Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/44/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., bývajúceho v P.,

proti ţalovanému M., so sídlom v P., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom v P., o náhradu

za užívanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič, JUDr. Anton Lukáč,

JUDr. Jaroslav Bugeľ, JUDr. Eva Pirkovská, JUDr. Eva Rešatková, JUDr. Peter Tobiaš,

JUDr. Monika Tobiašová, JUDr. Peter Farkaš, JUDr. František Mozner, JUDr. Emil

Dubňanský, JUDr. Martina Zeleňaková, JUDr. Peter Revák, JUDr. Vladimír Monok,

JUDr. Branislav Breza, JUDr. Martin Fiľakovský, JUDr. Anna Kovaľová, JUDr. Mariana

Muránska, JUDr. Mária Kupková, JUDr. Eva Šofranková, JUDr. Gabriela Klenková, PhD.,

JUDr. Gabriela Világiová, JUDr. Jana Burešová, JUDr. Zlata Simková, JUDr. Michal Boroň,

JUDr. Irena Dobňáková, JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Roman Tóth, Mgr. Magdaléna Ţelinská,

JUDr. Ľuboslava Mruškovičová, JUDr. Katarína Morozová Nemcová, JUDr. Milan Šebeň,

JUDr. Eva Sláviková, JUDr. Monika Halkociová, JUDr. Anna Ilčinová, JUDr. Peter Straka,

JUDr. Antónia Kandravá, JUDr. Peter Šamo, JUDr. Milan Majerník, JUDr. Viera Zoľáková

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. (vec Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu za uţívanie nehnuteľností ţalobca vzniesol námietku zaujatosti

tak všetkých sudcov Okresného súdu Prešov ako aj všetkých sudcov Krajského súdu

v Prešove. Túto odôvodnil tým, ţe sú „sudcami vo vlastnej veci“, pretoţe rozhodujú o stave

27

majetku mesta, v ktorom ţijú, resp. rozhodujú o tom, či dôjde k zvýšeniu poplatku za hrobové

miesto – v prípade ak mu súd prizná poţadovanú náhradu. Znamená to, ţe od ich rozhodnutia

závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto, resp. aj pre sudcu týchto súdov alebo jeho

príbuzného, ktorý má na mestskom cintoríne mesta P. hrobové miesto – ktorého je

opatrovníkom. Podľa jeho názoru, ak by na mestskom cintoríne mesta P. mal pochovaného

svojho príbuzného čo i len jeden zo sudcov krajského (a okresného súdu), sú tak odôvodnené

pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania ostatných sudcov v predmetnej

veci, pretoţe by tak u neho bol daný evidentný pomer k všetkým sudcom pôsobiacim na

týchto súdoch. Ďalším dôvodom pre námietku zaujatosti je dôvod pomeru sudcov Krajského

súdu v Prešove k JUDr. Wildeovej, sudkyni Okresného súdu Prešov, ktorí v minulosti

pôsobili na Okresnom súde Prešov a zároveň boli sudcami na Okresnom súde Prešov v dobe,

keď na tomto súde spolu pôsobili s JUDr. Wildeovou. Túto skutočnosť uvádzal na základe

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn.

, doručeného mu 26. marca 2012. Spis bol preto predloţený najvyššiemu súdu

na rozhodnutie podľa

Sudcovia Krajského súdu v Prešove sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, ţe sa necítia

byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci nemajú ţiadny

vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia

je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo

k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému

uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má

osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide

v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného

blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdrţať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, k účastníkom

konania a k ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať

nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí

s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti

sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone

súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Musí mať dostatok schopnosti

ovládať nielen svoje konanie, ale tieţ sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby

v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce

pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných

predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Na druhej strane

ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) zahrňuje

právo, aby prejednávaná vec nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa

zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ). Z uvedeného

vyplýva, ţe obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba

povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj ,

).

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,

vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý

zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne,

o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba

takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťaţko uplatniteľný vzhľadom

47

k nemoţnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút

nezaujatosti preto treba chápať širšie, tieţ v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu

však nie je moţné povaţovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi

konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť zaloţené

na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak moţno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môţe byť podnetom k takémuto

preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne

z hľadiska objektívneho. To znamená, ţe otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou

istotou. Pri jej posudzovaní nie je moţné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb

zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam

účastníka konania vedú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhu na vylúčenie sudcov

krajského súdu ( ) zaloţil na vzájomnom vyváţení oboch relevantných

hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade

s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe

v prípade sudcov krajského súdu nemoţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli

relevantné podľa Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

neexistuje ţiadny dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať

pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove. Základom o existencii

pochybnosti o nestrannosti sudcu v konaní nemôţe byť záver o vzťahu sudcu k veci odvodený

z tej skutočnosti, ţe rozhodujú o stave majetku mesta, v ktorom ţijú, čo znamená, ţe

od rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto. Ani za predpokladu, ţe majú

pochovaných príbuzných na mestskom cintoríne (prípad sudcov JUDr. Gabriely Világiovej,

JUDr. Petra Šamu, JUDr. Milana Šebeňa, JUDr. Michala Boroňu) z tejto skutočnosti nie je

moţné usudzovať pomer k veci, pretoţe sudcov pomer k veci vyplýva predovšetkým z jeho

právneho alebo iného záujmu na výsledku konania, najmä ak by sudca mohol sám v konaní

vystupovať ako účastník konania alebo ako vedľajší účastník, ak by mohol v konaní

vystupovať ako svedok alebo ak nezískal o veci poznatky len procesným spôsobom.

Vylúčenie sudcu musí byť vţdy podloţené konkrétnou skutočnosťou, len všeobecná

okolnosť, ako ju označil ţalobca nestačí. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, z ktorej

ţalobca odvodzuje zaujatosť sudcov a zaujatosťou nie je daná.

Taktieţ pokiaľ ide o namietaný vzťah sudcov Krajského súdu v Prešove k sudkyni

Okresného súdu Prešov JUDr. Wildeovej, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe

táto skutočnosť nie je dôvodom námietky zaujatosti podľa

Treba naostatok uviesť, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach. Ak sa námietka zaujatosti týka, len okolností ustanovených v , súd

na námietku zaujatosti neprihliada; v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá

( v znení ). V predmetnej veci teda nie je daný ani takýto

dôvod spochybňujúci nezaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove.

Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe sudcovia Krajského súdu

v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 8. októbra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová