Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c54/386064.611e03.pdf
PDF · 112.79 KB
No categories available
3Cdo/190/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 190/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike –
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie
č. 13, o zaplatenie 76 346,01 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 7 C 327/2009, na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. januára 2012 sp. zn. 5 Co 554/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 12. októbra 2011 č.k. 7 C 327/2009-143
ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie zaloţil na záveroch
vyplývajúcich z výsledkov šetrení osobných (rodinných, sociálnych), majetkových
a zárobkových (resp. príjmových) pomerov ţiadateľa a s prihliadnutím na jeho kapitálovú
účasť v dvoch obchodných spoločnostiach dospel k názoru, ţe tieto neodôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2012 sp. zn.
5 Co 554/2011 napadnuté uznesenie potvrdil. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel
k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, lebo súd prvého stupňa
správne posúdil, ţe zistené pomery ţiadateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. Zdôraznil, ţe ţalobca je spoločníkom v dvoch obchodných
spoločnostiach a ţe ţalobcovi ako poškodenému bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 5 T 47/2008 priznaný nárok na náhradu škody vo výške 22 413 €.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu. Na odôvodnenie svojho mimoriadneho
opravného prostriedku uviedol, ţe tým, ţe súd mu nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov, mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasil
so záverom, ţe nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Namietal, ţe pri
rozhodovaní o jeho ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd ignoroval jeho
podstatný argument a ním predloţené dôkazy o obmedzení vyplývajúcom z jeho zdravotného
stavu, ktoré má v dôsledku ťaţkého ublíţenia na zdraví a ktoré ho výrazne hendikepuje
na pracovnom trhu. Tým, ţe súd na tento podstatný argument nereagoval, porušil jeho právo
na súdnu ochranu. Rozhodnutie súdu je podľa jeho názoru v príkrom rozpore so skutkovým
stavom, zaloţené na nepreukázanej domnienke a je v rozpore s účelom a zmyslom § 138
O.s.p. Ďalej uviedol, ţe i keď mu bola priznaná náhrada škody tak, ako to konštatuje
v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd, páchateľ mu náhradu škody dobrovoľne nezaplatil
a ani nezaplatí, nakoľko podľa zistenia exekútora sa u neho nepodarilo zistiť ţiaden majetok.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo moţné preskúmať
napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo
k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto
vadou.
Ţalobca netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, ţe pri rozhodovaní o ním podanej ţiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho –
zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie.
Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy (v danom prípade § 138 ods. 1 O.s.p.), na základe čoho dospieva
k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, ţe
na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis neţ mal, alebo ak správne
aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale
nemôţe dôjsť k odňatiu moţnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym
posúdením veci sa mu neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Z tohto dôvodu je právne posúdenie
veci súdmi niţších stupňov povaţované (len) za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale sám
osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov dovolací súd poznamenáva, ţe
rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nebola ţalobcovi odňatá
moţnosť pred súdom konať. Tento záver vyplýva z toho, ţe Občiansky súdny poriadok dáva
odňatie moţnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom
súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre
oslobodenie od súdneho poplatku). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní
(posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok
nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, ţe by sa súdy dopustili porušenia
procesných oprávnení ţalobcu majúcich za následok odňatie mu moţnosti pred súdom konať;
obsah spisu nedáva podklad pre záver, ţe mu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov,
hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, ţe
v posudzovanej veci postup súdov nemal za následok znemoţnenie realizácie procesných práv
ţalobcu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ţalobcovi,
nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol toto jeho dovolanie ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p.
a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. októbra 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková