Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/206/2012

Identifikačné číslo spisu: 5011899190 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5011899190.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. R., bývajúceho v X., zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom v Bratislave, Lužická 7, proti žalovanej KOTEZA, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, Švermova 3474/2, zastúpenej JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou v Žiline, Framborská 58, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 7. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7. júna 2012 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Martin rozsudkom z 28. februára 2012 č.k. -1030 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - HB budove s. č. XXXX, postavenej na parcele č. 4240/13 v k. ú. L., zapísanej na LV č. XXXX. Žalobcovi zároveň súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia 8 497,56 € na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Anny Kokavcovej, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ by aj žalobca preukázal totožnosť predmetnej budovy s pôvodne žalovanou budovou EMO, nachádzajúcou s a vo L., kód 10108 (ktorú mal nadobudnúť zmluvou o predaji časti podniku zo 14. októbra 1992), previedol ju na spoločnosť ŽELSTAV AZ, s.r.o., v zmysle vtedy platného , (v znení účinnom do 31.12.1992). Žalobca majetok, ktorý získal zmluvou o predaji časti podniku, vniesol v súlade s , za primeraného použitia a nasl. , ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. Pokiaľ v priebehu konania žalobca namietal ne/určitosť dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve, súd mal za to, že vymedzenie majetku, ktorý žalobca vložil do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. v bode 5 Dodatku, je dostatočne určité. Pokiaľ i hnuteľné a nehnuteľné veci neboli v dodatku explicitne vymedzené, boli však presne určené odkazom na zmluvu o predaji časti podniku Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p., zo 14. októbra 1992 a jej príloh, s výnimkou dvoch nehnuteľností, ktoré netvorili predmet vkladu. Takéto určenie predmetu zmluvy súd považoval za dostatočné určité. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 7. júna 2012 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania 571,58 € na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Anny Kokavcovej, do 3 dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že čo sa týka skutkových zistení, vyhodnotenia rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nebolo potrebné opakovať ( ). Žalobca sa svojím návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30. apríla 1992 s tým, že túto nehnuteľnosť nikdy nevniesol do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. ako nepeňažný vklad. Dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o., je podľa jeho názoru neurčitý a nemožno z neho vyvodiť prevod tohto majetku. Za takéhoto stavu potom prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal či zo strany žalobcu došlo k prevodu sporných nehnuteľností zmluvou o nepeňažnom vklade, lebo práve táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre posúdenie veci. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď konštatoval, že žalobca zmluvou o nepeňažnom vklade majetok, ktorý je predmetom konania vniesol do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. a z tohto dôvodu návrh na určenie vlastníctva zamietol. I odvolací súd dospel k presvedčeniu (v súlade s názorom prvostupňového súdu), že Dodatok č. 1 k zmluve o vnesení nepeňažného vkladu zo strany žalobcu, je dostatočne určitý a možno z neho ustáliť okruh hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré boli vnesené do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. Z tohto dôvodu potom napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil ( ). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z , Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad podľa , ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal, ak odvolací súd vo veci rozhodol bez toho, že by bola dodržaná zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania atď. Je toho názoru, že v konaní a rozhodovaní nielen súd prvého stupňa, ale aj súd odvolací vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok porušenie ustanovenia Názor odvolacieho súdu je nesprávny. Tvrdenie odvolacieho s ú d u vykazuje v a d y konania v nepreskúmateľnosti listinných dôkazov, nerešpektuje zákonné (kogentné) ustanovenia a hlavne nerešpektuje svoje vlastné právne názory vyslovené v rozhodnutiach (zo dňa 1.3.2005, 26.10.2010 a zo dňa 27.10.2011), čo malo rovnako za následok porušenie ustanovenia zákona podľa Ďalej namietal porušenie Uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I sa stále koná o neplatnosti registrácie Dodatku č. 1 Zmeny spoločenskej zmluvy z 23. novembra 1992 na základe návrhu podaného 28. júna 1995, spor je vedený pod sp. zn. (doposiaľ neskončený ani na prvom stupni). Pokiaľ súdy registráciu použili ako právne relevantný dôvod prevodu vlastníctva, porušili zákon podľa

Žalovaná pokladá dovolanie žalobcu za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z vyvodiť nemožno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle až c/, , nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie).

Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie , podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Prekážka litispendencie je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo ide v inom konaní. Samotná skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že jeho účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už prv začatého konania. Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takže prebiehajúce iné konanie nemôže zakladať prekážku litispendencie. V danom prípade jednoznačne chýba totožnosť predmetu konania (určenie vlastníckeho práva a ako uviedol žalobca neplatnosť registrácie Dodatku č. 1 Zmeny spoločenskej zmluvy z 23. novembra 1992). Námietka dovolateľa preto nebola dôvodná.

Ďalej žalobca namietal vadu v zmysle , ktorú videl jednak v porušení ustanovenia ako aj v tom, že odvolací súd nenariadil pojednávanie a v porušení (vychádzajúc z obsahu dovolania).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje z a preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky p o preskúmaní vec i dos pel k záveru, že v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Rovnako

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ). Táto námietka bola taktiež nedôvodná.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd, keďže nešlo o situácie uvedené v ustanoveniach až c/ , nemusel nariadiť pojednávanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že odvolací súd tým, že vo veci nenariadil pojednávanie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Zo spisu je zrejmé, že na č.l. 2022 spisu sa nachádza „Zoznam vecí určených na deň 7. júna 2012 na prejednanie a rozhodnutie bez nariadenia ústneho pojednávania...“. V závere tohto zoznamu je uvedené, že zoznam bol na úradnej tabuli súdu vyvesený 4. júna 2012. Z uvedeného vyplýva, že lehota stanovená zákonom nebola dodržaná. Ak by odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného oznámil by miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu najneskôr 2. júna 2012. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil , došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom ( ).

Verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd účastníka neupovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, odňal mu možnosť pred súdom konať ( ); táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo (R 14/2010).

Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle článku 142 ods. 3 vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôže zásadne odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské práva.

zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania (dodržaním postupu podľa ). Účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2011 sp. zn. 3 Cdo

236/2010).

Odvolací súd teda uvedeným chybným procesným postupom (nedošlo k oznámeniu miesta a času vyhlásenia rozsudku v zmysle cit. včas) nevytvoril žalobcovi zákonom predpokladanú procesnú možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v , ktorá zakladá prípustnosť dovolania žalobcu a zároveň aj jeho opodstatnenosť ( ), zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.