Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/409/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ O. G., I. S.Í. XX, I., X/ Z. I., I. S. XX, I., X/ U.. S. I., I. S. XX, I., X/ U.. Ľ. T., I. S. XX, I., X/ A.. B. I., I. S. XX, I., X/ U.. W.. K. I., I. S. XX, I., X/ O. J., I. S. XX, I., X/ O. S., I. S. XX, I., X/ Z.. K. Z., I. S. XX, I., XX/ K. Z., I. S. XX, I., XX/ W. Z., I. S. XX, I., všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti odporcovi: Bytové družstvo Bratislava III, Kominárska 6/142, Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou MV Legal s. r. o., Kapicova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.486,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. apríla 2013, č. k. -187, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ až 11/ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 63,82 eur k rukám právneho zástupcu odporcu MV Legal s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľom 1/ až 11/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 6,63 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 170,40 eur, všetko na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň súd prvého stupňa uložil Daňovému úradu I. povinnosť vrátiť navrhovateľom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 142,54 eur a odporcovi súdny poplatok vo výške 142,54 eur, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 3.9.2008 domáhali voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia. Na nariadenom pojednávaní navrhovatelia vzali návrh na začatie konania späť a žiadali konanie zastaviť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, nebol potrebný súhlas odporcu a súd prvého stupňa v zmysle druhá veta konanie zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa prvá veta Uviedol, že k zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľov, ktorí dospeli k záveru, že na podanom návrhu netrvajú, pričom súd prvého stupňa nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mohol uplatniť ustanovenie Súd prvého stupňa preto priznal odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného kráteného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 170,40 eur za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania odporcu vrátane prvého stretnutia 7.5.2012 podľa v

spojení s vyhl. č. a účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 podľa v spojení s vyhl. č. vrátane režijného paušálu v zmysle vyhl. č. a 20 % DPH v zmysle vyhl. č. Za účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 súd prvého stupňa priznal odporcovi tarifnú odmenu len vo výške 25,31 eur namiesto uplatnených 101,25 eur, nakoľko išlo o zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Podľa vyhl. č. pritom za takéto zastúpenie patrí len jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny. Súčasne za tento úkon súd prvého stupňa priznal odporcovi režijný paušál v súlade s vyhl. č. len vo výške 7,81 eur predstavujúcej jednu stotinu výpočtového základu pre rok 2013 a nie v uplatnenej výške 7,83 eur. Pokiaľ ide o súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, súd prvého stupňa priznal odporcovi nárok na náhradu súdneho poplatku voči navrhovateľom len v sume 6,63 eur, o ktorú bol tento súdny poplatok krátený, keďže zvyšok súdneho poplatku vo výške 142,54 eur bude odporcovi vrátený prostredníctvom Daňového úradu I..

O vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne súd prvého stupňa rozhodol v zmysle , , v spojení s podľa trvalého pobytu navrhovateľov (poplatníkov) a o vrátení súdneho poplatku za odpor odporcovi v zmysle , , v spojení s podľa sídla odporcu (poplatníka).

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 11/ a napadli ním výrok, ktorým im súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovatelia 1/ až 11/ žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) alternatívne, aby aspoň tieto trovy znížil pod sumu priznanú súdom prvého stupňa. Mali za to, že v dôsledku zastavenia konania a čiastočného správania sa a zavinenia zo strany odporcu ako aj dôvodov hodných osobitného zreteľa by súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Namietali, že súd prvého stupňa nemal priznať odporcovi náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony - príprava a prevzatie vrátane prvej porady a účasť na nemeritórnom pojednávaní, nakoľko nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci a pojednávanie nebolo potrebné ani hospodárne. Rovnako podľa navrhovateľov nebola potrebná ani osobitná príprava, resp. porada (konzultácia) s klientom, keďže odporca i jeho právny zástupca v skutkovo a právne totožnej veci vystupujú v iných obdobných konaniach, kde si túto vec mal možnosť dostatočne preštudovať, prekonzultovať a právny zástupca odporcu si de facto uplatňuje duplicitne tieto úkony. Navrhovatelia poukázali na niekoľko obdobných konaní, v ktorých odporca vystupoval proti navrhovateľom - vlastníkom v bytovom dome, obzvlášť na konanie na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. v spojitosti s odvolacím konaním na Krajskom súde v I. sp. zn. a dovolacím konaním na Najvyššom súde SR sp. zn. , v ktorom bola odporcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v základnom i dovolacom konaní. Suma resp. vynaložená právna práca za predmetný úkon bola teda právnemu zástupcovi odporcu už uhradená. Navrhovatelia ďalej vo svojom odvolaní podotkli, že výška istiny pripadajúca na každého z nich predstavuje v priemere 226,04 eur, a teda ide o drobný spor. Z tohto dôvodu mali za to, že je namieste i aplikácia ustanovenia s prihliadnutím na skutočnosť, že ide len o tie isté šablónovité úkony ako v iných de facto totožných konaniach. Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa dostatočne nevysporiadal s ich požiadavkou nepriznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov podľa resp. z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa nepriznania náhrady trov konania odporcovi, prípadne jej zníženia (napr. len na výšku režijného paušálu). Poukázali na skutočnosť, že odporca ich uviedol do omylu, resp. sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, keď spornú kanceláriu VČS (nebytový priestor, neskôr byt) zaradil do kúpnych zmlúv pri odpredajoch bytov s príslušenstvom jednotlivých nájomcov do osobného vlastníctva medzi spoločné časti a zariadenia, ktoré zahrnul i do veľkosti spoluvlastníckeho podielu a takéto zmluvy boli zavkladované i v katastri nehnuteľností. Práve odporcovi pritom navrhovatelia zo zväčšených priestorov museli pomerne platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu. V tejto súvislosti navrhovatelia zastávali názor, že pokiaľ odporca ako vlastník predal byt (pôvodne kanceláriu VČS) formou dobrovoľnej dražby, mal tieto náklady znášať sám a nerozúčtovávať ich na jednotlivých nájomcov, neskôr vlastníkov. Za tento priestor navrhovatelia taktiež dlhé roky platili banke tzv. anuitu za splatenie úveru. Odporca, ktorý by mal ako správca dbať aj na záujmy jednotlivých vlastníkov, tak však nepostupoval a ani sa nechcel mimosúdne dohodnúť. Navrhovatelia podotkli, že návrh na začatie konania v prejednávanej veci podali až po tom, čo v inom konaní (sp. zn. ) súd prvého stupňa návrhu vyhovel a z dôvodu

premlčania nebolo možné počkať do právoplatnosti rozsudku. Prípadnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v závislosti od posúdenia odvolacím súdom tak podľa navrhovateľov môže byť i skutočnosť, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa v konaní sp. zn. a nebolo konzistentné a právne predvídateľné, resp. navrhovatelia po rozhodnutí súdu prvého stupňa v obdobnom konaní mohli mať legitímne očakávania procesného úspechu i v predmetnom konaní ako aj fakt, že vzhľadom na objektívnu priemernú dĺžku súdnych konaní na území SR a riziko premlčania nemohli počkať do právoplatného rozsudku v obdobnej veci. Zároveň uviedli, že časť navrhovateľov je v značne vysokom starobnom veku.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvého stupňa podľa odporcu rozhodol správne a vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľmi zastavil konanie a priznal mu náhradu trov konania v súlade s K namietaným úkonom právneho zastúpenia uviedol, že ide o oprávnene uplatnené úkony, ktorých vykonanie riadne preukázal a za ktoré mu patrí náhrada v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Úkon príprava a prevzatie zastupovania je podľa odporcu paušálnym úkonom uplatňovaným v každom jednotlivom konaní, nakoľko každá vec vyžaduje počiatočné oboznámenie sa so súvisiacou spisovou dokumentáciou a prípravou právneho zástupcu bez ohľadu na skutočnosť, či zastupuje alebo zastupoval účastníkov v podobných súdnych konaniach. Obdobne aj za účasť na pojednávaní, na ktorom sa právny zástupca preukázateľne zúčastnil, i keď nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci predstavuje úkon, za ktorý právnemu zástupcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. Mal za to, že skutočnosť, že na prvostupňovom súde bolo vedených niekoľko konaní voči odporcovi v podobných veciach inými navrhovateľmi ako ani skutočnosť, že v inom súdnom konaní súd zamietol žalobu voči odporcovi a priznal mu podľa zásady úspechu náhradu trov konania za úkony ako prevzatie veci a príprava zastúpenia alebo účasť na pojednávaniach v danej veci, nemá žiaden vplyv na vznik nároku účastníkov na náhradu trov v každom jednotlivom konaní. Podľa názoru odporcu v prejednávanej veci neboli splnené ani predpoklady pre aplikáciu ustanovenia , a to konkrétne z dôvodu, že konanie nenapĺňa zákonnú definíciu drobného sporu v zmysle ako ani , keďže navrhovatelia neuviedli žiadne kvalifikované dôvody, ktoré by konštantná judikatúra alebo ustálené komentáre v obdobných prípadoch uznávali za hodné osobitného zreteľa. Vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle odporca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V prípade, ak by súd zvažoval majetkové pomery na strane navrhovateľov, odporca vyslovil presvedčenie, že z tohto hľadiska nie je daný dôvod na aplikáciu osobitného ustanovenia , resp. na zmenu napadnutého rozhodnutia, najmä vzhľadom na výšku trov konania a počet navrhovateľov. Podotkol, že navrhovatelia boli zaviazaní na úhradu trov konania odporcu spoločne a nerozdielne, avšak aj v prípade pomerného vysporiadania medzi navrhovateľmi pripadá na jedného navrhovateľa výška sumy náhrady trov konania, ktorú by mal zaplatiť, 16 eur, čo nemožno klasifikovať ako neprimerane vysokú sumu. V závere svojho odvolania odporca uviedol, že trovy spojené s obranou svojich práv v súdnom konaní vynaložil účelne, čím došlo k ujme v jeho majetkovej sfére. Pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa by mal preto súd prihliadnuť aj na jeho pomery, resp. na vplyv úplného alebo čiastočného nepriznania náhrady trov konania na jeho pomery. Vzhľadom na okolnosti by takéto rozhodnutie bolo voči odporcovi neprimerane prísne a nespravodlivé.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania odporcu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy ( prvá veta ). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca ( druhá veta ). Ustanovenie teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní

o trovách konania v prípade zastavenia konania (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh na začatie konania podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh na začatie konania späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa prvá veta prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu na začatie konania, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu ( druhá veta ). Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu na začatie konania je taktiež potrebné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Z tohto hľadiska je teda návrh na začatie konania podaný dôvodne aj vtedy, ak odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Ak však nie je osvedčené, že späťvzatie návrhu na začatie konania bolo odôvodnené neskorším chovaním odporcu, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle návrhu, potom nie je možné ani dospieť k záveru, že odporca zavinil zastavenie konania.

Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že navrhovatelia 1/ až 11/ na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 vzali návrh na začatie konania späť a žiadali konanie zastaviť. Navrhovatelia pritom neuviedli žiadny dôvod späťvzatia návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pre správanie sa odporcu, ktorý neuspokojil uplatnené nároky navrhovateľov, odvolací súd má za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili navrhovatelia späťvzatím návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. prvá veta a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/ až 11/. Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tomto smere nie sú spôsobilé spochybniť ani odvolacie námietky navrhovateľov 1/ až 11/.

Nedôvodné sú podľa názoru odvolacieho súdu aj odvolacie námietky navrhovateľov 1/ až 11/ podľa ktorých súd prvého stupňa nemal odporcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony, nakoľko nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci a pojednávanie nebolo potrebné ani hospodárne. Vo vzťahu k úkonu právnej služby - účasť na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa nariadil toto pojednávanie a právny zástupca odporcu sa ho zúčastnil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania, v zmysle vyhl. č. v znení účinnom ku dňu 10.4.2013 za tento úkon právnej služby vznikol právnemu zástupcovi odporcu nárok na odmenu a tým aj odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených v súvislosti s týmto úkonom právnej služby, bez ohľadu na to, či nariadenie pojednávania súdom prvého stupňa bolo hospodárne alebo nie. K argumentácii navrhovateľov, že nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, odvolací súd poznamenáva, že práve z tohto dôvodu, že išlo o zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, súd prvého stupňa správne a v súlade s vyhl. č. krátil náhradu trov právneho zastúpenia odporcu za tento úkon a priznal mu ju len v rozsahu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny uplatnenej odporcom. Rovnako súd prvého stupňa nepochybil ani tým, že priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastupovania odporcu vrátane prvého stretnutia 7.5.2012. Žiadny právny predpis totiž neobmedzuje právo účastníka občianskeho súdneho konania dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Odporca teda mal právo splnomocniť na svoje zastupovanie v prejednávanej veci advokáta a vzhľadom na výsledok konania má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon, ktorý je v zmysle vyhl. č. v znení účinnom ku dňu 7.5.2012 úkonom právnej služby, za ktorý advokátovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto neobstojí argumentácia navrhovateľov, že odporcovi bola za tento úkon právnej služby už priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v inom konaní v obdobnej veci, a teda vynaložená právna práca za predmetný úkon už bola

právnemu zástupcovi odporcu uhradená. Odporca má totiž nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v závislosti od výsledku konania v tej ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že v obdobnej veci mu už bola priznaná náhrada trov konania a nepriznanie náhrady trov konania nie je možné odôvodniť poukazom na iné konanie, v ktorom bola odporcovi priznaná náhrada trov konania, ani v prípade, ak ide o obdobné právne veci.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa v prejednávanej veci nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by pri rozhodovaní o náhrade trov konania umožňovali aplikáciu ustanovenia navrhovaného navrhovateľmi. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Súd pritom musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Prihliadnuc na uvedené odvolací súd v prejednávanej veci nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mu umožňovali o trovách konania rozhodnúť podľa a teda ich náhradu odporcovi nepriznať, hoci mu na ňu vznikol nárok.

Pokiaľ navrhovatelia 1/ až 11/ poukazovali na ustanovenie a skutočnosť, že ide o drobný spor, keďže výška istiny pripadajúca na každého z nich predstavuje v priemere 226,4 eur, odvolací súd uvádza, že o drobný spor v zmysle ide v prípade, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur. Zákonodarca teda za hranicu vymedzujúcu drobný spor stanovil čiastku maximálne 1.000 eur, pričom táto suma sa viaže výlučne k istine tvoriacej predmet konania. Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie sumy 2.486,46 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu nemôže ísť o drobný spor, nakoľko predmet konania prevyšuje sumu 1.000 eur určenú ako hornú hranicu pre drobné spory. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že navrhovatelia v prejednávanej veci požadovali od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia v sumách, ktoré vo vzťahu k jednotlivým navrhovateľom spĺňajú podmienky klasifikácie ako drobného sporu, pretože si svoje nároky uplatnili spoločným návrhom na začatie konania, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 2.486,46 eur. V nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia upravujúceho možnosť súdu znížiť, prípadne nepriznať, trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke.

Odvolací súd dodáva, že správnosť vyčíslenia náhrady trov konania odporcu súdom prvého stupňa za jednotlivé úkony právnej služby nepreskúmaval, pretože bol v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a navrhovatelia 1/ až 11/ vo svojom odvolaní správnosť tohto výpočtu nenamietali.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa

Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľom 1/ až 11/ i odporcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo voči navrhovateľom 1/ až 11/ právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 63,82 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 3.7.2013) za 45,37 eur v zmysle v spojení s vyhl. č. (1/2 z 90,73 eur = 45,37 eur).

Po pripočítaní režijného paušálu 7,81 eur podľa vyhl. č. odmena právneho zástupcu odporcu v odvolacom konaní predstavuje 53,18 eur. Nakoľko právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, bolo potrebné v zmysle vyhl. č. advokátsku odmenu zvýšiť aj o 20 % DPH (20 % z 53,18 eur = 10,64 eur). Advokátska odmena právneho zástupcu odporcu tak spolu predstavuje sumu 63,82 eur (53,18 eur + 20% DPH = 63,82 eur). O povinnosti navrhovateľov 1/ až 11/ zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu k rukám právneho zástupcu odporcu odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.