Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)1f2/376009.557dfa.pdf
PDF · 109.22 KB
No categories available
1MObdoV/11/2009
Najvyšší súd 1M Obdo V 11/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. K., zastúpenej
advokátom Mgr. L. proti žalovanému JUDr. A., správcovi konkurznej podstaty úpadcu S.
IČO: X. zastúpenému advokátom JUDr. P, o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej
podstaty, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16 Cbi 24/04,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2006, č. k. 16 Cbi 24/04-247 a rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2008, č. k. 5 Obo 118/06-286, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2006 č. k.
16 Cbi 24/04-247 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája
2008 č. k. 5 Obo 118/06-286 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti – nebytový priestor č. 12/7,
ktorý sa nachádza v dome na K. na I. nadzemnom podlaží o výmere 83,24 m2, na parcele č.
X. druh stavby 707, popis stavby rozostavaná garáž, na parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby
500, popis stavby K. na parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby 500, popis stavby K., na
parcele č. X. súpisné č. X. druh stavby 500, popis stavby K. na parcele č. X. súpisné č. X.
druh stavby 500, popis stavby M., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu X., kat. územie K., zapísaný na K., na LV č. X.. Súčasne uložil žalovanému zaplatiť
žalobkyni 65 609,-- Sk náhrady trov konania.
21M Obdo V 11/2009
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nebytového
priestoru č. 12/7, ako aj podielovou vlastníčkou priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu, nachádzajúcich sa v B. na K., I. nadzemné podlažie, zapísaných na LV
č. X., kat. územie B. - K.. Toto vlastníctvo nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 18.
septembra 2003, č. V.. Za nadobudnutú nehnuteľnosť riadne zaplatila kúpnu cenu. K. povolil
vklad jej vlastníckeho práva. V čase vyhlásenia konkurzu 24. septembra 2003 úpadca už
nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je dobromyseľnou
nadobúdateľkou nehnuteľností, pri kúpe nehnuteľností vychádzala z údajov o vlastníctve,
uvedených v katastri nehnuteľností. Tieto údaje sú pre tretie osoby záväzné. Súd
z predložených dokladov zistil, že jednotlivé prevody boli realizované zmluvami, ktoré podľa
zákona o katastrálnom konaní skúmala správa katastra v katastrálnom konaní a podľa ust.
§ 31 a nasl. zákona dospela k záveru, že tieto zodpovedajú zákonným požiadavkám. Súd
ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné.
Na odvolanie žalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací. Po prejednaní odvolania rozsudkom zo 7. mája 2008 č. k. 5 Obo 118/06-286
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni
1933,-- Sk náhrady trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že pre zistenie skutkového stavu nebolo potrebné vypočuť R. ako svedka, keď
navyše okolnosti, ku ktorým mal byť vypočutý, nie sú sporné. Rovnako nie je sporné, že
žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou K. ktorá bola v tom čase v katastri
nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník prevádzaných nehnuteľností a riadne zaplatila
kúpnu cenu. Kataster povolil zápis vkladu, keďže zmluva spĺňala zákonné požiadavky pre
takýto právny úkon. Túto skutočnosť nenamietal ani žalovaný, ktorý svoju obranu zakladá na
tom, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, keďže
predchádzajúce prevody považuje za neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pre
rozpor s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uznesenia o vznesení obvinenia, dôvodom by mala
byť skutočnosť, že ich prvý nadobúdateľ od úpadcu, spoločnosť A., za ktorú konal R. si
nesplnila svoje záväzky voči S., čím mala družstvu spôsobiť škodu vo výške takmer 35 mil.
Sk. Samotná skutočnosť nezaplatenia kúpnej ceny nemá následok neplatnosti kúpnej zmluvy
31M Obdo V 11/2009
pre rozpor s dobrými mravmi, jej zaplatenie je riadnou pohľadávkou zo zmluvného vzťahu,
ktorú môže veriteľ vymáhať.
Na podnet žalovaného podal proti obom rozsudkom generálny prokurátor Slovenskej
republiky mimoriadne dovolanie. Podľa názoru generálneho prokurátora uvedenými
rozhodnutiami bol porušený zákon. Uviedol, že dôvodom zaradenia predmetnej nehnuteľnosti
do súpisu konkurznej podstaty bola skutočnosť, že táto bola predmetom prevodu súboru
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte, postavenom na uliciach K. X.
a X., M., C. z S. na spoločnosť A. na základe zmlúv o postúpení práv a povinností z 27. marca
2002 a z 3. apríla 2002 v rozpore so zákonom na základe absolútne neplatného právneho
úkonu. Spoločnosť A.. ich následne previedla na iné subjekty, ktoré ich prevádzali ďalej
a takisto prevod, ktorým nadobudla žalobkyňa predmetný nebytový priestor, považoval
žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v konaní žiadal, aby sa súd zaoberal
otázkou platnosti celého komplexu zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na tretie
osoby, ako aj otázkou platnosti prevádzajúcich prevodov práv a právnou povahou zmlúv,
ktoré predchádzali nadobudnutie spornej nehnuteľnosti.
Podľa názoru dovolateľa súdy sa nesprávne vysporiadali s otázkou absolútnej
neplatnosti uzavretých zmlúv, týkajúcich sa prevodu majetku S. v nadväznosti
na ich rozpor s dobrými mravmi, pretože žalovaný práve takéto právne relevantné skutočnosti
na podporu svojho tvrdenia v konaní preukázal. Preukazoval najmä to, že už bezprostredne
po prvom prevode majetku S. na spoločnosť A. za ktorý uvedená spoločnosť kúpnu cenu
nezaplatila, ju táto spoločnosť vo veľmi krátkom čase 6, resp. 12 dní od nadobudnutia,
bezodplatne previedla na ďalšie štyri personálne prepojené spoločnosti a tieto ďalej na iné
právnické a fyzické osoby bez toho, aby S., z predaja získala čo i len nepatrnú odplatu
v podobe finančného obnosu. Na základnú personálnu prepojenosť poukazoval žalovaný
v konaní argumentáciou, že pri prvom prevode z S. na spoločnosť A.. konal za predávajúceho
JUDr. P. predseda predstavenstva. Tá istá osoba podpisovala v pozícii prevodcu následne
zmluvu o prevode majetku ako štatutárny zástupca P. ktorý získala od spoločnosti A. na tretiu
osobu. Na spoločnosť P. bol majetok zo spoločnosti A.. prevedený bezodplatne. Nie je bez
ďalšieho sporné, že personálne prepojenie pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nemôže byť
dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť týchto prevodov
nesporne spočíva na zhodnom a účelovom konaní osôb, podieľajúcich sa na týchto
41M Obdo V 11/2009
transakciách, na základe organizovaného, vopred pripraveného, teda úmyselného konania
osôb, konajúcich v spolupráci s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom
bolo poškodiť úpadcu a jeho veriteľov. Preto uvedené operácie mal súd posúdiť ako nečestné
a nepoctivé, pričom právne úkony, nesúce takéto znaky, sú v rozpore so všeobecne
akceptovanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami. Zmluvy sú preto z uvedených
dôvodov zaťažené absolútnou neplatnosťou pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť týchto zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi
bola v konaní preukázaná aj tým, že správanie osôb, podieľajúcich sa na ich uzatváraní,
nebolo obvyklé, poctivé a spravodlivé, čomu nasvedčuje aj obvinenie konateľa spoločnosti A.
zo spáchania úmyselného trestného činu. Preto sa takéto konanie aj z tohto dôvodu prieči
dobrým mravom, ktoré nebolo v zhode so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob
výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ďalej
dovolateľ poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej samotné personálne prepojenie
obchodných spoločností nie je protiprávne. Pokiaľ však ide o konkrétne správanie sa týchto
osôb v obchodných vzťahoch, musí ísť o správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby
nešlo o konanie v rozpore s týmito základnými v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi
zásadami (R 48/2005). Pre správne posúdenie uplatneného nároku mal súd vykonať
dokazovanie výsluchom R., konateľa v tej dobe fungujúcej jednoosobovej spoločnosti od 24.
októbra 2001 so základným imaním 200 000,-- Sk, ktorá za svoje záväzky ručila iba do výšky
svojho splateného vkladu, zapísaného v obchodnom registri. Nemal sa súd uspokojiť iba
s jeho písomným vyjadrením. Napriek jeho písomnému a notársky overenému vyhláseniu
ručiteľa, ktorým sa v zastúpení spoločnosti zaviazal zaplatiť pohľadávku S. v sume
34 898 922,-- Sk. Jeho konanie v súvislosti s uvedenými skutočnosťami a v súvislosti
s bezodplatným prevodom celého majetku, získaného od S. vyznieva ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Ďalej namietal, že súdy pri rozhodovaní vychádzali zo stavu vlastníckeho
práva, zapísaného v katastri nehnuteľnosti a nezaoberali sa skutočnosťami, ktorými žalovaný
vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. Skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť je v katastri zapísaná na žalobkyňu, ešte neznamená, že je zapísaná právom.
Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľnosti síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je
nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pre správne rozhodnutie sporu
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré
preukazujú, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou. Súd
51M Obdo V 11/2009
mal ako predbežnú otázku hodnotiť, či pri celom komplexe zmlúv, ktorými bol prevedený
majetok úpadcu na tretie osoby, išlo o absolútne neplatný právny úkon. Bez vykonania
dokazovania ohľadom žalovaným zistených a namietaných skutočností nebolo možné ustáliť,
že nehnuteľnosť bola do súpisu zaradená neoprávnene a bez ďalšieho dokazovania zo súpisu
konkurznej podstaty vylúčiť.
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti má riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že
žalovaný sa voči žalobkyni domáha na súde určovacou žalobou určenia vlastníctva
k nebytovému priestoru. Nie je jej zrejmé, z akého dôvodu sa žalovaný domáha
prostredníctvom mimoriadneho dovolania opätovného „otvorenia“ tohto sporu. Takýto postup
žalovaného nemôže akceptovať, lebo podľa jej názoru iba zbytočne predlžuje stav neistoty
žalobkyne vo vzťahu k jej nebytovému priestoru, ktorý vznikol v roku 2004 zaradením jej
nebytového priestoru do súpisu konkurznej podstaty úpadcu S.. Mimoriadne dovolanie
považuje za nedôvodné. Nemôže akceptovať, aby vzniknutou situáciou bola postihnutá,
keďže nebytový priestor nadobudla riadne, dobromyseľne, na základe platnej zmluvy
a za tento aj riadne zaplatila. Skutočnosti, ktoré uviedol generálny prokurátor v mimoriadnom
dovolaní, podľa jej názoru nedokazujú absolútnu neplatnosť napadnutých zmlúv z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, resp. iných ním uvádzaných dôvodov, skôr len poukazujú na fakt,
že v danej veci pochybili aj veritelia, ktorí z nepochopiteľných dôvodov nezabezpečili riadne
svoje pohľadávky ešte v čase, keď všetok majetok bol vo vlastníctve S..
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení,
že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p.,
vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu .
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že
61M Obdo V 11/2009
žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods.
2 ZKV).
Predmetom sporu je vylúčenie nebytového priestoru č. 12/7, ktorý sa nachádza v dome
2
na K. o výmer 83,24 m, na pozemku parc. č. X. zapísaný na LV č.X., k. ú. K., vedeného K.
ako vlastníctvo žalobkyne, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S. (ďalej len úpadca), ktoré
žalovaný správca zhrnul do konkurznej podstaty. Ich zaradenie do súpisu konkurznej podstaty
správca v priebehu celého konania na súde prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní
odôvodňoval skutočnosťami, z ktorých vychádzal a na základe ktorých sa rozhodol, že sporný
majetok patrí do konkurznej podstaty aj napriek tomu, že žalobkyňa je v katastri
nehnuteľnosti zapísaná ako vlastníčka. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého údaje katastra, uvedené
v § 7 tohto zákona, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným
a záväzným údajom katastra je údaj katastra o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo
lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných
polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické
názvy, ak sa nepreukáže opak.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, záväzným údajom katastra
nehnuteľností je len údaj o práve k nehnuteľnosti (t.j. údaj o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene atď. v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona), avšak údaje o vlastníkoch
nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona).
Žalovaný v priebehu celého konania žiadal vykonať dokazovanie na platnosť
komplexu zmlúv, ktorým bol prevedený majetok úpadcu na tretie osoby. Tvrdil, že ide
o absolútne neplatné zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia preukazoval konkrétne
skutočnosti. Preukazoval, že bezprostredne po tom (6 až 12 dní), ako bol majetok úpadcu
prevedený na A. táto spoločnosť bezplatne majetok previedla na štyri personálne prepojené
spoločnosti, pričom kúpnu cenu nehnuteľností úpadcovi vôbec nezaplatila. Následne tieto
štyri spoločnosti nehnuteľnosti prevádzali na iné právnické a fyzické osoby. Žalovaný ďalej
71M Obdo V 11/2009
preukazoval, že za úpadcu konal predseda predstavenstva JUDr. P. ktorý konal pri prevode
nehnuteľností aj za spoločnosť P. Ide o spoločnosť, ktorá nehnuteľnosť získala bezplatne
od spoločnosti A.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že uvedené konanie nie je možné považovať
za obvyklé, poctivé a spravodlivé a malo nepochybne za následok poškodenie úpadcu
a veriteľov úpadcu. Napriek tomu, že žalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu
vlastníka v katastri, ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali žiadne dokazovanie
a vychádzali iba zo zápisu v katastri nehnuteľnosti .
Pre správne rozhodnutie sporu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať
dokazovanie o skutočnostiach, zistených a namietaných žalovaným a zistiť, či ide o platné
alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou . Len potom bude možné ustáliť,
či sporná nehnuteľnosť bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo
neoprávnene a vylúčiť ju z konkurznej podstaty úpadcu.
Z uvedených dôvodov rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.), preto ich dovolací súd podľa § 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30.novembra 2009
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu