Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)531/389938.c137e2.pdf
PDF · 142.15 KB
No categories available
1Cdo/87/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Milana Deáka a JUDr. Jany Cisárovej, v
právnej veci navrhovateľa: N., so sídlom T., IČO: X, proti odporcovi: Nitriansky
samosprávny kraj, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 69, IČO: 37 861 298, v dovolacom
konaní právne zastúpený: A., B., IČO: X, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy
a o určenie trvania nájomného vzťahu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
4C 27/2010, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2011,
sp. zn. 8Co 221/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 11. júna 2010, č. k. 4C 27/2010–264 zamietol
návrh o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 3. novembra 2009, ktorou odporca vypovedal
navrhovateľovi nájomnú zmluvu zo dňa 18. apríla 2005 v znení neskorších dodatkov a návrh
o určenie, že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy trvá. Navrhovateľa zaviazal
zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 100% na účet jeho
právneho zástupcu. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa o
určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 18.apríla 2005 ako aj o určenie, že
nájomný vzťah medzi účastníkmi na základe tejto nájomnej zmluvy naďalej trvá, nie je
dôvodný, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že účastníci
uzavreli dňa 18. apríla 2005 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok
odporcu ako aj hnuteľné veci umiestnené v týchto nehnuteľnostiach. Vzťahy medzi
účastníkmi vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy posudzoval podľa §-u 663 a nasl. OZ, keďže
ide o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nájmu nehnuteľností ako celku a to bez ohľadu na to, či sa
v týchto nehnuteľnostiach nachádzajú aj nebytové priestory (poukázal v tejto súvislosti na
rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 271/2004). Skonštatoval, že nájomný pomer sa skončí
uplynutím doby , na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak, keďže
bol uzavretý na dobu určitú 15 rokov (§-u 676 ods. 1 OZ). Výslovne uviedol, že uvedené
ustanovenie pripúšťa výnimku zo zásady, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa
dojednal pre prípad, že sa prenajímateľ dohodne s nájomcom inak. Toto ustanovenie teda
pripúšťa zmluvnú voľnosť medzi účastníkmi ohľadom skončenia nájmu uzatvoreného na
dobu určitú a účastníci si môžu dohodnúť podmienky , za ktorých sa nájomný pomer môže
skončiť aj pred uplynutím doby nájmu. Takýmito podmienkami v spornej nájomnej zmluve
boli podmienky dohodnuté v čl. III. bod 3.2., podľa ktorého prenajímateľ môže zmluvu
písomne vypovedať, ak nájomca užíva predmet nájmu v rozpore so zmluvou , z dôvodu
uvedeného v bode 5.1. tejto zmluvy , alebo ak nezaplatil do 30 dní splatné nájomné , hoci bol
nájomca písomne upozornený. V čl. V. bod 5.1. si účastníci dohodli, že nájomca si zabezpečí
na svoje náklady dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, teplej úžitkovej vody do
prenajatých nehnuteľností, odvod kanalizačného odpadu, ďalej si zabezpečí odvoz a
likvidáciu komunálneho odpadu vyprodukovaného nájomcom pri prevádzkovaní nemocnice,
dezinsekciu a deratizáciu prenajatých priestorov, taktiež si zabezpečí odvoz a likvidáciu
biologického odpadu a ostatné služby vymienené zmenou príslušnej legislatívy. Za tým
účelom bol povinný uzatvoriť zmluvný vzťah s príslušnými dodávateľmi, ak to prikazuje
príslušný právny predpis, k čomu mu prenajímateľ udelil svoj súhlas. Porušenie týchto
ustanovení sa považuje za hrubé porušenie zmluvy a môže to byť zo strany prenajímateľa
dôvodom k vypovedaniu zmluvy. V bode 5.2. uviedli, že nájomca si služby spojené s nájmom
uvedené v čl. V. bod 5.1. zabezpečí na vlastné náklady a ťarchu, pričom úhrady za poskytnuté
služby bude vykonávať priamo dodávateľom jednotlivých služieb na základe odberateľských
faktúr vystavených na nájomcu. Z citovaných ustanovení nájomnej zmluvy súd vyvodil, že
odporca ako prenajímateľ mohol zmluvu písomne vypovedať, ak nájomca užíval predmet
nájmu v rozpore so zmluvou z dôvodu uvedeného v bode 5.1. tejto zmluvy a odporca toto
svoje právo využil tým, že listom zo dňa 3. novembra 2009 dal navrhovateľovi výpoveď z
nájomnej zmluvy a túto odôvodnil porušením bodu 5.1. zmluvy, nakoľko navrhovateľ
nezabezpečil na vlastné náklady dodávku tepla do prenajatých priestorov , keďže neuhradil
dodávateľovi tepla zmluvne dohodnutú cenu za dodávku tepla napriek upozorneniu
dodávateľa, že nezačne vykurovaciu sezónu a teda nájomca nezabezpečil na vlastné náklady
dodávku tepla, čím došlo z jeho strany k porušeniu zmluvy. K obnoveniu dodávky tepla došlo
až na základe intervencie odporcu a ako vyplýva z ďalších predložených dokladov, tak
odporca schválil poskytnutie finančnej výpomoci vo výške 760 000 eur dodávateľovi tepla za
účelom zabezpečenia vykurovacej sezóny.
Podľa názoru súdu výpoveď povinnosťou navrhovateľa bolo nielen uzavrieť zmluvný
vzťah s dodávateľom tepla, ale na svoje náklady dodávku tepla aj zabezpečiť a keďže
navrhovateľ v priebehu rokov 2008 a 2009 riadne neplatil za dodávky tepla, tak týmto svojim
konaním zapríčinil, že dodávky tepla musel zabezpečiť odporca, a preto bol daný výpovedný
dôvod a výpoveď, ktorá je predmetom tohto sporu je platná. Súd zároveň zamietol návrh o
určenie, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.apríla 2005 v znení
neskorších dodatkov trvá, pretože pokiaľ bola daná navrhovateľovi riadna výpoveď z
nájomnej zmluvy, tak nájomný pomer medzi účastníkmi uplynutím výpovednej doby zanikol
a tento už nemôže trvať.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 21. apríla 2011, sp. zn.
8Co 221/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že výpoveď odporcu
z nájomnej zmluvy zo dňa 18. apríla 2005 v znení neskorších dodatkov daná navrhovateľovi
listom zo dňa 3. novembra 2009 je neplatná a že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej
zmluvy trvá. V časti výroku o náhrade trov konania účastníkov napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil súdu prvého stupňa a výrok o určení poplatkovej povinnosti navrhovateľa zrušil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre vecné posúdenie uplatňovaného nároku
navrhovateľa bolo potrebné sa vysporiadať s tým, či vôbec sa mohli účastníci v nájomnej
zmluve platne (s ohľadom na ustanovenie § 676 ods. 1 OZ) dojednať aj na skončení
nájomného vzťahu výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodu ( okrem neplatenia
nájomného ) porušenia dojednaných podmienok, ktoré boli špecifikované tak, že „nájomca
užíva predmet nájmu v rozpore so zmluvou, z dôvodu uvedeného v bode 5.1. tejto zmluvy" a
následne tiež posúdenie toho, či na strane (konania) navrhovateľa nastala uvedená dojednaná
skutočnosť, pre ktorú obdržal predmetnú výpoveď nájmu, teda, že nezabezpečil na svoje
náklady dodávky tepla. Pre posúdenie druhej otázky bolo pritom potrebné sa vysporiadať s
tým, čo treba považovať za zabezpečenie dodávok tepla na svoje náklady. Odvolací súd dospel
k záveru , že možnosť účastníkov dojednať si skončenie nájomnej zmluvy dojednanej na dobu
určitú výpoveďou bola síce zákonom prípustná a platná, avšak podaná výpoveď odporcu zo
dňa 3.novembra 2009 (len na základe ktorej mal nájomný vzťah účastníkov zaniknúť) je
neplatná z dôvodu nenaplnenia dojednaného výpovedného dôvodu (v článku III. bod 3.2.
písm. a/ nájomnej zmluvy), keďže navrhovateľ (nájomca) neporušil povinnosti ustanovenia
článku V. bod 5.1. a dodávku tepla zmluvne (právne) zabezpečenú s dodávateľom tepla mal a
faktické nedodávanie služieb pre prípadné neuhradenie faktúr dodávateľom jednotlivých
služieb nebolo jednak ako výpovedný dôvod (hrubého porušenia zmluvy) dojednané a v čase
dania výpovede (zo dňa 3.novembra 2009) odporcu ani preukázané, keď prejavená vôľa
zmluvných strán pri dojednávaní nájomnej zmluvy (potvrdená i následným konaním oboch
účastníkov od počiatku nájmu) ohľadom dôvodov pre danie výpovede bola len pre dva
prípady porušenia dojednania (zmluvy) - pre nezaplatenie splatného nájomného do 30 dní
ani po písomnom upozornení a pre nezabezpečenie si dodávok služieb na svoje náklady len
a práve neuzatvorením priamych (vo svojom mene) zmluvných vzťahov (zmlúv) s
príslušnými dodávateľmi, ak to (pre ne -ich dodávku) prikazuje príslušný právny predpis.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že určuje, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamieta, pričom odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania, alebo aby napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov
konania v sume 55,49 € za jeden úkon právneho zastúpenia.
Prípustnosť dovolania odôvodnil v poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p.,
keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. V
samotných dôvodoch dovolania uviedol, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu tak
hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych noriem. Namietal, že odvolací súd mal v súlade s
ustanovením §213 ods. 3 O.s.p. dokazovanie v potrebnom rozsahu sám opakovať. Poukázal
na to, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že „rozsah a existencia výluky v
dodávke tepla do jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v čase výpovede
odporcu z nájmu nebol skúmaný a preukázaný ... ". Dovolateľ v tejto súvislosti mal za to, že
rozsah výluky v prvostupňovom konaní preukázaný bol, pričom odvolací súd celkom zjavne
ignoroval dôkazy predložené v prvostupňovom konaní, a to menovite zápisnicu zo štátneho
zdravotného dozoru zo dňa 16. októbra 2009 a taktiež list od dodávateľa tepla - spoločnosti E.
zo dňa 14. októbra 2009. Ak bolo napriek tomu vo veci potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, mal odvolací súd vo veci nariadiť pojednávanie. Ďalej namietal, že
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o platnosti resp. neplatnosti
výpovede z nájmu v prípade zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v regióne
okresu Topoľčany, t.j. v spádovej oblasti s viac ako 70 000 obyvateľmi, je vecou verejného
záujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd ignoroval dôkazy vykonané v
prvostupňovom konaní podporujúce argumentáciu odporcu, vyslovil názor , že je daný aj
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2. písm. b/ O.s.p., tzn. konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon namietal, že odvolací súd
vec nesprávne právne posúdil , keď rozhodol, že výpovedné dôvody v zmysle článku III. bod
3.2. písm. a/ v spojitosti s bodom 5.1. nájomnej zmluvy naplnené neboli a výpoveď nájomnej
zmluvy je neplatná, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2. písm. c/ O.s.p..
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcu uviedol, že podľa jeho názoru sa
odvolací súd vyporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, o ktoré oprel svoje skutkové
zistenia a nie je daný ani ďalší dôvod dovolania, a to nesprávne právne posúdenie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je napadnutý zmeňujúci
rozsudok odvolacieho súdu, preto je dovolanie prípustné podľa § 238 ods.1 O.s.p.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania,
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Tvrdil, že mu bola odňatá možnosť tým, že odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania
pojednávanie, aj keď si to vyžadoval dôležitý verejný záujem. Bol totiž toho názoru, že
rozhodnutie o platnosti resp. neplatnosti výpovede z nájmu v prípade zariadenia
poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v regióne okresu Topoľčany, t.j. v spádovej oblasti s
viac ako 70.000 obyvateľmi, je vecou verejného záujmu .
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý bol platný a účinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch
uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných
prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v
prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie
pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.
Obligatórne okrem iného musí byť nariadené pojednávanie ak to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. Dôležitý verejný záujem zákon používa len ako pojem bez bližšieho
naplnenia jeho obsahu; ide o pojem právny, ktorý nie je pojmom legálne definovaným,
pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že
verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len
v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a čase. Je preto vecou súdu posúdiť, či vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu ide v danej veci o dôležitý verejný záujem, alebo nie.
Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný ak daná právna vec sa netýka iba účastníkov
konania, ale vzťahuje sa na širší okruh subjektov (rozhodnutie môže mať dopad aj na fyzické
alebo právnické osoby, ktoré nie sú účastníkmi súdneho konania).
V preskúmavanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie sa týka platnosti nájomnej
zmluvy medzi dvoma subjektmi súkromnoprávneho vzťahu, teda či bude mať v nájme
predmetné priestory navrhovateľ alebo nie. Týmto rozhodnutím sa neriešila otázka existencie
zdravotníckeho zariadenia v danom regióne. Rozhodovanie o jeho existencii nebolo
predmetom konania a ani by nepatrilo do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu boli účastníci riadne upovedomení spôsobom, ktorý určuje zákon (§ 156
ods. 3 O.s.p.) – viď č.l. 297 spisu.
Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že
namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Dovolateľ namietal, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez
rešpektovania zásad stanovených v ustanovení § 213 O.s.p. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd
v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že „rozsah a existencia výluky v dodávke tepla do
jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v čase výpovede odporcu z nájmu nebol
skúmaný a preukázaný ... "., napriek tomu, že rozsah výluky v prvostupňovom konaní
preukázaný bol.
Dovolací súd sa preto zameral na posúdenie pravdivosti tvrdenia dovolateľa, že
odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z iného skutkového stavu, než aký zistil súd
prvého stupňa, pričom si pre svoje závery nazadovážil dostatek rovnocenných skutkových
podkladov.
Podľa § 213 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase
rozhodovania odvolacieho súdu) odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Podľa odseku 3, ak má
odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. V zmysle
§ 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník
navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a. Podľa odseku 5 odvolací súd môže
doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za
podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212
ods. 3.
V danom prípade však rozsah výluky nebol pre rozhodnutie odvolacieho súdu
relevantný. Odvolací súd výluku ani jej rozsah nepovažoval za výpovedný dôvod, ktorého
existenciu by pri skúmaní platnosti výpovede z nájmu skúmal. Pre odvolací súd bola
rozhodujúca existencia dojednaného výpovedného dôvodu v čl. III. bod 3.2 nájomnej zmluvy,
a to neexistencia zabezpečenia dodávky tepla zmluvou (čl.V bod 1). Existencia týchto zmlúv
nebola medzi účastníkmi sporná od začiatku konania. Odvolací súd svoje zmeňujúce
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, a preto nebolo potrebné
v odvolacom konaní vykonať žiadne dokazovanie.
Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. z týchto dôvodov
dovolateľ namieta nedôvodne.
Dovolateľ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne
použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím
súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku
určení neplatnosti výpovede z nájmu a trvaní nájomného vzťahu, treba považovať za správne.
Odvolací súd posúdil daný právny vzťah podľa ustanovení §§ 676 a nasl Občianskeho
zákonníka. Správne dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi účastníkmi založený nájomnou
zmluvou uzavretou na dobu určitú je možné ukončiť v danom prípade výpoveďou, ktorá však
musí byť platná. Keďže v danom prípade nedošlo k naplnenie dohodnutého výpovedného
dôvodu , a to nezabezpečenie dodávky tepla na zmluvnom základe, správne výpoveď odporcu
z 18.4.2005 považoval za neplatnú. Správne nepriznal právnu relevanciu faktickému
nedodávaniu služieb pre spor medzi navrhovateľom a dodávateľom služieb ohľadom úhrady
jednotlivých faktúr, pretože takýto výpovedný dôvod nebol medzi účastníkmi nájomnej
zmluvy dohodnutý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci
odvolacím súdom je vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk
stanovených zákonom, a ktoré sú aj v súlade s pravidlami logického usudzovania, Najvyšší
súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje
na jeho správne dôvody, vedúce k zmene rozsudku prvého stupňa.
Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol
daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali
za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Marta Hrčková