Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)979/386216.29be5a.pdf
PDF · 175.39 KB
No categories available
1Sžr/176/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/176/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. Ľ. L., bytom J., 2/ PhDr. J. D.,
CSc, bytom J., 3/ RNDr. S. D., CSc., bytom N., 4/ MUDr. V. Š., bytom M., 5/ RNDr. M. D.,
CSc., bytom V., 6/ RNDr. Š. D., PhD., bytom T., 7/ E. S., bytom M., 8/ Ing. A.. D., PhD.,
bytom K., 9/ Ing. A. Š., bytom S., 10/ M. D., bytom O., navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/,
9/ a 10/ zast. navrhovateľkou 1/, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Považskej
Bystrici, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľov 1/, 4/ a 5/
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. januára 2011 č. k. 11Sp/28/2010-32
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. októbra 2011 č. k. 11Sp/28/2010-48, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
26. januára 2011 č. k. 11Sp/28/2010-32 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. októbra 2011
č. k. 11Sp/28/2010-48 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
2
1. Rozhodnutím č.: H 10/00150-021-R/1276-BE1 z 13. augusta 2010 (č.l. 5) odporca
podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku len
„zák. č. 503/2003 Z.z.“) a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“) vyslovil, že
a) navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m) zák. č. 503/2003 Z.z.,
a. nakoľko z ich strany nebolo preukázané, že by ich právny predchodca (tzn. otec)
požiadal o náhradné pozemky
2
i. za pozemok zapísaný v k.ú. S., parc.č. X., orná pôda o výmere 5.744 m,
ktorý prešiel na štát rozhodnutím č. Výst. 64/1963-330-A/10 z 24.11.1966
za náhradu v iných pozemkoch,
b. a bývalý okresný národný výbor, že by mu náhradné pozemky nepridelil.
2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 10.12.2004 si navrhovatelia
uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k hore uvedenému pozemku, ktorý bol vyvlastnený
ich otcovi, neb. J. D. (zomrel dňa X.), naposledy bytom S. č. 34.
3. Na základe mu predložených listín odporca vydal pôvodné rozhodnutie
č. : H 09/00228-008-R/1201-BE1 z 27.08.2009, prostredníctvom ktorého navrhovateľom
nenavrátil vlastníctvo k uvedenému pozemku, a ani im nepriznal právo na náhradu z dôvodu,
že pozemok bol zo strany štátu hore uvedeným rozhodnutím vyvlastnený za náhradu, ktorá
bola stanovená v náhradných pozemkoch, a navrhovatelia nepreukázali, že by ich otec
požiadal o náhradné pozemky a bývalý okresný národný výbor že by mu tieto náhradné
pozemky nepridelil.
4. Na základe podaného opravného prostriedku Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
zo dňa 05.05.2010 vyhovel navrhovateľom, toto pôvodné rozhodnutie odporcu zrušil s tým,
že v prejednávanej veci je zistenie skutkového stavu nepostačujúce na posúdenie veci. Preto
odporca vyzval navrhovateľov na doručenie listín, ktoré síce zaslali na krajský súd, ale tieto
sa v administratívnom spise nenachádzali.
5. Z takto zaslaných písomných dokladov odporca opätovne dospel k záveru, že napriek
ich množstvu, tzn.
3
a) trestný výmer č. 51/1652 pk. zo dňa 25.01.1952,
b) rozhodnutie rady MNV v Slavnici zo dňa 08.04.1958,
c) rada MNV v Slavnici: č. 149/1959 zo dňa 27.03.1959 – výrub pasienkového konta
a úprava spoločných pasienkov,
d) rozhodnutie rady MNV v Slavnici č. 463/1960 zo dňa 22.09.1960,
e) rozhodnutie ONV – odbor PLVH v Považskej Bystrici č. OPLVH 1530/73-99 zo dňa
08.01.1973,
f) upozornenie MNV v Slavnici č. 302/1973 zo dňa 08.08.1973 na povinnosť splnenia
dodávok obilia v roku 1973,
g) rozhodnutie MNV v Slavnici zo dňa 01.11.1973,
h) odvolanie zo dňa 24.11.1973,
i) rozhodnutie rady MNV v Slavnici č j. 460/1973-4 zo dňa 26.11.1973,
j) žiadosť o rehabilitáciu zo dňa 07.03.1991 a
k) uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici č. 1 Rt 449/91 – 4 zo dňa 19.08.1991,
pričom žiadna z hore uvedených listín podľa odporcu nepotvrdzovala to, že by pôvodní
vlastníci (tzn. J. D. s manželkou H.) požiadali o náhradné pozemky a bývalý okresný národný
výbor, že by mu tieto náhradné pozemky nepridelil.
6. Odporca z predložených dokladov zistil, že pozemok parc.č. X. bol vyvlastnený J. D.
a manželke H. (rodičom navrhovateľov) na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV
v Považskej Bystrici č. Výst. 64/1963-330-A/10 z 24.11.1966 v prospech Čsl. štátu
zastúpeného Sväzom pre spoluprácu s armádou – Sekretariátom Slovenského výboru
v Bratislave pre plochu letiska v obci Slavnica. Náhrada bola určená v náhradných
pozemkoch, ktoré mohol prideliť pôvodným vlastníkom na základe ich žiadosti ONV – odbor
finančný v Považskej Bystrici. Naplnenie tohto práva sa však nepreukázalo.
7. Navyše odporca v rozhodnutí zdôraznil, že pôvodné rozhodnutia MNV v Slavnici
a ONV v Považskej Bystrici sa týkali pozemkov J. D., ktoré boli prikázané do užívania JRD
Bolešov v roku 1973 v súvislosti s hospodársko-technickými úpravami pozemkov (tzn. iných
ako požadovaného pozemku parc.č. X., v inom období a z iného dôvodu) a za ktoré boli
vlastníkovi pridelené náhradné pozemky. V tomto čase J. D. nebol vlastníkom pozemku
parc.č. X., nakoľko tento bol už zabratý pre plochu letiska v Slavnici.
4
8. Preto odporca rozhodol tak, ako vyslovil vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
9. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka 1/ na Krajský súd v Trenčíne opravný
prostriedok zo 14.09.2010 (došlý odporcovi dňa 20.09.2010).
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov opravného prostriedku, a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.
11. V úvode krajský súd zrekapituloval skutkové zistenia a právne názory odporcu.
Ďalej vo svojom odôvodnení krajský súd s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) a § 5
ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. zdôraznil, že navrhovateľka 1/ neuniesla dôkazné bremeno,
a preto jej odporca nenavrátil vlastníctvo, a z uvedeného dôvodu ani nepriznal náhradu.
12. Navyše podľa krajského súdu v reštitučnom konaní navrhovateľka 1/ v žiadosti
neuviedla žiaden údaj o tom, že má súrodencov, resp. že podávajú spoločnú žiadosť, alebo
že ostatných zastupuje a pod. Vzhľadom na ust. § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., nakoľko si
ostatní účastníci, okrem navrhovateľky 1/, neuplatnili nárok v zákonnej lehote, tzn.
do 31. decembra 2004, tak podľa krajského súdu ich právo zaniklo.
13. Takisto krajský súd zdôraznil, že navrhovateľka 1/ iba predkladala písomné
doklady, že pôvodný vlastník žiadal o náhradné pozemky pri obmedzení užívania alebo odňatí
(napríklad v dôsledku hospodársko-technickej úpravy pozemkov alebo za pozemky, ktoré mu
boli zahrnuté do pozemkov JRD).
14. Krajský súd v súvislosti s uvedeným nespochybnil, že pôvodní vlastník pri riešení
vlastníctva pozemkov prevzatých do užívania JRD nebol nečinný, že sa domáhal náhradných
pozemkov, avšak pri tejto činnosti sa nedomáhal náhradných pozemkov za vyvlastnený
pozemok č. X., ktorý je predmetom konania.
5
15. Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený
dostatočne a bol prijatý odporcom správny právny záver.
16. Dopĺňacím rozsudkom z 19.10.2011 krajský súd vyslovil, že navrhovateľom 2/ - 10/
sa náhrada trov konania nepriznáva.
III.
Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu
A)
17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 34) proti rozsudku
prvostupňového súdu navrhovateľka 4/ uviedla, že bolo povinnosťou odporcu po tom, čo
pôvodný vlastník nedostal, resp. si z dôvodu svojej právnej neznalosti nárok na náhradné
pozemky neuplatnil, aby mu priznal reštitučný nárok.
18. Ďalej navrhovateľka 4/ poukázala na závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 123/2010-48 zo dňa 30. júna 2010, pričom podstatnú časť
textu z neho nasledovne citovala :
„vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené.
Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí,
nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom
istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu
týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto
ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon č. 503/2003 Z.z. neobsahuje žiadne pravidlo,
ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín či
v rámci jednej skupiny ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj
iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie „celého“
reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto
osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie
následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti
(rozhodnom období) týka. Podľa citovaného nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky
takáto interpretácia ustanovenia § 2 cit. zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj
zmyslom a účelom tohto zákona, a naostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými
zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne
6
odňaté alebo vzaté a preto konštatoval, že vo svetle naznačených hľadísk sa nemožno
stotožniť so spôsobom, ako orgány verejnej moci v prerokovávanej veci vykrátili celý
reštitučný nárok sťažovateľa len na pomernú časť a že preto záver všeobecných súdov
v uvedenom smere bol zjavným výkladovým vybočením, ktoré predstavuje porušenie práva na
spravodlivý proces vychádzajúci z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru “.
19. Záverom navrhovateľka 4/ požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby
konajúci súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.
B)
20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 36) proti rozsudku
prvostupňového súdu navrhovateľka 1/ uviedla identické odvolacie dôvody, ako
navrhovateľka 4/.
21. Takisto záverom navrhovateľka 1/ požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.
C)
22. Obdobne aj navrhovateľ 5/ vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.03.2011 (č.l. 38)
proti rozsudku prvostupňového súdu uviedol identické odvolacie dôvody, ako navrhovateľka
4/ a 1/.
23. Rovnako záverom navrhovateľ 5/ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu.
24. Vyjadrenie odporcu sa v súdnom spise nenachádza.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
7
v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci
pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce
z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov často vyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie,
tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní
senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade
so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným
v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
26. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí
správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší
súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich
osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté
v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku
krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia
žalovaného, je právna otázka, či neznalosť práva osobou neškolenou v oblasti práva, a z toho
vyplývajúca jej pasivita pri neuplatnení svojho práva na náhradné pozemky, má byť
pre obdobie neslobody chápané v prospech alebo v neprospech takejto osoby (viď najmä bod
č. 17). Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
27. V súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,
že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
8
závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba
na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia
svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219
ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie
prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.
28. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že reštitučné konania
predstavujú v zmysle § 3 až 6 zák. č. 503/2003 Z.z. z veľkej časti správne konania,
pri ktorých správny orgán podľa osobitného zákona rozhoduje o právnej veci vyplývajúcej
z občianskoprávnych vzťahov (najmä vlastnícke a iné vecné práva). Nakoľko však z obsahu
odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie
správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 a § 250l ods. 2 O.s.p.), Najvyšší súd
ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.
29. Jedinou meritórnou odvolacou námietkou je konštatovanie navrhovateľov,
že požadovaný pozemok bol vyvlastnený pôvodným vlastníkom (J. D. s manželkou) bez
náhrady, nakoľko je zrejmé, že za tento pozemok mu nebola žiadna náhrada (či už naturálna
alebo finančná) poskytnutá. Takisto navrhovatelia zdôraznili v odvolaní, že výklad pojmu
„bez vyplatenia náhrady“ je treba podľa ich názoru chápať širšie než to aplikoval krajský súd,
tzn. že nie finančná náhrada nebola poskytnutá, ale postačuje, že sa neposkytla akákoľvek
náhrada. Súčasne s uvedeným navrhovatelia zdôraznili, že sa musí skúmať, či neprichádza do
úvahy iný dôvod na priznanie reštitučného nároku žiadateľovi.
Najvyšší súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil.
30. Je nepochybné, že nápravy krívd sa môžu domáhať iba osoby, ktoré preukážu,
že tieto krivdy boli spôsobené alebo im alebo osobám, s ktorými ich zák. č. 503/2003 Z.z.
spája ako s oprávnenými osobami. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných
majetkových zákonov bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,
následne dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
9
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a
životného prostredia (viď preambula k zákonu č. 229/1991 Zb. Tento zámysel zákonodarca
vymedzil pre účely zák. č. 503/2003 Z.z. textom zakotveným v ust. § 1.
31. Z ustanovenia § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento
zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, poprípade neboli vydané podľa § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide
o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
32. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel zák. č. 503/2003 Z.z.
interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok
na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok
na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov
taxatívne vymedzeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., a to v novo ustanovenej prekluzívnej
lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.
33. V prípade navrhovateľov je nesporné, a vyplýva to aj z bodu 22. rozhodnutia
Okresného národného výboru – odbor výstavby v Považskej Bystrici o vyvlastnení
z 24.11.1966 (ako príloha č. 1 listu navrhovateľky zo 17.07.2009 - súčasť priloženého
administratívneho spisu), že ich predchodcom (tzn. J. D. s manželkou H.), ako pôvodným
vlastníkom pozemku parc.č. X., bol uvedený pozemok vyvlastnený za náhradu, a to formou
náhrady v náhradných pozemkoch v tej istej výmere, pričom o pridelenie náhradných
pozemkov si môžu podať bývalí vlastníci žiadosť na ONV – odbor finančný v Považskej
Bystrici.
10
34. V zmysle podporného (subsidiárneho) účinku sa aj na reštitučné konanie vedené
podľa zák. č. 503/2003 Z.z. vzťahuje Správny poriadok ako všeobecný právny predpis.
Správny poriadok zaťažuje účastníkov dôkaznou povinnosťou, tzn. aby aktívne napomáhali
(§ 3 a 4 Správneho poriadku) dosiahnutiu svojej žiadosti aj tým, že sú povinní navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú im známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Je
celkom logické, že od osoby, ktorá si v pozícii navrhovateľa uplatňuje nárok na prinavrátenie
vlastníckeho práva, sa požaduje preukázanie reštitučného nároku čo do titulu ako aj
kontinuity, lebo takýto dôkaz mu musí z prípravy pred podaním návrhu (žiadosti) byť známy.
Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.
Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú
so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
35. Preto bolo povinnosťou navrhovateľov, aby v zmysle citovaných ustanovení
preukázali svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu (žiadosti), tzn. že hore uvedené právo
na náhradu v náhradných pozemkoch bolo zo strany ich predchodcov márne požadované
od štátnych orgánov v príslušnom období. Iba takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m)
zák. č. 503/2003 Z.z. je správny. Preto neobstojí argumentácia navrhovateľov odvolávajúca sa
na právnu neznalosť ich predchodcu alebo na iný výklad.
36. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd
v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom
potvrdil právne závery odporcu.
Z uvedených dôvodov nebol Najvyšším súdom skúmaný právny záver krajského súdu,
že navrhovatelia 2/ až 10/ z dôvodu, že neboli uvedení navrhovateľkou 1/ v žiadosti
o navrátenie vlastníctva, nie sú aktívne legitimovaní.
11
37. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza,
že napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia
v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne
posúdené.
V.
38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľov ako aj s prihliadnutím na doterajšiu judikatúru
Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
39. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má
právo na náhradu trov tohto konania.
40. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť). Napriek skutočnosti, že išlo o vec vyplývajúcu z občianskoprávnych vzťahov
(reštitučné konanie a s tým súvisiace prinavrátenie vlastníckeho práva sa čiastočne odvíja
z režimu Občianskeho zákonníka), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
12
V Bratislave 13. novembra 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová