Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
abb/386553.d23c47.pdf
PDF · 195.05 KB
No categories available
5Tdo/70/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 70/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému M. B. pre obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2012
v Bratislave dovolanie obvineného M. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
zo 7. októbra 2010 sp. zn. 5 To 42/2010 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch zo 16. júna 2010 sp. zn. 1 T 140/2009 bol
obvinený M. B., na rozdiel od obţaloby, ktorá mu kládla za vinu obzvlášť závaţný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., ktorého sa podľa obţaloby mal dopustiť tak, ţe
od presne nezisteného času v roku 2005 aţ do 16.6.2009, kedy bol vyšetrovateľom
Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Topoľčany zadrţaný podľa
§ 85 ods. 2 Tr. por., od doposiaľ nestotoţnených osôb si na bliţšie nezistených miestach
v Trnavskom kraji opakovane zadovaţoval presne nezistené mnoţstvá omamných
a psychotropných látok - metamfetamín a konope, tieto prechovával v Topoľčanoch,
kde ich následne opakovane predával v priemere za 10,-Eur za 1 gram, alebo poskytol
bez úhrady J. C., nar. X., J. Č., nar. X., K. G., nar. X., D. H., nar. X., Š. K., nar. X., M. H.,
nar. X. a F. O., nar. X., pričom dňa 16.6.2009 asi o 22,00 hod. v T. na P. ulici, v osobnom
motorovom vozidle zn. Renault 5 EČ: X, prevzal od J. C. papierovú skladačku
metamfetamínu s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s priemernou koncentráciou
účinnej látky 75,2 % hmotnostných, čo predstavuje 1 jednorázovú dávku drogy, za čo mu
obvinený M. B. dal konope s hmotnosťou 434 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu
18,8 % hmotnostných, čo predstavuje 3-4 obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, je
metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú
zaradené do I. skupiny omamných látok,
uznaný za vinného nie z obzvlášť závaţného, ale len zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. na pozmenenom skutkovom základe a síce, ţe
od presne nezisteného času v roku 2005 aţ do 16. 6. 2009, kedy bol vyšetrovateľom
Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Topoľčany zadrţaný podľa
§ 85 ods. 2 Tr. por., od doposiaľ nestotoţnených osôb si na bliţšie nezistených miestach
opakovane zadovaţoval presne nezistené mnoţstvá omamných a psychotropných látok -
metamfetamín a konope, tieto prechovával v Topoľčanoch, kde ich následne opakovane buď
predal, alebo poskytol bez zaplatenia K. G., rod. G., nar. X., pričom za marihuanu poţadoval
10.- Eur za 1 gram a za pervitín 2.000,- aţ 2.200,- Sk za 1 kubík a dňa 16.06.2009 asi o 22.00
hod. v T. na P. ulici v osobnom motorovom vozidle zn. Renault 5, ev. číslo X. prevzal od J. C.
papierovú skladačku metamfetamínu s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s
priemernou koncentráciou účinnej látky 75,2 % hmotnostných, čo predstavuje
1 jednorazovú dávku drogy, za čo mu obvinený M. B. dal konope s hmotnosťou
434 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,8 % hmotnostných, čo predstavuje
3-4 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny
omamných látok.
Okresný súd za tento zločin uloţil obvinenému M. B. podľa
§ 172 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený M. B. a okresný prokurátor
v Topoľčanoch.
Obvinený namietal výrok o vine tvrdením, ţe sa ţiadnej trestnej činnosti nedopustil.
Bol len príleţitostným konzumentom tzv. „mäkkých drog“ a pri ich uţívaní boli viacerí,
no táto ich činnosť nebola natoľko závaţná, aby bola predmetom trestného konania.
Namietal výpovede svedkov, ţe vypovedali pod vplyvom toho, ţe by sami sa mohli dostať
do pozície obţalovaných. Uviedol, ţe akcia, pri ktorej bol zadrţaný v motorovom vozidle
J. C., bola nelegálna, pretoţe bol nelegálne odpočúvaný buď jeho alebo C. telefón a taktieţ
obhliadka motorového vozidla svedka C. bez jeho vedomia bola nelegálna. Namietal výpoveď
utajeného svedka M. K. a za nespravodlivé povaţoval ţe podstata jeho obvinenia spočívala na
výpovedi svedkyne G., ktorá nebola zabezpečená pre potreby súdneho konania. Poukazoval
na jej psychickú labilitu a tým odôvodňoval aj to, ţe sa svedkyňa schovala, aby nemusela
prísť svedčiť. Navrhoval zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby bol zabezpečený
výsluch uvedenej svedkyne na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor prvostupňovému súdu vyčítal nesprávne vyhodnotenie dôkazov,
keď prvostupňový súd uveril zmeneným svedeckým výpovediam svedkov, ktorí mali byť
evidentne obvineným zastrašovaní, hoci v prípravnom konaní obvineného jednoznačne
usvedčovali, a tak došlo k nesprávnemu ustáleniu skutku a aj k jeho nesprávnej právnej
kvalifikácii, no i tak v skutkovej vete bolo uvedené časové obdobie od roku 2005
do 16. 6. 2009, čo bolo nutné povaţovať za dlhší čas páchania trestného činu a tým aj
kvalifikovať skutok podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. októbra 2010
sp. zn. 5 To 42/2010 tak, ţe odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol a na základe
odvolania obţalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci tak, ţe uznal
obvineného M. B. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na zmenenom skutkovom základe, pričom upravil skutkovú vetu
tak, ţe obvinený M. B.
dňa 16. 6. 2009 asi o 22.00 hod. v Topoľčanoch na P. ulici v osobnom motorovom
vozidle zn. Renault č. 5 ev. číslo X. prevzal od J. C. papierovú skladačku matamfetamínu
s prímesou benzokainu s hmotnosťou 44 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky
75,2 % hmotnostných, čo predstavuje 1 jednorazovú dávku drogy, za čo mu obţalovaný
M. B. dal konope s hmotnosťou 434 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,8 %
hmotnostných, čo predstavuje tri – štyri obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, je
metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú
zaradené do I. skupiny omamných látok.
Za to krajský súd uloţil obvinenému M. B. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s pouţitím
§ 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., po nezistení ţiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v § 36 Tr. zák. a po zistení priťaţujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal obvinený M. B.
prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.
Napadnutý rozsudok krajského súdu povaţuje za nezákonný, pričom nezákonnosť vidí v tom,
ţe rozsudok je zaloţený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom,
ako aj v tom, ţe je zaloţený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe bol uznaný
za vinného výlučne na základe vykonaných výpovedí svedka C. (jednak z prípravného
konania i z konania pred súdom prvého stupňa), ktoré mali korešpondovať aj s výsledkami
znaleckého dokazovania a zápisnice o ohliadke miesta činu. Uviedol, ţe namieta,
tak ako namietal aj v prvostupňovom i druhostupňovom konaní, ţe jeho zadrţanie a následné
obvinenie bolo vykonané protizákonne, a to jednak z dôvodu, ţe odpočúvanie telefonátu
medzi ním a svedkom C. nebolo vykonané v súlade so zákonom, keď bolo vykonané pod
rúškom „operatívno-pátracej činnosti“ bez príslušného tomu predchádzajúceho zákonného
rozhodnutia, ako aj z dôvodu, ţe samotný zákrok pri zastavení a prehľadávaní vozidla svedka
C., pri ktorom sa našli omamné látky v jeho vozidle a pri ktorom bol zadrţaný aj on ako
spolujazdec, bol vykonaný v rozpore so zákonom nakoľko v spise
sa nenachádza ţiadny zákonný podklad na vykonanie takého zákroku, prehliadka vozidla bola
vykonaná bez dôvodného podozrenia zo spáchania čo i len priestupku alebo trestného činu
osôb, ktoré sa nachádzali v kontrolovanom vozidle, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Tdo 47/2010 a navyše prehliadka
bola vykonaná bez súhlasu vlastníka vozidla. Uţ tieto prvotné úkony a dôkazy, na ktoré
sa odvoláva napadnutý rozsudok, pokladá za vykonané v rozpore so zákonom a za minimálne
neštandardné povaţuje, ţe po jeho zadrţaní večer 16. júna 2009 boli od rána druhého dňa
na OR PZ v Topoľčanoch pripravení svedčiť voči nemu ďalší svedkovia v inej jeho údajnej
trestnej činnosti, ktorá sa nepreukázala. Celá akcia zadrţania a vznesenia obvinenia jeho
osoby bola podľa neho od začiatku v rozpore so zákonom, vykonávaná s jasným cieľom
neobjektívne ho za kaţdú cenu obţalovať a dostať ho do väzenia.
Obvinený namietal výpoveď svedka C. Uviedol, ţe táto bola v priebehu vyšetrovania a
následného súdneho konania vykonaná niekoľkokrát, pričom kaţdá z týchto výpovedí bola
iná a ani v prípravnom ani v súdnom konaní nedošlo k dôveryhodnému odstráneniu rozporov
v týchto výpovediach svedka C. tak, ako to predpokladá
§ 264 Tr. por., pričom súd v napadnutom rozsudku vychádzal len z tých výpovedí, ktoré boli
v jeho neprospech, a to aj z výpovede svedka C. a konfrontácie medzi ním a svedkom C.
vykonaných dňa 17. júna 2009, pri ktorých bol svedok pravdepodobne
pod vplyvom omamných látok, čo pri výsluchu na súde uviedol aj vyšetrovateľ JUDr. Molnár,
ţe mal podozrenie, ţe svedok C. bol v čase výsluchu pod vplyvom omamných látok. Takéto
výpovede nemôţu byť hodnotené ako zákonne vykonané a nemoţno ich brať
do úvahy pri hodnotení dôkazov. Na druhej strane sa súd nijako v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s konfrontáciou vykonanou na súde prvého stupňa, pri ktorej svedok C.
pripustil, ţe vrecko s marihuanou, ktoré sa našlo na podlahe na jeho strane vozidla, mohlo
v aute byť uţ predtým, ako do neho nastúpil on. Zdôraznil, ţe na základe nezákonne
vykonaných prvotných výsluchov svedka C. bol uznaný za vinného z niečoho,
čo nespáchal, nakoľko nijako inak sa nepreukázalo, ţe by bol marihuanu čo i len drţal v ruke,
pričom poukázal na znalcom preukázané čisté stery z jeho rúk, na rozdiel od svedka C.
Marihuana sa našla v jeho vozidle a pod jeho sedadlom a svedok osobne pripustil pri vyššie
zmienenej konfrontácii, ţe ju tam mohol mať uţ predtým. Podľa obvineného teda nijako
nebolo preukázané, ţe by bol on svedkovi C. niečo dal alebo od neho niečo prevzal,
a uţ vôbec nie na výmenu, keď oba druhy omamnej látky sa našli u neho pod sedadlom.
Obvinený konštatoval, ţe počas celého vyšetrovania a súdneho konania bola absolútne
prehliadaná prezumpcia neviny a po vznesení obvinenia sa silou mocou hľadali akékoľvek
dôkazy, ktoré by mu mohli uškodiť.
Ďalej podotkol, ţe navyše zo strany prokuratúry vykonaný pokus na poslednú chvíľu
priťaţiť mu navrhnutím vypočutia „utajeného svedka“ narušil deklarovanú rovnosť
procesných strán v súdnom konaní. Štatút svedka ako utajeného nebol v ţiadnom prípade
dôvodný, lebo zo strany súdu (a predtým prokuratúry) neboli produkované ţiadne
skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba totoţnosť svedka utajovať, nehrozilo mu ţiadne
nebezpečenstvo ani ujma a on bol v čase jeho „prizvania“ svedčiť voči jeho osobe dávno
vo väzbe. Vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo preto taktieţ nezákonné a hrubo
narušilo rovnosť strán v trestnom konaní. Vykonaný dôkaz je preto nezákonný a nelegitímny.
Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. lTdo V 16/11.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol,
ţe nesprávnosť právneho posúdenia skutku, ktorý bol zistený čiastočne aj na základe
nezákonne vykonaných dôkazov, vidí v tom, ţe pri dôkaznej situácii tak, ako vyplynula
zo všetkých vykonaných dôkazov, t. j. aj tých nezákonne vykonaných, mal odvolací súd
napadnutým rozsudkom (popri správnom rozhodnutí o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa
v celom rozsahu), pri ďalšom správnom aplikovaní základnej trestno-procesnej zásady
„in dubio pro reo“ a pri dôkladnom spravovaní sa základnými zásadami trestného konania
uvedenými v § 2 Trestného poriadku, najmä v odseku 12 tohto ustanovenia, ktoré opomenul
aplikovať, oslobodiť ho spod obţaloby. Súd však, podľa neho, jednak vzal do úvahy i vyššie
uvedené nezákonné dôkazy a jednak všetky dôkazy starostlivo nevyhodnotil.
Obvinený poukázal na to, ţe oproti usvedčujúcim dôkazom, ako boli výpovede svedka
C., expertíza omamných látok a ohliadka miesta činu, boli na druhej strane dôkazy, ktorými
bola jeho vina vyvracaná, či uţ to boli vykonané stery z rúk preukazujúce,
ţe neprišiel kritického dňa do kontaktu s marihuanou ani s pervitínom, alebo to boli pachové
stopy pri pouţití policajného psa vo vozidle svedka C., kde jediné miesto vykazujúce stopy po
omamných látkach bolo pod sedadlom svedka C. a ďalej tá výpoveď svedka C., v ktorej
pripustil tvrdenie obvineného, ţe marihuanu mal v aute uţ pred jeho nastúpením do vozidla.
Preto povaţuje napadnuté rozhodnutie za zaloţené na extrémnom nesúlade skutkových zistení
na jednej strane a na druhej strane ich právneho posúdenia,
ako i na hrubom porušení zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo
a na deformovaní vykonaných dôkazov a následnom vyvodení takých záverov, ktoré
z dokazovania vôbec nevyplývali.
Na základe týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie
zákona napadnutým rozsudkom, aby tento rozsudok zrušil vo výroku o vine a treste
a aby prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vo veci znovu konal a rozhodol v intenciách
jeho dovolania. Alternatívne navrhol, aby z uvedených dôvodov dovolací súd zrušil
i rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch. Súčasne ţiadal, aby v zmysle
§ 380 ods. 2 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol o väzbe tak,
ţe nie sú dané zákonné dôvody jeho väzby a aby ho prepustil na slobodu, pričom sľuboval,
ţe sa v ďalšom konaní bude riadne dostavovať na pojednávania, resp. zasadnutia súdov.
K dovolaniu obvineného M. B. sa vyjadrila okresná prokurátorka v Topoľčanoch. Vo
vyjadrení uviedla, ţe dôkazy uvádzané obvineným v dovolaní boli vykonané zákonným
spôsobom a poukázala v tej súvislosti na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu druhého
stupňa, ktorý dôsledne hodnotil zákonnosť vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, ako aj
pred súdom prvého stupňa, pričom za nezákonné posúdil výpovede časti svedkov
v prípravnom konaní, keďţe bola porušená zásada kontradiktórnosti. Výpoveď svedka C.
moţno však povaţovať za vierohodnú a vykonanú zákonným spôsobom, či uţ v prípravnom
konaní, ale najmä na hlavnom pojednávaní. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por. uviedla, ţe ho nemoţno odvodzovať s poukazom na nesúhlas s hodnotením
dôkazov, lebo dovolací súd v zmysle tohto ustanovenia nie je oprávnený preskúmavať
a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preveriť a hodnotiť vykonané
dokazovanie a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretoţe
to sú otázky procesného a nie hmotného práva.
Preto prokurátorka navrhla, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie
obvineného odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného M. B. a zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, ţe podané dovolanie je
potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno
pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
V predmetnej veci obvinený mohol pouţiť na podanie dovolania dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., lebo ako v konaní pred súdom prvého stupňa,
tak aj v konaní na odvolacom súde poukazoval na nezákonnosť dôkazov, medzi nimi i tých,
ktoré spočívali na prvotných úkonoch, jednak samotného dôvodu zastavenia motorového
vozidla svedka C., tak aj ohliadky motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené omamné
a psychotropné látky, s tým ţe mal byť nezákonne odpočúvaný jeho telefón alebo telefón
svedka C. Následne potom mali byť nezákonné i od toho odvodené dôkazy, najmä expertíza
zameraná na skúmanie pri obhliadke zaistených látok a ďalšie, lebo celá akcia
jeho zadrţania a vznesenia obvinenia bola nezákonná.
To je jedna stránka veci, ţe obvinený dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por. mohol podať, aby nebolo odmietnuté uţ z dôvodu predpokladaného
v ustanovení § 371 ods. 4 Tr. por. Na druhej strane však uţ pri predbeţnom prieskume
dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe tento dovolací dôvod nie je
v predmetnej veci daný a ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Pokiaľ ide o druhý dovolací dôvod uvádzaný v dovolaní podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., z odôvodnenia dovolania je evidentné, ţe je popretkávaný argumentmi
týkajúcimi sa jednak hodnotenia dôkazov a jednak poukazovania na nezákonnosť vykonaných
dôkazov, keď na základe predstavy obvineného mal súd vykonané dôkazy hodnotiť ináč,
resp. nemal sa opierať o dôkazy, ktoré ho usvedčovali, lebo tieto boli nezákonné a iné,
ktoré boli v jeho prospech, súd opomenul hodnotiť.
Pokiaľ obvinený opiera dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ţe išlo
o nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, s poukazom na nezákonnosť dôkazov, treba
uviesť, ţe to nezakladá dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia, lebo namietané porušenia
či uţ zákona o Policajnom zbore alebo Trestného poriadku nemajú hmotnoprávnu povahu
a vznášané námietky obvineného by bolo moţné podradiť len pod dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., pokiaľ by taký existoval, čo najvyšší súd nezisťuje.
Ďalej je nutné zdôrazniť, ţe rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ako uţ bolo naznačené,
je obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je
legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi v pôvodnom
konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Nie je oprávnený
zaujímať stanovisko, či rozsah dokazovania a výsledné dôkazy boli postačujúce na to, aby bol
skutok ustálený tak, ako bol v konečnom dôsledku ustálený, oproti obţalobe i oproti súdu
prvého stupňa, krajským súdom na základe jeho hodnotenia dôkazov.
Skutok, pre ktorý bol obvinený M. B. uznaný za vinného, tak ako ho ustálil krajský
súd, vykazuje zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Ţiadne pochybenie v pouţití tejto právnej kvalifikácie
vzťahujúcej sa na zistený skutok dovolací súd krajskému súdu nemôţe vytknúť. Zistený
skutok musí dovolací súd povaţovať za nemenný a ţiadny extrémny nepomer medzi ním
a právnou kvalifikáciou, ako naznačoval obvinený, nie je.
Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe sa dôsledne zaoberal obvineným
namietanou nezákonnosťou dôkazov. Uviedol, ktoré povaţuje za zákonné, či uţ išlo
o výpoveď svedka C., ako v prípravnom konaní zo dňa 17. júna 2009 vo veci
uţ obvineného M. B., ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajkyne obvineného,
tak aj na hlavnom pojednávaní a tieţ zápisnicu o ohliadke miesta činu, v rámci ktorej bolo
obhliadnuté inkriminované osobné motorové vozidlo patriace svedkovi C.,
ako aj následný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR
v Bratislave.
Tieto dôkazy, ktoré aj v dovolaní obvinený namietal, boli i podľa zistenia dovolacieho
súdu vykonané v súlade so zákonom.
Pokiaľ išlo o niektoré ďalšie dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov, ktorí
vo svojich výpovediach tvrdili, ţe obvinený im predával drogy, krajský súd uviedol v čom
videl porušenie procesných predpisov, keď tieto neboli vykonané spôsobom zachovávajúcim
zásadu kontradiktórnosti. Týkalo sa to aj výpovede svedkyne K. G.,
ktorú i v rámci dovolania obvinený namietal ako nezákonnú. Krajský súd z toho vyvodil
dôsledky, ţe nepovaţoval tieto výpovede za také, ktoré by boli pouţiteľné ako usvedčujúce
dôkazy a aj oproti rozhodnutiu okresného súdu zmenil skutkový stav. Ustálený skutok
nie je zaloţený na týchto výpovediach. Pokiaľ išlo o výpoveď svedka M. K., ktorého pravá
totoţnosť ostala utajená, uţ okresný súd túto výpoveď povaţoval
za nevierohodnú, teda nebola podkladom na zistenie skutkového stavu.
Treba znovu poukázať na vyššie uvedené znenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
z ktorého jasne vyplýva, ţe rozhodnutie by muselo byť zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom. Konečné rozhodnutie krajského súdu nie je zaloţené
ani na dôkaze výsluchom utajeného svedka M. K., ani na výpovedi svedkyne K. G., ktorej
výsluchu sa obvinený domáhal ešte v rámci dovolania
a pri definitívnom ustálení skutkového stavu ani na výpovediach ďalších svedkov, o ktoré
sa opierala obţaloba a na základe ktorých bol ináč formulovaný skutok ako v obţalobe,
ktorá sa v odvolacom konaní domáhala prísnejšej právnej kvalifikácie skutku a ináč
i v rozsudku súdu prvého stupňa, neţ napokon ustálil krajský súd. Rozhodujúci je ustálený
skutok v rozhodnutí krajského súdu a keď ten sa neopiera o dôkazy, ktoré ako nezákonné
namieta obvinený v dovolaní, je potom evidentné, ţe takéto námietky obvineného z hľadiska
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sú irelevantné.
Ako uţ bolo uvedené, tie dôkazy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie krajský súd,
povaţuje za zákonné i dovolací súd. Výsluch svedka C. bol i v prípravnom konaní
i na hlavnom pojednávaní vykonaný v súlade so zákonom a tak, aby boli dodrţané práva
na obhajobu obvineného. V prípravnom konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní,
bola plne rešpektovaná i zásada kontradiktórnosti. Obvinený i jeho obhajca mali moţnosť
svedka vypočúvať, klásť mu otázky a namietať spôsob výsluchu tohto svedka druhou
procesnou stranou resp. súdom a ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní aj toto
právo vyuţívali. Súd sa zaoberal aj namietanou otázkou obvineného, či v prípravnom konaní
pri výsluchu svedok C. bol pod vplyvom drog. Jeho odpoveď bola negatívna. Rozhodujúce
však je to, ţe detailne a spôsobom predpokladaným zákonom bol svedok o okolnostiach
prípadu vypočutý na hlavnom pojednávaní.
Za zákonný povaţuje dovolací súd aj postup príslušníkov Policajného zboru SR
pri prvotných úkonoch pri zastavení osobného motorového vozidla svedka C. a následnej
obhliadke miesta činu a pri nej aj uvedeného osobného motorového vozidla, ktorá sa uţ
vykonala v rámci začatého trestného stíhania vyšetrovateľkou Policajného zboru SR.
Je len domnienkou obvineného, ţe bolo pred začatím trestného stíhania nelegálne
vykonávané odpočúvanie jeho telefónu alebo telefónu svedka C.. Zo spisového materiálu
vyplýva, ţe príslušníci Policajného zboru SR v rámci operatívno-pátracej činnosti
z informátorskej siete, teda od informátora, získali informáciu k osobe obvineného
M. B., z ktorej vyplývalo podozrenie, ţe v kritickom čase by malo z jeho strany ísť
o obchodovanie s drogami. Preto došlo k sluţobnému zákroku, v rámci ktorého bolo
zastavené osobné motorové vozidlo, v ktorom podľa podozrenia sa mali nachádzať veci
pochádzajúce z trestnej činnosti a podozrivé osoby, pričom pri zastavení vozidla bolo zistené,
ţe sa v ňom nachádzajú takéto podozrivé veci a to predovšetkým jedna skladačka s bielym
práškom a vrecúško s marihuanou, o ktorých sa neskoršou znaleckou expertízou potvrdilo,
ţe ide o také omamné a psychotropné látky, ako sa konštatovalo vo vznesenom obvinení.
Na základe uvedeného bola obmedzená osobná sloboda obvineného M. B., bol
zadrţaný v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por. ako osoba pristihnutá pri trestnom čine, ktorú môţe
zadrţať ktokoľvek a bol bezodkladne odovzdaný vyšetrovateľovi Policajného zboru SR
ako orgánu činnému v trestnom konaní v súlade s Trestným poriadkom a v súlade s ním boli
vyšetrovateľkou PZ robené ďalšie úkony i obhliadka miesta činu a vozidla. Nezodpovedá
ustanoveniam Trestného poriadku týkajúcim sa obhliadky (§ 154 ods. 1 aţ 3 Tr. por.),
ţe by táto mala byť podmienená predchádzajúcim súhlasom vlastníka vozidla, ktorý bol
v danom prípade svedok C. nachádzajúci sa tieţ ako podozrivá osoba vo vozidle.
Príslušníci Policajného zboru SR vykonávajúci operatívno-pátraciu činnosť
postupovali v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Vykonávali svoju
sluţobnú činnosť v zmysle § 8 ods. 3 citovaného zákona, ktorou sa rozumie činnosť policajta
spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov. Medzi ich úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona patrí odhaľovanie
trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. V rámci plnenia týchto úloh a svojej sluţobnej
činnosti boli oprávnení vykonávať operatívno-pátraciu činnosť.
V konkrétnom prípade je zrejmé zo spisového materiálu, ţe príslušníci Policajného
zboru SR takúto operatívno-pátraciu činnosť vykonávali.
Operatívno-pátracou činnosťou podľa § 38a ods. 1 citovaného zákona o Policajnom
zbore je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným
zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej
činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a stráţenia
objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci
ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb
a vecí.
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré môţu v rámci nej príslušníci
Policajného zboru SR pouţiť, podľa § 39 ods. 1 zákona o Policajnom zbore sa rozumejú
sledovanie osôb a vecí, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, pouţívanie krycích
dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech
Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, ţe vyuţívanie osôb konajúcich v prospech
Policajného zboru znamená aj vyuţitie informácii od tzv. „informátora“ v rámci
„informátorskej siete“, čo podľa poznatkov zo spisového materiálu bolo vyuţité
aj v predmetnom konkrétnom prípade týkajúcom sa obvineného M. B.
Keď príslušníci Policajného zboru získali informáciu odôvodňujúcu podozrenie
z páchania trestného činu, v konkrétnom prípade z drogovej trestnej činnosti, nielen ţe mohli,
ale boli povinní v medziach zákona o Policajnom zbore vykonať sluţobný zákrok v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.
Sluţobným zákrokom podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore je zákonom
ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne
zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Takýmto sluţobným zákrokom, pri ktorom došlo k bezprostrednému zásahu
do základných práv a slobôd osoby a to ako obvineného M. B., tak aj svedka C., bol
v konkrétnom prípade sluţobný zákrok podľa § 23 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ zák. č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore. Keď príslušníci Policajného zboru mali informáciu, ktorá
naznačovala podozrenie, ţe môţe ísť o páchanie trestného činu súvisiaceho s predajom drog
a ţe podozrivé osoby sa nachádzajú v konkrétnom vozidle, boli oprávnení vozidlo zastaviť
a vykonať aj jeho prehliadku. Na takú prehliadku sa nevyţaduje súhlas vlastníka vozidla.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto
zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku.
Podľa § 23 ods. 2 uvedeného zákona je policajt oprávnený vykonať prehliadku
dopravného prostriedku
a) ak je podozrenie, ţe pouţívaním dopravného prostriedku,
na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný
trestný čin,
b) pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách,
omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej
činnosti alebo v súvislosti s trestnou činnosťou.
V súlade s týmito ustanoveniami sa postupovalo aj v predmetnom prípade. V momente
len čo príslušníci Policajného zboru v rámci vykonaného sluţobného zákroku zistili
vo vozidle veci dávajúce istotu podozrenia, ţe došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu,
resp. sa taký čin pácha, boli povinní postupovať podľa Trestného poriadku, k čomu aj
v danom prípade došlo uţ od zadrţania podozrivých osôb, ich bezprostrednému odovzdaniu
orgánu činnému v trestnom konaní a následnými úkonmi vykonávanými uţ vyšetrovateľkou
Policajného zboru SR, resp. neskôr uţ iným vyšetrovateľom v rámci postúpenia veci.
Nie je preto opodstatnená dovolacia námietka obvineného, ţe príslušníci Policajného
zboru v konkrétnom prípade nemali ţiadny zákonný dôvod na zastavenie osobného
motorového vozidla a ţe by uţ od tohto momentu všetky úkony boli nezákonné.
Poukázanie obvineného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Tdo 47/2010 je nepriliehavé, lebo toto rozhodnutie vychádza z úplne odlišnej
skutkovej situácie neţ prípad obvineného M. B. a síce z takej, ţe ani po nariadenom
predchádzajúcom podrobnom dokazovaní v základnom konaní, zameranom na dôvod
zastavenia osôb, u ktorých sa vykonala prehliadka vozidla, sa nezistili ţiadne dôvody
v zmysle zákona o Policajnom zbore, pre ktoré by príslušníci Policajného zboru boli
oprávnení vozidlo zastaviť.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, ţe napadnuté
rozhodnutie nie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
ale naopak, konečné rozhodnutie Krajského súdu Nitre je zaloţené len na dôkazoch
zákonných. Rovnako nebolo zistené, ţe by rozhodnutie krajského súdu bolo zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného
hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolacie dôvody uvádzané obvineným nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky, rozhodujúc na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 381 Tr. por. dovolanie
obvineného M. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. novembra 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová