Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/176/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. Ľ. L., bytom J., 2/ PhDr. J. D.,

CSc, bytom J., 3/ RNDr. S. D., CSc., bytom N., 4/ MUDr. V. Š., bytom M., 5/ RNDr. M. D.,

CSc., bytom V., 6/ RNDr. Š. D., PhD., bytom T., 7/ E. S., bytom M., 8/ Ing. A.. D., PhD.,

bytom K., 9/ Ing. A. Š., bytom S., 10/ M. D., bytom O., navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/,

9/ a 10/ zast. navrhovateľkou 1/, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Považskej

Bystrici, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľov 1/, 4/ a 5/

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. januára 2011 č. k. -32

v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. októbra 2011 č. k. -48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

26. januára 2011 č. k. -32 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. októbra 2011

č. k. -48 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

1. Rozhodnutím č.: H 10/00150-021-R/1276-BE1 z 13. augusta 2010 (č.l. 5) odporca

podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“) a v súlade s o správnom konaní (ďalej len

„Správny poriadok“) vyslovil, že

a) navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v ,

a. nakoľko z ich strany nebolo preukázané, že by ich právny predchodca (tzn. otec)

požiadal o náhradné pozemky

2

i. za pozemok zapísaný v k.ú. S., parc.č. X., orná pôda o výmere 5.744 m,

ktorý prešiel na štát rozhodnutím č. Výst. 64/1963-330-A/10 z 24.11.1966

za náhradu v iných pozemkoch,

b. a bývalý okresný národný výbor, že by mu náhradné pozemky nepridelil.

2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 10.12.2004 si navrhovatelia

uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k hore uvedenému pozemku, ktorý bol vyvlastnený

ich otcovi, neb. J. D. (zomrel dňa X.), naposledy bytom S. č. 34.

3. Na základe mu predložených listín odporca vydal pôvodné rozhodnutie

č. : H 09/00228-008-R/1201-BE1 z 27.08.2009, prostredníctvom ktorého navrhovateľom

nenavrátil vlastníctvo k uvedenému pozemku, a ani im nepriznal právo na náhradu z dôvodu,

že pozemok bol zo strany štátu hore uvedeným rozhodnutím vyvlastnený za náhradu, ktorá

bola stanovená v náhradných pozemkoch, a navrhovatelia nepreukázali, že by ich otec

požiadal o náhradné pozemky a bývalý okresný národný výbor že by mu tieto náhradné

pozemky nepridelil.

4. Na základe podaného opravného prostriedku Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

zo dňa 05.05.2010 vyhovel navrhovateľom, toto pôvodné rozhodnutie odporcu zrušil s tým,

že v prejednávanej veci je zistenie skutkového stavu nepostačujúce na posúdenie veci. Preto

odporca vyzval navrhovateľov na doručenie listín, ktoré síce zaslali na krajský súd, ale tieto

sa v administratívnom spise nenachádzali.

5. Z takto zaslaných písomných dokladov odporca opätovne dospel k záveru, že napriek

ich množstvu, tzn.

3

a) trestný výmer č. 51/1652 pk. zo dňa 25.01.1952,

b) rozhodnutie rady MNV v Slavnici zo dňa 08.04.1958,

c) rada MNV v Slavnici: č. 149/1959 zo dňa 27.03.1959 – výrub pasienkového konta

a úprava spoločných pasienkov,

d) rozhodnutie rady MNV v Slavnici č. 463/1960 zo dňa 22.09.1960,

e) rozhodnutie ONV – odbor PLVH v Považskej Bystrici č. OPLVH 1530/73-99 zo dňa

08.01.1973,

f) upozornenie MNV v Slavnici č. 302/1973 zo dňa 08.08.1973 na povinnosť splnenia

dodávok obilia v roku 1973,

g) rozhodnutie MNV v Slavnici zo dňa 01.11.1973,

h) odvolanie zo dňa 24.11.1973,

i) rozhodnutie rady MNV v Slavnici č j. 460/1973-4 zo dňa 26.11.1973,

j) žiadosť o rehabilitáciu zo dňa 07.03.1991 a

k) uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici č. 1 Rt 449/91 – 4 zo dňa 19.08.1991,

pričom žiadna z hore uvedených listín podľa odporcu nepotvrdzovala to, že by pôvodní

vlastníci (tzn. J. D. s manželkou H.) požiadali o náhradné pozemky a bývalý okresný národný

výbor, že by mu tieto náhradné pozemky nepridelil.

6. Odporca z predložených dokladov zistil, že pozemok parc.č. X. bol vyvlastnený J. D.

a manželke H. (rodičom navrhovateľov) na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV

v Považskej Bystrici č. Výst. 64/1963-330-A/10 z 24.11.1966 v prospech Čsl. štátu

zastúpeného Sväzom pre spoluprácu s armádou – Sekretariátom Slovenského výboru

v Bratislave pre plochu letiska v obci Slavnica. Náhrada bola určená v náhradných

pozemkoch, ktoré mohol prideliť pôvodným vlastníkom na základe ich žiadosti ONV – odbor

finančný v Považskej Bystrici. Naplnenie tohto práva sa však nepreukázalo.

7. Navyše odporca v rozhodnutí zdôraznil, že pôvodné rozhodnutia MNV v Slavnici

a ONV v Považskej Bystrici sa týkali pozemkov J. D., ktoré boli prikázané do užívania JRD

Bolešov v roku 1973 v súvislosti s hospodársko-technickými úpravami pozemkov (tzn. iných

ako požadovaného pozemku parc.č. X., v inom období a z iného dôvodu) a za ktoré boli

vlastníkovi pridelené náhradné pozemky. V tomto čase J. D. nebol vlastníkom pozemku

parc.č. X., nakoľko tento bol už zabratý pre plochu letiska v Slavnici.

4

8. Preto odporca rozhodol tak, ako vyslovil vo výrokovej časti napadnutého

rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka 1/ na Krajský súd v Trenčíne opravný

prostriedok zo 14.09.2010 (došlý odporcovi dňa 20.09.2010).

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov opravného prostriedku, a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa

potvrdil.

11. V úvode krajský súd zrekapituloval skutkové zistenia a právne názory odporcu.

Ďalej vo svojom odôvodnení krajský súd s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) a § 5

ods. 1 zdôraznil, že navrhovateľka 1/ neuniesla dôkazné bremeno,

a preto jej odporca nenavrátil vlastníctvo, a z uvedeného dôvodu ani nepriznal náhradu.

12. Navyše podľa krajského súdu v reštitučnom konaní navrhovateľka 1/ v žiadosti

neuviedla žiaden údaj o tom, že má súrodencov, resp. že podávajú spoločnú žiadosť, alebo

že ostatných zastupuje a pod. Vzhľadom na ust. , nakoľko si

ostatní účastníci, okrem navrhovateľky 1/, neuplatnili nárok v zákonnej lehote, tzn.

do 31. decembra 2004, tak podľa krajského súdu ich právo zaniklo.

13. Takisto krajský súd zdôraznil, že navrhovateľka 1/ iba predkladala písomné

doklady, že pôvodný vlastník žiadal o náhradné pozemky pri obmedzení užívania alebo odňatí

(napríklad v dôsledku hospodársko-technickej úpravy pozemkov alebo za pozemky, ktoré mu

boli zahrnuté do pozemkov JRD).

14. Krajský súd v súvislosti s uvedeným nespochybnil, že pôvodní vlastník pri riešení

vlastníctva pozemkov prevzatých do užívania JRD nebol nečinný, že sa domáhal náhradných

pozemkov, avšak pri tejto činnosti sa nedomáhal náhradných pozemkov za vyvlastnený

pozemok č. X., ktorý je predmetom konania.

5

15. Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený

dostatočne a bol prijatý odporcom správny právny záver.

16. Dopĺňacím rozsudkom z 19.10.2011 krajský súd vyslovil, že navrhovateľom 2/ - 10/

sa náhrada trov konania nepriznáva.

III.

Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu

A)

17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 34) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľka 4/ uviedla, že bolo povinnosťou odporcu po tom, čo

pôvodný vlastník nedostal, resp. si z dôvodu svojej právnej neznalosti nárok na náhradné

pozemky neuplatnil, aby mu priznal reštitučný nárok.

18. Ďalej navrhovateľka 4/ poukázala na závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. -48 zo dňa 30. júna 2010, pričom podstatnú časť

textu z neho nasledovne citovala :

„vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené.

Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí,

nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom

istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu

týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto

ich právo zaniklo. V tomto smere totiž neobsahuje žiadne pravidlo,

ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín či

v rámci jednej skupiny ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj

iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie „celého“

reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto

osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie

následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti

(rozhodnom období) týka. Podľa citovaného nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky

takáto interpretácia ustanovenia § 2 cit. zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj

zmyslom a účelom tohto zákona, a naostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými

zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne

6

odňaté alebo vzaté a preto konštatoval, že vo svetle naznačených hľadísk sa nemožno

stotožniť so spôsobom, ako orgány verejnej moci v prerokovávanej veci vykrátili celý

reštitučný nárok sťažovateľa len na pomernú časť a že preto záver všeobecných súdov

v uvedenom smere bol zjavným výkladovým vybočením, ktoré predstavuje porušenie práva na

spravodlivý proces vychádzajúci z a dohovoru “.

19. Záverom navrhovateľka 4/ požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby

konajúci súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.

B)

20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 36) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľka 1/ uviedla identické odvolacie dôvody, ako

navrhovateľka 4/.

21. Takisto záverom navrhovateľka 1/ požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.

C)

22. Obdobne aj navrhovateľ 5/ vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 38)

proti rozsudku prvostupňového súdu uviedol identické odvolacie dôvody, ako navrhovateľka

4/ a 1/.

23. Rovnako záverom navrhovateľ 5/ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.

24. Vyjadrenie odporcu sa v súdnom spise nenachádza.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

7

v texte rozsudku tiež „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci

pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce

z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov často vyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie,

tak takýto postup v zmysle v spojení s v odvolacom konaní

senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu

jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade

so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným

v potvrdil.

26. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí

správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší

súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich

osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté

v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku

krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia

žalovaného, je právna otázka, či neznalosť práva osobou neškolenou v oblasti práva, a z toho

vyplývajúca jej pasivita pri neuplatnení svojho práva na náhradné pozemky, má byť

pre obdobie neslobody chápané v prospech alebo v neprospech takejto osoby (viď najmä bod

č. 17). Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

27. V súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,

že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

8

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219

ods. 2 v spoj. s umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie

prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.

28. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že reštitučné konania

predstavujú v zmysle až 6 z veľkej časti správne konania,

pri ktorých správny orgán podľa osobitného zákona rozhoduje o právnej veci vyplývajúcej

z občianskoprávnych vzťahov (najmä vlastnícke a iné vecné práva). Nakoľko však z obsahu

odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie

správnym súdom ( v spojení s a ), Najvyšší súd

ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

29. Jedinou meritórnou odvolacou námietkou je konštatovanie navrhovateľov,

že požadovaný pozemok bol vyvlastnený pôvodným vlastníkom (J. D. s manželkou) bez

náhrady, nakoľko je zrejmé, že za tento pozemok mu nebola žiadna náhrada (či už naturálna

alebo finančná) poskytnutá. Takisto navrhovatelia zdôraznili v odvolaní, že výklad pojmu

„bez vyplatenia náhrady“ je treba podľa ich názoru chápať širšie než to aplikoval krajský súd,

tzn. že nie finančná náhrada nebola poskytnutá, ale postačuje, že sa neposkytla akákoľvek

náhrada. Súčasne s uvedeným navrhovatelia zdôraznili, že sa musí skúmať, či neprichádza do

úvahy iný dôvod na priznanie reštitučného nároku žiadateľovi.

Najvyšší súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil.

30. Je nepochybné, že nápravy krívd sa môžu domáhať iba osoby, ktoré preukážu,

že tieto krivdy boli spôsobené alebo im alebo osobám, s ktorými ich

spája ako s oprávnenými osobami. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných

majetkových zákonov bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým

došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

následne dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade

9

so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a

životného prostredia (viď preambula k Tento zámysel zákonodarca

vymedzil pre účely textom zakotveným v ust. .

31. Z ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento

zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku, poprípade neboli vydané podľa až 39 o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide

o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle

o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle o lesoch.

32. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel

interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok

na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa

Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok

na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov

taxatívne vymedzeným v , a to v novo ustanovenej prekluzívnej

lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.

33. V prípade navrhovateľov je nesporné, a vyplýva to aj z bodu 22. rozhodnutia

Okresného národného výboru – odbor výstavby v Považskej Bystrici o vyvlastnení

z 24.11.1966 (ako príloha č. 1 listu navrhovateľky zo 17.07.2009 - súčasť priloženého

administratívneho spisu), že ich predchodcom (tzn. J. D. s manželkou H.), ako pôvodným

vlastníkom pozemku parc.č. X., bol uvedený pozemok vyvlastnený za náhradu, a to formou

náhrady v náhradných pozemkoch v tej istej výmere, pričom o pridelenie náhradných

pozemkov si môžu podať bývalí vlastníci žiadosť na ONV – odbor finančný v Považskej

Bystrici.

10

34. V zmysle podporného (subsidiárneho) účinku sa aj na reštitučné konanie vedené

podľa vzťahuje Správny poriadok ako všeobecný právny predpis.

Správny poriadok zaťažuje účastníkov dôkaznou povinnosťou, tzn. aby aktívne napomáhali

(§ 3 a 4 Správneho poriadku) dosiahnutiu svojej žiadosti aj tým, že sú povinní navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú im známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Je

celkom logické, že od osoby, ktorá si v pozícii navrhovateľa uplatňuje nárok na prinavrátenie

vlastníckeho práva, sa požaduje preukázanie reštitučného nároku čo do titulu ako aj

kontinuity, lebo takýto dôkaz mu musí z prípravy pred podaním návrhu (žiadosti) byť známy.

Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať

v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,

ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú

so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

35. Preto bolo povinnosťou navrhovateľov, aby v zmysle citovaných ustanovení

preukázali svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu (žiadosti), tzn. že hore uvedené právo

na náhradu v náhradných pozemkoch bolo zo strany ich predchodcov márne požadované

od štátnych orgánov v príslušnom období. Iba takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m)

je správny. Preto neobstojí argumentácia navrhovateľov odvolávajúca sa

na právnu neznalosť ich predchodcu alebo na iný výklad.

36. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd

v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom

potvrdil právne závery odporcu.

Z uvedených dôvodov nebol Najvyšším súdom skúmaný právny záver krajského súdu,

že navrhovatelia 2/ až 10/ z dôvodu, že neboli uvedení navrhovateľkou 1/ v žiadosti

o navrátenie vlastníctva, nie sú aktívne legitimovaní.

11

37. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza,

že napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia

v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené.

V.

38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľov ako aj s prihliadnutím na doterajšiu judikatúru

Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

39. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má

právo na náhradu trov tohto konania.

40. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť). Napriek skutočnosti, že išlo o vec vyplývajúcu z občianskoprávnych vzťahov

(reštitučné konanie a s tým súvisiace prinavrátenie vlastníckeho práva sa čiastočne odvíja

z režimu ), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

12

V Bratislave 13. novembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová