Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/249/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B. zastúpenej

Advokátskou kanceláriou M a N., s.r.o., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ

advokát JUDr. J. N., proti povinnej Ľ. D., o vymoženie

1 611,34 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. júla 2011

sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej

na vymoţenie sumy 1 611,34 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej

vymáhanú sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom z 23. júna 2010 sp.zn. N1009450

(ďalej len „exekučný titul“) vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom

v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdny exekútor následne v zmysle

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Prievidza o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prievidza (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 18. januára 2011

č.k. -13 ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z exekučného titulu vyplynulo, ţe

povinná ním bola zaviazaná na peňaţné plnenie z dôvodu nesplatenia úveru poskytnutého jej

právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) na základe zmluvy o úvere.

S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, ţe išlo o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských

úveroch a na vec bolo preto potrebné aplikovať Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Vychádzal

z názoru, ţe v exekučnom konaní je exekučný súd povinný uţ pri rozhodovaní o ţiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo

posúdiť povahu zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doloţky), ktorou je zaloţená právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a to z hľadiska jej primeranosti

(prijateľnosti), a teda jej platnosti. Konštatoval, ţe medzi oprávnenou (resp. jej právnou

predchodkyňou) a povinnou bola dohodnutá rozhodcovská doloţka umoţňujúca riešiť spory

z tejto zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská

doloţka bola súčasťou záverečných ustanovení formulárovej zmluvy o úvere bez moţnosti

povinnej – spotrebiteľa – ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne. Vyslovil

záver, ţe takáto rozhodcovská doloţka bola v neprospech povinnej, preto bola neprijateľná.

Povinná totiţ mohla buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu. Exekučný titul bol

tak vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere a bol teda vydaný v rozpore

so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

oprávnenej uznesením z 26. júla 2011 sp.zn. uznesenie exekučného súdu

potvrdil. Potvrdenie uznesenia exekučného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Len

na doplnenie uviedol, ţe pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola zaloţená

na neprijateľnej zmluvnej podmienke, rozhodcovský rozsudok nemôţe byť spôsobilým

exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj len

„dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil

a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2. písm. a/,

b/, c/ ; dovolací dôvod podľa konkretizovala vadami

konania podľa , , (t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, ţe sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ţe účastníkom konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľky právoplatný rozhodcovský rozsudok

disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,

a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné prejednanie veci.

Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“ Ak tak

exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením

Za neprijateľné povaţovala ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, podanie

ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Ak napriek

tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej v Taktieţ namietala,

ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo

na spravodlivý súdny proces podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnila

tým, ţe jej nebolo umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť priznané právo

z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní a ţe prvostupňový i odvolací súd

nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia. Nesúhlasila s názorom exekučného súdu, ţe

v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený ex offo skúmať meritórny súlad

rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou, a teda ţe z úradnej moci je oprávnený

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky. Podľa oprávnenej exekučnému súdu to

neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie. Pri skúmaní dôvodov zamietnutia ţiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa

exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré majú povahu skutkovo zjavných

dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladu so všeobecne

záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku (zákon mu neumoţňuje

vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo zmeniť výrok rozsudku, ktorým sa

rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, teda

hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade zodpovedá aj vymedzenie dôvodov

pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1

citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje nie na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho

povahu). Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovala nepostačujúce

odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, ako aj odvolacieho súdu. Namietala, ţe

v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemala moţnosť podať kvalifikované odvolanie

proti uzneseniu exekučného súdu a ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal ani tými odvolacími

dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedla. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe súdy niţších stupňov

povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho

zákonníka, a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali ustanovenia na ochranu

spotrebiteľa obsiahnuté v a ţe záver súdov niţších stupňov, podľa

ktorého rozhodcovská doloţka ja neplatná, je nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 4

písm. r/ , ktoré navyše v čase dojednania rozhodcovskej doloţky

nebolo účinné.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/

tvrdiac, ţe exekučný súd skúmaním „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, ţe

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle

, ktorú vadu videla v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej

pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené,

a v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov.

I. K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými

istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie. Ustanovenie sa môţe primerane uplatniť aj

v exekučnom konaní ( ), a to v súvislosti s určitými procesnými

rozhodnutiami exekučného súdu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa

týkalo tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné

konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to

ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského

rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiţ

vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním

exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto

ním nemôţe byť zaloţená prekáţka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

II. Oprávnená ďalej tvrdila, ţe konanie súdov je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorá má spočívať v tom, ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského

rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ktorej predchádzal návrh na vykonanie exekúcie

s účinkami začatia exekučného konania), o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

III. Oprávnená v dovolaní tieţ namietla, ţe súdy jej v konaní odňali moţnosť pred súdom

konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax je jednotná v tom, ţe

za porušenie práva v zmysle treba povaţovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto

rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn. ). Dovolací súd preto

skúmal, či v preskúmavanej veci nejde o túto vadu konania. Dospel ale k záveru, ţe konanie

súdov nie je postihnuté vadou podľa ustanovenia

V rámci prieskumu rozhodnutí súdov z hľadiska uvedenej vady bolo kľúčové

zodpovedanie otázky, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť

rozhodcovskej doloţky, na základe ktorej rozhodcovský súd zaloţil svoju právomoc.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk), zaujal stanovisko, ţe pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, ţe uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloţenej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či

oprávnenou označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto

skutočnosť napokon nepopiera ani dovolateľka). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, ţe ak

exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné,

nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemoţno preto viesť nútený výkon

rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, ţe jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či uţ vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, ţe exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,

či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môţe totiţ zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Uvedené moţno podľa dovolacieho súdu zhrnúť tak, ţe exekučný súd, ktorý koná

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok

skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

oprávnený uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi

zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, ţe právomoc

rozhodcovského súdu bola zaloţená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby

zmluvná strana nebola uvedenou doloţkou viazaná.

Nemoţno preto prisvedčiť dovolateľke v tom, ţe zo ţiadneho ustanovenia procesného

predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doloţku posúdiť z hľadiska

jej platnosti.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doloţka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu tak, ako to mylne tvrdila dovolateľka. Skúmaním

platnosti rozhodcovskej doloţky len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom (či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie).

K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doloţkou (jej

prijateľnosti a teda platnosti) treba uviesť, ţe v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii

rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom

a právnom stave (z exekučného titulu je okrem iného zrejmé, ţe rozhodcovský súd zaloţil

svoju právomoc na ustanovení bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver, na zmluve

o úvere z 21. mája 2007 a na Obchodných podmienkach pre úver – verzia 1/2007). Otázku

prijateľnosti rozhodcovskej doloţky skúmal v súlade so Smernicou len z hľadísk, ktoré

Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1.

písm. q/ (vyţadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne pripúšťa.

Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti s uzavretím rozhodcovskej doloţky urobil, majú

povahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver

exekučného súdu o tom, ţe skúmaná rozhodcovská doloţka je neprijateľná, a preto je

neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore

s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umoţňovali.

V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, ţe oprávnená mylne v dovolaní tvrdí, ţe

exekučný súd postupoval v rozpore so zákonom, keďţe ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

nebolo v čase dojednania rozhodcovskej doloţky účinné. Citované

zákonné ustanovenie totiţ podáva len príkladný výpočet neprijateľných podmienok

uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej

zmluve bolo preto moţné skúmať aj z iných hľadísk, neţ v tomto ustanovení výslovne

uvedených, najmä z tých, ktoré vyplývali zo Smernice tak, ako tomu bolo v danom prípade.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávnenou, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ z tohto dôvodu ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia

ţiadosti, hoci by pre to neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov niţších stupňov

nemal preto za následok odňatie moţnosti oprávnenej pred súdom konať v zmysle

ustanovenia

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí exekučného

a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, k akým skutkovým záverom dospel,

ktoré právne predpisy aplikoval na prejednávanú vec a z akých právnych záverov vychádzal.

Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací

súd sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, sám tieto dôvody doplnil a tieţ

vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď

neúspešnú oprávnenú neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či poţiadaviek oprávnenej.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.

46 ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

IV. Dovolateľkou namietané ďalšie vady konania, t.j. ţe konanie pred exekučným

a odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ţe rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

(, ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale

prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová