Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)026/389941.5e2e6d.pdf
PDF · 183.77 KB
No categories available
1Cdo/150/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka, v právnej veci
ţalobkyne U., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v K., proti
ţalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o zaplatenie 109 064,29 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 31C 8/2009, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2010 sp. zn. 6Co 98/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II (súd prvého stupňa) rozsudkom (druhý v poradí ) zo 14. januára
2010 č. k. 31C 8/2009-87 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 105 340,84 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobu o zaplatenie 3 723,45 € zamietol. Ţalovanej
zároveň uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 3 230,06 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobkyne. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe na základe návrhu navrhovateľov Ing. I. G., Ing. V.
H. a Ing. Ľ. S. bola uznesením Okresného súdu Košice II z 21. mája 2003 č. k. 12
C/1121/2000-324, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 11. februára 2004 č.
k. 15 Co /60/2003-400, uloţená povinnosť odporcovi V. zloţiť do úschovy Okresného súdu
Košice II sumu 45 600 570 Sk do troch dní od doručenia uznesenia. Na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom z 31. augusta 2005 č. k. 2 MCdo 5/2005 vyššie uvedené
uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Dôvodom bola
skutočnosť, ţe súdy nariadili predbeţné opatrenie bez toho, aby bola dostatočne osvedčená
reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a zároveň týmto predbeţným
opatrením boli zbytočne uloţené finančné prostriedky ţalovaného na účet súdu, pričom tieto
nemohol pouţívať pri svojej podnikateľskej činnosti, čím došlo k neprimeranému zásahu do
jeho vlastníckych práv zrejme na dlhší čas. Následným uznesením Okresného súdu Košice II
č. k. 12 C/1121/2000-472 bol návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietnutý. Suma
zloţená 29. marca 2004 odporcom V. vo výške 45 600 570 Sk do súdnej úschovy bola
12. septembra 2006 vrátená z depozitného účtu Okresného súdu Košice II odporcovi S.. Ďalej
mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe 9. novembra 2006 bola medzi S. ako postupcom
a Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. ako postupníkmi uzatvorená zmluva o bezodplatnom postúpení
pohľadávky vo výške 3 285 671 Sk, ktorá vznikla postupcovi titulom náhrady škody,
konkrétne ušlého zisku zo sumy 45 600 570 Sk za obdobie od 29. marca 2004 do
12. septembra 2006. Uvedená pohľadávka bola následne zmluvou o postúpení pohľadávky
z 23. februára 2007 v celom rozsahu aj s príslušenstvom a právami s ňou spojenými
postúpená Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. ţalobkyni. Podľa potvrdenia P. jej klient S. nepretrţite
ukladal finančné prostriedky v období medzi 29. marcom 2004 a 12. septembrom 2006, a to
formou zriaďovania nadlimitných termínovaných vkladov. Pokiaľ by v uvedenom období
zvýšil sumu ukladanú formou úloţiek oproti sume skutočne uloţenej, dosiahol by aj z takto
zvýšenej sumy úrokový výnos najmenej vo výške uvedenej v potvrdení (v rozpätí od 1,82 aţ
po 4,65 % za jednotlivé mesiace rokov 2004 aţ 2006). Súd prvého stupňa právne vec
posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. a výšku škody, ktorá bola spôsobená právnemu
predchodcovi ţalobkyne nezákonným rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Košice II č.
k. 12 C/1121/2000-324, vyčíslil sumou 105 340,84 €. Podľa súdu prvého stupňa táto škoda
vznikla v dôsledku tej skutočnosti, ţe v čase súdnej úschovy v období od 29. marca 2004 do
12. septembra 2006 nemohol právny predchodca ţalobkyne disponovať sumou 45 600 570
Sk, a to v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol,
nakoľko výška úrokových výnosov podľa úrokov vyplývajúcich z potvrdenia P. za obdobie
od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006 bola ţalobcom vyčíslená nesprávne. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Dopĺňacím rozsudkom z 8. marca 2010 č. k. 31 C/8/2009-107 súd prvého stupňa uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 105 340,84 € od
6. septembra 2007 a ţalobu o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 3 723,45 € od
6. septembra 2007 do zaplatenia zamietol. Na odôvodnenie súd prvého stupňa uviedol, ţe
ţiadosť ţalobkyne o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu
spravodlivosti doručená 5. marca 2007. Uvedeným dňom začala plynúť 6 mesačná lehota na
uhradenie uplatneného nároku a uplynula 5. septembra 2007. Keďţe nárok ţalobkyne nebol
v tejto lehote uspokojený, ţalovaná sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t. j.
6. septembra 2007. Súd preto v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka priznal
ţalobkyni od tohto dňa aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z celej dlţnej sumy
105 340,84 € a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3 723,45 € za
obdobie od 6. septembra 2007 do zaplatenia zamietol.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 29. júna
2010 sp. zn. 6 Co/98/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom
v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vzal § 77 ods. 3 O.s.p.,
ktoré podľa jeho názoru vylučuje zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú predbeţným
opatrením. Toto zákonné ustanovenie predstavuje zvláštnu hmotnoprávnu skutkovú podstatu
náhradu škody, ktorá bola spôsobená predbeţným opatrením, ak predbeţné opatrenie zaniklo
alebo bolo zrušené z iného dôvodu neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo
preto, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené. Zodpovedným subjektom je navrhovateľ, a to
bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy nielen odporcovi, ale
kaţdému, komu predbeţným opatrením vznikli. Odvolací súd zdôraznil, ţe ak sa môţe
poškodený domáhať náhrady ujmy od navrhovateľa predbeţného opatrenia podľa § 77 ods. 3
O.s.p., nemôţe sa z toho istého dôvodu domáhať náhrady škody od štátu podľa zákona č.
58/1969 Zb. Keďţe v predmetnej veci predbeţné opatrenie nezaniklo ani nebolo zrušené
preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené,
zodpovednými za škodu, ktorá vznikla nariadeným predbeţným opatrením V. sú
navrhovatelia tohto predbeţného opatrenia - Ing. I. G., Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. a zodpovednosť
ţalovanej je z tohto dôvodu vylúčená. Nie je teda podstatné to, ţe uznesenie o nariadení
predbeţného opatrenia bolo zrušené ako nezákonné, ale to, ţe k jeho zrušeniu došlo z iného
dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, ţe právo navrhovateľa
bolo uspokojené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, ţe v spore nie je daná
pasívna legitimácia ţalovanej a ani aktívna legitimácia ţalobcu, pretoţe mu bola postúpená
neexistujúca pohľadávka. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vyhovujúcich výrokoch tak, ţe ţalobu o zaplatenie
105 340,84 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6. septembra 2007 zamietol. O trovách
celého konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala v ňom,
aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdí a zaviaţe ţalovanú na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnila tým, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ţalobkyňa nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, ţe sa nemoţno dovolávať zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným uznesením súdu o predbeţnom opatrení pokiaľ podľa
§ 77 ods. 3 O.s.p. nezaniklo niektorým z dôvodov v ňom uvedených a preto povinnosť
náhrady škody patrí navrhovateľovi predbeţného opatrenia a nie štátu. Namietala, ţe podľa
zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
v konaní pred súdom, pričom takejto zodpovednosti sa nemoţno zbaviť. Podľa ţalobkyne
treba toto ustanovenie vykladať tak, ţe pokiaľ sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti
štátu tento sa jej nemôţe zbaviť a je tieţ povinný plniť finančné záväzky späté s jej
existenciou za kaţdých okolností. Poukazovala na to, ţe pokiaľ sú splnené podmienky vzniku
zodpovednosti štátu, zákon č. 58/1969 Zb. neuvádza ţiadne dôvody legislatívnej alebo
faktickej povahy, na základe ktorých by k uplatneniu takejto zodpovednosti nemalo dôjsť,
takţe v tomto smere má absolútnu povahu. Podľa ţalobkyne rovnaký prístup ako zákonodarca
sleduje aj ústavodarca, pretoţe základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky patrí kaţdému vo vzťahu
k tomu orgánu štátu, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Keďţe uplatňovanie reţimu objektívnej
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. nepozná výnimky, § 77 ods. 3 O.s.p. je
potrebné vykladať tak, ţe ak sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za
nezákonné rozhodnutie jeho orgánu takáto zodpovednosť sa musí uplatniť bez ohľadu na
povahu konania pred súdom, povahu prijatého rozhodnutia (ktoré bolo uznané za nezákonné)
a povahu navrhovateľa, ktorý prijatie takéhoto nezákonného rozhodnutia inicioval.
Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O.s.p. ) zastúpený advokátom ( § 241
ods.2 O.s.p. ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( §
238 ods.1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 241
ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 243a ods.1 O.s.p. ) a dospel k záveru, ţe
dovolanie nie je opodstatnené.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 242 ods.1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie. Tieto vady konania neboli dovolateľkou
namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal len dovolacím
dôvodom, ktorý ţalobkyňa uplatnila.
Ţalobkyňa namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci [dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.].
Dovolací dôvod nesprávného právneho posúdenia podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
môţe spočívať v tom, ţe súd posúdi prejednávanú vec podľa nesprávného právneho predpisu
alebo si pouţitý právny predpis nesprávne vyloţí.
O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Dovolateľ nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, pretoţe pouţitý právny predpis
( § 77 ods. 3 O.s.p. ) vyloţil „izolovane“ a bez toho, aby to vykonal ústavne súladným
spôsobom, ktorý bol vo veci nevyhnutný v dôsledku existencie základného práva podľa čl. 46
ods.3 Ústavy Slovenskej republiky o ktoré v konaní pred ním išlo. Nesúhlasil s takým
výkladom § 77 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého sa nemoţno dovolávať zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným uznesením súdu o predbeţnom opatrení pokiaľ nezaniklo
niektorým z dôvodov v ňom uvedených.
Predmet konania v prejednávanej veci bol vymedzený tvrdením v ţalobe a
formuláciou petitu tak, ţe ţalobca sa stal oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 23. februára 2007, uplatňuje svoj nárok na náhradu
škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradym postupom proti ţalovanej, v ktorej tvrdí, ţe na základe
spoločného návrhu Ing. L. S., Ing. V. H. a Ing. I. G. Okresný súd Košice II uznesením č. k.
12 C/1121/00-324 z 21. mája 2003 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým spoločnosť L.
(právny predchodca S. a tieţ V.) zaviazal zloţiť do úschovy súdu 45 600 570,- Sk, a to do
troch dní od doručenia. Krajský súd Košice uznesením sp. zn.15 Co/160/03 z 11. februára
2004 vyššie uvedené uznesenie potvrdil a L. dňa 29. marca 2004 zloţil na príslušný depozitný
účet Okresného súdu Košice II sumu 45 600 570,- Sk. Na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora Slovenskej republiky boli uznesenie Okresného súdu Košice II sp.
zn. 12 C/1121/00 z 21. mája 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.
15 Co/160/03 z 11. februára 2004 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 MCdo/5/2005 z 31. augusta 2005 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Košice II na
ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo svojom rozhodnutí právny
názor, ţe Okresný súd Košice II a Krajský súd Košice nariadili predbeţné opatrenie, resp. ho
potvrdil bez toho, aby bola dostatočne osvedčená reálna obava z ohozenia výkonu
rozhodnutia, a zároveň uviedol ţe „ nariadeným predbežným opatrením boli zbytočne uložené
značné prostriedky na účet súdu, pričom tieto nemohol používať pri svojej podnikateľskej
činnosti, čím by došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckych práv, zrejme na dlhší
čas, čo nemôže ísť na jeho ťarchu“. Následne Okresný súd Košice II uznesením sp. zn.12
C/1121/00 z 14. decembra 2005 návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol a
zloţenú sumu vrátil Slovenskému investičnímu druţstvu z úschovy 12. septembra 2006
z dôvodu, ţe pominul dôvod, pre ktorý boli preniaze do úschovy vloţené. Za nezákonné
označil rozhodnutie-uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 12 C/1121/00-324 z 21. mája
2003 o nariadení predbeţného opatrenia pre rozpor so zákonom § 74 ods.1, § 102 O.s.p z
dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho nariadenie. Škoda spôsobená týmto rozhodnutím
podľa tvrdení v ţalobe spočívala v ušlom zisku (úroku a výnose) zo sumy 45 600 570,- Sk za
obdobie od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006 a to za neukladanie finančných
prostriedkov na nadlimitné termínované vklady a je následom nezákonného rozhodnutia, čím
vzťah príčinnej svislosti je daný.
V konaní pred súdmi niţšieho stupňa skutkový stav tak ho zistil súd prvého stupňa
sporný nebol, v okolnostiach prípadu išlo o posúdenie predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, teda či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu zákonom č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradnym postupom, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody, příčinná súvislosť medzi
vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody alebo nie. Súd prvého stupňa uznal, ţe
podmienky zodpovednosti ţalovanej boli naplnené, odvolací súd na rozdiel od názoru súdu
prvého stupňa napriek tomu, ţe uznal protiprávnosť predbeţného opatrenia, však konštatoval,
ţe zároveň ide o prípad prípad zrušenia predbeţného opatrenia v zmysle § 77 ods.3 O.s.p.
lebo predbeţné opatrenie nezaniklo ani nebolo zrušené preto, ţe sa návrhu vo veci samej
vyhovelo alebo, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené, a teda zodpovednými za škodu,
ktorá vznikla nariadeným predbeţným opatrením odporcovi – V. sú navrhovatelia tohto
predbeţného opatrenia a zodpovednosť ţalovanej je z tohoto dôvodu vylúčená, pričom nie je
podstané to, ţe uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia bolo zrušené ako nezákonné, ale
podstatné je to, ţe k jeho zrušeniu došlo z iného dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej
bolo vyhovené alebo preto, ţe právo navrhvateľa bolo uspokojené. Vzhľadom k uvedenému
konštatoval, ţe nie je daná pasívna legitimácia ţalovanej a nie je daná ani aktívna legitimácia
ţalobcu, pretoţe mu bola postúpená neexistujúca pohľadávka, pretoţe Slovenské investičné
druţstvo ( ide o zmenu obchodného mena V. na L. a neskôr na S.) nemal pohľadávku voči
štátu titulom jeho zodpovednosti za škodu podľa zákona č.58/1969 Zb. ( túto mal voči
navrhovateľom predbeţného opatrenia podľa § 77 ods. 3 O.s.p.) preto ju ani nemohol
postúpiť Ing. V. H. a Ing. Ľ. S. zmluvou z 8. novembra 2006 a títo ju nemohli postúpiť ako
neexistujúcu ţalobcovi (str. 7 rozsudku ).
Podľa § 77 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 28. februára 2007 predbeţné opatrenie
zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa
návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť
dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Podľa
ods. 2 uvedeného ustanovenia predbeţné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené. Podľa odseku 3 ak predbeţné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného
dôvodu, neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, ţe právo navrhovateľa
bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbeţným opatrením
vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbeţné opatrenie.
Aplikácia § 77 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť za
stanovených podmienok ujmy, ktoré vznikli iným osobám v súvislosti s predbeţným
opatrením, zahrňa nielen otázku náhrady trov konania, ale aj ďalšiu majetkovú ujmu
vzniknutú odporcovi navrhovateľa predbeţného opatrenia alebo tretím osobám, ktorá sa
dodatočne ukáţe neopodstatnenou. Vznik takej ujmy neprichádza do úvahy len vtedy, keď
nárok, ktorý mal byť predbeţným opatrením zabezpečený, bol uznaný dôvodným alebo bol
uspokojený. Vo všetkých ostatných prípadoch kedy dochádza k zániku predbeţného opatrenia
podľa § 77 ods. 1 O.s.p., alebo k jeho zrušeniu podľa § 77 ods. 2 O.s.p., sa preto môţu
oprávnené osoby domáhať náhrady škody vzniknutej v spojitosti s jeho nariadením. Nárok
vzniká takto priamo z procesu a na základe procesného práva je svojou povahou zvláštnym
nárokom procesnej povahy. O tejto povinnosti nerozhoduje súd ex officio, ale na návrh.
Neuplatňuje sa ako iné nároky na náhradu škody na všeobecnom súde odporcu, ale rozhoduje
o ňom ten istý súd, ktorý nariadil predbeţné opatrenie a pri rozhodovaní súd postupuje podľa
podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Predpoklady na vznik nároku na ujmu,
ktorou treba rozumieť predovšetkým majetkovú škodu, ako aj vydanie bezdôvodneného
obohatenia a tieţ za určitých okolností aj nemajetkovú umu v príade, ţe je vyjadriteľná v
peniazoch sú: 1/ vznik ujmy, 2/ príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými účinkami
predbeţného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3/ zánik alebo
zrušenie predbeţného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo
navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne. K týmto predpokladom nepatrí zavinenie.
Navrhovateľ tu zodpovedá za výsledok. Do úvahy neprichádza liberácia, ani zmierňovacie
právo, keďţe Občiansky súdny poriadok neuvádza ţiadne dôvody ma zbavenie sa tejto
zodpovednosti. Pokiaľ ide o rozsah škody, hradí sa v zmysle § 442 ods.1 Obč. zákonníka
zásadne škoda skutočne objetíkvne zistiteľná, vyjadriteľná v peniazoch.
Ustanovenie § 77 ods.3 O.s.p. takto reaguje na skutočnosť, ţe súd nariaďuje
predbeţné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o
ktorých spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá odporca moţnosť sa vopred
vyjadriť.
Zákonná úprava práva na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákoným rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradnym postupom je obsiahnutá
v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradnym postupom (zrušený bol 1.7.2004) a v zákone č. 514/2003 Z.z. o
zdpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Pre posúdenie vzniku tvrdenej zodpovednosti rozhodným je znenie zákon č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo je
nesprávnym úradnym postupom ( ďalej len „ zákon“), pretoţe súd o predbeţnom opatrení
rozhodoval v roku 2003.
Podľa § 1 ods.1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní,
pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej
organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktieţ za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho
orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 3 zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, moţno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník vyuţil
moţnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo
sťaţnosť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný
orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 moţno uplatniť nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho
právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo
zmenené.
Ţalobkyňa v danej veci sa domáha náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená
(vznikla) predbeţným opatrením nariadeným rozhodnutím súdu prvého stupňa a potvrdeným
odvolacím súdom. Tieto rozhodnutia boli ako nezákonné zrušené z dôvodu, ţe boli nariadené,
hoci nebola dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Poţadované peňaţné plnenie, ktorého sa domáha predstavuje ušlý zisk (výnos) zo sumy 45
600 570 Sk za obdobie od 29. marca 2004 do 12. septembra 2006, a to za neukladanie
finančných prostriedkov na nadlimitné termínované vklady. Za danej situácie z hľadiska
práva na náhradu škody a zodpovednosti v konkurencii s § 77 ods. 3 O.s.p. mohli
byť príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, teda rozhodnutím
vydaným v občianskom súdnom konaní, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným
orgánom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu ţalobkyne v dovolaní nepovaţuje
za správnu. Odvolací súd správne poukázal na ustanovenie § 77 ods.3 O.s.p. podľa ktorého
zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbeţným opatrením nesie
ten, kto o jeho nariadenie poţiadal, a to bez zreteľa k tomu, či predbeţné opatrenie bolo
nariadené v súlade so zákonom alebo nie, podstatné je len to, ţe k jeho zániku, či zrušeniu
došlo z iného dôvodu neţ preto, ţe návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, ţe právo
navrhovateľa nebolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím vychádza z predpokladu, ţe zvláštna úprava obsiahnutá v právnych
predpisoch, na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané, nezakladá na rovnakom
alebo i širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu. Znamená to, ţe štát nenesie
zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s výkonom štátnej správy, tam,
kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu, kto
k nej dal podnet, bez zreteľa k tomu, či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v súlade so
zákonom ( či išlo o rozhodnutie „správne“) alebo v rozpore s ním ( či išlo o rozhodnutie
zrušené a teda rozhodnutie „ nezákonné“ vo význame, ktorý je tomuto pojmu daný zákon č.
58/1969 Zb.). V prípade uvedenom v § 77 ods. 3 O.s.p. škoda alebo iná ujma vzniká sice ako
dôsledok obmezení zaloţených predbeţným opatrením, protiprávnosť (ako jeden
z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.) sa však nespája s
„nezákonnosťou“ predbeţného opatrenia, ale s tým, či k zániku alebo zrušeniu došlo z iných
neţ § 77 ods. 3 O.s.p. uvedených príčin. V reţime zákona č. 58/1969 Zb. tu nejde o to, ţe sa
štát zodpovednosti za škodu zbaví ( to by odporovalo § 1 ods. 2 uvedeného zákona), ale o to,
ţe je vopred zrejmé, ţe túto zodpovednosť nesie niekto iný – navrhovateľ predbeţného
opatrenia. Predmetnou otázkou sa podrobne zaoberal Najvyšší súd Českej republiky, ktorý
v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 3137/2007 z 23. septembra 2008 výslovne ustálil : „ Za škodu nebo
jinou ujmu zpusobenou předběţným opatřením, ktoré bylo zrušeno z jiného duvodu neţ proto,
ţe návrhu vo věci samé bylo vyhoveno, nebo proto, ţe právo navrhovatele bylo uspokojeno,
odpovída navrhovatel předběţného opatření, i kdyţ předběţné opatření bylo zmeneno nebo
zrušeno odvolacím soudem odpovedost státu za škodu spusobenou předběţným opatřením
podle zákona č. 82/1998 Sb. v znení pozdějších predpisov je vyloučena. To platí i tehdy,
jestliţe odvolací soud změnil předbeţné opatření tak, ţe návrh na jeho narízení odmítl.“
Dovolací súd sa plne s citovaným stanoviskom stotoţňuje a povaţuje ho za plne
aplikovateľné aj v prejednávanej veci.
Za škodu alebo inú ujmu spôsobenú predbeţným opatrením, ktoré bolo zrušené z iného
dôvodu, neţ preto, ţe sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, ţe právo navrhovateľa bolo uspokojené, zodpovedá navrhovateľ predbeţného opatrenia, nie štát lebo právna úprava
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím obsiahnutá v zákone č.
59/1969 Zb. je vylúčená. Dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je
opodstanené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom
právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovanej za
škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb..
Najvyšší súd preto dovolanie zamietol podľa ustanovenia § 243b ods.1 O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacího
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243c O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. a
§ 142 ods.1 O.s.p.). Dovolací súd ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo
návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania nepodala (§ 151 ods.1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát Najyvššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu