Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
428/436070.230754.pdf
PDF · 152.71 KB
No categories available
7Cdo/63/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 63/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného C., so sídlom
v K., IČO : X., proti povinným 1/ Ľ. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. V.,
advokátom v B., 2/ J. M., bývajúcemu v B., zastúpenému opatrovníkom O. M., pracovníčkou
Okresného súdu Zvolen, 3/ R. P., bývajúcemu v B., 4/ E. K., bývajúcej v B., pre vymoženie
2 157,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er
1758/2008, o dovolaní povinnej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.
novembra 2011 sp. zn. 1 CoE 389/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 20. januára 2011 č.k. 1 Er 1758/2008-113
zamietol návrh povinnej 1/ na zastavenie exekúcie, ktorá začala pred súdnym exekútorom
JUDr. L. S., so sídlom Exekútorského úradu v K. pod sp. zn. EX X. na základe návrhu
oprávneného z 2. decembra 2008 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica
z 31. decembra 2008 č. 5601 043108. Takto rozhodol s odôvodnením, že nezistil dôvod pre
zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), pretože povinná 1/
nepreukázala svoje tvrdenie, že splnila povinnosť uloženú (povinným) exekučným titulom –
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrici z 13. februára 2006 sp. zn. 13 C 11/2005 – t.j. že
zaplatila oprávnenému (alebo jeho právnemu predchodcovi spoločnosti E.) sumu 65 000 Sk
(2 157,60 €) s príslušenstvom.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie povinných 1/, 3/ uznesením
z 10. novembra 2011 sp. zn. 1 CoE 389/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého povinná 1/ nepreukázala
existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Teda
nepreukázala svoje tvrdenie, že splnila povinnosť uloženú (povinným) exekučným titulom –
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 13. februára 2006 č.k. 13 C 11/2005-148
zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného (spoločnosti E.) sumu 65 000 Sk (2 157,60 €)
spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania, ktorý zmluvou z 3. novembra 2005
pohľadávku postúpil oprávnenému. Na fotokópii zloženky (predloženej povinnou 1/), ktorá
mala byť vystavená 25. júna 2006 na sumu 65 000 Sk pre príjemcu E. , č. ú. X. a platiteľom
mala byť povinná 1/, je perom prepisovaná posledná číslica roku 2006. Originál zloženky
povinná 1/ nepredložila a z oznámenia P. zo 4. novembra 2009 vyplýva, že v prospech
uvedeného účtu za obdobie od 25.6.2006 do 26.8.2008 (do zrušenia účtu) nebola suma 65 000
Sk zúčtovaná a ani preverením v elektronickej registratúre nebol vklad identifikovaný.
Oprávnený potvrdil, že 25. júna 2003 bola povinnou 1/ realizovaná platba, ale len vo výške
2 500 Sk (82,98 €), ktorú aj riadne zohľadnil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná 1/. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenia súdov nižších stupňov zrušil a exekučné konanie zastavil. Namietala,
že navrhovateľ exekúcie, ktorý vystupuje ako účastník exekučného konania na strane
oprávneného zrejme nespĺňa základnú procesnú podmienku – mať spôsobilosť byť
účastníkom konania, t.j. nemá aktívnu exekučnú legitimáciu. To z dôvodu, že pri podaní
návrhu na exekúciu nepreukázal žiadnu listinu, ktorou by na neho prešli – po vydaní
exekučného titulu – práva týmto exekučným titulom prisúdené, pretože žiadna listina – po –
vydaní exekučného titulu nebola medzi navrhovateľom v C – konaní : E. a navrhovateľom
v Er – konaní C. uzavretá. Vychádzal z názoru, že predmetná dohoda o postúpení
pohľadávky z 3. novembra 2005 je pre svoju neurčitosť absolútne neplatná (§ 37
Občianskeho zákonníka). Preto podľa takejto neplatnej dohody nemohli na oprávneného C.
prejsť žiadne práva vo vzťahu k nejakej pohľadávke zo strany E. voči nej. Z toho vyplýva, že
v danom prípade mal hmotnoprávnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, priamo len pôvodný veriteľ, t.j. E., ale nie terajší „oprávnený“, t.j. C.
Oprávnený navrhol dovolanie povinnej 1/ ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že
nesprávne spája jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 19 O.s.p.) s aktívnou vecnou
legitimáciou v spore, ktorá ale nie je dôvodom dovolania (nespôsobuje zmätočnosť podľa
§ 237 písm. b/ O.s.p.). Pôvodný veriteľ spoločnosť E. ako aj spoločnosť C. ako postupník a
účastník exekučného konania sú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré majú
spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 56
ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za
účelom podnikania. Pôvodný veriteľ v pôvodnom sporovom konaní (spoločnosť E.) bola a
spoločnosť C. ako postupník je existujúca obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom
registri, teda má spôsobilosť mať práva a povinnosti a procesnú subjektivitu a tým aj
spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Od tejto procesnej subjektivity treba
odlišovať aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci a má ju ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom
sa v konaní rozhoduje. Z dôvodu právnej istoty pripojil dohodu o postúpení pohľadávky
z 5.5.2006 uzavretú medzi spoločnosťou E. ako postupcom a spoločnosťou C. ako
postupníkom, ktorý (dňom 5.5.2006) preberá pohľadávku podľa exekučného titulu v tomto
exekučnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 109 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním povinnej 1/ je napadnuté uznesenie, ktoré nevykazuje znaky ani jedného
z uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 prvá veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách
a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Povinná 1/ vady
konania podľa § 237 písm. a/, c/ až g/ O.s.p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací
súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.
Z obsahu dovolania vyplýva, že povinná 1/ namietala vadu konania podľa § 237
písm. b/ O.s.p., t.j. že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania.
Z odôvodnenia námietky nespôsobilosti oprávneného byť účastníkom konania –
z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie – vyplýva, že povinná 1/ nerozlišuje medzi
vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia (aktívna či
pasívna) vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva. Jej nedostatok zmätočnosť podľa § 237 písm. b/ O.s.p. nespôsobuje.
V porovnaní s vecnou legitimáciou spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprávnu
subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon
priznáva (§ 19 O.s.p.). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má
za následok zastavenie konania (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p.).
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a ako právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj oprávnený
(spoločnosť s ručením obmedzeným) zapísaný v Obchodnom registri, oddiel Sro, vložka číslo
12954/N. Preto povinnou 1/ tvrdená vada konania podľa § 237 písm. b/ O.s.p. nie je daná.
Pokiaľ povinná 1/ namietala nesprávne posúdenie existencie dôvodu pre zastavenie
exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) a nesprávne posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie z hľadiska platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 37 Občianskeho
zákonníka) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, sám osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), skutočnosti by mohli mať za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).
Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu
správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (zhodným s právnym posúdením veci
súdom prvého stupňa).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej 1/
v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,
odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému proti povinnej 1/, ktorá úspech nemala,
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová