Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/6/2010

Najvyšší súd 1MObdoV/6/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov: I./ B. S., bytom P., B.,

II./ L. S., bytom J., B., obaja zastúpení: JUDr. E. Ľ., advokátkou so sídlom v B., P., proti

žalovanému: JUDr. A.. T., správca konkurznej podstaty úpadcu S. B. D. V., M., B., IČO:

X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -171 z 10. apríla 2008, právoplatného 5. mája

2009, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. ,

-211, z 22. apríla 2009, v napadnutej potvrdzujúcej časti, takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej potvrdzujúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -171

z 10. apríla 2008, vyhovel žalobe žalobcov v I. a II. rade tak, že uložil žalovanému povinnosť

vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. nehnuteľnosť – byt č. 43 na piatom podlaží na K. v B.

v bytovom dome s. č. X., okres B. 4, obec B. – mestská časť K. V., k. ú. K. V., spolu so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu 974/591115,

zapísaných na liste vlastníctva č. X. k. ú. K. V..

2

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania je nesporné,

že predmetné nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani

ich nenadobudol úpadca počas konkurzu. V danom prípade bol v rozpore s ustanovením § 18

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) zaradený do konkurznej

podstaty i cudzí majetok s odôvodnením správcu, že mal pochybnosti o platnosti právneho

úkonu, na základe ktorého žalobcovia v I. a II. rade ako vlastníci nadobudli majetok, ktorý je

predmetom sporu. Prvostupňový súd v odôvodnení neakceptoval ani požiadavku žalovaného

preverovať formálne náležitosti všetkých právnych úkonov predchádzajúcich zmluve

o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva domu uzatvorenej žalobcami, dôvodiac, že

preskúmavanie formálnoprávnych náležitostí zmlúv patrí do právomoci katastra nehnuteľností

v rámci katastrálneho konania. Uzavrel preto, že žalobcovia v I. a II. rade sú bezpodielovými

vlastníkmi predmetných nehnuteľností na základe riadne uzatvorenej Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu a spoluvlastníctva domu z 22. 07. 2002 medzi predávajúcim -

predchádzajúcim vlastníkom – spoločnosťou P. S., spol. s. r. o., a nadobúdateľmi, ktorej vklad

bol povolený 14. 10. 2002 pod číslom V-2738/02, ktorú nadobudol predávajúci ako stavebník.

Vyhodnotil nárok žalobcov v I. a II. rade na vylúčenie nehnuteľností ako dôvodný tvrdiac, že

žalobcovia ako vlastníci boli aktívne legitimovaní na podanie vylučovacej – excindančnej

žaloby.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že neúspešného žalovaného

zaviazal uhradiť trovy konania v sume 245 830,- Sk úspešným žalobcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. ,

-211, z 22. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. mája 2009, na

odvolanie žalovaného, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219

. Stotožňujúc sa s právnym záverom prvostupňového súdu konštatoval, že žalovaný

v konaní nepreukázal neplatnosť zmluvy o prevode práv k predmetnej nehnuteľnosti uzavretej

medzi žalobcami v I. a II. rade ako kupujúcimi a spoločnosťou P. S., spol. s. r. o., ako

predávajúcim, zo dňa 22. 07. 2007, ako aj neplatnosť samotného zápisu vkladu vlastníckych

práv vyplývajúcich z tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 224 ods. 1

a tak, že úspešným žalobcom ich náhradu nepriznal. Dôvodil tým, že

žalobcovia nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania a tieto im v odvolacom konaní

ani nevznikli.

3

Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote

mimoriadne dovolanie podľa proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, pričom ich napáda z dôvodu uvedeného

v (nesprávne právne posúdenie veci) a z dôvodu uvedeného

v (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci).

Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol generálny prokurátor v tom, že súdy sa

nesprávne vysporiadali s otázkou absolútnej neplatnosti uzatvorených zmlúv týkajúcich sa

prevodu majetku S. V. v nadväznosti na ich rozpor s dobrými mravmi, pretože žalovaný práve

takéto právne relevantné skutočnosti na podporu svojho tvrdenia v konaní preukazoval.

Konajúcim súdom vytkol i to, že pri rozhodovaní o vylučovacej žalobe vychádzali zo stavu

vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností a nezaoberali sa skutočnosťami,

ktorými žalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. Uviedol, že pre

správne rozhodnutie sporu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie

o skutočnostiach, ktoré preukazujú, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho

práva žalobcami v I. a II. rade, a ako predbežnú otázku hodnotiť, či pri celom kontexte zmlúv,

ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby, išlo o absolútne neplatný právny

úkon. Bez vykonania dokazovania ohľadom žalovaným zistených a namietaných skutočností

nebolo možné ustáliť, že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene, a bez ďalšieho

dokazovania zo súpisu konkurznej podstaty ju vylúčiť. Zastal preto názor, že súd prvého

stupňa (a tým aj súd odvolací, keďže potvrdil prvostupňový rozsudok) vec nesprávne právne

posúdil, ak právnu normu správne určenú nesprávne vyložil a na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval.

Existenciu dovolacieho dôvodu obsiahnutého v ustanovení

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)

odôvodnil tým, že súdy nižších stupňov nevykonali dokazovanie navrhnuté žalovaným na

okolnosti vlastníckeho práva žalobcov v I. a II. rade, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Poukazujúc na opodstatnenosť týchto dvoch dovolacích dôvodov, navrhol generálny

prokurátor napadnuté rozhodnutia oboch konajúcich súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podporne pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. novembra 2009, ktorým bolo na obdobnom skutkovom

a právnom základe vyhovené mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a napadnuté

rozhodnutia zrušené.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že oboma rozhodnutiami bol

porušený zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci dôsledne neriadili zákonnými

ustanoveniami , , , , , , ,

ods. 2, , a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania na strane žalovaného, ktorú nemožno dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Žalobcovia v I. a II. rade podali vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu dňa

23. 08. 2010. Zastávajú názor, že súdy nižších stupňov svojimi rozsudkami nenaplnili

dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci. Existenciu tzv. inej vady spočívajúcej

v nevykonaní navrhnutého dokazovania (výsluchu R. M., konateľa spoločnosti A., spol. s. r.

o.) označili za účelovo uplatnenú s cieľom akýmkoľvek spôsobom spochybniť správnosť

napadnutých rozhodnutí. Ich vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu explicitne neobsahuje

návrh na rozhodnutie dovolacieho súdu.

Žalovaný nepodal priamo vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu, ale svojimi

podaniami zo 06. 07. 2010 a 19. 08. 2010 podporne argumentoval v prospech dôvodnosti

mimoriadneho dovolania poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v obdobných veciach týkajúcich sa vylučovacích sporov s identickým účastníkom konania na

strane žalovaného (, , , ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f,

, , preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj

konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 pred

bodkočiarkou ) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s ,

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne nimi preukázal, že

5

napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon

nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 125, § 157

ods. 2 , , , , . Boli tak splnené

zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom obsiahnuté v ustanovení a v spojení

s ustanovením .

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa , mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku

súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba

poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza ustanovenie § 243f ods. 1 písm.

c) tvrdiac, že obe rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci, a ustanovenie tvrdiac, že konanie tak pred

prvostupňovým, ako aj pred odvolacím súdom, je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

6

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)

sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval

síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Súhlasne s názorom generálneho prokurátora treba v danom prípade konštatovať, že

zo strany prvostupňového súdu došlo v jeho rozhodnutí k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci v tom, že právnu normu správne určenú nesprávne vyložil a na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval. Tým, že odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil,

spočíva i jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania podľa citovaného ustanovenia , na

ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keď nie je v dovolaní, resp. mimoriadnom dovolaní,

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť

rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri

vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 24. septembra 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S. V.. Správca konkurznej

podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty aj byt č. 43 na piatom podlaží, ktorý bol podľa

listu vlastníctva č. X. Katastrálneho úradu v B., Správa katastra B. IV, zapísaný ako

vlastníctvo žalobcov v I. a II. rade. Dôvodom zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do súpisu

konkurznej podstaty bola skutočnosť, že táto bola predmetom prevodu súboru nehnuteľností

nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte postavenom na uliciach K., X., X., M., X., X., X.

a C., X. v B. zo S. V. na spoločnosť A., spol. s. r. o., na základe zmlúv o postúpení práv

a povinností z 27. marca 2002 a z 03. apríla 2002 v rozpore so zákonom na základe absolútne

neplatného právneho úkonu. Spoločnosť A., spol. s. r. o., ich následne previedla na iné

7

subjekty, ktoré ich prevádzali ďalej. Takisto prevod, ktorým nadobudli žalobcovia tento

nebytový priestor, považoval žalovaný za absolútne neplatný právny úkon.

Žalobcovia v I. a II. rade na základe výzvy Krajského súdu v Bratislave z 26. februára

2004 podali podľa žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty

úpadcu.

Žalovaný v konaní tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola do súpisu konkurznej podstaty

zapísaná právom. Podľa jeho mienky sa jedná o absolútne neplatné právne úkony a žiadal,

aby sa súd zaoberal otázkou platnosti celého komplexu zmlúv, ktorými bol prevádzaný

majetok úpadcu na tretie osoby, ako aj otázkou platnosti prevodov práv na nadobudnutie

sporného nebytového priestoru, a tiež právnou povahou zmlúv, ktoré predchádzali

nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti.

Zhodne s názorom vysloveným v mimoriadnom dovolaní aj dovolací súd konštatuje,

že oba súdy nižších stupňov sa v odôvodnení svojich rozhodnutí správne zaoberali otázkou

vlastníctva ako prejudiciálnou otázkou. Vyvodili totožné právne závery, že žalovaný

nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré by boli dostatočným základom pre záver súdu

o neplatnosti už v poradí prvého prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam S. V., ktorého

nadobúdateľom sa stala spoločnosť A., spol. s. r. o., pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Uvedený argument súdov však neobstojí. Tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj

v konaní pred súdom odvolacím, absentuje náležité vysporiadanie sa s otázkou absolútnej

neplatnosti uzatvorených zmlúv týkajúcich sa prevodu majetku S. V. v súvislosti s ich

rozporom s dobrými mravmi, nakoľko práve takéto právne relevantné skutočnosti boli

v konaní preukazované žalovaným na podporu jeho tvrdení. Z listinných dôkazov tvoriacich

súčasť spisového materiálu je zjavné, že upozorňoval najmä na to, že vzápätí po prvom

prevode majetku S. V. na spoločnosť A., spol. s. r. o., za ktorý nebola touto obchodnou

spoločnosťou zaplatená kúpna cena, ju táto spoločnosť v časovom horizonte 6, resp. 12, dní

od nadobudnutia bezplatne previedla na ďalšie štyri personálne prepojené spoločnosti,

a následne tieto ďalej na iné právnické a fyzické osoby bez toho, aby S. V. získala z predaja

čo i len nepatrnú odplatu v podobe finančného obnosu. Za účelom preukázania personálnej

prepojenosti argumentoval žalovaný tým, že pri prvom prevode majetku z S. V. na spoločnosť

A., spol. s. r. o., konal v mene predávajúceho JUDr. P. Z., predseda predstavenstva.

Identická osoba podpisovala v pozícii prevodcu následne zmluvu o prevode majetku ako

štatutárny zástupca spoločnosti P., spol. s. r. o., ktorý získala od spoločnosti A., spol. s. r. o.,

8

na tretiu osobu. Na spoločnosť P., spol. s. r. o. bol majetok zo spoločnosti A., spol. s. r. o.,

prevedený bezodplatne.

Prirodzene je nesporné, že personálne prepojenie pri uzatváraní kúpnych zmlúv

nemôže byť dôvodom na rezultát o ich absolútnej neplatnosti. V danej veci však zostalo

dokazovaním nepreukázané tvrdenie žalovaného, že absolútna neplatnosť uvedených

prevodov spočívala v zhodnom a účelovom konaní osôb podieľajúcich sa na týchto

transakciách, na základe organizovaného, vopred pripraveného, tzn. úmyselného, konania

osôb, konajúcich v súčinnosti s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom

bolo poškodiť žalovaného a jeho veriteľov. Povinnosťou súdov bolo preukázať, či sú, resp.

nie sú, tieto zmluvy z uvedených dôvodov zaťažené absolútnou neplatnosťou pre ich rozpor

s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia .

Dovolací súd je totožného názoru, aký bol prezentovaný i v mimoriadnom dovolaní,

že z dôvodu náležitého posúdenia tejto otázky nie je možné brať na zreteľ len písomné

vyjadrenia R. M., ale bolo žiaduce vykonať dokazovanie výsluchom R. M., ako konateľa, v

tom období existujúcej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným od 24. októbra

2001, so základným imaním 200 000,- Sk, ktorá za svoje záväzky ručila len do výšky svojho

nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Napriek jeho písomnému vyhláseniu

ako ručiteľa, ktorým sa v zastúpení uvedenej spoločnosti zaviazal uhradiť a uspokojiť

pohľadávku S. V. v celkovej výške 34 898 922,- Sk, malo sa dokazovanie uberať smerom

k zisteniu, či v kontexte uvedených skutočností, v spojitosti s bezodplatným prevodom celého

majetku získaného zo S. V., nevykazuje jeho konanie v zastúpení tejto spoločnosti rozpor

s dobrými mravmi.

Pri rozhodovaní o excindačnej žalobe vychádzali konajúce súdy zo stavu vlastníckeho

práva zapísaného v katastri nehnuteľností bez zreteľa na objasnenie tvrdení žalovaného,

ktorými vyvracal domnienku hodnovernosti tohto zápisu. V tejto súvislosti je na mieste

ozrejmenie, že správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec do súpisu konkurznej

podstaty vždy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo môže patriť

do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu vlastníctva

nesvedčí. V súdenej veci skutočnosť, že nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná ako

vlastníctvo žalobcov v I. a II. rade ešte neznamená, že je zapísaná právom. Vklad alebo zápis

v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí iba

dovtedy, pokým sa nepreukáže opak. V rámci správneho konania skúma kataster

9

nehnuteľností len formálne zákonom predpísané náležitosti návrhu, avšak neskúma platnosť

alebo neplatnosť zapisovaného právneho úkonu. Preto možno vyvodiť záver o nesprávnom

postupe konajúcich súdov, keď považovali zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností za

nespochybniteľný dôkaz bez toho, aby sa zaoberali dôkazmi, ktoré mohli túto domnienku

vyvrátiť.

Riadne posúdenie a rozhodnutie danej veci si vyžaduje vykonanie dokazovania

o skutočnostiach preukazujúcich, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho

práva žalobcami v I. a II. rade, a posúdenie otázky, či sa pri celom súbore zmlúv, ktorými bol

prevedený majetok úpadcu na tretie osoby, jednalo o absolútne neplatný právny úkon, ako

otázky predbežnej.

Bez vykonania dokazovania ohľadne žalovaným namietaných skutočností nie je

možné ustáliť, že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene, a bez ďalšieho

dokazovania zo súpisu konkurznej podstaty ju vylúčiť. Uplatnenie excindačnej žaloby je na

mieste tam, kde je sporné právo k veci. Preto sa nemôže rozhodnutie súdu obmedziť len na

zápis vlastníctva na liste vlastníctva. Opačný záver by viedol k tomu, že správca konkurznej

podstaty by bol oprávnený zaradiť do súpisu konkurznej podstaty iba takú nehnuteľnosť,

ktorá je zapísaná na liste vlastníctva úpadcu, čo by znamenalo rozpor so , ako aj

s účelom a zmyslom konkurzného konania.

Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, bude žiaduce, aby sa súd prvého

stupňa vysporiadal s vytknutými nedostatkami.

Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho

dovolania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanoveniami

a c) .

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov

nižších stupňov podľa veta prvá, veta prvá a za

bodkočiarkou v spojení s a v zmysle veta druhá

v nadväznosti na vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý

spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu ( veta druhá ),

bude v zmysle veta prvá v spojení s konať o veci ďalej.

10

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

Záverom sa žiada poznamenať, že tu odprezentovaný názor dovolacieho súdu na

rozhodnutie v predmetnej veci je utvrdený i skoršími rozhodnutiami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v obdobných veciach. Totožným je predmet konania (vylúčenie vecí

z konkurznej podstaty), identickým je aj účastník konania na strane žalovaného (JUDr. A.. T.,

správca konkurznej podstaty úpadcu S. B. D. V., M., B., IČO: X.), odlišný je len účastník na

strane žalobcu. Jedná sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu

dovolacieho, sp. zn. z 30. novembra 2009, sp. zn.

z 24. februára 2010, a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu

odvolacieho, sp. zn. , , z 27. júla 2010.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. novembra 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.