Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/20/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí v zmysle dňa 27. novembra 2012 v Bratislave,

v trestnej veci proti obvinenému J. B. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne

JUDr. I. R. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. februára 2011, sp. zn.

, podľa , a z dôvodu

písm. g/ takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. februára 2011, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , , , Tr. zák.

v neprospech obvineného J. B..

Napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e .

2

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Michalovce z 11. októbra 2010, sp. zn.

.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Michalovce sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30. januára 2009, sp. zn. , bol

obvinený J. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 9. júla 2007 o 10.20 hod. po štátnej ceste č. II/566 v obci P., okres S., smerom

na R., viedol autobus S., zn. Karosa, EČ: M. na linke S. – R., s ktorým obchádzal pri pravom

okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan v čase, keď z protismeru

prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, EČ: M. vedený vodičom L. L., nar. X.,

ktorého neskoro zbadal, hoci oproti prichádzajúceho motocyklistu, ktorému vošiel

do jazdnej dráhy, mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania motorového

vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s motocyklom, pri ktorej motocyklista L. L.

jazdiaci pre jazdu v obci nedovolenou rýchlosťou jazdy 79,4 - 97,0 km/hod. utrpel zranenie

úrazový šok ťažký, otvorenú dislokovanú zlomeninu ľavého predkolenia gr. III. 8 cm rana,

zlomeninu jamky ľavej bedrovej kosti s vykĺbením hlavice ľavej stehnovej kosti, tržnú ranu

na ľavej päte - 8 cm dlhá, zlomeninu horného a dolného ramienka ľavej lonovej kosti,

poškodenie ľavého sedacieho nervu, (n. ischiadicus), pohmoždenie ľavej obličky, krvný

výron (fluidothorax) v ľavej pohrudničnej dutine s dobou liečenia a práceneschopnosti

v trvaní 16 mesiacov.

Za to bol obvinený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j/

Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

3

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil mu trest zákazu činnosť viesť motorové

vozidlá všetkých druhov v trvaní 1 roka.

Podľa poškodeného - V., IČO: X.X., s nárokom na náhradu

škody odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa poškodeného - L. L., nar. X., trvale bytom M., s nárokom

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Košiciach uznesením z 18. mája 2009, sp. zn. , podľa § 321 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, písm. d/ zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa

vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po doplnenom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol rozsudkom Okresného súdu

Michalovce z 11. októbra 2010, sp. zn. , obvinený J. B. opätovne uznaný

za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa 9. júla 2007 o 10.20 hod. po štátnej ceste č. II/566 v obci P., okres S., smerom

na R., viedol autobus S., zn. Karosa, EČ: M. na linke S. – R., s ktorým obchádzal

pri pravom okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan v čase,

keď z protismeru prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, EČ: M. vedený vodičom

L. L., nar. X., ktorého neskoro zbadal, hoci oproti prichádzajúceho motocyklistu,

ktorému vošiel do jazdnej dráhy, mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania

motorového vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s motocyklom, pri ktorej

motocyklista L. L. jazdiaci pre jazdu v obci nedovolenou rýchlosťou jazdy 79,4 -

97,0 km/hod. utrpel zranenie úrazový šok ťažký, otvorenú dislokovanú zlomeninu ľavého

predkolenia gr. III. 8 cm rana, zlomeninu jamky ľavej bedrovej kosti s vykĺbením hlavice

ľavej stehnovej kosti, tržnú ranu na ľavej päte - 8 cm dlhá, zlomeninu horného a dolného

ramienka ľavej lonovej kosti, poškodenie ľavého sedacieho nervu (n. ischiadicus),

4

pohmoždenie ľavej obličky, krvný výron (fluidothorax) v ľavej pohrudničnej dutine s dobou

liečenia a práceneschopnosti v trvaní 16 mesiacov.

Za to bol podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.

odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd mu výkon trestu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil mu aj trest zákazu činnosť viesť motorové

vozidlá všetkých druhov v trvaní 1 roka.

Podľa poškodeného - V., IČO: X., s nárokom na náhradu

škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Košiciach rozsudkom z 21. februára 2011, sp. zn. , podľa § 321 ods. 1

písm. e/, ods. 3 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa , , , , , Tr. zák.

uložil obvinenému J. B. peňažný trest vo výške 200 € a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil pre

prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený J. B. písomným podaním

z 12. januára 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 18. januára 2012) prostredníctvom

splnomocnenej obhajkyne JUDr. I. R. dovolanie.

Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením

vyslovil porušenie ustanovenia a zároveň

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj naň obsahovo nadväzujúci rozsudok

Okresného súdu Michalovce z 11. októbra 2010, sp. zn. , zrušil a prikázal

odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

5

V dovolaní obvinený poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. g/ K tomu uviedol, že pôvodne bol uznaný za vinného z trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. už rozsudkom Okresného súdu Michalovce

z 30. januára 2008, ktorý bol na podklade jeho odvolania zrušený uznesením Krajského súdu

v Košiciach z 18. mája 2009 a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie, pričom poukázal na odôvodnenie uznesenia krajského súdu a pochybenia,

ktoré tento súd vytkol súdu prvého stupňa. Pochybenie prvostupňového súdu videl odvolací

súd, okrem iného aj v tom, že pokiaľ okresný súd oprel svoj záver o zavinení obvineného

predovšetkým o údaje zo znaleckého posudku, o zákonnosti ktorých existujú

pochybnosti, ktoré neboli náležitým spôsobom objasnené, rozhodol o vine obvineného

predčasne v rozpore s ustanovením Vo vzťahu k samotnému priebehu

nehodového deja krajský súd konštatoval, že bude potrebné vo veci, vzhľadom na dôkaznú

situáciu, ktorá bola doposiaľ zistená, vykonať rekonštrukciu na zistenie reakčného času

vodiča a mieru zavinenia účastníkov konania v rozsahu navrhovanom prokurátorom

a obvineným, prípadne, ak to bude potrebné, vykonať dokazovanie aj prostredníctvom

znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, a takto získané dôkazy vyhodnotiť

v intenciách a následne vo veci rozhodnúť.

Následne bol rozsudkom okresného súdu opätovne uznaný za vinného z trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pričom súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, že aj keď existujú pochybnosti o pravosti zápisnice z jeho výsluchu

z 3. septembra 2007, je teda možné, že tento dôkaz bol obstaraný v rozpore so zákonom.

Nezákonnosť tohto dôkazu by nemohla mať vplyv na zákonnosť ďalšieho dôkazu -

znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava z 20. apríla 2008, ktorý vychádzal

z obsahu tohto dôkazu, keďže obsah jeho výpovede z 3. septembra 2007 je v podstate

totožný s obsahom jeho výpovede z 1. júna 2008, pričom zmena výpovede pokiaľ ide

o moment, kedy zbadal oproti idúci motocykel, je natoľko nepatrná, že podľa znalca

by nemala vplyv na závery znaleckého posudku.

Ďalej obvinený poukázal na to, že okresný súd založil svoje skutkové zistenia

na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, nezistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vecne správne rozhodnutie, na nelogickosť hodnotení dôkazov v rozpore s § 2

ods. 12 , ako aj na nerešpektovanie pokynu odvolacieho súdu, pretože sa vôbec

nezaoberal možným zavinením a porušením právnej zodpovednosti zo strany

6

poškodeného, ktorý mal v čase, keď k nehode došlo, uložený zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá.

Obvinený zdôraznil tiež to, že krajský súd sa nijakým spôsobom nevyrovnal s tým,

že prvostupňový súd opätovne vychádzal z nezákonne získaného dôkazu - náčrtu

(plánu) dopravnej nehody, ako aj z jeho výpovede z 3. septembra 2007, ktorá nebola

obstaraná zákonným spôsobom.

Na záver obvinený uviedol, že dôkazy, o zákonnosti ktorých sú pochybnosti, nemôžu

byť predmetom hodnotenia súdu, nakoľko tento môže hodnotiť len dôkazy získané zákonným

spôsobom, a preto bol postup obidvoch súdov v rozpore so zásadou uvedenou v § 2

ods. 12.

Obvinený, okrem toho poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý uznesením z 26. októbra 2011, sp. zn. , sťažnosť

obvineného, v ktorej namietal porušenie základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom práva na súde zaručeného v článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

, z 21. februára 2011 odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Podstatou

tohto rozhodnutia je, že obvinený sa mal ochrany svojich práv domáhať v konaní o dovolaní

podľa a nasl. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a nie v konaní

o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Michalovce a poškodeným L. L. a V..

Prokurátor okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedol, že dôvody dovolania

uvádzané obvineným sú totožné s jeho obhajobou prezentovanou na hlavnom

pojednávaní ako aj so skutočnosťami uvádzanými v odvolaniach a s týmito sa okresný

i krajský súd náležite vysporiadali.

Poukázal na to, že podkladom k vypracovaniu znaleckého posudku znalca z odboru

dopravy Ing. I. G., č. 10/2008 z 20. apríla 2008, bol vyšetrovací spis Okresného dopravného

7

inšpektorátu, Oddelenie výkonu služby, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Michalovce, sp. zn. ČVS: ORP- 108/DI-MI-2007, obsahujúci okrem iného aj výpoveď vodiča

J. B. z 3. septembra 2008, kedy bol vypočutý ako svedok, a tento pôvodný znalecký posudok

neobsahoval výpoveď J. B. už ako obvineného, pričom výpoveď J. B. ako svedka sa stala

pre ďalšie konanie procesne nepoužiteľnou, keďže tento sa stal obvineným a navyše sám

namietal nezákonnosť jeho pôvodnej výpovede ako svedka z 3. septembra 2008. Vyšetrovateľ

Policajného zboru správne uznesením z 20. augusta 2008 pribral znalca z odboru dopravy

Ing. I. G. k vypracovaniu doplnku k znaleckému posudku č. 10/2008 z 20. apríla 2008

vo vzťahu k obsahu výpovede obvineného J. B. z 11. júna 2008.

Prokurátor zdôraznil, že celé dokazovanie v konaní pred súdom vychádzalo

z nespochybniteľne procesne zákonným spôsobom vykonaných výpovedí obvineného J. B.,

pričom 22. októbra 2009 bol vykonaný vyšetrovací pokus zameraný na dohľadnosť

pri dopravnej nehode, pri ktorom podstatné skutočnosti a jednotlivé vzájomné polohy vozidiel

znázornil sám obvinený a týmito sa zaoberal aj znalec z odboru dopravy v rámci ďalšieho

doplnku k znaleckému posudku z 10. júla 2010.

K zákonnosti namietaného dôkazu - náčrtku (plánu) z miesta dopravnej nehody

ako podkladu k vypracovaniu znaleckého posudku prokurátor uviedol, že znalec vychádzal

zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná 9. júla 2007

a fotodokumentácie (17 ks farebných fotografií), kde je zaznamenaná konečná poloha

autobusu a motocykla a brzdná stopa motocykla. Fotodokumentácia korešponduje

aj s náčrtkom miesta dopravnej nehody, ktorý je, pokiaľ ide o údaje o meraní, zhodný

so zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody. Súd preto uzavrel, že náčrtok miesta

dopravnej nehody, ktorý mal obvinený podpísať 23. apríla 2008 na zárubni vchodových

dverí svojho bytu, je pravý a zhodný s fotodokumentáciou.

Vzhľadom na to, že krajský súd sa napadnutým rozsudkom náležite vysporiadal

s dôvodmi odvolania obvineného a v odôvodnení rozsudku potvrdil správne vyvodenie

záverov okresného súdu, prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného

odmietol, pretože rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané

zákonným spôsobom.

8

Poškodení svoje právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu v určenej lehote nevyjadrili.

Obvinený k vyjadreniu prokurátora konštatoval iba to, že v dovolaní uviedol nesprávny dátum

podania, správne malo byť uvedené 12. januára 2012.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

), zastúpenou obhajcom (, ) a v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky dovolania a obsahové náležitosti

uvedené v ,

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dovolateľom

namietaný dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom

prípade bol naplnený, pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371

ods. 1 písm. g/ uvádza, že v zmysle orgány činné v trestnom

konaní obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú

aj strany. Tým je zabezpečená kontradiktórnosť trestného konania. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak,

aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Obidve strany majú teda rovnakú možnosť

podávať návrhy na vykonanie dokazovania, súd však môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany

nenavrhli. Tomuto právu zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu

zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím takémuto

návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

9

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V predmetnej veci prvostupňový súd oprel záver o vine obvineného i o dôkazy,

ktoré neboli zaobstarané zákonným spôsobom. Predovšetkým treba poukázať

na výpoveď svedka J. B. z 3. septembra 2007 (č.l. 26), náčrtok a plánok miesta nehody,

ktoré boli 24. marca 2008 povereným príslušníkom Policajného zboru dané k dodatočnému

podpisu J. B. bez toho, aby mal vedomosť, čo mu je vlastne predkladané. Túto nezákonnosť

potvrdil čiastočne vo výpovedi poverený príslušník Policajného zboru T. Z. zo 14. augusta

2008 (č.l. 68a – 68d), ale aj šetrenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ktorej výsledkom je uznesenie z 28. novembra 2008, sp. zn. SKIS-

183/IS-4-SV-2008 (č.l. 286 – 287), za čo bol tento príslušník disciplinárne riešený. Orgány

činné v trestnom konaní napriek tomu túto výpoveď svedka, náčrtok a plánok z miesta

nehody dali k dispozícii znalcovi z odboru cestnej dopravy, ktorý aj na podklade toho

vypracoval znalecký posudok z 20. apríla 2008 č. 10/2008, následne aj doplnok k tomuto

posudku z 31. augusta 2008 č. 58/2008, keď už mal k dispozícii aj výpoveď obvineného

z 11. júna 2008 a napokon aj ďalší doplnok k tomuto posudku z 10. júla 2010 č. 42/2010,

kedy mal aj výsledky meraní z vyšetrovacieho pokusu z 22. októbra 2009.

Prvostupňový súd, ale aj odvolací súd si osvojili tento znalecký posudok a jeho

doplnky (súd považoval tento posudok za podstatný dôkaz usvedčujúci obžalovaného

zo spáchania skutku č.l. 346, strana 7. posledný odsek), na podklade ktorého a tiež

ďalších dôkazov, ktoré boli v súlade s týmto posudkom, okrem výpovede obvineného

a svedkyne V. C. (ktoré vyhodnotil ako nereálne, lebo sú v rozpore so znaleckým

posudkom), urobil záver, že obvinený spáchal žalovaný skutok a tento právne posúdil

ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Naplnenie subjektívnej

stránky tohto trestného činu vyvodil z toho, že obvinený mohol vidieť oproti idúci

motocykel, v dôsledku nepozornosti si ho nevšimol a nedal mu prednosť, a preto ide

o jeho nevedomú nedbanlivosť.

Uvedené zistenia neboli ani podľa konajúcich súdov dôvodom na pribratie nového

znalca z odboru cestnej dopravy, ako sa toho domáhal obvinený, ba dokonca aj prokurátor,

ktorý v tomto smere súhlasil s návrhmi obhajoby. Pritom niet sporu, že spracovateľ

znaleckého posudku bol ovplyvnený závermi v znaleckom posudku, čo preniesol

10

aj do jeho doplnkov a výpovedí, nakoľko vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody

nepovažoval za potrebné, čo si neopodstatnene osvojili aj orgány činné v trestnom konaní.

Pritom znalec aj v doplnku k znaleckému posudku z 10. júla 2010 uviedol výpoveď

svedka J. B. z 3. septembra 2007 (č.l. 312), čo vo výsluchu pred súdom označil

za omyl. Znalec tiež nenamietal vykonanie vyšetrovacieho pokusu 22. októbra 2009, teda

v dobe, keď mohli byť iné poveternostné podmienky, než v čase dopravnej nehody,

s možným dopadom na výhľadové pomery účastníkov cestnej premávky, čo mohlo

podstatne ovplyvniť výsledné výpočty znalca.

Okrem toho znalec v znaleckom posudku a v jeho doplnkoch v rozpore s ustanovením

145 ods. 1 , hodnotil výpovede obvineného a svedkyne V. C., čo si osvojili

aj konajúce súdy. Znalec totiž nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani právne hodnotiť

vykonané dôkazy a ani robiť právne závery, o čom bol poučený v uzneseniach o pribratí

a doplnení posudkov zákonne poučený.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť

na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona

alebo podľa osobitného zákona. Podľa ak vzniknú pochybnosti

o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný,

treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo

k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti

znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Uvedené preukazuje, že znalecký posudok a jeho doplnky boli spracované

na podklade aj takých dôkazov, ktoré neboli zaobstarané zákonným spôsobom,

čím sa stáva nezákonným aj znalecký posudok, výpovede jeho spracovateľa

a v konečnom dôsledku aj rozsudky prvostupňového a druhostupňového súdu. Obvinený

bol teda uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

napadnutými rozsudkami, ktoré sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom prvého

stupňa vykonané zákonným spôsobom. Ide teda o situáciu akú predpokladá ustanovenie

, pretože napadnutý rozsudok je založený na dôkazoch, ktoré

neboli zaobstarané zákonným spôsobom a zistené porušenie zákona zásadným spôsobom

ovplyvňuje postavenie obvineného tak, ako vyplýva z ustanovenia

11

Dovolací súd okrem toho konštatuje, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku súdu

prvého stupňa nevykazuje všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Tr. zák., pre ktorý je obvinený trestne stíhaný. Pochybnosti sa týkajú najmä subjektívnej

stránky tohto trestného činu a príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného

a spôsobeným následkom. Navyše obvinenému sa kladie za vinu, že „začal obchádzať

pri pravom okraji vozovky stojace vozidlo v čase, keď z protismeru prichádzal motocykel,

ktorého neskoro zbadal, hoci ho mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania,

v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu a motocykla“, pritom vôbec neberie do úvahy,

že „motocyklista jazdil v obci nedovolenou rýchlosťou 79,4 – 97,0 km/hod“. Skutok teda

obsahuje aj porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany motocyklistu bez toho, aby bolo

zrejmé, aký podiel toto porušenie malo na vzniku dopravnej nehody.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov vyplýva, že motocyklista nielenže jazdil

rýchlosťou nedovolenou, ale jazdil aj rýchlosťou neprimeranou, lebo sa pohyboval

v obci a v úseku vozovky, kde jej profil nedovoľoval jazdiť ani rýchlosťou dovolenou.

Súdy vychádzali iba so záverov znaleckého posudku a jeho doplnkov, že príčinou dopravnej

nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča autobusu, ktorý pri obchádzaní stojaceho

automobilu obmedzil vodiča motocykla jazdiaceho oproti a ohrozil vo vzťahu k jeho

skutočnej rýchlosti. Oba súdy teda uprednostnili znalecký posudok bez ohľadu na iné

významné dôkazy, ktoré boli v rozpore (výpoveď obvineného a svedkyne) so závermi znalca.

Za tohto stavu dovolací súd vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie

zákona v neprospech obvineného, zrušil rozsudok krajského súdu i rozsudok súdu prvého

stupňa ako aj ďalšie na ne nadväzujúce rozhodnutia a prikázal Okresnému súdu Michalovce,

aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v predmetnej trestnej veci bol

naplnený i dovolací dôvod v zmysle písm. i/ Skutkové zistenie,

že obvinený mohol vidieť pred začatím obchádzania stojaceho vozidla z protismeru

prichádzajúceho motocyklistu, ktorý jazdil v obci nedovolenou rýchlosťou 79,4 –

97,0 km/hod., nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, pretože

subjektívna stránka a príčinná súvislosť medzi týmto konaním obvineného a spôsobeným

následkom – dopravnou nehodou a ujmou na zdraví motocyklistu nebola doposiaľ zákonným

spôsobom zistená.

12

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolov č. 4, 6, 7, 11, 12, 13 a 14 upravujúceho právo na spravodlivé

súdne konanie, a to že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ani dovolacie konanie nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie

(spravodlivý proces) garantovaného článkom 6 Dohovoru. Podstata práva

na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich

práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Právo

na spravodlivý proces pritom nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany,

ale túto v určitej kvalite aj dostať.

Podľa článku 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je

potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

V posudzovanej veci neboli rešpektované práva obvineného na spravodlivý proces

a súdnu ochranu tak, ako to vyplýva z uvedených dokumentov. Doteraz vykonanými

dôkazmi sa v súlade so zákonom nezistila náležite subjektívna stránka konania obvineného,

jeho zavinenie k spôsobenému následku (účinku) na zdraví motocyklistu a príčinná súvislosť

medzi jeho konaním a ublížením na zdraví tak, ako sa na to poukazuje v predchádzajúcej

časti tohto rozsudku.

Napriek tomu, že podľa je dovolací súd viazaný dôvodmi

dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tieto princípy umožňujú konštatovať, že v dôsledku

porušenia práva obvineného J. B. na spravodlivý proces došlo k nezákonnému právnemu

posúdeniu jeho činu.

13

Podľa o premávke na pozemných komunikáciách

účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky

ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom

na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2). Podľa odseku 2 písm. a/ tohto zákona účastník cestnej

premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil

bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje

správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej

premávke a svojim schopnostiam a podľa odseku 2 písm. b/ dbať na dopravné značky

a dopravné zariadenia.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona vodič musí byť na vedenie vozidla dostatočne

zdravotne spôsobilý a v potrebnom rozsahu musí ovládať vedenie vozidla a predpisy

o cestnej premávke. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ tohto zákona vodič je povinný venovať

sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 13 ods. 1 tohto

zákona vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní

prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť

ani obmedziť protiidúcich vodičov; nesmie ohroziť ani vodičov jazdiacich za ním, ani iných

účastníkov cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona v čase nehody platného a účinného je vodič

povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla

a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič

smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,

na ktorú má rozhľad. Podľa odseku 4 tohto zákona v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou

najviac 60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci,

najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

Prvostupňový a aj druhostupňový súd dôsledne nepostupovali podľa uvedených

ustanovení, čím nerešpektovali zásadu práva na spravodlivé súdne konanie, ako to vyžaduje

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 6 ods. 1, ods. 2. Podľa tohto

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Každý kto je obvinený

14

z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná

zákonným spôsobom.

Zhora uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci tomu tak nebolo, pretože

obvinený bol uznaný za vinného z trestného činu na podklade dôkazov, ktoré boli

získané nezákonným spôsobom a konajúce súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu

nevyhnutnom pre správne rozhodnutie v merite veci.

Navyše dovolací súd poukazuje na opakované pochybenia súdu prvého stupňa,

keď rozsudok vyhlásil bez uvedenia skutkovej vety, čo je v rozpore s ustanovením § 171

ods. 2 a ostatne vyhlásený rozsudok obsahoval aj výrok o náhrade škody, čo však

vo vyhotovenom rozsudku chýba. Tieto pochybenia prehliadol aj odvolací súd.

Najvyšší súd na základe toho v zmysle vyslovil, že uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 21. februára 2011, sp. zn. , a konaním, ktoré

mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 322

ods. 3 , Tr. zák. v neprospech obvineného J. B.. Následne podľa

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, ako aj rozsudok

Okresného súdu Michalovce z 11. októbra 2010, sp. zn. . Taktiež zrušil

aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V zmysle Okresnému súdu

Michalovce prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v novom konaní bude povinný podľa pribrať

do konania iného znalca z odboru cestnej premávky za účelom vypracovania nového

znaleckého posudku, prípadne ak to bude potrebné Ústav súdneho inžinierstva v Žiline.

Za účasti nového znalca bude nevyhnutné vykonať podľa

rekonštrukciu dopravnej nehody v čase približne zhodnom, kedy k dopravnej nehode

došlo, a to za približne rovnakých poveternostných podmienok.

V uznesení o pribratí nového znalca formou otázok je potrebné určiť úlohy, ktoré má

znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti. Základnou otázkou pre posúdenie zavinenia

obvineného na spôsobení dopravnej nehody je to, či výhľadové pomery obvineného

15

a inkriminovaná konkrétna dopravná situácia boli také, že dovoľovali bezpečné

obchádzanie stojacej prekážky – dodávky pri pravej krajnici vozovky pri dodržaní

dovolenej – povolenej a primeranej rýchlosti oproti idúcich vozidiel, ktorý ako účastník

cestnej premávky bol oprávnený predpokladať.

Časovo grafickou analýzou treba zistiť, v ktorom úseku vozovky sa nachádzal

motocyklista v momente, keď vodič autobusu začal obchádzať prekážku stojacu v jeho

jazdnom pruhu, aký čas trvalo obchádzanie tejto prekážky a či po tomto manévri

by sa bol bezpečne zaradil do svojho jazdného pruhu, kedy výhľadové pomery

umožňovali spozorovať obvinenému, že oproti jazdí motocyklista, aké vzdialenosti

a za aký čas prešiel motocyklista do miesta zrážky v zjavne neprimeranej a nedovolenej

rýchlosti, ktorá bola doteraz vypočítaná až na 97,0 km/hod., ktorá je v hrubom rozpore

s ustanovením § 15 ods. 1 Zákona o premávke na pozemných komunikáciách

a nedovoľujúcej primerane reagovať na situáciu (nielen pri tejto inkriminovanej

udalosti, ale ani na iné prekážky (deti, chodcov a podobne), ktoré v obci sa bežne

vyskytujú.

Vodič autobusu – obvinený bol totiž oprávnený predpokladať

(ako vo všeobecnosti všetci účastníci cestnej premávky) pri začatí obchádzania

i pri prvom spozorovaní motocyklistu, že ten bude jazdiť rýchlosťou, ktorá je v obci

dovolená, prípadne prispôsobí rýchlosť situácii, ktorá môže nastať vtedy, keď ani

dovolená rýchlosť nezaručuje predísť kolíznej situácii, teda primerane reagovať

na okolnosti a pomery v danom úseku cestnej premávky.

Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie pravidiel cestnej

premávky všetkými jej účastníkmi je základný predpoklad pre jazdu na pozemných

komunikáciách. Obvinený nebol povinný predpokladať a tomu prispôsobiť jazdu autobusom,

že oproti idúci účastníci hrubo porušujú pravidlá cestnej premávky. Ak by tomu tak bolo,

potom by nemohol začať obchádzanie stojaceho vozidla, resp. by tak mohol urobiť

iba za prizvania pomocníka pre tento úkon.

Za toho stavu, ak by sa aj preukázalo zavinenie obvineného na spôsobenej dopravnej

nehode, už teraz je nepochybné, že na tomto následku mal významný podiel (príčina –

zavinenie) oproti jazdiaci motocyklista.

16

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová