uplatnenej výške dovolací

súd preto ţalobcovi priznal nárok na ich náhradu (ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm.

b/, vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. októbra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová