Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/22/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. R., bývajúcej v P.,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o určenie, že

odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 31. augusta 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. júna 2011 č.k. -77 zastavil konanie

podľa vety prvej o súdnych poplatkoch v platnom znení,

pretože žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok na začatie konania ani do dňa vydania

rozhodnutia a to napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. O trovách

konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

ich náhradu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. augusta 2011 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého

stupňa postupoval správne keď konanie zastavil, pričom s dôvodmi, ktoré ho viedli k vydaniu

napadnutého uznesenia sa v celom rozsahu stotožnil. Poukázal na nesprávnosť názoru

2

žalobkyne ohľadne výšky súdneho poplatku, pretože ak tvrdí, že mal byť vyrubený nižší

súdny poplatok mala ho zaplatiť, kedy predmetom súdneho konania by bol rozpor medzi

názorom žalobkyne a súdom prvého stupňa, v tomto odvolacom konaní však výška súdneho

poplatku už nemôže byť riešená. O trovách odvolacieho konania rozhodol len s odkazom

na v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

V dôvodoch dovolania vyslovila názor, že nesprávnym procesným postupom súdu jej ako

účastníčke konania bola znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré jej Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (§ 237

písm. f/ ). Vo svojom písomnom podaní uviedla, že odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi

jej odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa kde uviedla prečo súdny poplatok

nezaplatila, t.j., že súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške a neprihliadol

na ustanovenie o súdnych poplatkoch v platnom

znení, podľa ktorého, súd konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške

odporujúcej úprave podľa tohto zákona. Odvolací súd veľmi stručne a nepreskúmateľne svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že mala uhradiť súdny poplatok v správnej výške a zaujal

nesprávny právny názor, že v odvolacom konaní nemôže riešiť správnosť výšky vyrubeného

súdneho poplatku. Tým porušil ustanovenie keď

sa nevysporiadal s tým, či ju súd prvého stupňa nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške odporujúcej zákonnej úprave. Pokiaľ odvolací súd nepreskúmal správnosť výšky

vyrubeného súdneho poplatku napriek tomu, že toto pochybenie vo svojom odvolaní

namietala, svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ),

alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom

4

ide tiež v prípade, keď súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci

podmienky pre tento postup neboli splnené.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve

touto vadou.

Odvolací súd uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania

vychádzajúc z toho, že žalobkyňa napriek výzve s poučením o následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku za žalobu, tento súdny poplatok nezaplatila, t.j. nesplnila poplatkovú

povinnosť podľa (bez uvedenia príslušného písmena – pozn.

dovolacieho súdu).

Podľa v platnom znení, poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa vety prvej a druhej , ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby

poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak

aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch

nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa , pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie

nezastaví, ak

a/ už začal konať vo veci samej,

b/ vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie

je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,

c/ došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako

začal konať vo veci samej,

d/ ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,

e/ žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

f/ vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení dôsledne nepostupoval, resp. nesprávne ich

vyložil.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou z 24. apríla 2007 sa žalobkyňa domáha proti

žalovanej určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania

a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2 016 000,-- Sk (66 918,94 Eur). Podaním

z 24. augusta 2009 upravila svoj návrh tak, že sa domáha zaplatenia sumy 130 000 Eur.

Výzvou z 27. októbra 2010 č.k. -41 súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu

na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 7 899,50 Eur podľa pol. č. 1 písm. a/, b/

Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní, s poučením o následkoch nezaplatenia

poplatku. Uznesením z 3. júna 2011 č.k. -77 súd prvého stupňa konanie zastavil

pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré odvolací súd ako vecne správne potvrdil a to napriek

námietke žalobkyne uvádzanej v odvolaní, že súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej

výške.

Následky nezaplatenia súdneho poplatku stanoví zákon rôzne. Ak ide o podanie návrhu

na poplatkový úkon a žalobca nezaplatil súdny poplatok ani v dodatočnej lehote, ktorú mu súd

určil, spravidla súd konanie zastaví. Túto sankciu nemožno využiť o.i., ak bol podľa § 10

ods. 2 písm. e/ súdny poplatok stanovený vo výške odporujúcej zákonnej úprave. Toto

ustanovenie predpokladá, že po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku poplatníkovi,

ktorý svojím podaním upozornil súd, resp. súd sám zistil, že poplatok nie je vyrubený

v správnej výške, súd môže znovu vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku

v správnej výške, avšak konanie nemôže zastaviť z dôvodu, že nebol zaplatený súdny

poplatok vo výške odporujúcej úprave podľa .

V prejednávanej veci žalobkyňa síce neupozornila súd prvého stupňa na skutočnosť, že

nepovažuje súdny poplatok za vyrubený v súlade s ustanoveniami zákona o súdnych

poplatkoch, táto námietka však tvorila podstatu jej odvolania, proti uzneseniu súdu prvého

stupňa, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Prvoradou

povinnosťou odvolacieho súdu tak bolo vyriešiť si otázku, či bol súdny poplatok vyrubený

v správnej výške. Len v prípade, že bol súdny poplatok vyrubený vo výške zodpovedajúcej

ustanoveniam bolo možné napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdiť, v opačnom prípade bolo potrebné uznesenie o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

6

v ktorom by súd žalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v správnej výške.

Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že aj výzva na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorá obsahuje poučenie podľa má byť

odôvodnená okrem iného aj pokiaľ ide o výšku vyrubeného súdneho poplatku a prípadne aj

pokiaľ ide o základ pre jeho výpočet.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ), každý

má právo, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom,

že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa

namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom

práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Ustanovenie je vyjadrením základného práva

účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je možné v zmysle

domáhať sa práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú, pričom však v súlade s musí byť výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade

s a súčasne v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy

vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak

zabezpečujú väčší rozsah ústavných slobôd ().

Z uvedeného vychádzal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení

z 11. apríla 1995 sp. zn. uviedol, že pri výklade a uplatňovaní zákonov

(rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba

postupovať tak, aby boli v súlade s ( ). Preto nie je možné ani

a poplatku za výpis z registra trestov (

v znení neskorších predpisov) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného

princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu

legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4

.

Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov, vrátane súvisiacich ustanovení , musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd musí

vykladať a používať uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pritom do práva na súdnu ochranu je potrebné

nepochybne zahrnúť aj oprávnenie účastníka konania domáhať sa preskúmania rozhodnutia

súdu v inštančnom konaní.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd tým, že potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku bez toho, aby sa správnosťou výšky vyrubeného súdneho poplatku zaoberal

a neposkytol dovolateľke reálnu možnosť súdny poplatok zaplatiť v správnej výške a tak

pokračovať v konaní vo veci samej, s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku, zaťažil

konanie vadou uvedenou v ustanovení a odňal žalobkyni možnosť konať

pred súdom.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zákonným

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová