Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/37/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G. G. C., s. r. o., C.

(pôvodne A. – G. P., s. r. o., B.), IČO: X., zastúpeného: Š. & P. s. r. o., so sídlom P., proti

odporcom: 1. S. S., a. s., K. IČO: X., 2. Z. B., spol. s r. o., M., IČO: X., o zaplatenie

431 482,79 eur s príslušenstvom, na dovolanie odporcu 1., 2. proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 11. októbra 2011 č. k. -387, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11. októbra 2011, č. k. -387 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 25. 11. 2010 č. k. -351

konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom,

podaným na súd dňa 21. 06. 2010 domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy

431 482,79 eur s prísl. titulom zmluvy o dielo č. 452/2008. Odporca v 1. rade pri svojom

prvom úkone (odpor podaný dňa 05. 08. 2010) namietol nedostatok právomoci súdu konať

podľa Odporca v 2. rade taktiež pri svojom prvom úkone (odpor podaný

dňa 09. 08. 2010) namietol nedostatok právomoci súdu konať podľa Súd

prvého stupňa zistil, že vec sa má podľa zmluvy prejednať v rozhodcovskom konaní,

rozhodcovská zmluva je platná, vec môže byť podrobená rozhodcovskému konaniu

a odporcovia vyhlásili, že trvajú na prejednaní pred rozhodcovským súdom. O trovách

konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol

uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie odporca v 1. a 2. rade v časti

výroku o náhrade trov konania, keď podľa názoru odvolateľov súd prvého stupňa nesprávne

aplikoval ust. z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo

zavinením navrhovateľa. Navrhli uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť

a priznať odporcom náhradu trov konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku

vo výške 25 888,50 Eur.

Odvolací súd uznesením zo dňa 11. 10. 2011 č. k. -387 uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil a odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Uznesením

odvolacieho súdu zo dňa 16. 01. 2012 č. k. -427 opravil výrok o trovách

uznesenia Krajského súdu č. k. -387 zo dňa 11. 10. 2011 tak, že odporcovi

v 1. rade a 2. rade trovy odvolacieho konania nepriznal a návrh odporcu v 1. a 2. rade

na doplnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -387 zo dňa

11. 10. 2011 v časti výroku o trovách zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že sa plne stotožnil s právnym posúdením veci

súdom prvého stupňa. Napriek tvrdeniu navrhovateľa o predpojatosti Rozhodcovského súdu,

svoje tvrdenie nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a prisvedčil stanovisku odporcu

v 1. rade, že dôvodom zaujatosti sudcu rozhodcovského súdu nemôže byť osoba jeho

zriaďovateľa, ktorý v danej veci nerozhoduje. Odvolací súd ďalej uviedol, že rozhodcovská

doložka bola uzavretá platne, čo nepoprel ani navrhovateľ, kde sa účastníci jasne dohodli, že

svoje spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť, budú riešiť nimi dohodnutým

Rozhodcovským súdom, ktorého rozhodnutie budú akceptovať, a podrobia sa mu. Trovy

odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal, lebo napriek ich uplatneniu, tieto v zmysle

, v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. V odôvodnení opravného

uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 16. 01. 2012 súd uviedol, že odporca v 1. rade podal

návrh na doplnenie uznesenia včas, a bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o vrátení

súdneho poplatku v zmysle , preto nie je dôvod na vydávanie

dopĺňajúceho uznesenia. Odporca v 2. rade podal návrh na doplnenie uznesenia oneskorene,

preto jeho návrh na doplnenie uznesenia zamietol.

3

Proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bolo potvrdené

uznesenie Okresného súdu B. II č. k. -351 zo dňa 25. 11. 2010 v časti trov

konania odporcu v 1. a 2. rade, podali odporcovia 1, 2 v zákonnej lehote dovolanie

s poukazom na to, že v konaní došlo k vadám podľa ust. , nakoľko im

ako účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd

nepreskúmal všetky napadnuté výroky prvostupňového rozhodnutia, nerozhodol o odvolaní

dovolateľov, týkajúceho sa trov konania, pričom odvolací súd svoj postup nijako nezdôvodnil.

Dovolatelia svoje dovolanie dôvodia aj s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci.

Majú za to, že dovolateľom vznikol nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za odpor

v zmysle , nakoľko sa konanie zastavilo

pred začatím pojednávania vo veci samej. O vrátení súdneho poplatku odporcom cestou

daňového úradu mal súd rozhodnúť v uznesení o zastavení konania v zmysle § 151 ods. 1

Prvostupňový, ako i odvolací súd však neaplikoval príslušné zákonné ustanovenia

a o vrátení súdneho poplatku zaplateného zo strany odporcov vôbec nerozhodol, a to napriek

tomu, že rozhodovanie o vrátení súdneho poplatku vyplýva súdu z úradnej povinnosti.

Dovolatelia ďalej uviedli, že v prípade, ak by sa odporcom vracal súdny poplatok

krátený o 1% v zmysle § 11 ods. 4 Zákona o SP žiadali odporcovia, aby bol na náhradu týchto

trov (t.j. sumu, o ktorú sa súdny poplatok kráti) zaviazaný navrhovateľ v zmysle § 146 ods. 2

(prvá veta) , resp. podľa Poukázali v tejto súvislosti na to, že

dovolatelia neboli v zmysle povinní trovy vyčísľovať, nakoľko ich výška

vyplýva zo spisu.

Ďalej dovolatelia poukazujú na to, že absencia rozhodnutia súdu o vrátení súdneho

poplatku a náhrade trov odporcov, ako i absencia rozhodnutia odvolacieho súdu o samotnom

odvolaní odporcov, spôsobuje inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkmi konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

4

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie a

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust. , ak a) odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

5

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239

, ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola odporcom 1, 2 odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa ods. l

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

6

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Dovolatelia predovšetkým namietali, že odvolací súd pochybil, keď v konaní

o odvolaní odporcov nerozhodol a rozhodnutie neodôvodnil v odvolaní napadnutom výroku

o náhrade trov prvostupňového konania.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. , ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,

nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie

trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia

primerane.

Súd prvého stupňa vo veci samej vydal platobný rozkaz zo dňa 16. 07. 2010, č. k.

-126, 176, ktorý napadli odporcovia v 1. a 2. rade odporom proti

platobnému rozkazu zo dňa 04. 08. 2010. Z obsahu podaných odporov proti platobnému

7

rozkazu (bod X.) vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade uplatnili nárok na náhradu trov

konania, ktoré bližšie nešpecifikovali. Zo záznamu o zložení platby na č. l. 219 a 220

vyplýva, že odporcovia 1., 2. zaplatili súdny poplatok za odpor každý vo výške 25 888,50

Eur. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 11. 2010 konanie zastavil a nepriznal právo

na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. V odôvodnení uznesenia o trovách konania

poukázal bez ďalšieho na ustanovenie Súd prvého stupňa

nezdôvodnil, prečo odporcom uplatnenú náhradu trov konania v odpore proti platobnému

rozkazu nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania

podali odvolanie odporcovia 1, 2 a navrhli zmenu napadnutej časti uznesenia tak, že odvolací

súd prizná odporcom náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa a odporcovi (opravným uznesením zo dňa 16. 01. 2012, č. k. -427

opravil na „odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade“) trovy odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia o odvolaní navrhovateľa a odporcov

uviedol, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, stotožnil sa s právnym posúdením súdu

prvého stupňa a odôvodnil nepriznanie trov odvolacieho konania navrhovateľovi (správne

podľa výroku malo byť zrejme odporcom) z dôvodu ich nevyčíslenia v zákonnej lehote.

Z obsahu uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd hoci potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa v celom rozsahu, ktorým tento rozhodol aj o náhrade prvostupňových trov

konania účastníkov, vôbec v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami

sa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania účastníkov riadil a z akého dôvodu

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania potvrdil, čím sa nevysporiadal

s námietkami odporcov uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na neodôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu v časti prvostupňového rozhodnutia napadnutého odvolaním odporcov

v 1. a 2. rade sa rozhodnutie odvolacieho súdu stalo nepreskúmateľným. Na uvedenom

porušení práva odporcov na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolaním napadnutej časti

rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ) nemení nič ani uznesenie odvolacieho

súdu zo dňa 16. 01. 2012, č. k. -427, ktorým odvolací súd rozhodol o oprave

potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu a o návrhu odporcov na doplnenie uznesenia

odvolacieho súdu v časti výroku o trovách, ktorý návrh zamietol z dôvodu, že o vrátení

súdneho poplatku za podaný odpor odporcu v 1. rade rozhodne súd prvého stupňa a odporca

v 2. rade podal návrh oneskorene. Túto vadu postupu odvolacieho súdu neodstránilo ani

uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25. 07. 2012, č. k. -441, ktorým súd

prvého stupňa vrátil súdny poplatok za odpor podaný odporcom v 1. a 2. rade krátený o 1%.

Neodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu

8

prvého stupňa, týkajúcej sa uplatnenej náhrady trov prvostupňového konania, malo

za následok nepreskúmateľnosť časti tohto rozhodnutia.

Uvedeným postupom odvolací súd preto obmedzil odporcov v ich práve

na spravodlivé konanie, v dôsledku čoho im uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo

konať pred súdom.

Treba tiež poukázať aj na skutočnosť, že o doplnení neprávoplatného rozhodnutia súd

rozhoduje aj bez návrhu a viazanosti zákonnou lehotou, ktorú zákon vymedzuje pre podanie

účastníka konania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave podľa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie,

v ktorom s poukazom na ust. rozhodne o trovách celého konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Beata Miničová v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová