Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/270/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K.., so sídlom v

P.IČO: X.X. zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom

v Košiciach, Štefánikova 26, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Ivan Ivančo, proti

ţalovanej J., bývajúcej v P., o zaplatenie 317,83 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 10. mája 2012, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. júla 2011, č. k. -504 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 158,91 eur s 9 % úrokom z omeškania od

1.4.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti

ţalobu zamietol; ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe v predajni ţalobkyne, v ktorej pracovala ţalovaná bolo pri inventúre

majetku k 31.12.2008 zistené manko vo výške 2 988,31 Eur, pričom bol ţalovanej na

základe dohody o hmotnej zodpovednosti určený podiel na náhradu škody v ţalovanej

sume. Dokazovaním bolo zistené, ţe v uvedenej predajni sústavne dochádzalo

2

k mankám, na čo ţalobkyňu neustále upozorňovali zamestnanci predajne, vrátane

ţalovanej, a poţadovali lepšie bezpečnostné zabezpečenie predajne. Ţalobkyňa však

neprijala ţiadne opatrenia, aj keď jej situácia bola známa. Za týchto okolností súd

dospel k záveru, ţe ţalobkyňa je za vznik škody spoluzodpovedná v ½, a v tejto časti sa

ţalovaná zo zodpovednosti čiastočne vyvinila, pretoţe ţalobkyňa nevytvorila

dostatočné podmienky pre riadny výkon práce hmotne zamestnaných zamestnancov,

nevenovala sa otázkam lepšej ochrany majetku a vytvoreniu takých podmienok, aby

hmotne zodpovední zamestnanci mohli si náleţite plniť svoje pracovné povinnosti pri

ochrane zvereného majetku.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 10. mája 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil (219

) a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vo veci samej sa v celom

rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia

§ 219 ods. 2 O. s .p. Osobitne sa vyjadril k jednotlivým námietkam ţalobkyne, ktoré

povaţoval za neopodstatnené.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie ţalobkyňa.

Navrhla ho spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Odôvodnila ho všetkými dovolacími dôvodmi vyplývajúcimi z

ustanovenia , aj c/ Namietala tieţ, ţe konanie

odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia , keďţe jeho

rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a javí sa ako nepreskúmateľné.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá

spĺňa podmienku povinného zastúpenia ( ), najskôr skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pričom zistil,

ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

3

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Dovolania v predmetnej veci podľa , a nie je

prípustné, lebo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil

a vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania

a nepotvrdil taký rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola (súdom prvého stupňa vo

výroku) vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rovnako sa

odvolací súd neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, lebo dovolací súd

v predmetnej veci nerozhodoval.

Z ustanovenia , (okrem iného) vyplýva, ţe dovolanie nie je

prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a

v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

pohľadávky sa neprihliada a na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

návrhu na prvostupňovom súde.

V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho

súdu vo veci samej o peňaţnom plnení v sume 158,92 EUR (suma, v ktorej bola ţaloba

zamietnutá). Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (13.10.2010) bola 307,70

EUR (podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ).

Odvolací súd teda rozhodoval o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy (158,92 EUR), takţe prípustnosť dovolania v predmetnej veci je

podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia vylúčená.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať

vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

4

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľka nenamietala a ani

v konaní nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne

zameral na to, či v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho

súdu nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je

(z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné

práva, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala odňatie moţnosti konať pred súdom nedostatočným

odôvodnením a teda nepreskúmateľnosťou rozsudkov odvolacieho a prvostupňového

súdu, treba uviesť, ţe okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo mal za to, ţe

sa ţalovaná čiastočne vyvinila a nezodpovedá za časť vzniknutej škody v rozsahu ½.

Uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal (najmä zo svedeckých výpovedí

zamestnancov o nedostatočnom zabezpečení predajne a o nedostatočných opatreniach

ţalobkyne na zamedzenie vzniku škody). Súdy niţších stupňov vo svojich

rozhodnutiach uviedli i akými úvahami sa riadili pri právnom posúdení veci.

5

V tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003 a zo 16. marca

2005, podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na všetky námietku alebo argumenty

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa v záverečnej časti svojho rozhodnutia aj k najpodstatnejším

námietkam ţalobkyne uplatneným v odvolaní vyjadril. Postup odvolacieho súdu bol

v súlade s ustanovením umoţňujúcim druhostupňovému súdu

vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom na dôvody

obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom

prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv ţalobkyne. Rozhodnutia súdov niţších stupňov preto vadou podľa

ustanovenia postihnuté nie sú.

Dovolateľkou namietaná tzv. iná vada a tieţ aj nesprávne právne posúdenie

veci ( a ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré

však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), sami osebe, ale prípustnosť

dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto

ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade je prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p vylúčená a nemoţno ju vyvodiť ani

z ustanovenia Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

6

dovolanie ţalobkyne odmietol ( v spojení s

), lebo smerovalo proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd nezaoberal.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Dovolací súd napriek tomu

úspešnej účastníčke nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh

na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

7