Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3ed/386355.fe0d03.pdf
PDF · 227.75 KB
No categories available
6Cdo/270/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 270/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K.., so sídlom v
P.IČO: X.X. zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Štefánikova 26, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Ivan Ivančo, proti
ţalovanej J., bývajúcej v P., o zaplatenie 317,83 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 4/2011, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 10. mája 2012, sp. zn. 20 Co 153/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. júla 2011, č. k. 17 C 4/2011-504 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 158,91 eur s 9 % úrokom z omeškania od
1.4.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti
ţalobu zamietol; ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe v predajni ţalobkyne, v ktorej pracovala ţalovaná bolo pri inventúre
majetku k 31.12.2008 zistené manko vo výške 2 988,31 Eur, pričom bol ţalovanej na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti určený podiel na náhradu škody v ţalovanej
sume. Dokazovaním bolo zistené, ţe v uvedenej predajni sústavne dochádzalo
2
k mankám, na čo ţalobkyňu neustále upozorňovali zamestnanci predajne, vrátane
ţalovanej, a poţadovali lepšie bezpečnostné zabezpečenie predajne. Ţalobkyňa však
neprijala ţiadne opatrenia, aj keď jej situácia bola známa. Za týchto okolností súd
dospel k záveru, ţe ţalobkyňa je za vznik škody spoluzodpovedná v ½, a v tejto časti sa
ţalovaná zo zodpovednosti čiastočne vyvinila, pretoţe ţalobkyňa nevytvorila
dostatočné podmienky pre riadny výkon práce hmotne zamestnaných zamestnancov,
nevenovala sa otázkam lepšej ochrany majetku a vytvoreniu takých podmienok, aby
hmotne zodpovední zamestnanci mohli si náleţite plniť svoje pracovné povinnosti pri
ochrane zvereného majetku.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 10. mája 2012,
sp. zn. 20 Co 153/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil (219
O. s. p.) a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vo veci samej sa v celom
rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia
§ 219 ods. 2 O. s .p. Osobitne sa vyjadril k jednotlivým námietkam ţalobkyne, ktoré
povaţoval za neopodstatnené.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie ţalobkyňa.
Navrhla ho spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Odôvodnila ho všetkými dovolacími dôvodmi vyplývajúcimi z
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/ aj c/ O. s. p. Namietala tieţ, ţe konanie
odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe jeho
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a javí sa ako nepreskúmateľné.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po
zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorá
spĺňa podmienku povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pričom zistil,
ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.
3
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti
rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 238 a § 237 O. s. p.
Dovolania v predmetnej veci podľa § 238 odsek 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p. nie je
prípustné, lebo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil
a vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania
a nepotvrdil taký rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola (súdom prvého stupňa vo
výroku) vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rovnako sa
odvolací súd neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, lebo dovolací súd
v predmetnej veci nerozhodoval.
Z ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p., (okrem iného) vyplýva, ţe dovolanie nie je
prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a
v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
pohľadávky sa neprihliada a na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania
návrhu na prvostupňovom súde.
V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho
súdu vo veci samej o peňaţnom plnení v sume 158,92 EUR (suma, v ktorej bola ţaloba
zamietnutá). Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (13.10.2010) bola 307,70
EUR (podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 441/2009 Z. z.).
Odvolací súd teda rozhodoval o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy (158,92 EUR), takţe prípustnosť dovolania v predmetnej veci je
podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia vylúčená.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať
vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
4
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej
veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát).
Vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala a ani
v konaní nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne
zameral na to, či v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho
súdu nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je
(z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné
práva, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv a oprávnených záujmov.
Pokiaľ ţalobkyňa namietala odňatie moţnosti konať pred súdom nedostatočným
odôvodnením a teda nepreskúmateľnosťou rozsudkov odvolacieho a prvostupňového
súdu, treba uviesť, ţe okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo mal za to, ţe
sa ţalovaná čiastočne vyvinila a nezodpovedá za časť vzniknutej škody v rozsahu ½.
Uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal (najmä zo svedeckých výpovedí
zamestnancov o nedostatočnom zabezpečení predajne a o nedostatočných opatreniach
ţalobkyne na zamedzenie vzniku škody). Súdy niţších stupňov vo svojich
rozhodnutiach uviedli i akými úvahami sa riadili pri právnom posúdení veci.
5
V tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05 zo 16. marca
2005, podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na všetky námietku alebo argumenty
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Odvolací súd sa v záverečnej časti svojho rozhodnutia aj k najpodstatnejším
námietkam ţalobkyne uplatneným v odvolaní vyjadril. Postup odvolacieho súdu bol
v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. umoţňujúcim druhostupňovému súdu
vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom na dôvody
obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom
prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa
predstáv ţalobkyne. Rozhodnutia súdov niţších stupňov preto vadou podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. postihnuté nie sú.
Dovolateľkou namietaná tzv. iná vada a tieţ aj nesprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré
však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), sami osebe, ale prípustnosť
dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku
upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto
ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade je prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p vylúčená a nemoţno ju vyvodiť ani
z ustanovenia § 237 O. s. p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
6
dovolanie ţalobkyne odmietol (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p.), lebo smerovalo proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd nezaoberal.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd napriek tomu
úspešnej účastníčke nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh
na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta
7