Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/70/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému M. B. pre obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom

na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2012

v Bratislave dovolanie obvineného M. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

zo 7. októbra 2010 sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. B. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch zo 16. júna 2010 sp. zn. bol

obvinený M. B., na rozdiel od obţaloby, ktorá mu kládla za vinu obzvlášť závaţný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., ktorého sa podľa obţaloby mal dopustiť tak, ţe

od presne nezisteného času v roku 2005 aţ do 16.6.2009, kedy bol vyšetrovateľom

Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Topoľčany zadrţaný podľa

, od doposiaľ nestotoţnených osôb si na bliţšie nezistených miestach

v Trnavskom kraji opakovane zadovaţoval presne nezistené mnoţstvá omamných

a psychotropných látok - metamfetamín a konope, tieto prechovával v Topoľčanoch,

2

kde ich následne opakovane predával v priemere za 10,-Eur za 1 gram, alebo poskytol

bez úhrady J. C., nar. X., J. Č., nar. X., K. G., nar. X., D. H., nar. X., Š. K., nar. X., M. H.,

nar. X. a F. O., nar. X., pričom dňa 16.6.2009 asi o 22,00 hod. v T. na P. ulici, v osobnom

motorovom vozidle zn. Renault 5 EČ: X, prevzal od J. C. papierovú skladačku

metamfetamínu s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s priemernou koncentráciou

účinnej látky 75,2 % hmotnostných, čo predstavuje 1 jednorázovú dávku drogy, za čo mu

obvinený M. B. dal konope s hmotnosťou 434 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu

18,8 % hmotnostných, čo predstavuje 3-4 obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle

o omamných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, je

metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú

zaradené do I. skupiny omamných látok,

uznaný za vinného nie z obzvlášť závaţného, ale len zo zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. na pozmenenom skutkovom základe a síce, ţe

od presne nezisteného času v roku 2005 aţ do 16. 6. 2009, kedy bol vyšetrovateľom

Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Topoľčany zadrţaný podľa

, od doposiaľ nestotoţnených osôb si na bliţšie nezistených miestach

opakovane zadovaţoval presne nezistené mnoţstvá omamných a psychotropných látok -

metamfetamín a konope, tieto prechovával v Topoľčanoch, kde ich následne opakovane buď

predal, alebo poskytol bez zaplatenia K. G., rod. G., nar. X., pričom za marihuanu poţadoval

10.- Eur za 1 gram a za pervitín 2.000,- aţ 2.200,- Sk za 1 kubík a dňa 16.06.2009 asi o 22.00

hod. v T. na P. ulici v osobnom motorovom vozidle zn. Renault 5, ev. číslo X. prevzal od J. C.

papierovú skladačku metamfetamínu s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s

priemernou koncentráciou účinnej látky 75,2 % hmotnostných, čo predstavuje

1 jednorazovú dávku drogy, za čo mu obvinený M. B. dal konope s hmotnosťou

434 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,8 % hmotnostných, čo predstavuje

3-4 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle

o omamných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, je metamfetamín zaradený

do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny

omamných látok.

3

Okresný súd za tento zločin uloţil obvinenému M. B. podľa

§ 172 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák. trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený M. B. a okresný prokurátor

v Topoľčanoch.

Obvinený namietal výrok o vine tvrdením, ţe sa ţiadnej trestnej činnosti nedopustil.

Bol len príleţitostným konzumentom tzv. „mäkkých drog“ a pri ich uţívaní boli viacerí,

no táto ich činnosť nebola natoľko závaţná, aby bola predmetom trestného konania.

Namietal výpovede svedkov, ţe vypovedali pod vplyvom toho, ţe by sami sa mohli dostať

do pozície obţalovaných. Uviedol, ţe akcia, pri ktorej bol zadrţaný v motorovom vozidle

J. C., bola nelegálna, pretoţe bol nelegálne odpočúvaný buď jeho alebo C. telefón a taktieţ

obhliadka motorového vozidla svedka C. bez jeho vedomia bola nelegálna. Namietal výpoveď

utajeného svedka M. K. a za nespravodlivé povaţoval ţe podstata jeho obvinenia spočívala na

výpovedi svedkyne G., ktorá nebola zabezpečená pre potreby súdneho konania. Poukazoval

na jej psychickú labilitu a tým odôvodňoval aj to, ţe sa svedkyňa schovala, aby nemusela

prísť svedčiť. Navrhoval zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby bol zabezpečený

výsluch uvedenej svedkyne na hlavnom pojednávaní.

Prokurátor prvostupňovému súdu vyčítal nesprávne vyhodnotenie dôkazov,

keď prvostupňový súd uveril zmeneným svedeckým výpovediam svedkov, ktorí mali byť

evidentne obvineným zastrašovaní, hoci v prípravnom konaní obvineného jednoznačne

usvedčovali, a tak došlo k nesprávnemu ustáleniu skutku a aj k jeho nesprávnej právnej

kvalifikácii, no i tak v skutkovej vete bolo uvedené časové obdobie od roku 2005

do 16. 6. 2009, čo bolo nutné povaţovať za dlhší čas páchania trestného činu a tým aj

kvalifikovať skutok podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. októbra 2010

sp. zn. tak, ţe odvolanie prokurátora podľa zamietol a na základe

odvolania obţalovaného podľa , napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a podľa sám rozhodol vo veci tak, ţe uznal

4

obvineného M. B. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na zmenenom skutkovom základe, pričom upravil skutkovú vetu

tak, ţe obvinený M. B.

dňa 16. 6. 2009 asi o 22.00 hod. v Topoľčanoch na P. ulici v osobnom motorovom

vozidle zn. Renault č. 5 ev. číslo X. prevzal od J. C. papierovú skladačku matamfetamínu

s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky

75,2 % hmotnostných, čo predstavuje 1 jednorazovú dávku drogy, za čo mu obţalovaný

M. B. dal konope s hmotnosťou 434 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,8 %

hmotnostných, čo predstavuje tri – štyri obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle

o omamných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, je

metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú

zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to krajský súd uloţil obvinenému M. B. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím

§ 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., po nezistení ţiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej

v § 36 Tr. zák. a po zistení priťaţujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal obvinený M. B.

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov a

Napadnutý rozsudok krajského súdu povaţuje za nezákonný, pričom nezákonnosť vidí v tom,

ţe rozsudok je zaloţený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom,

ako aj v tom, ţe je zaloţený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

K dôvodu dovolania podľa uviedol, ţe bol uznaný

za vinného výlučne na základe vykonaných výpovedí svedka C. (jednak z prípravného

konania i z konania pred súdom prvého stupňa), ktoré mali korešpondovať aj s výsledkami

znaleckého dokazovania a zápisnice o ohliadke miesta činu. Uviedol, ţe namieta,

tak ako namietal aj v prvostupňovom i druhostupňovom konaní, ţe jeho zadrţanie a následné

obvinenie bolo vykonané protizákonne, a to jednak z dôvodu, ţe odpočúvanie telefonátu

5

medzi ním a svedkom C. nebolo vykonané v súlade so zákonom, keď bolo vykonané pod

rúškom „operatívno-pátracej činnosti“ bez príslušného tomu predchádzajúceho zákonného

rozhodnutia, ako aj z dôvodu, ţe samotný zákrok pri zastavení a prehľadávaní vozidla svedka

C., pri ktorom sa našli omamné látky v jeho vozidle a pri ktorom bol zadrţaný aj on ako

spolujazdec, bol vykonaný v rozpore so zákonom nakoľko v spise

sa nenachádza ţiadny zákonný podklad na vykonanie takého zákroku, prehliadka vozidla bola

vykonaná bez dôvodného podozrenia zo spáchania čo i len priestupku alebo trestného činu

osôb, ktoré sa nachádzali v kontrolovanom vozidle, pričom poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a navyše prehliadka

bola vykonaná bez súhlasu vlastníka vozidla. Uţ tieto prvotné úkony a dôkazy, na ktoré

sa odvoláva napadnutý rozsudok, pokladá za vykonané v rozpore so zákonom a za minimálne

neštandardné povaţuje, ţe po jeho zadrţaní večer 16. júna 2009 boli od rána druhého dňa

na OR PZ v Topoľčanoch pripravení svedčiť voči nemu ďalší svedkovia v inej jeho údajnej

trestnej činnosti, ktorá sa nepreukázala. Celá akcia zadrţania a vznesenia obvinenia jeho

osoby bola podľa neho od začiatku v rozpore so zákonom, vykonávaná s jasným cieľom

neobjektívne ho za kaţdú cenu obţalovať a dostať ho do väzenia.

Obvinený namietal výpoveď svedka C. Uviedol, ţe táto bola v priebehu vyšetrovania a

následného súdneho konania vykonaná niekoľkokrát, pričom kaţdá z týchto výpovedí bola

iná a ani v prípravnom ani v súdnom konaní nedošlo k dôveryhodnému odstráneniu rozporov

v týchto výpovediach svedka C. tak, ako to predpokladá

, pričom súd v napadnutom rozsudku vychádzal len z tých výpovedí, ktoré boli

v jeho neprospech, a to aj z výpovede svedka C. a konfrontácie medzi ním a svedkom C.

vykonaných dňa 17. júna 2009, pri ktorých bol svedok pravdepodobne

pod vplyvom omamných látok, čo pri výsluchu na súde uviedol aj vyšetrovateľ JUDr. Molnár,

ţe mal podozrenie, ţe svedok C. bol v čase výsluchu pod vplyvom omamných látok. Takéto

výpovede nemôţu byť hodnotené ako zákonne vykonané a nemoţno ich brať

do úvahy pri hodnotení dôkazov. Na druhej strane sa súd nijako v napadnutom rozsudku

nevysporiadal s konfrontáciou vykonanou na súde prvého stupňa, pri ktorej svedok C.

pripustil, ţe vrecko s marihuanou, ktoré sa našlo na podlahe na jeho strane vozidla, mohlo

v aute byť uţ predtým, ako do neho nastúpil on. Zdôraznil, ţe na základe nezákonne

vykonaných prvotných výsluchov svedka C. bol uznaný za vinného z niečoho,

čo nespáchal, nakoľko nijako inak sa nepreukázalo, ţe by bol marihuanu čo i len drţal v ruke,

6

pričom poukázal na znalcom preukázané čisté stery z jeho rúk, na rozdiel od svedka C.

Marihuana sa našla v jeho vozidle a pod jeho sedadlom a svedok osobne pripustil pri vyššie

zmienenej konfrontácii, ţe ju tam mohol mať uţ predtým. Podľa obvineného teda nijako

nebolo preukázané, ţe by bol on svedkovi C. niečo dal alebo od neho niečo prevzal,

a uţ vôbec nie na výmenu, keď oba druhy omamnej látky sa našli u neho pod sedadlom.

Obvinený konštatoval, ţe počas celého vyšetrovania a súdneho konania bola absolútne

prehliadaná prezumpcia neviny a po vznesení obvinenia sa silou mocou hľadali akékoľvek

dôkazy, ktoré by mu mohli uškodiť.

Ďalej podotkol, ţe navyše zo strany prokuratúry vykonaný pokus na poslednú chvíľu

priťaţiť mu navrhnutím vypočutia „utajeného svedka“ narušil deklarovanú rovnosť

procesných strán v súdnom konaní. Štatút svedka ako utajeného nebol v ţiadnom prípade

dôvodný, lebo zo strany súdu (a predtým prokuratúry) neboli produkované ţiadne

skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba totoţnosť svedka utajovať, nehrozilo mu ţiadne

nebezpečenstvo ani ujma a on bol v čase jeho „prizvania“ svedčiť voči jeho osobe dávno

vo väzbe. Vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo preto taktieţ nezákonné a hrubo

narušilo rovnosť strán v trestnom konaní. Vykonaný dôkaz je preto nezákonný a nelegitímny.

Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. lTdo V 16/11.

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol,

ţe nesprávnosť právneho posúdenia skutku, ktorý bol zistený čiastočne aj na základe

nezákonne vykonaných dôkazov, vidí v tom, ţe pri dôkaznej situácii tak, ako vyplynula

zo všetkých vykonaných dôkazov, t. j. aj tých nezákonne vykonaných, mal odvolací súd

napadnutým rozsudkom (popri správnom rozhodnutí o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa

v celom rozsahu), pri ďalšom správnom aplikovaní základnej trestno-procesnej zásady

„in dubio pro reo“ a pri dôkladnom spravovaní sa základnými zásadami trestného konania

uvedenými v , najmä v odseku 12 tohto ustanovenia, ktoré opomenul

aplikovať, oslobodiť ho spod obţaloby. Súd však, podľa neho, jednak vzal do úvahy i vyššie

uvedené nezákonné dôkazy a jednak všetky dôkazy starostlivo nevyhodnotil.

Obvinený poukázal na to, ţe oproti usvedčujúcim dôkazom, ako boli výpovede svedka

C., expertíza omamných látok a ohliadka miesta činu, boli na druhej strane dôkazy, ktorými

bola jeho vina vyvracaná, či uţ to boli vykonané stery z rúk preukazujúce,

7

ţe neprišiel kritického dňa do kontaktu s marihuanou ani s pervitínom, alebo to boli pachové

stopy pri pouţití policajného psa vo vozidle svedka C., kde jediné miesto vykazujúce stopy po

omamných látkach bolo pod sedadlom svedka C. a ďalej tá výpoveď svedka C., v ktorej

pripustil tvrdenie obvineného, ţe marihuanu mal v aute uţ pred jeho nastúpením do vozidla.

Preto povaţuje napadnuté rozhodnutie za zaloţené na extrémnom nesúlade skutkových zistení

na jednej strane a na druhej strane ich právneho posúdenia,

ako i na hrubom porušení zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo

a na deformovaní vykonaných dôkazov a následnom vyvodení takých záverov, ktoré

z dokazovania vôbec nevyplývali.

Na základe týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie

zákona napadnutým rozsudkom, aby tento rozsudok zrušil vo výroku o vine a treste

a aby prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vo veci znovu konal a rozhodol v intenciách

jeho dovolania. Alternatívne navrhol, aby z uvedených dôvodov dovolací súd zrušil

i rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch. Súčasne ţiadal, aby v zmysle

dovolací súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol o väzbe tak,

ţe nie sú dané zákonné dôvody jeho väzby a aby ho prepustil na slobodu, pričom sľuboval,

ţe sa v ďalšom konaní bude riadne dostavovať na pojednávania, resp. zasadnutia súdov.

K dovolaniu obvineného M. B. sa vyjadrila okresná prokurátorka v Topoľčanoch. Vo

vyjadrení uviedla, ţe dôkazy uvádzané obvineným v dovolaní boli vykonané zákonným

spôsobom a poukázala v tej súvislosti na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu druhého

stupňa, ktorý dôsledne hodnotil zákonnosť vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, ako aj

pred súdom prvého stupňa, pričom za nezákonné posúdil výpovede časti svedkov

v prípravnom konaní, keďţe bola porušená zásada kontradiktórnosti. Výpoveď svedka C.

moţno však povaţovať za vierohodnú a vykonanú zákonným spôsobom, či uţ v prípravnom

konaní, ale najmä na hlavnom pojednávaní. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.

i/ uviedla, ţe ho nemoţno odvodzovať s poukazom na nesúhlas s hodnotením

dôkazov, lebo dovolací súd v zmysle tohto ustanovenia nie je oprávnený preskúmavať

a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preveriť a hodnotiť vykonané

dokazovanie a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretoţe

to sú otázky procesného a nie hmotného práva.

8

Preto prokurátorka navrhla, aby dovolací súd podľa dovolanie

obvineného odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného M. B. a zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ), ale súčasne aj to, ţe podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno

pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

V predmetnej veci obvinený mohol pouţiť na podanie dovolania dovolací dôvod

podľa , lebo ako v konaní pred súdom prvého stupňa,

tak aj v konaní na odvolacom súde poukazoval na nezákonnosť dôkazov, medzi nimi i tých,

ktoré spočívali na prvotných úkonoch, jednak samotného dôvodu zastavenia motorového

vozidla svedka C., tak aj ohliadky motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené omamné

a psychotropné látky, s tým ţe mal byť nezákonne odpočúvaný jeho telefón alebo telefón

svedka C. Následne potom mali byť nezákonné i od toho odvodené dôkazy, najmä expertíza

zameraná na skúmanie pri obhliadke zaistených látok a ďalšie, lebo celá akcia

jeho zadrţania a vznesenia obvinenia bola nezákonná.

To je jedna stránka veci, ţe obvinený dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1

písm. g/ mohol podať, aby nebolo odmietnuté uţ z dôvodu predpokladaného

v ustanovení Na druhej strane však uţ pri predbeţnom prieskume

dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe tento dovolací dôvod nie je

v predmetnej veci daný a ani dovolací dôvod podľa

9

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Pokiaľ ide o druhý dovolací dôvod uvádzaný v dovolaní podľa § 371 ods. 1

písm. i/ , z odôvodnenia dovolania je evidentné, ţe je popretkávaný argumentmi

týkajúcimi sa jednak hodnotenia dôkazov a jednak poukazovania na nezákonnosť vykonaných

dôkazov, keď na základe predstavy obvineného mal súd vykonané dôkazy hodnotiť ináč,

resp. nemal sa opierať o dôkazy, ktoré ho usvedčovali, lebo tieto boli nezákonné a iné,

ktoré boli v jeho prospech, súd opomenul hodnotiť.

Pokiaľ obvinený opiera dovolací dôvod podľa , ţe išlo

o nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, s poukazom na nezákonnosť dôkazov, treba

uviesť, ţe to nezakladá dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia, lebo namietané porušenia

či uţ zákona o Policajnom zbore alebo nemajú hmotnoprávnu povahu

a vznášané námietky obvineného by bolo moţné podradiť len pod dovolací dôvod podľa

, pokiaľ by taký existoval, čo najvyšší súd nezisťuje.

Ďalej je nutné zdôrazniť, ţe rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu

v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , ako uţ bolo naznačené,

je obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je

legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi v pôvodnom

konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Nie je oprávnený

zaujímať stanovisko, či rozsah dokazovania a výsledné dôkazy boli postačujúce na to, aby bol

skutok ustálený tak, ako bol v konečnom dôsledku ustálený, oproti obţalobe i oproti súdu

prvého stupňa, krajským súdom na základe jeho hodnotenia dôkazov.

Skutok, pre ktorý bol obvinený M. B. uznaný za vinného, tak ako ho ustálil krajský

súd, vykazuje zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Ţiadne pochybenie v pouţití tejto právnej kvalifikácie

vzťahujúcej sa na zistený skutok dovolací súd krajskému súdu nemôţe vytknúť. Zistený

10

skutok musí dovolací súd povaţovať za nemenný a ţiadny extrémny nepomer medzi ním

a právnou kvalifikáciou, ako naznačoval obvinený, nie je.

Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe sa dôsledne zaoberal obvineným

namietanou nezákonnosťou dôkazov. Uviedol, ktoré povaţuje za zákonné, či uţ išlo

o výpoveď svedka C., ako v prípravnom konaní zo dňa 17. júna 2009 vo veci

uţ obvineného M. B., ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajkyne obvineného,

tak aj na hlavnom pojednávaní a tieţ zápisnicu o ohliadke miesta činu, v rámci ktorej bolo

obhliadnuté inkriminované osobné motorové vozidlo patriace svedkovi C.,

ako aj následný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR

v Bratislave.

Tieto dôkazy, ktoré aj v dovolaní obvinený namietal, boli i podľa zistenia dovolacieho

súdu vykonané v súlade so zákonom.

Pokiaľ išlo o niektoré ďalšie dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov, ktorí

vo svojich výpovediach tvrdili, ţe obvinený im predával drogy, krajský súd uviedol v čom

videl porušenie procesných predpisov, keď tieto neboli vykonané spôsobom zachovávajúcim

zásadu kontradiktórnosti. Týkalo sa to aj výpovede svedkyne K. G.,

ktorú i v rámci dovolania obvinený namietal ako nezákonnú. Krajský súd z toho vyvodil

dôsledky, ţe nepovaţoval tieto výpovede za také, ktoré by boli pouţiteľné ako usvedčujúce

dôkazy a aj oproti rozhodnutiu okresného súdu zmenil skutkový stav. Ustálený skutok

nie je zaloţený na týchto výpovediach. Pokiaľ išlo o výpoveď svedka M. K., ktorého pravá

totoţnosť ostala utajená, uţ okresný súd túto výpoveď povaţoval

za nevierohodnú, teda nebola podkladom na zistenie skutkového stavu.

Treba znovu poukázať na vyššie uvedené znenie ,

z ktorého jasne vyplýva, ţe rozhodnutie by muselo byť zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom. Konečné rozhodnutie krajského súdu nie je zaloţené

ani na dôkaze výsluchom utajeného svedka M. K., ani na výpovedi svedkyne K. G., ktorej

výsluchu sa obvinený domáhal ešte v rámci dovolania

a pri definitívnom ustálení skutkového stavu ani na výpovediach ďalších svedkov, o ktoré

sa opierala obţaloba a na základe ktorých bol ináč formulovaný skutok ako v obţalobe,

11

ktorá sa v odvolacom konaní domáhala prísnejšej právnej kvalifikácie skutku a ináč

i v rozsudku súdu prvého stupňa, neţ napokon ustálil krajský súd. Rozhodujúci je ustálený

skutok v rozhodnutí krajského súdu a keď ten sa neopiera o dôkazy, ktoré ako nezákonné

namieta obvinený v dovolaní, je potom evidentné, ţe takéto námietky obvineného z hľadiska

dovolacieho dôvodu podľa sú irelevantné.

Ako uţ bolo uvedené, tie dôkazy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie krajský súd,

povaţuje za zákonné i dovolací súd. Výsluch svedka C. bol i v prípravnom konaní

i na hlavnom pojednávaní vykonaný v súlade so zákonom a tak, aby boli dodrţané práva

na obhajobu obvineného. V prípravnom konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní,

bola plne rešpektovaná i zásada kontradiktórnosti. Obvinený i jeho obhajca mali moţnosť

svedka vypočúvať, klásť mu otázky a namietať spôsob výsluchu tohto svedka druhou

procesnou stranou resp. súdom a ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní aj toto

právo vyuţívali. Súd sa zaoberal aj namietanou otázkou obvineného, či v prípravnom konaní

pri výsluchu svedok C. bol pod vplyvom drog. Jeho odpoveď bola negatívna. Rozhodujúce

však je to, ţe detailne a spôsobom predpokladaným zákonom bol svedok o okolnostiach

prípadu vypočutý na hlavnom pojednávaní.

Za zákonný povaţuje dovolací súd aj postup príslušníkov Policajného zboru SR

pri prvotných úkonoch pri zastavení osobného motorového vozidla svedka C. a následnej

obhliadke miesta činu a pri nej aj uvedeného osobného motorového vozidla, ktorá sa uţ

vykonala v rámci začatého trestného stíhania vyšetrovateľkou Policajného zboru SR.

Je len domnienkou obvineného, ţe bolo pred začatím trestného stíhania nelegálne

vykonávané odpočúvanie jeho telefónu alebo telefónu svedka C.. Zo spisového materiálu

vyplýva, ţe príslušníci Policajného zboru SR v rámci operatívno-pátracej činnosti

z informátorskej siete, teda od informátora, získali informáciu k osobe obvineného

M. B., z ktorej vyplývalo podozrenie, ţe v kritickom čase by malo z jeho strany ísť

o obchodovanie s drogami. Preto došlo k sluţobnému zákroku, v rámci ktorého bolo

zastavené osobné motorové vozidlo, v ktorom podľa podozrenia sa mali nachádzať veci

pochádzajúce z trestnej činnosti a podozrivé osoby, pričom pri zastavení vozidla bolo zistené,

ţe sa v ňom nachádzajú takéto podozrivé veci a to predovšetkým jedna skladačka s bielym

12

práškom a vrecúško s marihuanou, o ktorých sa neskoršou znaleckou expertízou potvrdilo,

ţe ide o také omamné a psychotropné látky, ako sa konštatovalo vo vznesenom obvinení.

Na základe uvedeného bola obmedzená osobná sloboda obvineného M. B., bol

zadrţaný v zmysle ako osoba pristihnutá pri trestnom čine, ktorú môţe

zadrţať ktokoľvek a bol bezodkladne odovzdaný vyšetrovateľovi Policajného zboru SR

ako orgánu činnému v trestnom konaní v súlade s a v súlade s ním boli

vyšetrovateľkou PZ robené ďalšie úkony i obhliadka miesta činu a vozidla. Nezodpovedá

ustanoveniam týkajúcim sa obhliadky ( aţ 3 ),

ţe by táto mala byť podmienená predchádzajúcim súhlasom vlastníka vozidla, ktorý bol

v danom prípade svedok C. nachádzajúci sa tieţ ako podozrivá osoba vo vozidle.

Príslušníci Policajného zboru SR vykonávajúci operatívno-pátraciu činnosť

postupovali v súlade so o Policajnom zbore. Vykonávali svoju

sluţobnú činnosť v zmysle § 8 ods. 3 citovaného zákona, ktorou sa rozumie činnosť policajta

spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych

predpisov. Medzi ich úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona patrí odhaľovanie

trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. V rámci plnenia týchto úloh a svojej sluţobnej

činnosti boli oprávnení vykonávať operatívno-pátraciu činnosť.

V konkrétnom prípade je zrejmé zo spisového materiálu, ţe príslušníci Policajného

zboru SR takúto operatívno-pátraciu činnosť vykonávali.

Operatívno-pátracou činnosťou podľa § 38a ods. 1 citovaného zákona o Policajnom

zbore je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným

zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej

činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a stráţenia

objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci

ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb

a vecí.

Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré môţu v rámci nej príslušníci

Policajného zboru SR pouţiť, podľa § 39 ods. 1 zákona o Policajnom zbore sa rozumejú

13

sledovanie osôb a vecí, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, pouţívanie krycích

dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech

Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, ţe vyuţívanie osôb konajúcich v prospech

Policajného zboru znamená aj vyuţitie informácii od tzv. „informátora“ v rámci

„informátorskej siete“, čo podľa poznatkov zo spisového materiálu bolo vyuţité

aj v predmetnom konkrétnom prípade týkajúcom sa obvineného M. B.

Keď príslušníci Policajného zboru získali informáciu odôvodňujúcu podozrenie

z páchania trestného činu, v konkrétnom prípade z drogovej trestnej činnosti, nielen ţe mohli,

ale boli povinní v medziach zákona o Policajnom zbore vykonať sluţobný zákrok v zmysle

§ 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.

Sluţobným zákrokom podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore je zákonom

ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne

zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Takýmto sluţobným zákrokom, pri ktorom došlo k bezprostrednému zásahu

do základných práv a slobôd osoby a to ako obvineného M. B., tak aj svedka C., bol

v konkrétnom prípade sluţobný zákrok podľa , a

Z. z. o Policajnom zbore. Keď príslušníci Policajného zboru mali informáciu, ktorá

naznačovala podozrenie, ţe môţe ísť o páchanie trestného činu súvisiaceho s predajom drog

a ţe podozrivé osoby sa nachádzajú v konkrétnom vozidle, boli oprávnení vozidlo zastaviť

a vykonať aj jeho prehliadku. Na takú prehliadku sa nevyţaduje súhlas vlastníka vozidla.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto

zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku.

Podľa § 23 ods. 2 uvedeného zákona je policajt oprávnený vykonať prehliadku

dopravného prostriedku

a) ak je podozrenie, ţe pouţívaním dopravného prostriedku,

na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný

trestný čin,

14

b) pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách,

omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej

činnosti alebo v súvislosti s trestnou činnosťou.

V súlade s týmito ustanoveniami sa postupovalo aj v predmetnom prípade. V momente

len čo príslušníci Policajného zboru v rámci vykonaného sluţobného zákroku zistili

vo vozidle veci dávajúce istotu podozrenia, ţe došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu,

resp. sa taký čin pácha, boli povinní postupovať podľa , k čomu aj

v danom prípade došlo uţ od zadrţania podozrivých osôb, ich bezprostrednému odovzdaniu

orgánu činnému v trestnom konaní a následnými úkonmi vykonávanými uţ vyšetrovateľkou

Policajného zboru SR, resp. neskôr uţ iným vyšetrovateľom v rámci postúpenia veci.

Nie je preto opodstatnená dovolacia námietka obvineného, ţe príslušníci Policajného

zboru v konkrétnom prípade nemali ţiadny zákonný dôvod na zastavenie osobného

motorového vozidla a ţe by uţ od tohto momentu všetky úkony boli nezákonné.

Poukázanie obvineného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. je nepriliehavé, lebo toto rozhodnutie vychádza z úplne odlišnej

skutkovej situácie neţ prípad obvineného M. B. a síce z takej, ţe ani po nariadenom

predchádzajúcom podrobnom dokazovaní v základnom konaní, zameranom na dôvod

zastavenia osôb, u ktorých sa vykonala prehliadka vozidla, sa nezistili ţiadne dôvody

v zmysle zákona o Policajnom zbore, pre ktoré by príslušníci Policajného zboru boli

oprávnení vozidlo zastaviť.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, ţe napadnuté

rozhodnutie nie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

ale naopak, konečné rozhodnutie Krajského súdu Nitre je zaloţené len na dôkazoch

zákonných. Rovnako nebolo zistené, ţe by rozhodnutie krajského súdu bolo zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného

hmotnoprávneho ustanovenia.

15

Dovolacie dôvody uvádzané obvineným nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky, rozhodujúc na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa dovolanie

obvineného M. B. podľa odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. novembra 2012

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová