Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de4/391673.aee716.pdf
PDF · 108.33 KB
No categories available
7Nc/44/2012
Najvyšší súd 7 Nc 44/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., bývajúceho v P.,
proti ţalovanému M., so sídlom v P., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom v P., o náhradu
za užívanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
28 C 337/2007 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5 Co 75/2012, o vylúčení sudcov
Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič, JUDr. Anton Lukáč,
JUDr. Jaroslav Bugeľ, JUDr. Eva Pirkovská, JUDr. Eva Rešatková, JUDr. Peter Tobiaš,
JUDr. Monika Tobiašová, JUDr. Peter Farkaš, JUDr. František Mozner, JUDr. Emil
Dubňanský, JUDr. Martina Zeleňaková, JUDr. Peter Revák, JUDr. Vladimír Monok,
JUDr. Branislav Breza, JUDr. Martin Fiľakovský, JUDr. Anna Kovaľová, JUDr. Mariana
Muránska, JUDr. Mária Kupková, JUDr. Eva Šofranková, JUDr. Gabriela Klenková, PhD.,
JUDr. Gabriela Világiová, JUDr. Jana Burešová, JUDr. Zlata Simková, JUDr. Michal Boroň,
JUDr. Irena Dobňáková, JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Roman Tóth, Mgr. Magdaléna Ţelinská,
JUDr. Ľuboslava Mruškovičová, JUDr. Katarína Morozová Nemcová, JUDr. Milan Šebeň,
JUDr. Eva Sláviková, JUDr. Monika Halkociová, JUDr. Anna Ilčinová, JUDr. Peter Straka,
JUDr. Antónia Kandravá, JUDr. Peter Šamo, JUDr. Milan Majerník, JUDr. Viera Zoľáková
n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod
sp. zn. 5 Co 75/2012 (vec Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 337/2007).
O d ô v o d n e n i e
V konaní o náhradu za uţívanie nehnuteľností ţalobca vzniesol námietku zaujatosti
tak všetkých sudcov Okresného súdu Prešov ako aj všetkých sudcov Krajského súdu
v Prešove. Túto odôvodnil tým, ţe sú „sudcami vo vlastnej veci“, pretoţe rozhodujú o stave
27 Nc 44/2012
majetku mesta, v ktorom ţijú, resp. rozhodujú o tom, či dôjde k zvýšeniu poplatku za hrobové
miesto – v prípade ak mu súd prizná poţadovanú náhradu. Znamená to, ţe od ich rozhodnutia
závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto, resp. aj pre sudcu týchto súdov alebo jeho
príbuzného, ktorý má na mestskom cintoríne mesta P. hrobové miesto – ktorého je
opatrovníkom. Podľa jeho názoru, ak by na mestskom cintoríne mesta P. mal pochovaného
svojho príbuzného čo i len jeden zo sudcov krajského (a okresného súdu), sú tak odôvodnené
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania ostatných sudcov v predmetnej
veci, pretoţe by tak u neho bol daný evidentný pomer k všetkým sudcom pôsobiacim na
týchto súdoch. Ďalším dôvodom pre námietku zaujatosti je dôvod pomeru sudcov Krajského
súdu v Prešove k JUDr. Wildeovej, sudkyni Okresného súdu Prešov, ktorí v minulosti
pôsobili na Okresnom súde Prešov a zároveň boli sudcami na Okresnom súde Prešov v dobe,
keď na tomto súde spolu pôsobili s JUDr. Wildeovou. Túto skutočnosť uvádzal na základe
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn.
1 Ndt 13/2011, doručeného mu 26. marca 2012. Spis bol preto predloţený najvyššiemu súdu
na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p.
Sudcovia Krajského súdu v Prešove sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, ţe sa necítia
byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci nemajú ţiadny
vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia
je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo
k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému
uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska
vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne
významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má
osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide
v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného
blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdrţať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, k účastníkom
konania a k ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať
nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí
s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti
sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone
súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Musí mať dostatok schopnosti
ovládať nielen svoje konanie, ale tieţ sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby
v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce
pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci
rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť
sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných
predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Na druhej strane
ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zahrňuje
právo, aby prejednávaná vec nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa
zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedeného
vyplýva, ţe obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba
povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj I. ÚS 73/97,
Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,
vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý
zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne,
o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba
takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťaţko uplatniteľný vzhľadom
47 Nc 44/2012
k nemoţnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút
nezaujatosti preto treba chápať širšie, tieţ v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu
však nie je moţné povaţovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi
konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli
viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci
disponuje.
Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť zaloţené
na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak moţno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môţe byť podnetom k takémuto
preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne
z hľadiska objektívneho. To znamená, ţe otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou
istotou. Pri jej posudzovaní nie je moţné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb
zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam
účastníka konania vedú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhu na vylúčenie sudcov
krajského súdu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) zaloţil na vzájomnom vyváţení oboch relevantných
hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade
s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe
v prípade sudcov krajského súdu nemoţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli
relevantné podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
neexistuje ţiadny dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať
pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove. Základom o existencii
pochybnosti o nestrannosti sudcu v konaní nemôţe byť záver o vzťahu sudcu k veci odvodený
z tej skutočnosti, ţe rozhodujú o stave majetku mesta, v ktorom ţijú, čo znamená, ţe
od rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto. Ani za predpokladu, ţe majú
pochovaných príbuzných na mestskom cintoríne (prípad sudcov JUDr. Gabriely Világiovej,
JUDr. Petra Šamu, JUDr. Milana Šebeňa, JUDr. Michala Boroňu) z tejto skutočnosti nie je
moţné usudzovať pomer k veci, pretoţe sudcov pomer k veci vyplýva predovšetkým z jeho
právneho alebo iného záujmu na výsledku konania, najmä ak by sudca mohol sám v konaní
vystupovať ako účastník konania alebo ako vedľajší účastník, ak by mohol v konaní
vystupovať ako svedok alebo ak nezískal o veci poznatky len procesným spôsobom.
Vylúčenie sudcu musí byť vţdy podloţené konkrétnou skutočnosťou, len všeobecná
okolnosť, ako ju označil ţalobca nestačí. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, z ktorej
ţalobca odvodzuje zaujatosť sudcov a zaujatosťou nie je daná.
Taktieţ pokiaľ ide o namietaný vzťah sudcov Krajského súdu v Prešove k sudkyni
Okresného súdu Prešov JUDr. Wildeovej, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe
táto skutočnosť nie je dôvodom námietky zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p.
Treba naostatok uviesť, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach. Ak sa námietka zaujatosti týka, len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p., súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá
(§ 15a ods. 5 O.s.p. v znení zák. č. 384/2008). V predmetnej veci teda nie je daný ani takýto
dôvod spochybňujúci nezaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove.
Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe sudcovia Krajského súdu
v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 8. októbra 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová