Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/11/2009

Najvyšší súd 1M Obdo V 11/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. K., zastúpenej

advokátom Mgr. L. proti žalovanému JUDr. A., správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.

IČO: X. zastúpenému advokátom JUDr. P, o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej

podstaty, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2006, č. k. -247 a rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2008, č. k. -286, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2006 č. k.

-247 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája

2008 č. k. -286 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti – nebytový priestor č. 12/7,

ktorý sa nachádza v dome na K. na I. nadzemnom podlaží o výmere 83,24 m2, na parcele č.

X. druh stavby 707, popis stavby rozostavaná garáž, na parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby

500, popis stavby K. na parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby 500, popis stavby K., na

parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby 500, popis stavby K. na parcele č. X. súpisné č. X.

druh stavby 500, popis stavby M., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu X., kat. územie K., zapísaný na K., na LV č. X.. Súčasne uložil žalovanému zaplatiť

žalobkyni 65 609,-- Sk náhrady trov konania.

21M Obdo V 11/2009

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nebytového

priestoru č. 12/7, ako aj podielovou vlastníčkou priestoru na spoločných častiach

a zariadeniach domu, nachádzajúcich sa v B. na K., I. nadzemné podlažie, zapísaných na LV

č. X., kat. územie B. - K.. Toto vlastníctvo nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 18.

septembra 2003, č. V.. Za nadobudnutú nehnuteľnosť riadne zaplatila kúpnu cenu. K. povolil

vklad jej vlastníckeho práva. V čase vyhlásenia konkurzu 24. septembra 2003 úpadca už

nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je dobromyseľnou

nadobúdateľkou nehnuteľností, pri kúpe nehnuteľností vychádzala z údajov o vlastníctve,

uvedených v katastri nehnuteľností. Tieto údaje sú pre tretie osoby záväzné. Súd

z predložených dokladov zistil, že jednotlivé prevody boli realizované zmluvami, ktoré podľa

zákona o katastrálnom konaní skúmala správa katastra v katastrálnom konaní a podľa ust.

§ 31 a nasl. zákona dospela k záveru, že tieto zodpovedajú zákonným požiadavkám. Súd

ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné.

Na odvolanie žalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací. Po prejednaní odvolania rozsudkom zo 7. mája 2008 č. k. -286

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni

1933,-- Sk náhrady trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že pre zistenie skutkového stavu nebolo potrebné vypočuť R. ako svedka, keď

navyše okolnosti, ku ktorým mal byť vypočutý, nie sú sporné. Rovnako nie je sporné, že

žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou K. ktorá bola v tom čase v katastri

nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník prevádzaných nehnuteľností a riadne zaplatila

kúpnu cenu. Kataster povolil zápis vkladu, keďže zmluva spĺňala zákonné požiadavky pre

takýto právny úkon. Túto skutočnosť nenamietal ani žalovaný, ktorý svoju obranu zakladá na

tom, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, keďže

predchádzajúce prevody považuje za neplatné podľa ust. , pre

rozpor s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uznesenia o vznesení obvinenia, dôvodom by mala

byť skutočnosť, že ich prvý nadobúdateľ od úpadcu, spoločnosť A., za ktorú konal R. si

nesplnila svoje záväzky voči S., čím mala družstvu spôsobiť škodu vo výške takmer 35 mil.

Sk. Samotná skutočnosť nezaplatenia kúpnej ceny nemá následok neplatnosti kúpnej zmluvy

31M Obdo V 11/2009

pre rozpor s dobrými mravmi, jej zaplatenie je riadnou pohľadávkou zo zmluvného vzťahu,

ktorú môže veriteľ vymáhať.

Na podnet žalovaného podal proti obom rozsudkom generálny prokurátor Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie. Podľa názoru generálneho prokurátora uvedenými

rozhodnutiami bol porušený zákon. Uviedol, že dôvodom zaradenia predmetnej nehnuteľnosti

do súpisu konkurznej podstaty bola skutočnosť, že táto bola predmetom prevodu súboru

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte, postavenom na uliciach K. X.

a X., M., C. z S. na spoločnosť A. na základe zmlúv o postúpení práv a povinností z 27. marca

2002 a z 3. apríla 2002 v rozpore so zákonom na základe absolútne neplatného právneho

úkonu. Spoločnosť A.. ich následne previedla na iné subjekty, ktoré ich prevádzali ďalej

a takisto prevod, ktorým nadobudla žalobkyňa predmetný nebytový priestor, považoval

žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v konaní žiadal, aby sa súd zaoberal

otázkou platnosti celého komplexu zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie

osoby, ako aj otázkou platnosti prevádzajúcich prevodov práv a právnou povahou zmlúv,

ktoré predchádzali nadobudnutie spornej nehnuteľnosti.

Podľa názoru dovolateľa súdy sa nesprávne vysporiadali s otázkou absolútnej

neplatnosti uzavretých zmlúv, týkajúcich sa prevodu majetku S. v nadväznosti

na ich rozpor s dobrými mravmi, pretože žalovaný práve takéto právne relevantné skutočnosti

na podporu svojho tvrdenia v konaní preukázal. Preukazoval najmä to, že už bezprostredne

po prvom prevode majetku S. na spoločnosť A. za ktorý uvedená spoločnosť kúpnu cenu

nezaplatila, ju táto spoločnosť vo veľmi krátkom čase 6, resp. 12 dní od nadobudnutia,

bezodplatne previedla na ďalšie štyri personálne prepojené spoločnosti a tieto ďalej na iné

právnické a fyzické osoby bez toho, aby S., z predaja získala čo i len nepatrnú odplatu

v podobe finančného obnosu. Na základnú personálnu prepojenosť poukazoval žalovaný

v konaní argumentáciou, že pri prvom prevode z S. na spoločnosť A.. konal za predávajúceho

JUDr. P. predseda predstavenstva. Tá istá osoba podpisovala v pozícii prevodcu následne

zmluvu o prevode majetku ako štatutárny zástupca P. ktorý získala od spoločnosti A. na tretiu

osobu. Na spoločnosť P. bol majetok zo spoločnosti A.. prevedený bezodplatne. Nie je bez

ďalšieho sporné, že personálne prepojenie pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nemôže byť

dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť týchto prevodov

nesporne spočíva na zhodnom a účelovom konaní osôb, podieľajúcich sa na týchto

41M Obdo V 11/2009

transakciách, na základe organizovaného, vopred pripraveného, teda úmyselného konania

osôb, konajúcich v spolupráci s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom

bolo poškodiť úpadcu a jeho veriteľov. Preto uvedené operácie mal súd posúdiť ako nečestné

a nepoctivé, pričom právne úkony, nesúce takéto znaky, sú v rozpore so všeobecne

akceptovanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami. Zmluvy sú preto z uvedených

dôvodov zaťažené absolútnou neplatnosťou pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39

. Absolútna neplatnosť týchto zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi

bola v konaní preukázaná aj tým, že správanie osôb, podieľajúcich sa na ich uzatváraní,

nebolo obvyklé, poctivé a spravodlivé, čomu nasvedčuje aj obvinenie konateľa spoločnosti A.

zo spáchania úmyselného trestného činu. Preto sa takéto konanie aj z tohto dôvodu prieči

dobrým mravom, ktoré nebolo v zhode so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami

konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob

výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ďalej

dovolateľ poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej samotné personálne prepojenie

obchodných spoločností nie je protiprávne. Pokiaľ však ide o konkrétne správanie sa týchto

osôb v obchodných vzťahoch, musí ísť o správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby

nešlo o konanie v rozpore s týmito základnými v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi

zásadami (R 48/2005). Pre správne posúdenie uplatneného nároku mal súd vykonať

dokazovanie výsluchom R., konateľa v tej dobe fungujúcej jednoosobovej spoločnosti od 24.

októbra 2001 so základným imaním 200 000,-- Sk, ktorá za svoje záväzky ručila iba do výšky

svojho splateného vkladu, zapísaného v obchodnom registri. Nemal sa súd uspokojiť iba

s jeho písomným vyjadrením. Napriek jeho písomnému a notársky overenému vyhláseniu

ručiteľa, ktorým sa v zastúpení spoločnosti zaviazal zaplatiť pohľadávku S. v sume

34 898 922,-- Sk. Jeho konanie v súvislosti s uvedenými skutočnosťami a v súvislosti

s bezodplatným prevodom celého majetku, získaného od S. vyznieva ako konanie v rozpore

s dobrými mravmi. Ďalej namietal, že súdy pri rozhodovaní vychádzali zo stavu vlastníckeho

práva, zapísaného v katastri nehnuteľnosti a nezaoberali sa skutočnosťami, ktorými žalovaný

vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. Skutočnosť, že predmetná

nehnuteľnosť je v katastri zapísaná na žalobkyňu, ešte neznamená, že je zapísaná právom.

Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľnosti síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je

nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pre správne rozhodnutie sporu

bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré

preukazujú, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou. Súd

51M Obdo V 11/2009

mal ako predbežnú otázku hodnotiť, či pri celom komplexe zmlúv, ktorými bol prevedený

majetok úpadcu na tretie osoby, išlo o absolútne neplatný právny úkon. Bez vykonania

dokazovania ohľadom žalovaným zistených a namietaných skutočností nebolo možné ustáliť,

že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene a bez ďalšieho dokazovania zo súpisu

konkurznej podstaty vylúčiť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že vlastnícke právo

k predmetnej nehnuteľnosti má riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že

žalovaný sa voči žalobkyni domáha na súde určovacou žalobou určenia vlastníctva

k nebytovému priestoru. Nie je jej zrejmé, z akého dôvodu sa žalovaný domáha

prostredníctvom mimoriadneho dovolania opätovného „otvorenia“ tohto sporu. Takýto postup

žalovaného nemôže akceptovať, lebo podľa jej názoru iba zbytočne predlžuje stav neistoty

žalobkyne vo vzťahu k jej nebytovému priestoru, ktorý vznikol v roku 2004 zaradením jej

nebytového priestoru do súpisu konkurznej podstaty úpadcu S.. Mimoriadne dovolanie

považuje za nedôvodné. Nemôže akceptovať, aby vzniknutou situáciou bola postihnutá,

keďže nebytový priestor nadobudla riadne, dobromyseľne, na základe platnej zmluvy

a za tento aj riadne zaplatila. Skutočnosti, ktoré uviedol generálny prokurátor v mimoriadnom

dovolaní, podľa jej názoru nedokazujú absolútnu neplatnosť napadnutých zmlúv z dôvodu

rozporu s dobrými mravmi, resp. iných ním uvádzaných dôvodov, skôr len poukazujú na fakt,

že v danej veci pochybili aj veritelia, ktorí z nepochopiteľných dôvodov nezabezpečili riadne

svoje pohľadávky ešte v čase, keď všetok majetok bol vo vlastníctve S..

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ,

vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia

v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu .

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote

určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že

61M Obdo V 11/2009

žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods.

2 ZKV).

Predmetom sporu je vylúčenie nebytového priestoru č. 12/7, ktorý sa nachádza v dome

2

na K. o výmer 83,24 m, na pozemku parc. č. X. zapísaný na LV č.X., k. ú. K., vedeného K.

ako vlastníctvo žalobkyne, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S. (ďalej len úpadca), ktoré

žalovaný správca zhrnul do konkurznej podstaty. Ich zaradenie do súpisu konkurznej podstaty

správca v priebehu celého konania na súde prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní

odôvodňoval skutočnosťami, z ktorých vychádzal a na základe ktorých sa rozhodol, že sporný

majetok patrí do konkurznej podstaty aj napriek tomu, že žalobkyňa je v katastri

nehnuteľnosti zapísaná ako vlastníčka. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie

v platnom znení, podľa ktorého údaje katastra, uvedené

v § 7 tohto zákona, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným

a záväzným údajom katastra je údaj katastra o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo

lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných

polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické

názvy, ak sa nepreukáže opak.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, záväzným údajom katastra

nehnuteľností je len údaj o práve k nehnuteľnosti (t.j. údaj o vlastníckom práve, záložnom

práve, vecnom bremene atď. v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona), avšak údaje o vlastníkoch

nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona).

Žalovaný v priebehu celého konania žiadal vykonať dokazovanie na platnosť

komplexu zmlúv, ktorým bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby. Tvrdil, že ide

o absolútne neplatné zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39

. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia preukazoval konkrétne

skutočnosti. Preukazoval, že bezprostredne po tom (6 až 12 dní), ako bol majetok úpadcu

prevedený na A. táto spoločnosť bezplatne majetok previedla na štyri personálne prepojené

spoločnosti, pričom kúpnu cenu nehnuteľností úpadcovi vôbec nezaplatila. Následne tieto

štyri spoločnosti nehnuteľnosti prevádzali na iné právnické a fyzické osoby. Žalovaný ďalej

71M Obdo V 11/2009

preukazoval, že za úpadcu konal predseda predstavenstva JUDr. P. ktorý konal pri prevode

nehnuteľností aj za spoločnosť P. Ide o spoločnosť, ktorá nehnuteľnosť získala bezplatne

od spoločnosti A.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že uvedené konanie nie je možné považovať

za obvyklé, poctivé a spravodlivé a malo nepochybne za následok poškodenie úpadcu

a veriteľov úpadcu. Napriek tomu, že žalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu

vlastníka v katastri, ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali žiadne dokazovanie

a vychádzali iba zo zápisu v katastri nehnuteľnosti .

Pre správne rozhodnutie sporu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať

dokazovanie o skutočnostiach, zistených a namietaných žalovaným a zistiť, či ide o platné

alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou . Len potom bude možné ustáliť,

či sporná nehnuteľnosť bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo

neoprávnene a vylúčiť ju z konkurznej podstaty úpadcu.

Z uvedených dôvodov rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), preto ich dovolací súd podľa

v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.novembra 2009

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu