Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/127/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1a/ P. K., bývajúceho v B.,

1b/ I. K., bývajúcej v B., 2/ I. K., bývajúcej v B., 3/ I. Š., bývajúceho v B., zastúpených

JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému B., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenému JUDr. T. H., advokátom so sídlom v B., o vydanie bezdôvodného obohatenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1a/,

1b/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1a/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalovanému do 3 dní náhradu trov

dovolacieho konania 68,82 € na účet JUDr. T. H., advokáta so sídlom v B., ktorý je vedený

v S., a.s. pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia sa v konaní domáhali, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť

im: I. žalobcom 1a/ a 1b/ sumu 12 463 Sk spolu s úrokom z omeškania, II. žalobcovi 2/ sumu

12 488 Sk spolu s úrokom z omeškania a III. žalobcovi 3/ sumu 12 488 Sk spolu s úrokom

z omeškania. Uviedli, že na základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu

uzatvorených so žalovaným sa stali nielen vlastníkmi bytov v bytovom dome, ktorý

sa nachádza v B., ale aj podielovými spoluvlastníkmi spoločného zariadenia v tomto dome,

ktoré je v zmluvách o prevode vlastníctva družstevného bytu označené ako „kancelária VČS“

(Výboru členskej samosprávy). Toto zariadenie je ale v katastri nehnuteľností vedené ako

samostatný predmet práva – byt č. 1, resp. garsónka (ďalej len „garsónka)“. Na návrh

2

žalovaného bola garsónka predmetom dobrovoľnej dražby, v rámci ktorej ju za cenu

1 140 000 Sk nadobudol A. S.. Podľa názoru žalobcov sa žalovaný prijatím výťažku z tejto

dražby na ich úkor bezdôvodne obohatil.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 4. apríla 2008 č.k. -114 žalobe

vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť: žalobcom 1a/ a 1b/ sumu 10 019 Sk s úrokom

z omeškania (bližšie špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku), žalobcovi 2/ sumu

10 039 Sk s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku),

žalobcovi 3/ sumu 10 039 Sk s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným vo výroku tohto

rozsudku). Vo zvyšku žalobu zamietol; rozhodol tiež o náhrade trov konania. Výsledkami

vykonaného dokazovania mal preukázanú opodstatnenosť žaloby čo do súm, ktoré im priznal.

Vychádzal z toho, že žalobcovia 1a/ a 1b/ sú spoločne podielovými spoluvlastníkmi garsónky

v podiele 7460/682363 a žalobcovia 2/ a 3/ podielovými spoluvlastníkmi garsónky každý

v podiele 7475/682363. Konštatoval, že žalovaný sa prijatím na nich pripadajúcej časti

celkového výnosu z dobrovoľnej dražby garsónky na ich úkor bezdôvodne obohatil (§ 451

ods. 2 ) a že toto bezdôvodné obohatenie je vyčíslené sumami, ktoré

im priznal. Vo zvyšku ich žalobu zamietol ako neopodstatnenú. O úrokoch z omeškania

rozhodol podľa a o trovách konania podľa

ods. 2

Na odvolanie žalovaného podané v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel,

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. septembra 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol a žalobcom 1a/ a 1b/,

2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil

tým, že žalobcovia napriek obsahu (textu) zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu

nemohli nadobudnúť spoluvlastníctvo garsónky ako spoločného zariadenia bytového domu,

lebo garsónka nepredstavuje spoločné zariadenie bytového domu v zmysle § 2 ods. 5 zákona

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. O náhrade trov konania

rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1a/, 1b/, 2/ a 3/

dovolanie, na odôvodnenie ktorého uviedli, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Namietali, že garsónka sa rozhodnutím

predstavenstva bytového družstva stala ešte v roku 1962 nebytovým priestorom, ku ktorému

3

neskôr nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe zmlúv o prevode vlastníctva

družstevného bytu. Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa sa potvrdí.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s argumentáciu žalobcov a navrhol

dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa veta prvá

dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy

a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde ( veta tretia ).

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,

že ustanovenie je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším)] ustanovením,

ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“

prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami až 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo 14. decembra 2006 sp. zn.

, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2007, uviedol, že

v prípade, na ktorý dopadá ustanovenie a , je zo zákona vylúčená

4

prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1

až 3 Pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila

v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v , je dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu ( ). Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že

ak boli žalobou uplatnené samostatné práva so samostatným skutkovým základom

(v preskúmavanej veci ide o tento prípad), prípustnosť jednotlivých častí dovolania, ktoré

sa týkajú týchto práv, treba posudzovať samostatne.

V preskúmavanej veci bola žaloba podaná 4. mája 2007. Výšku minimálnej mzdy

v deň jej podania určoval nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje

výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia predstavovala minimálnu mzdu suma

7 600 Sk (252,27 €); to znamená, že jej trojnásobok je 22 800 Sk (756,81 €).

Pokiaľ ide o samotnú istinu, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa týka

peňažného plnenia, výška ktorého je: I. 10 019 Sk (332,57 €) v prípade žalobcov 1a/ a 1/b,

II. 10 039 Sk (333,23 €) v prípade žalobkyne 2/ a III. 10 039 Sk (333,23 €) v prípade

žalobcu 3/. Dovolanie v časti týkajúcej sa žalobcov 1a/ a 1b/ smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy

(332,57 € < 756,81 €). Aj dovolanie v časti týkajúcej sa žalobkyne 2/ (rovnako žalobcu 3/)

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy (333,23 € < 756,81 €). Prípustnosť dovolania je vzhľadom na to vylúčená

priamo zo zákona ustanovením

Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle netvrdili

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto nevyplýva ani z tohto ustanovenia.

Dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), nezakladá ale prípustnosť dovolania v zmysle (viď R 54/2012).

Keďže prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol ich dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní neboli žalobcovi procesne úspešní a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalovanému ( v spojení s

a ). Žalovaný podal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania

a požadovanú náhradu vyčíslil ( ). Dovolací súd mu podľa

ods. 1 v spojení s a v súlade so zaužívanou praxou dovolacieho

súdu priznal náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta

(zastupujúceho žalovaného aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby

poskytnutej vypracovaním vyjadrenia žalovaného z 9. mája 2011 k dovolaniu žalobcov

[ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 61,41 €,

čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu

68,82 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková