Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/150/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka, v právnej veci

ţalobkyne U., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v K., proti

ţalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o zaplatenie 109 064,29 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II (súd prvého stupňa) rozsudkom (druhý v poradí ) zo 14. januára

2010 č. k. -87 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 105 340,84 €

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobu o zaplatenie 3 723,45 € zamietol. Ţalovanej

zároveň uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 3 230,06 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobkyne. Vykonaným dokazovaním

mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe na základe návrhu navrhovateľov Ing. I. G., Ing. V.

H. a Ing. Ľ. S. bola uznesením Okresného súdu Košice II z 21. mája 2003 č. k. 12

-324, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 11. februára 2004 č.

k. -400, uloţená povinnosť odporcovi V. zloţiť do úschovy Okresného súdu

Košice Sk do troch dní od doručenia uznesenia. Na základe

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom z 31. augusta 2005 č. k. vyššie uvedené

uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Dôvodom bola

skutočnosť, ţe súdy nariadili predbeţné opatrenie bez toho, aby bola dostatočne osvedčená

reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a zároveň týmto predbeţným

opatrením boli zbytočne uloţené finančné prostriedky ţalovaného na účet súdu, pričom tieto

nemohol pouţívať pri svojej podnikateľskej činnosti, čím došlo k neprimeranému zásahu do

jeho vlastníckych práv zrejme na dlhší čas. Následným uznesením Okresného súdu Košice II

č. k. -472 bol návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietnutý. Suma

zloţená 29. marca 2004 odporcom V. vo výške 45 600 570 Sk do súdnej úschovy bola

12. septembra 2006 vrátená z depozitného účtu Okresného súdu Košice II odporcovi S.. Ďalej

mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe 9. novembra 2006 bola medzi S. ako postupcom

a Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. ako postupníkmi uzatvorená zmluva o bezodplatnom postúpení

pohľadávky vo výške 3 285 671 Sk, ktorá vznikla postupcovi titulom náhrady škody,

konkrétne ušlého zisku zo sumy 45 600 570 Sk za obdobie od 29. marca 2004 do

12. septembra 2006. Uvedená pohľadávka bola následne zmluvou o postúpení pohľadávky

z 23. februára 2007 v celom rozsahu aj s príslušenstvom a právami s ňou spojenými

postúpená Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. ţalobkyni. Podľa potvrdenia P. jej klient S. nepretrţite

ukladal finančné prostriedky v období medzi 29. marcom 2004 a 12. septembrom 2006, a to

formou zriaďovania nadlimitných termínovaných vkladov. Pokiaľ by v uvedenom období

zvýšil sumu ukladanú formou úloţiek oproti sume skutočne uloţenej, dosiahol by aj z takto

zvýšenej sumy úrokový výnos najmenej vo výške uvedenej v potvrdení (v rozpätí od 1,82 aţ

po 4,65 % za jednotlivé mesiace rokov 2004 aţ 2006). Súd prvého stupňa právne vec

posudzoval podľa a výšku škody, ktorá bola spôsobená právnemu

predchodcovi ţalobkyne nezákonným rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Košice II č.

k. -324, vyčíslil sumou 105 340,84 €. Podľa súdu prvého stupňa táto škoda

vznikla v dôsledku tej skutočnosti, ţe v čase súdnej úschovy v období od 29. marca 2004 do

12. septembra 2006 nemohol právny predchodca ţalobkyne disponovať sumou 45 600 570

Sk, a to v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol,

nakoľko výška úrokových výnosov podľa úrokov vyplývajúcich z potvrdenia P. za obdobie

od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006 bola ţalobcom vyčíslená nesprávne. O trovách

konania rozhodol súd podľa

Dopĺňacím rozsudkom z 8. marca 2010 č. k. -107 súd prvého stupňa uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 105 340,84 € od

6. septembra 2007 a ţalobu o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 3 723,45 € od

6. septembra 2007 do zaplatenia zamietol. Na odôvodnenie súd prvého stupňa uviedol, ţe

ţiadosť ţalobkyne o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu

spravodlivosti doručená 5. marca 2007. Uvedeným dňom začala plynúť 6 mesačná lehota na

uhradenie uplatneného nároku a uplynula 5. septembra 2007. Keďţe nárok ţalobkyne nebol

v tejto lehote uspokojený, ţalovaná sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t. j.

6. septembra 2007. Súd preto v zmysle , priznal

ţalobkyni od tohto dňa aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z celej dlţnej sumy

105 340,84 € a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3 723,45 € za

obdobie od 6. septembra 2007 do zaplatenia zamietol.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 29. júna

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom

v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vzal ,

ktoré podľa jeho názoru vylučuje zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú predbeţným

opatrením. Toto zákonné ustanovenie predstavuje zvláštnu hmotnoprávnu skutkovú podstatu

náhradu škody, ktorá bola spôsobená predbeţným opatrením, ak predbeţné opatrenie zaniklo

alebo bolo zrušené z iného dôvodu neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo

preto, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené. Zodpovedným subjektom je navrhovateľ, a to

bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy nielen odporcovi, ale

kaţdému, komu predbeţným opatrením vznikli. Odvolací súd zdôraznil, ţe ak sa môţe

poškodený domáhať náhrady ujmy od navrhovateľa predbeţného opatrenia podľa § 77 ods. 3

, nemôţe sa z toho istého dôvodu domáhať náhrady škody od štátu podľa zákona č.

Keďţe v predmetnej veci predbeţné opatrenie nezaniklo ani nebolo zrušené

preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené,

zodpovednými za škodu, ktorá vznikla nariadeným predbeţným opatrením V. sú

navrhovatelia tohto predbeţného opatrenia - Ing. I. G., Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. a zodpovednosť

ţalovanej je z tohto dôvodu vylúčená. Nie je teda podstatné to, ţe uznesenie o nariadení

predbeţného opatrenia bolo zrušené ako nezákonné, ale to, ţe k jeho zrušeniu došlo z iného

dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, ţe právo navrhovateľa

bolo uspokojené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, ţe v spore nie je daná

pasívna legitimácia ţalovanej a ani aktívna legitimácia ţalobcu, pretoţe mu bola postúpená

neexistujúca pohľadávka. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vyhovujúcich výrokoch tak, ţe ţalobu o zaplatenie

105 340,84 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6. septembra 2007 zamietol. O trovách

celého konania rozhodol v zmysle , v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala v ňom,

aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdí a zaviaţe ţalovanú na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie

odôvodnila tým, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ).

Ţalobkyňa nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, ţe sa nemoţno dovolávať zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nezákonným uznesením súdu o predbeţnom opatrení pokiaľ podľa

nezaniklo niektorým z dôvodov v ňom uvedených a preto povinnosť

náhrady škody patrí navrhovateľovi predbeţného opatrenia a nie štátu. Namietala, ţe podľa

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

v konaní pred súdom, pričom takejto zodpovednosti sa nemoţno zbaviť. Podľa ţalobkyne

treba toto ustanovenie vykladať tak, ţe pokiaľ sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti

štátu tento sa jej nemôţe zbaviť a je tieţ povinný plniť finančné záväzky späté s jej

existenciou za kaţdých okolností. Poukazovala na to, ţe pokiaľ sú splnené podmienky vzniku

zodpovednosti štátu, neuvádza ţiadne dôvody legislatívnej alebo

faktickej povahy, na základe ktorých by k uplatneniu takejto zodpovednosti nemalo dôjsť,

takţe v tomto smere má absolútnu povahu. Podľa ţalobkyne rovnaký prístup ako zákonodarca

sleduje aj ústavodarca, pretoţe základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu podľa patrí kaţdému vo vzťahu

k tomu orgánu štátu, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Keďţe uplatňovanie reţimu objektívnej

zodpovednosti štátu podľa nepozná výnimky, je

potrebné vykladať tak, ţe ak sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za

nezákonné rozhodnutie jeho orgánu takáto zodpovednosť sa musí uplatniť bez ohľadu na

povahu konania pred súdom, povahu prijatého rozhodnutia (ktoré bolo uznané za nezákonné)

a povahu navrhovateľa, ktorý prijatie takéhoto nezákonného rozhodnutia inicioval.

Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods.2 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( §

238 ods.1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

ods.1 bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie. Tieto vady konania neboli dovolateľkou

namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal len dovolacím

dôvodom, ktorý ţalobkyňa uplatnila.

Ţalobkyňa namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci [dovolací dôvod podľa ].

Dovolací dôvod nesprávného právneho posúdenia podľa

môţe spočívať v tom, ţe súd posúdi prejednávanú vec podľa nesprávného právneho predpisu

alebo si pouţitý právny predpis nesprávne vyloţí.

O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, pretoţe pouţitý právny predpis

( ) vyloţil „izolovane“ a bez toho, aby to vykonal ústavne súladným

spôsobom, ktorý bol vo veci nevyhnutný v dôsledku existencie základného práva podľa čl. 46

ods.3 o ktoré v konaní pred ním išlo. Nesúhlasil s takým

výkladom podľa ktorého sa nemoţno dovolávať zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nezákonným uznesením súdu o predbeţnom opatrení pokiaľ nezaniklo

niektorým z dôvodov v ňom uvedených.

Predmet konania v prejednávanej veci bol vymedzený tvrdením v ţalobe a

formuláciou petitu tak, ţe ţalobca sa stal oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 23. februára 2007, uplatňuje svoj nárok na náhradu

škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradym postupom proti ţalovanej, v ktorej tvrdí, ţe na základe

spoločného návrhu Ing. L. S., Ing. V. H. a Ing. I. G. Okresný súd Košice II uznesením č. k.

-324 z 21. mája 2003 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým spoločnosť L.

(právny predchodca S. a tieţ V.) zaviazal zloţiť do úschovy súdu 45 600 570,- Sk, a to do

troch dní od doručenia. Krajský súd Košice uznesením sp. zn.15 z 11. februára

2004 vyššie uvedené uznesenie potvrdil a L. dňa 29. marca 2004 zloţil na príslušný depozitný

účet Okresného súdu Košice II sumu 45 600 570,- Sk. Na základe mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora Slovenskej republiky boli uznesenie Okresného súdu Košice II sp.

zn. z 21. mája 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.

15 z 11. februára 2004 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. augusta 2005 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Košice II na

ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo svojom rozhodnutí právny

názor, ţe Okresný súd Košice II a Krajský súd Košice nariadili predbeţné opatrenie, resp. ho

potvrdil bez toho, aby bola dostatočne osvedčená reálna obava z ohozenia výkonu

rozhodnutia, a zároveň uviedol ţe „ nariadeným predbežným opatrením boli zbytočne uložené

značné prostriedky na účet súdu, pričom tieto nemohol používať pri svojej podnikateľskej

činnosti, čím by došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckych práv, zrejme na dlhší

čas, čo nemôže ísť na jeho ťarchu“. Následne Okresný súd Košice II uznesením sp. zn.12

z 14. decembra 2005 návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol a

zloţenú sumu vrátil Slovenskému investičnímu druţstvu z úschovy 12. septembra 2006

z dôvodu, ţe pominul dôvod, pre ktorý boli preniaze do úschovy vloţené. Za nezákonné

označil rozhodnutie-uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. -324 z 21. mája

2003 o nariadení predbeţného opatrenia pre rozpor so zákonom § 74 ods.1, § 102 O.s.p z

dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho nariadenie. Škoda spôsobená týmto rozhodnutím

podľa tvrdení v ţalobe spočívala v ušlom zisku (úroku a výnose) zo sumy 45 600 570,- Sk za

obdobie od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006 a to za neukladanie finančných

prostriedkov na nadlimitné termínované vklady a je následom nezákonného rozhodnutia, čím

vzťah príčinnej svislosti je daný.

V konaní pred súdmi niţšieho stupňa skutkový stav tak ho zistil súd prvého stupňa

sporný nebol, v okolnostiach prípadu išlo o posúdenie predpokladov vzniku nároku na

náhradu škody, teda či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradnym postupom, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody, příčinná súvislosť medzi

vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody alebo nie. Súd prvého stupňa uznal, ţe

podmienky zodpovednosti ţalovanej boli naplnené, odvolací súd na rozdiel od názoru súdu

prvého stupňa napriek tomu, ţe uznal protiprávnosť predbeţného opatrenia, však konštatoval,

ţe zároveň ide o prípad prípad zrušenia predbeţného opatrenia v zmysle

lebo predbeţné opatrenie nezaniklo ani nebolo zrušené preto, ţe sa návrhu vo veci samej

vyhovelo alebo, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené, a teda zodpovednými za škodu,

ktorá vznikla nariadeným predbeţným opatrením odporcovi – V. sú navrhovatelia tohto

predbeţného opatrenia a zodpovednosť ţalovanej je z tohoto dôvodu vylúčená, pričom nie je

podstané to, ţe uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia bolo zrušené ako nezákonné, ale

podstatné je to, ţe k jeho zrušeniu došlo z iného dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej

bolo vyhovené alebo preto, ţe právo navrhvateľa bolo uspokojené. Vzhľadom k uvedenému

konštatoval, ţe nie je daná pasívna legitimácia ţalovanej a nie je daná ani aktívna legitimácia

ţalobcu, pretoţe mu bola postúpená neexistujúca pohľadávka, pretoţe Slovenské investičné

druţstvo ( ide o zmenu obchodného mena V. na L. a neskôr na S.) nemal pohľadávku voči

štátu titulom jeho zodpovednosti za škodu podľa ( túto mal voči

navrhovateľom predbeţného opatrenia podľa ) preto ju ani nemohol

postúpiť Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. zmluvou z 8. novembra 2006 a títo ju nemohli postúpiť ako

neexistujúcu ţalobcovi (str. 7 rozsudku ).

Podľa v znení účinnom do 28. februára 2007 predbeţné opatrenie

zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa

návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť

dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Podľa

ods. 2 uvedeného ustanovenia predbeţné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré

bolo nariadené. Podľa odseku 3 ak predbeţné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného

dôvodu, neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, ţe právo navrhovateľa

bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbeţným opatrením

vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbeţné opatrenie.

Aplikácia , podľa ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť za

stanovených podmienok ujmy, ktoré vznikli iným osobám v súvislosti s predbeţným

opatrením, zahrňa nielen otázku náhrady trov konania, ale aj ďalšiu majetkovú ujmu

vzniknutú odporcovi navrhovateľa predbeţného opatrenia alebo tretím osobám, ktorá sa

dodatočne ukáţe neopodstatnenou. Vznik takej ujmy neprichádza do úvahy len vtedy, keď

nárok, ktorý mal byť predbeţným opatrením zabezpečený, bol uznaný dôvodným alebo bol

uspokojený. Vo všetkých ostatných prípadoch kedy dochádza k zániku predbeţného opatrenia

podľa , alebo k jeho zrušeniu podľa , sa preto môţu

oprávnené osoby domáhať náhrady škody vzniknutej v spojitosti s jeho nariadením. Nárok

vzniká takto priamo z procesu a na základe procesného práva je svojou povahou zvláštnym

nárokom procesnej povahy. O tejto povinnosti nerozhoduje súd ex officio, ale na návrh.

Neuplatňuje sa ako iné nároky na náhradu škody na všeobecnom súde odporcu, ale rozhoduje

o ňom ten istý súd, ktorý nariadil predbeţné opatrenie a pri rozhodovaní súd postupuje podľa

podľa tretej časti . Predpoklady na vznik nároku na ujmu,

ktorou treba rozumieť predovšetkým majetkovú škodu, ako aj vydanie bezdôvodneného

obohatenia a tieţ za určitých okolností aj nemajetkovú umu v príade, ţe je vyjadriteľná v

peniazoch sú: 1/ vznik ujmy, 2/ príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými účinkami

predbeţného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3/ zánik alebo

zrušenie predbeţného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo

navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne. K týmto predpokladom nepatrí zavinenie.

Navrhovateľ tu zodpovedá za výsledok. Do úvahy neprichádza liberácia, ani zmierňovacie

právo, keďţe neuvádza ţiadne dôvody ma zbavenie sa tejto

zodpovednosti. Pokiaľ ide o rozsah škody, hradí sa v zmysle § 442 ods.1 Obč. zákonníka

zásadne škoda skutočne objetíkvne zistiteľná, vyjadriteľná v peniazoch.

Ustanovenie takto reaguje na skutočnosť, ţe súd nariaďuje

predbeţné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o

ktorých spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá odporca moţnosť sa vopred

vyjadriť.

Zákonná úprava práva na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákoným rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradnym postupom je obsiahnutá

v o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradnym postupom (zrušený bol 1.7.2004) a v o

zdpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Pre posúdenie vzniku tvrdenej zodpovednosti rozhodným je znenie zákon č.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo je

nesprávnym úradnym postupom ( ďalej len „ zákon“), pretoţe súd o predbeţnom opatrení

rozhodoval v roku 2003.

Podľa § 1 ods.1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v

správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní,

pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej

organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktieţ za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho

orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 3 zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, moţno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník vyuţil

moţnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo

sťaţnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný

orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 moţno uplatniť nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho

právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo

zmenené.

Ţalobkyňa v danej veci sa domáha náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená

(vznikla) predbeţným opatrením nariadeným rozhodnutím súdu prvého stupňa a potvrdeným

odvolacím súdom. Tieto rozhodnutia boli ako nezákonné zrušené z dôvodu, ţe boli nariadené,

hoci nebola dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Poţadované peňaţné plnenie, ktorého sa domáha predstavuje ušlý zisk (výnos) zo sumy 45

600 570 Sk za obdobie od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006, a to za neukladanie

finančných prostriedkov na nadlimitné termínované vklady. Za danej situácie z hľadiska

práva na náhradu škody a zodpovednosti v konkurencii s mohli

byť príslušné ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, teda rozhodnutím

vydaným v občianskom súdnom konaní, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným

orgánom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu ţalobkyne v dovolaní nepovaţuje

za správnu. Odvolací súd správne poukázal na ustanovenie podľa ktorého

zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbeţným opatrením nesie

ten, kto o jeho nariadenie poţiadal, a to bez zreteľa k tomu, či predbeţné opatrenie bolo

nariadené v súlade so zákonom alebo nie, podstatné je len to, ţe k jeho zániku, či zrušeniu

došlo z iného dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, ţe právo

navrhovateľa nebolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím vychádza z predpokladu, ţe zvláštna úprava obsiahnutá v právnych

predpisoch, na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané, nezakladá na rovnakom

alebo i širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu. Znamená to, ţe štát nenesie

zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s výkonom štátnej správy, tam,

kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu, kto

k nej dal podnet, bez zreteľa k tomu, či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v súlade so

zákonom ( či išlo o rozhodnutie „správne“) alebo v rozpore s ním ( či išlo o rozhodnutie

zrušené a teda rozhodnutie „ nezákonné“ vo význame, ktorý je tomuto pojmu daný zákon č.

). V prípade uvedenom v škoda alebo iná ujma vzniká sice ako

dôsledok obmezení zaloţených predbeţným opatrením, protiprávnosť (ako jeden

z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa ) sa však nespája s

„nezákonnosťou“ predbeţného opatrenia, ale s tým, či k zániku alebo zrušeniu došlo z iných

neţ uvedených príčin. V reţime tu nejde o to, ţe sa

štát zodpovednosti za škodu zbaví ( to by odporovalo § 1 ods. 2 uvedeného zákona), ale o to,

ţe je vopred zrejmé, ţe túto zodpovednosť nesie niekto iný – navrhovateľ predbeţného

opatrenia. Predmetnou otázkou sa podrobne zaoberal Najvyšší súd Českej republiky, ktorý

v rozsudku sp. zn. z 23. septembra 2008 výslovne ustálil : „ Za škodu nebo

jinou ujmu zpusobenou předběţným opatřením, ktoré bylo zrušeno z jiného duvodu neţ proto,

ţe návrhu vo věci samé bylo vyhoveno, nebo proto, ţe právo navrhovatele bylo uspokojeno,

odpovída navrhovatel předběţného opatření, i kdyţ předběţné opatření bylo zmeneno nebo

zrušeno odvolacím soudem odpovedost státu za škodu spusobenou předběţným opatřením

podle zákona č. 82/1998 Sb. v znení pozdějších predpisov je vyloučena. To platí i tehdy,

jestliţe odvolací soud změnil předbeţné opatření tak, ţe návrh na jeho narízení odmítl.“

Dovolací súd sa plne s citovaným stanoviskom stotoţňuje a povaţuje ho za plne

aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Za škodu alebo inú ujmu spôsobenú predbeţným opatrením, ktoré bolo zrušené z iného

dôvodu, neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené, zodpovedá navrhovateľ predbeţného opatrenia, nie štát lebo právna úprava

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím obsiahnutá v zákone č.

je vylúčená. Dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je

opodstanené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom

právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovanej za

škodu v zmysle .

Najvyšší súd preto dovolanie zamietol podľa ustanovenia

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacího

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo

návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania nepodala (§ 151 ods.1

).

Toto rozhodnutie senát Najyvššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu